Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Augustínová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/281/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233414
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117233414.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: J. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX F. X. H., štátny občan SR, zastúpeného splnomocneným
zástupcom: Centrum správnej pomoci Martin, so sídlom J. Š Šikuru 4850/1, 036 01 Martin, IČO: 51 472
236, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1 031,31 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 031,31 eur, a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 05.12.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi žalobcom a
žalovaným č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1
031,31 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalobcom uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX dňa 28.04.2015 podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej mu žalovaný poskytol
spotrebiteľský úver vo výške 1 500 eur. Skutočne však dostal na účet od žalovaného len sumu 1
350 eur, teda sumu o 150 eur menej ako avizovaný úver. Súčasťou zmluvy, ktorej znenie bolo
vopred pripravené, bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine. Žalovaný požiadal jeho
zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy od roku 2015. Prvá splátka bola strhnutá v mesiaci
11/2015. Mal za to, že tak existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy . Tvrdil, že bol nútený podať žalobu. Mal za to, že deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu
v spotrebiteľských právnych veciach. Ďalej namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z.. Úver tak z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy
považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že nič nebránilo žalovanému, aby priamo v zmluve
uvádzal zákonom vyžadované údaje. Uviedol, že oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru
nie je súčasť zmluvy, pretože toto oznámenie je jednostranne podpísaný dokument. Bol názoru, že
obligatórnenáležitostimusiabyťuvedenépriamovzmluve.Zdôraznil,ženepostačujepožadovanéúdaje
zmluvy obsiahnuť len v listine označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru. Zmluvnú pokutupri omeškaní vo výške 0,04 % ako každodenný úrok z omeškania označil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Poukázal, že súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služieb, a to odklad troch splátok
pri neschopnosti splácania. Odplata za službu je vo výške 1 451,52 eur, ktorú žalobca mesačne spláca
vo výške 81,99 eur. Zdôraznil, že po materiálnej stránke mu na základe tejto dohody nebolo nič dodané.
Ďalejzdôraznil,žesuma1457,40eurjeneprimeranevysokákvýškeúveruakoaj,žesumazadoplnkovú
službu nie je započítaná v RPMN. Ďalej namietal, že v spotrebiteľskej zmluve chýba aj údaj o celkovej
sume úveru. Uviedol, že dňa 25.11.2017 sa ako spotrebiteľ dozvedel od splnomocneného zástupcu že
predmetná zmluva je vadná. Poukázal, že celkovo zaplatil žalovanému sumu 2 231,31 eur a skutočne
mu bola zo strany žalovaného vyplatená suma 1 350 eur. Bezdôvodné obohatenie tak tvorí sumu 1
031,31 eur.
3.ŽalovanývpísomnomvyjadrenídoručenomOkresnémusúduŽilinadňa29.12.2017,kpodanejžalobe
uviedol, že žaloba v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je s poukazom na § 137
písm. c) a písm. d) CSP neprípustná. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnom liste,
pričom žalobca mal možnosť si túto pre jej uzavretím prečítať, oboznámiť sa s ňou a rozhodnúť sa o
jej zavretí. Uzavretie dohody bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Mal možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody. Bol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy. Mal za to, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky
určené zákonom č. 250/20047 Z.z. Konštatoval, že dohoda je zákonným spôsobom zabezpečenia
pohľadávky. Ďalej uviedol, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou
súčasťou úverových produktov a nie je možné ho považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie
je uzavretá individuálne. Žalobca mal vedomosť o dohode o zrážkach zo mzdy. Upozornil na priemernú
obozretnosť a vnímavosť spotrebiteľa. Mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
veciach nie je ani v rozpore s právom Európskej únie. Bol názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, a to aj dobu trvania zmluva, či termín konečnej
