Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Sláviková

Oblasť právnej úpravy – Správne právoKataster nehnuteľností

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/55/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200394
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200394.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov
senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcov 1/ F.. P.
I., trvale bytom E. XX, S., 2/ F.. Q. I., trvale bytom K. XX, G., 3/ S.. D. J., trvale bytom Z. XXX, Y., P.
republika, právne zastúpených BADUCCI Legal s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému
Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.j.: Q.-Q zo dňa 18. apríla 2018, na základe všeobecnej
správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade a právna
predchodkyňa žalobkyne v 3. rade I. G. rod. I. si písomným podaním zo dňa 16.12.2004, ktoré bolo
doručené Obvodnému pozemkovému úradu K. dňa 28.12.2004 uplatnili reštitučný nárok podľa zákona
č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
(ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“) ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona,
a to k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovej knihe v k.ú. I. X., I. N., S., J. X. a S..

2. Okresný úrad K., pozemkový a lesný odbor listom č. Q.-K.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 03.08.2015
podľa § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) postúpil podanie žalobcov - uplatnený reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom
Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor ako miestne príslušnému správnemu orgánu
na rozhodnutie o reštitučných nárokoch osôb v k.ú. I. X.. Konštatoval, že o nárokoch uplatnených v k.ú.
I. N., S., J. X. a S. už právoplatne rozhodol.

3. Okresný úrad H., pozemkový a lesný odbor listom zo dňa 16.12.2015 upozornil F.. P. I. ako
splnomocneného zástupcu oprávnených osôb podľa § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku
na možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie v lehote do 13.01.2016. Po uplynutí tejto lehoty pristúpi k vydaniu rozhodnutia. Poučil ho podľa
§ 3 ods. 2 a § 23 Správneho poriadku na právo nazrieť do spisu, robiť si z neho výpisy, opisy a dostať
kópie. Na upozornenie Okresného úradu H., pozemkový a lesný odbor reagoval F.. P. I. listom zo dňa
08.01.2016, ktorý bol doručený správnemu orgánu dňa 13.01.2016.

4. Okresný úrad H., pozemkový a lesný odbor vydal dňa 28.09.2016 rozhodnutie č.j.: Q. K. XXXX/
XXXXXX-XX-G., ktorým podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. žiadateľom reštitučného nároku
uplatneného dňa 28.12.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v K. nepriznal právo na navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ani právo na priznanie náhrad za pozemky v k.ú. I. X.. Proti tomuto rozhodnutiu
podali žalobcovia odvolanie, ktoré bolo doručené Okresnému úradu H., pozemkový a lesný odbor dňa
25.10.2016, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.j.: Q.-Q zo dňa 19.10.2017 tak, že rozhodnutie
Okresného úradu H., pozemkového a lesného odboru zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie. Rozhodnutie zrušil z dôvodu procesných vád a uložil Okresnému úradu H., pozemkový a
lesný odbor tieto procesné vady odstrániť.

5. Okresný úrad H., pozemkový a lesný odbor ďalším rozhodnutím č.j.: Q.-K.-XXXX/XXXXXX-XX-G.
zo dňa 22.01.2018 vo veci uplatneného reštitučného nároku žiadateľov (žalobcov v 1. až 3. rade)
rozhodol tak, že podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. im nepriznáva právo na navrátenie vlastníctva
k pozemkom, ani právo na priznanie náhrady za pozemky v k.ú. I. X.. Proti tomuto rozhodnutiu
podali žalobcovia odvolanie, ktoré bolo doručené Okresnému úradu H., pozemkový a lesný odbor dňa
15.02.2018, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím.

II.

6. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.j.: Q.-Q zo dňa 18.04.2018 vo veci odvolania žalobcov v
1. až 3. rade proti rozhodnutiu Okresného úradu H., pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový
správny orgán“) č. Q.-K.-XXXX/XXXXXX-XX-G. zo dňa 22.01.2018 odvolanie žalobcov podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

7. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil citovaním výrokovej časti rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu. Konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia v 1.
až 3. rade odvolanie, uviedol odvolacie námietky žalobcov a konštatoval, že preskúmal predložený
spis, napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo. V podstatných častiach popísal priebeh
administratívneho konania pred správnym orgánom. Žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalobcov citoval § 20 Správneho poriadku, podľa ktorého ak správny orgán nie je príslušný na
rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť
o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania správny orgán urobí nevyhnutné
úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody. Ak bolo podanie urobené na nepríslušnom orgáne, na
zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby do konca lehoty došlo orgánu príslušnému na rozhodnutie, inak
sa účastník konania vystavuje nebezpečenstvu zmeškania lehoty, ak je podanie viazané na dodržanie
takejto lehoty. Argumentoval, že príslušnosť na konanie podľa reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z.
je daná ustanovením § 5 ods. 1, podľa ktorého právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže
uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila
pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

8. Argumentoval, že podanie žiadateľov síce bolo podané v lehote podľa reštitučného zákona dňa
28.12.2004, ale bolo podané na nepríslušnom správnom orgáne. Pretože žiadatelia uplatnili svoj
reštitučný nárok na nepríslušnom obvodnom pozemkovom úrade Okresnom úrade K., pozemkový a
lesný odbor, a to tesne pred koncom lehoty stanovenej v § 5 ods. 1 reštitučného zákona, vystavili sa
nebezpečenstvu zmeškania lehoty.

9. K článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorý žalobcovia poukázali v odvolaní, žalovaný
odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Sžo/7/2010 zo dňa 24.08.2010, v
ktorom sa uvádza, že ustanovenie čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno vysvetľovať tak, že sa ním zaručuje
právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom aj po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie práva na
navrátenie vlastníctva k pozemkom na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade v reštitučnom konaní.
Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy však nemožno vyvodzovať ústavné právo získať vec do
svojho vlastníctva bez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Žalovaný sa
preto nestotožňuje s názorom žalobcov uvedenom v odvolaní, že pre zachovanie lehoty danej zákonom
je potrebné, aby bolo právo uplatnené na ktoromkoľvek správnom orgáne a teda je výslovne podstatné,

aby došlo k doručeniu podania, teda že aj v prípade doručenia na nepríslušný správny orgán zostáva
lehota zachovaná.

10. Žalovaný argumentoval, že zákon č. 503/2003 Z.z. v § 5 ods. 1 jednoznačne ustanovuje, že právo
na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3.
Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

11. Uviedol, že k.ú. I. spadá do územnej pôsobnosti správneho orgánu. Podanie na rozhodnutie o
reštitučných nárokoch žalobcov v k.ú. I. X., nebolo príslušnému správnemu orgánu, v ktorého obvode
vlastnili pozemky, doručené do 31.12.2004, čím došlo k zmeškaniu hmotnoprávnej lehoty a právo
zaniklo. Nepríslušný správny orgán Okresný úrad K., pozemkový a lesný odbor nemal dostatočnú časovú
rezervu od 28.12.2004 do 31.12.2004 na to, aby neohrozil zmeškanie lehoty na uplatnenie reštitučného
nároku na príslušnom správnom orgáne.

12. Žalovaný dôvodil, že príslušnosť na konanie v prípade reštitučného nároku, tzn. nároku na navrátenie
vlastníctva k pozemkom je daná ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.. Stotožňuje sa s
názorom prvostupňového správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí, ktorý uvádza, že na konanie
nie je príslušných niekoľko správnych orgánov, ale príslušnosť je priamo zakotvená v zákone. Zákon č.
503/2003 Z.z. je osobitným právnym predpisom, ktorý je v postavení nadradený Správnemu poriadku.
V zmysle uvedeného ustanovenia si mali žalobcovia ako oprávnené osoby uplatniť právo v lehote do
31.12.2004 na tom obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnili pozemky, tzn. na pozemky
v okrese K. na Okresný úrad K., pozemkový a lesný odbor a na pozemky v okrese H. na prvostupňovom
správnom orgáne, t.j. Okresnom úrade H., pozemkový a lesný odbor.

