Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205194
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817205194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., o
zaplatenie 2.135,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k. 3Csp 170/2017-51 zo dňa 14. februára 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a vo výroku o trovách konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.679,05,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15% ročne od 20.06.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a j náhrada trov konania v rozsahu 58%, ktoré trovy je povinný zaplatiť
žalovaný a ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2 písm. f/, § 11 odsek 1 písm. a/

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 39 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
dňa27.08.2013zmluvuo pôžičke,nazákladektorejsapôvodnýžalobcazaviazalposkytnúťžalovanému
pôžičku vo výške 2.000 Eur a ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 62,38

Eur. V uzatvorenej zmluve o pôžičke nebol uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
ktorý sa vyžaduje podľa ustanovenia § 9 odsek 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota
splatnosti bola uvedená ako „Termín konečnej splatnosti: „08/2018“. Takéto určenie konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru nepovažoval za súladné s dotknutým ustanovením Zákona o spotrebiteľskýchúveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný
o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 odsek

1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Následne sa
súd prvej inštancie zaoberal úrokovou sadzbou a dospel k záveru, že ročná úroková sadzba, ktorá je vo
výške 32 % viac ako 2- násobne prevyšuje úrokovú mieru podobného úveru v banke v čase poskytnutia
úveru. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (08/2013) činila úrok (pre
úvery v trvaní od 1- 5 rokov) 13,00 % p.a.. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi

účastníkmi v danom prípade je až o viac ako 2 - násobok vyšší, ako bola priemerná úroková miera
z úverov poskytovaných v tomto období bankami. V tomto prípade úroková miera dohodnutá medzi
účastníkmi prevyšovala obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery prvoinštančný súd
považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný. Keďže predmetný úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi

vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov vo výške 1.679,05 Eur (2.000 Eur
- 320,95 Eur), a čo do zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol.

4. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného zaviaže na úhradu sumy 456,54 Eur s príslušenstvom.

Termín konečnej splatnosti uvedený v zmluve o úvere je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Splatnosť
jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1 až 6.3 zmluvných podmienok dohodnutá
k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako
08/2018 v spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti

úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. Z rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti
veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky.
Za nesprávny tiež považuje právny názor súdu o neprimeranosti výšky odplaty. Navýšenie úveru
predstavoval len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32 %. Celkové náklady

spotrebiteľa predstavujú 1.742,80 Eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje
vyjadrenie v RPMN vo výške 32 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou
poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej RPMN bola v rozhodnom období 20,83 %.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Listom zo dňa 04.06.2019 vyzval odvolací súd strany sporu, aby sa v lehote 10 dní od doručenie výzvy
v zmysle ustanovenia § 382 C.s.p. vyjadrili k tomu, že sa na vec vzťahuje aj ustanovenie § 2 písm. g/,
h/ a i/, § 9 odsek 2 písm. j/ a § 11 odsek 1 písm. b/ a d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko

sa odvolaciemu súdu javí, že poistenie uzatvárané ku zmluve o úvere nebolo uzatvorené dobrovoľne, v
dôsledku čoho malo byť zarátavané do celkových nákladov spotrebiteľa ako aj do hodnoty RPMN.

8. Žalobca a ani žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.)
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 27.08.2013 uzatvorená Zmluva o poskytnutí najľahšej
pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo
výške 2.000 Eur. V Zmluve o úvere boli uvedené údaje o splátke/splátke s poistením (62,38 Eur/64,19
Eur), mesačnej výške poistenia (1,81 Eur), sadzbe poistenia (2,90 %), počte splátok (60), celkových

nákladov spotrebiteľa (1.742,80 Eur), ročnej úrokovej sadzbe (32 %), RPMN (32 %), priemernej RPMN
(20,83 %) a termíne konečnej splatnosti (8/2018).10. Podľa ustanovenia § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

11. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa ustanovenia § 382 C.s.p., ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je
pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

14. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

15. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný znenie Zmluvy o úvere ovplyvniť nemohol.
Vopred pripravené bol aj článok IV. Zmluvy o úvere s názvom „Prihlásenie k poisteniu schopnosti
splácať splátky pôžičky“. V uvedenom článku bolo okrem iného uvedené, že dlžník si je vedomý, že
podpisom Zmluvy o úvere zároveň vyjadruje svoj súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky

poskytovanej spoločnosťou. Uvedený článok v Zmluve o úvere bol koncipovaný tak, že dlžník, pokiaľ
výslovne neoznačil kolonku s názvom „bez poistenia“, uvedený článok sa na neho mal automaticky
vzťahovať. Uvedený článok tiež vopred diktoval poisťovňu, v ktorej bude dlžník poistený (poisťovňa
Cardif Slovakia, a.s. s ktorou mal právny predchodca žalobcu uzatvorenú Rámcovú zmluvu o poistení
č. SLP2014). V článku IV. následne nie sú uvedené základné zákonné náležitosti poistnej zmluvy.

Obsahuje len odkaz na článok 8 Všeobecných poistných podmienok. Podľa názoru odvolacieho súdu
ide o akúsi doplnkovú službu k Zmluve o úvere, ktorú spotrebiteľ musel uzatvoriť, resp. nemal na výber
ju odmietnuť, a to vzhľadom na jej splynutie s ostatnými náležitosťami Zmluvy o úvere.

16. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9

odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať RPMN, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

17. V Zmluve o úvere boli okrem iného uvedené náležitosti týkajúce sa výšky úveru (2.000 Eur), počte a
výške mesačných splátok (60 splátok po 64,19 Eur vrátane poistenia), celkovej čiastke úveru (3.742,80
Eur) a RPMN (32 %).18. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v Zmluve o úvere nesprávne uvedené náležitosti týkajúce sa
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj údaj o RPMN, a to z dôvodu, že uvedené
údaje nezohľadňujú výšku poistného, ako ďalší náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom.

Odvolací súd pritom uvedené náležitosti považuje za veľmi dôležité a to z hľadiska možnosti ovplyvnenia
vôle spotrebiteľa uzatvoriť úverovú zmluvu za daných podmienok.

19. S neuvedením, resp. nesprávnym uvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako
aj hodnoty RPMN Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o

úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ a d/ následok v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru na základe absencie/nesprávneho uvedenia náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek
2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť

k odvolacím námietkam týkajúcich sa absencie ďalších obligatórnych náležitostí. Judikatúra súdov,
vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

21. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške
2.000 Eur a žalovaný uhradil sumu 320,95 Eur, súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalovaného
zaviazal na vrátenie sumu 1.679,05 Eur.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje
ako vecne správny.

23. Správnemu výroku o čiastočnom uložení povinnosti zodpovedá aj správny výrok o trovách konania,
zohľadňujúc pritom zásadu úspechu v konaní.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).