splatnosti. Uviedol, že zmluvu tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou časťou zmluvy, ako
prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou bolo aj oznámenie veriteľa o schválení
revolvingového úveru. Zmluvné dojednania tak nepredstavujú samostatný dokument, ale technickú
súčasť zmluvy. Ďalej mal za to, že zákon nevyžaduje, aby jednotlivé časti tvoriace listinu o právnom
úkone boli samostatne podpisované. Uviedol, že aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o
právnom úkone tvorená viacerými listami, potom na to aby tvorili jednu listinu musia byť tieto spojené tak
aby tvorili technickú jednotu. A len listina ako celok má byť podpísaná. Bol názoru, že zmluva obsahuje
tak deň splatnosti poslednej splátky, a teda termín konečnej splatnosti. Poukázal na rozhodnutie EÚ
vo veci C - 42/15. Rovnako mal za to, že zmluva obsahuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona. Zmluva nemusí obsahovať uvádzanie delenia splátok na istinu, úroky a poplatky. V tomto smere
konštatoval, že z judikatúry súdneho dvora EÚ sa vyvodzuje a všeobecne uznáva princíp nepriameho
účinku smernice. Členský štát tak nemôže na únijné právo, ktoré by mal zohľadniť pri dodržaní
nepriameho účinku nazerať ako na porušenie vlastného právneho poriadku. Rovnako bol názoru, že
zmluva o úvere obsahuje aj správnu výšku RPMN. K dohode o poskytnutí služieb uviedol, že došlo k
uzatvoreniu samostatnej dohody. Žalobca nikdy netvrdil, že by o dané služby nemal záujem, že nechce
platiť odplatu. Zdôraznil, že dohoda jednoznačne vymedzuje, čo je protiplnením na jej uzatvorenie.
Dohoda obsahovala aj možnosť výpovede. Túto možnosť žalobca nevyužil. Tiež mal za to, že zmluva
o úvere obsahuje aj celkové náklady podľa § 2 písm. i) zákona. Dohoda o poskytnutí služieb nebola
podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o úvere, preto sa odplata podľa dohody na základe § 2
písm. g) nezapočítava do celkových nákladov a ani do výpočtu RPMN. Dohoda nebola podmienkou na
poskytnutie úveru. Dohodnuté služby boli doplnkové a dobrovoľné. Dohoda bola osobitne podpisovaná.
Mal za to, že dohoda je individuálnym dojednaním. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca sa v replike zo dňa 06.04.2018 pridržiaval žaloby.
5. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 22.10.2018, na ktorom vec prejednal, vykonal
dokazovanieavyhlásilrozhodnutievovecisamej.Splnomocnenýzástupcažalobcupredsúdomuviedol,
že zotrváva na podanej žalobe a replike. Pred súdom splnomocnený zástupca neuviedol žiadne nové
skutkové tvrdenia nad rámec žaloby a repliky.
6. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Rozhodol, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1
031,31 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je neurčitá a
nezrozumiteľná v zmysle § 37 ods. 1 OZ a obchádza zákon podľa § 39 OZ (bod 21 odôvodnenia). Ďalej
mal za to, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatkov z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. f), k) a nesprávne uvedenej náležitosti podľa § 2 písm. g) a l) a § 9 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z. (bod 26, 27, 28, a 32 odôvodnenia). V súvislostiach vyhodnotil za absolútne neplatnú aj dohodu o
poskytovaní služieb, ktorú označil za nekalú obchodnú praktiku (bod 31 odôvodnenia).
7. Proti tomuto v poradí prvému rozsudku podal žalovaný v časti o zaplatenie sumy 1 031,31 eur a v
časti náhrady trov konania odvolanie. V časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný
odvolanie nepodal.
8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, uznesením č.k. 5Co/94/2019-184 zo dňa 24.09.2019 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že ak okresný
súd založil svoje rozhodnutie na tom, že uvedená zmluva o úvere má obsahovať presné vymedzenie
vnútornej skladby jednotlivých splátok, t.j. vymedzenie aká ich časť pripadá na istinu, na úroky a na
poplatky s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, vec nesprávne právne
posúdil. Rovnako mal za to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil pre absenciu náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Poukázal pri tom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (bod
7 odôvodnenia).
Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. Okresný súd nariadil vo veci samej pojednávanie dňa 12.12.2019, na ktorom vec prejednal, vykonal
dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to za účasti žalobcu. Žalovaný neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnil (č.l. 202 spisu).