13. Žalovaný sa stotožnil s vyjadrením prvostupňového správneho orgánu, ktorý uvádza, že žiadatelia
(žalobcovia) si neuplatnili reštitučný nárok podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. na príslušnom
obvodnom pozemkovom úrade k pozemkom v k.ú. I.. v zákonnej lehote do 31.12.2004 a preto ich právo
zaniklo.

14. Žalovaný k nálezu Ústavného súdu III. ÚS 127/2010-35 zo dňa 22.6.2010, na ktorý poukazovali
žalobcovia uviedol, že v tomto prípade predmetom celého konania bolo, že sťažovatelia nesplnili
podmienky uvedené v § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva k pozemku
alebo priznanie práva na náhradu za pozemok. Nejednalo sa o konanie, v ktorom by bola zmeškaná
lehota na uplatnenie reštitučného nároku. Pretože pri uplatnení reštitučného nároku došlo k zmeškaniu
hmotnoprávnej lehoty, akékoľvek iné dôvody uvedené v odvolaní žalobcov sú irelevantné a preto ich
neodôvodňuje.

III.

15. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ktoré žiadali zrušiť. Namietali, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec v kontexte s ust. § 5 ods.
1 zákona č. 503/2003 Z.z., nedostatočne zistil skutkový stav, keď svojvoľne účelovo neprihliadal
na tvrdenia žalobcov uvádzané v odvolaní. Žalobcovia považujú za relevantné, že podanie bolo
uplatnené v zákonnej lehote t.j. včas v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Z hľadiska
gramatického, logického, ako aj systematického výkladu tejto právnej normy možno jednoznačne
uzavrieť, že zámerom zákonodarcu bolo výlučne, aby zánik oprávnenia nastal len za predpokladu
absencie podmienky uplatnenia práva v zákonnej lehote, bez rozšírenia aj na prípad neuplatnenia práva
na miestne príslušnom správnom orgáne. Považujú za irelevantné tvrdenie žalovaného, že pri uplatnení
reštitučného nároku v lehote došlo k jej zmeškaniu z dôvodu, že nepríslušný Obvodný pozemkový úrad
K. nemal dostatočnú časovú rezervu na postúpenie podania Okresnému pozemkovému úradu H.. Je
zrejmé, že Obvodný pozemkový úrad K. nevyvinul žiadne úsilie vysporiadať sa s rozsahom podania
v rámci zákonnej lehoty ani následne, keď k jeho postúpeniu došlo po prvýkrát až dňa 03.08.2015,
s konečnou platnosťou prevzatia až dňa 10.11.2015. Oneskorené postúpenie podania po viac ako
desiatich rokoch považuje za zrejmé nesplnenie povinnosti uvedenej v ust. § 20 Správneho poriadku.
Dôslednosť postupu Obvodného pozemkového úradu K. bola v rámci legitímnych očakávaní žalobcov
vyžadovaná o to viac, že predmetom konania boli skonfiškované majetky, ktoré mali byť uplatnené ako
predmety reštitučného nároku do uplynutia prekluzívnej lehoty. Preto s poukázaním na ust. § 5 ods. 1

druhá veta zákona č. 503/2003 Z.z. nemožno na reštitučný nárok žalobcov nahliadať ako na zaniknutý
v dôsledku jeho oneskoreného postúpenia, pretože jeho uplatnenie nastalo v rámci stanovenej lehoty.
Rovnako nemôže žalovaný pripisovať žalobcom za vinu to, že Obvodný pozemkový úrad K. nedodržal
povinnosti stanovené v § 20 Správneho poriadku a v rozpore so zákonom a konštantnou judikatúrou
sa dopustil ďalšej krivdy voči žalobcom a ich práva na navrátenie vlastníctva k majetku, keď chybne
aplikoval svoje závery v rozpore s § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.

16. Žalobcovia opätovne poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 127/2010-35
zo dňa 22.06.2010, z ktorého vyplýva povinnosť správnych orgánov sledovať účel zákona v prospech
oprávnených osôb tak, aby v konaní nedošlo k ďalšej krivde spočívajúcej v porušovaní ich subjektívnych
práv a právom chránených záujmov a legitímnych očakávaní.

17. Žalobcovia trvali na tom, že svojim podaním splnili podmienky ustanovené v § 5 ods. 1 zákona
č. 503/2003 Z.z. a žiadnym spôsobom sa nevystavili nebezpečenstvu zmeškania lehoty, ako to tvrdí
žalovaný v súvislosti s § 20 Správneho poriadku. Na uplatnený reštitučný nárok je potrebné nahliadať
v súlade s nálezom vyššie citovaného Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nedôsledný, výrazne
oneskorený a necitlivý prístup správnych orgánov vo vzťahu k legitímne očakávanému nároku žalobcov
nemožno ospravedlňovať tvrdením o nedostatočnej časovej rezerve a považovať ho za dôvod pre
odmietnutie priznania práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom. Prioritným účelom zákona je
zabezpečiť navrátenie vlastníctva k pozemkom, pričom sankcia zániku oprávnenia nastupuje podľa
druhej vety § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. len v prípade neuplatnenia práva v lehote do 31.12.2004.
Bolo povinnosťou žalovaného vyhodnotiť starostlivo všetky ich tvrdenia uvedené v odvolaní, aj s
ohľadom na skutočnosť, že Obvodný pozemkový úrad K. nerešpektoval vážnosť a citlivosť uplatneného
podania, keď nevyvinul žiadnu snahu postúpiť alebo informovať ich v dostatočnej časovej rezerve o tom,
že v rozsahu pozemkov nie je príslušným na konanie.

18. Žalobcovia považujú rozhodnutie žalovaného za nezákonné a arbitrárne, priamo zasahujúce do ich
subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Základnou podmienkou demokratickej spoločnosti
je dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. V prípade ich porušenia má byť prostredníctvom
právneho systému realizovaná náprava krívd, ktorú zákonodarca predpokladal pri prijímaní všetkých
reštitučných zákonov. Zmyslom a účelom reštitučného zákonodarstva nebolo spôsobenie zániku
vlastníckeho práva, ale naopak uľahčenie jeho obnovenia (nápravy majetkovej krivdy z dôvodu
nezákonného zabratia majetku štátom v minulom období).

19. Žalobcovia namietali, že rozhodnutie žalovaného ich ukracuje ako účastníkov administratívneho
konania o právo navrátiť (obnoviť) ich vlastníctvo k pozemkom, ako aj právo vlastniť majetok, ktorý bol v
minulom období konfiškovaný štátom. Reštitučný nárok si uplatnili v zákonnej lehote a spôsobom podľa
§ 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. a súladnosť so zákonom preukazovali v priebehu celého správneho
konania. Žalobcovia žiadali napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a priznať im nárok na náhradu
trov konania.

IV.

20. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 30.07.2018, v ktorom navrhol žalobu
zamietnuť. Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že zámerom zákonodarcu bolo výlučne, aby zánik
oprávnenia nastal len za predpokladu absencie podmienky uplatnenia práva v zákonnej lehote
bez rozšírenia aj na prípad neuplatnenia práva na miestne príslušnom správnom orgáne, inak by
zákonodarca podmienku uplatnenia na príslušnom pozemkovom úrad do zákona neuviedol.

21. Žalovaný konštatoval, že zákonodarca vedel prečo príslušnosť priamo zakotvil v reštitučnom
zákone. Podľa názoru žalovaného by pri tisícoch uplatnení reštitučných nárokoch uplatnených na
hociktorom pozemkovom úrade došlo zrejme ku vzniku chaosu a neprehľadnej situácii. Žalovaná na
základe listu č. Q.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 10.07.2017, ktorý je obsahom administratívneho spisu
prvostupňového správneho orgánu zistil, že iba na vtedajšom Obvodnom pozemkovom úrade v K.,
právnom predchodcovi Okresného úradu K., pozemkového a lesného odboru, v čase od 27.12.2014
do 31.12.2014, t.j. v čase uplatnenia reštitučného nároku žalobcovi 28.12.2014, bolo doručených 424
podaní. Nepríslušný správny orgán Okresný úrad K., pozemkový a lesný odbor nemal v tak krátkom

čase dostatočnú časovú rezervu na to, aby preskúmal podané žiadosti a z obsahu žiadosti zistil, ktoré
katastrálne územia nepatria do jeho pôsobnosti, prípadne odstúpil žiadosti príslušnému správnemu
orgánu, aj vzhľadom k poštovej preprave, aby neohrozil zmeškanie hmotnoprávnej lehoty do 31.12.2004.
Okresný úrad K., pozemkový a lesný odbor preto nemohol splniť povinnosť uvedenú v § 20 Správneho
poriadku, tak ako to uvádzajú žalobcovia v žalobe, čiže postúpiť podanie bez meškania príslušnému
správnemu orgánu.

22. Vzhľadom k uvedenému žalovaný konštatoval, že podanie žalobcov zo dňa 28.12.2004, ktorým
si uplatnili reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. I. X. síce
bolo podané v lehote podľa reštitučného zákona č. 28.12.2004, ale bolo podané na nepríslušnom
správnom orgáne. Tým že si uplatnili reštitučný nárok tesne pred koncom lehoty stanovenej v § 5 ods.
1 reštitučného zákona vystavili sa nebezpečenstvu zmeškania lehoty.

23. Argumentoval, že k.ú. I. X. spadá do územnej pôsobnosti Okresného úradu H., pozemkového a
lesného odboru od roku 1996. Ku zmene územnosprávneho členenia došlo 8 rokov pred uplatnením
nároku resp. pred lehotou na uplatnenie nároku. Podľa § 7 ods. 1 Správneho poriadku v konaní, v ktorom
ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestnom tejto činnosti; ak sa konanie týka
nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že aj podľa
Správneho poriadku bol na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. I. X. miestne príslušný Okresný úrad
H.. Uplatnenie nároku na nepríslušnom pozemkovom úrade teda nemožno pripísať na vrub nevedomosti
resp. neinformovanosti žalobcov. Podanie týkajúce sa reštitučných nárokov žalobcov v k.ú. I. X. nebolo
príslušnému správnemu orgánu, v ktorého obvode vlastnili pozemkvy doručené do 31.12.2004, čím
došlo k zmeškaniu hmotnoprávnej lehoty a právo zaniklo.

24. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadrili žalobcovia písomným podaním zo dňa 12.09.2018, v
ktorom zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a navrhli rozhodnutie žalovaného zrušiť.

V.

25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

28. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

29. Správny súd podľa § 107 ods. 2 SSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že
účastníci konania nežiadali nariadenie pojednávania. Podľa § 137 ods. 4 SSP správny oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonom
stanovenej lehote. Z dôvodu, že na vyhlásení rozsudku sa nezúčastnili účastníci konania, ani verejnosť,
vyhlásenie rozsudku bolo správnym súdom realizované postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP
a to vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu
14 dní.

30. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č.j.: Q.-Q zo dňa 18.04.2018,
ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu Okresného úradu H., pozemkového
a lesného odboru (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. Q.K.-XXXX/XXXXXX-XX-BM zo dňa
22.01.2018 vydanom v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“), ktorým rozhodol tak,
že odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Prvostupňový
správny orgán podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona rozhodoval vo veci uplatneného reštitučného nároku
žalobcov na vydanie nehnuteľností zo dňa 28.12.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v K., ktorým
nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ani právo na priznanie náhrady za pozemky v
k.ú. I. X., a to z dôvodov uvedených v § 5 ods. 1 reštitučného zákona, t.j. že uplatnený reštitučný nárok
žalobcov nebol podaný na príslušnom správnom orgáne v zákonom stanovenej lehote, a teda došlo k
zániku práva.

31. Podľa § 1 reštitučného zákona, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.

32. Podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť
oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila
pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

33. Podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona, rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo
rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

34. Podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona, na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.

35. Správny súd ako spornú otázku posudzoval námietku žalobcov, či žalovaný a prvostupňový správny
orgán správne právne vec posúdili, ak nepriznali právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ani právo
na priznanie náhrady za pozemky na základe uplatneného reštitučného nároku žalobcov v k.ú. I. X. z
dôvodu, že neboli splnené podmienky uvedené v § 5 ods. 1 reštitučného zákona, teda že žalobcovia si
neuplatnili nárok na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade v zákonom stanovenej lehote.

36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného
a dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.

37. Lehota na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom je upravená v ust. § 5 ods.
1 reštitučného zákona a je neoddeliteľne spojená s miestom, kde bolo potrebné toto právo uplatniť
do 31.12.2004, t.j. na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode oprávnená osoba vlastnila
pozemok. Doba má prekluzívny charakter (ide o prepadnú dobu), v dôsledku ktorého ak oprávnená
osoba neuplatní právo na navrátenie vlastníctva do 31.12.2004, jej právo zaniká. Zmeškanie tejto doby
nemožno odpustiť. Zároveň je táto doba dobou hmotnoprávnou, čo znamená, že oprávnená osoba
si musí svoje právo na navrátenie vlastníctva uplatniť v uvedenej dobe na príslušnom obvodnom
pozemkovom úrade v posledný deň lehoty 31.12.2004, kedy musí byť príslušnému obvodnému
pozemkového úradu doručená žiadosť o navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom. Podmienky času
a miesta uplatnenia práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom musia byť kumulatívne splnené, t.j.
súčasne. Nestačí, že bola splnená iba jedna podmienka.

38. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že žalobcovia
si uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade K. reštitučný nárok podľa reštitučného zákona dňa
28.12.2004, ktorým žiadali o navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. I. X., I. N., S., J. X. a S.. O
nárokoch uplatnených v k.ú. I. N., S., J. X. a S. Obvodný pozemkový úrad K. (v súčasnosti Okresný
úrad K., pozemkový a lesný odbor) právoplatne rozhodol, čo vyplýva z listu Okresného úradu K.,
pozemkový a lesný odbor č. Q.-K.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 03.08.2015. Uvedeným listom Okresný

úrad K., pozemkový a lesný odbor odstúpil podanie - uplatnenie reštitučného nároku žalobcov na
navrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. I. X. žalobcov Okresnému úradu H., pozemkový a lesný
odbor ako miestne príslušnému správnemu orgánu na rozhodnutie podľa § 20 Správneho poriadku.
Katastrálne územie I. X. spadá do územnej pôsobnosti Okresného úradu H., pozemkový a lesný odbor
- prvostupňového správneho orgánu, čo v tomto konaní ani nebolo sporné.

39. Podľa § 5 Správneho poriadku, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný
zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

40. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia Správny poriadok a osobitné predpisy ustanovujú pravidlá,
na základe ktorých sa určuje, ktorý zo správnych orgánov je príslušný vo veci konať a rozhodovať.
Takéto postavenie má iba správny orgán, u ktorého je splnená podmienka vecnej, miestnej a funkčnej
príslušnosti. Vecnú a miestnu príslušnosť určuje buď Správny poriadok alebo osobitný predpis. V
danom prípade vecná a miestna príslušnosť obvodného pozemkového úradu bola určená v § 5 ods. 1
reštitučného zákona.

41. Podľa § 20 Správneho poriadku, ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie
bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je
nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej
škody.

42. Správny súd dospel k záveru, že Okresný úrad K., pozemkový a lesný odbor potupoval vecne
správne a zákonne, ak podľa § 20 Správneho poriadku, po tom čo zistil, že nie je miestne príslušným
na rozhodovanie vo veci nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. I. X., postúpil uplatnenie reštitučného
nároku vecne a miestne príslušnému Okresnému úradu H., pozemkový a lesný odbor, do ktorého obvodu
spadá k.ú. I. X..

43. Žalobcovia namietali, že Okresný úrad K., pozemkový a lesný odbor nerešpektoval vážnosť a citlivosť
uplatneného podania, keď nevyvinul žiadnu snahu postúpiť alebo ich informovať v dostatočnej časovej
rezerve o tom, že v rozsahu pozemkov nie je príslušný na konanie.

44. Správny súd nepovažuje túto námietku za relevantnú a stotožňuje sa s názorom žalovaného, že
nepríslušný správny orgán Okresný úrad K. nemal dostatočnú časovú rezervu od 28.12.2004, kedy si
žalobcovia uplatnili reštitučný nárok, do 31.12.2004, kedy končila lehota na uplatnenie nároku na to, aby
neohrozili zmeškanie lehoty na uplatnenie reštitučného nároku na príslušnom správnom orgáne.

45. Obsahom administratívneho spisu žalovaného je aj list Okresného úradu K., pozemkový a lesný
odbor č. Q.-K.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 10.07.2017 adresovaný Okresnému úrad H., pozemkový
a lesný odbor, z ktorého vyplýva, že v období od 27.12.2004 do 31.12.2004 podľa podacieho denníka
z roku 2004 na vtedajší Obvodný pozemkový úrad v K. bolo doručených 424 podaní podľa zákona
č. 503/2003 Z.z., teda nebolo reálne v možnostiach vtedajšieho obvodného pozemkového úradu,
aby preskúmal všetky žiadosti v tak krátkej lehote z hľadiska jeho vecnej a miestnej príslušnosti a
v dostatočnej časovej rezerve, tak ako to požadovali žalobcovia v žalobe, postúpiť vec príslušnému
obvodnému pozemkovému úradu a informovať i žalobcov o postúpení veci.

46. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že ak bolo podanie urobené na nepríslušnom
orgáne, na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby do konca lehoty došlo orgánu príslušnému na
rozhodnutie, inak sa účastník konania vystavuje nebezpečenstvu zmeškania lehoty, ak je podanie
viazané na dodržanie takejto lehoty. Žalobcovia sa v danom prípade tomuto riziku zmeškania lehoty
vystavili tým, že si uplatnili nárok dňa 28.12.2004, teda tesne pred ukončením uplynutia zákonnej lehoty,
a to na nepríslušnom správnom orgáne.

47. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 127/2010 zo
dňa 22.06.2010 správny súd konštatuje, že tento nález ústavného súdu a jeho názory vyslovené v
tomto náleze sa nezaoberali otázkou posúdenia včasnosti alebo oneskoreného podania uplatnenia
reštitučného nároku podľa reštitučného zákona. V danom prípade sťažovateľ si nárok uplatnil včas a
spornou bolo práve len posúdenie možnosti uplatnenia postupu podľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona
upravujúceho reštitučné tituly. Ústavný súd však aj v tomto náleze citoval ust. článku 20 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a uviedol: „Článok 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné
predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo
v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez
ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl.
20 ods. 1 ústavy nemožno však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť
majetok) bez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť
majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna
istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi nemôže obmedziť alebo
využiť bez právneho dôvodu.“

48. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že zámerom zákonodarcu bolo výlučne, aby
zánik oprávnenia podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona nastal len za predpokladu absencie podmienky
uplatnenia práva v zákonnej lehote. Zákonodarca v § 5 ods. 1 reštitučného zákona stanovil dve základné
podmienky a to uplatnenie práva do 31.12.2004 a ďalšou kumulatívnou podmienkou bolo uplatnenie
tohto nároku na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode oprávnená osoba vlastnila pozemok.
Tak ako to uviedol správny súd vyššie, obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

49. Správny súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právneho názoru žalovaného uvedeného v
napadnutom rozhodnutí, ktoré považuje za vecne správne a zákonné.

50. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168
ods. 1 SSP. Žalobcom ako neúspešným účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Vo vzťahu k žalovanému nezistil podmienky pre priznanie nároku na náhradu trov konania uvedené v
§ 168 ods. 1 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.