10. Splnomocnený zástupca žalobcu pred súdom zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Uviedol,
že zmluva neobsahuje ani pravdivú a skutočnú RPMN. Neurčitosť obligatórnej náležitosti spôsobuje
rovnaký účinok ako keby ju zmluva ani neobsahovala. Skutočná RPMN je vo výške 108,11 %, a teda
celková čiastka na zaplatenie je v skutočnosti vo výške 3 588,5 eur, nie 2 131,14 eur. V oznámení
schválení veriteľa je uvedená odplata 1 457,40 eur a tento poplatok nie je uvedený v RPMN a v celkovej
sume na zaplatenie. Takže predmetný úver je z dôvodu nesprávnej výšky RPMN tak či tak bezúročný a
bezpoplatkov.Rovnakopoukázalnanesprávnuvýškuúveru,keďvzmluvejeuvedenávýškaúveru1500
eur a žalobca dostal na účet iba sumu 1 350 eur. V zmluve chýba aj zročnosť jednotlivých splátok úveru.
Dodal, že pokiaľ sa nejaké náležitosti nachádzajú v oznámení o schválení veriteľa toto je jednostranne
podpísaný dokument, a teda nemožno ho považovať za súčasť zmluvy.
11. Súd sa opätovne oboznámil s listinnými dôkazmi.
12. Podľa oznámenia o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 28.04.2015 schválená výška úveru je 1 500 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej
splátky 47,17 eur, výška celkovej platby na úhradu 81,87 eur, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur,
dátum splatnosti poslednej splátky 01.11.2018, RPMN 25,49 %, priemerná hodnota RPMN 34,42 %,
celková čiastka 2 131,14 eur, ročná úroková sadzba 17,68 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania
5,05 % ročne. Oznámenie je podpísané iba žalovaným (č.l. 24 -25 spisu).
13. Podľa splátkového kalendára zo dňa 28.04.2015 žalobca mal žalovanému zaplatiť 42 mesačných
splátok vo výške 81,87 eur počnúc 1.06.2015 a končiac 01.11.2018. Splátkový kalendár podpisy strán
sporu neobsahuje (č.l. 26-27 spisu).
14. Podľa dohody o poskytovaní služieb zo dňa 28.04.2015 dohoda upravuje podmienky poskytovania
dohodnutých služieb k predmetnej zmluve. Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a
povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo ale nie povinnosť využiť služby, rovnako tak právo zrušiť
alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, týmto nie je dotknutá povinnosť
uhradiť odplatu. Dohodnuté služby sú dobrovoľné a doplnkové, nemajú charakter podmienky alebo
predpokladunauzavretiezmluvnéhovzťahu.Jednotlivéslužbysúposkytovanézákazníkoviautomaticky
alebo na základe uplatnenia práva zákazníka na ich poskytnutie. Na základe dohody sa poskytujú
uvedené služby za dohodnutú odplatu. Ak nedôjde k uzavretiu tejto dohody zákazník je oprávnený
požiadať o poskytnutie jednotlivých služieb aj samostatne a ich cena sa riadi platným sadzobníkom
poplatkov. Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo
výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazníksa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so
splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Celková výška splátky
úveru s úrokom spolu so splátkou odplaty podľa tejto dohody sa uvedú aj v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi. Na základe tejto dohody sa poskytuje zákazníkovi balíček služieb pozostávajúci z
informácie o zostávajúcich záväzkoch, odkladu splatnosti splátok, informácie pred splatnosťou splátky,
informácie o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta,
prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienky zdarma, a podpory call centra a osobného
stretnutia s viazaným finančným agentom (č.l. 47-48 spisu).
15. Z predloženej žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX stranami sporu podpísanej dňa 28.04.2015 vyplýva,
že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1 500 Eur. Vyčerpané sumy sa žalobca zaviazal
splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 81,87 eur. Celková čiastka úveru predstavovala 2 131,14
eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 17,68 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05
%, priemerná RPMN 34,42 % a predpokladaná RPMN 25,49 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo
výške 150 eur.
16. V danej veci bolo nesporné, že žalobca žalovanému poskytol na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX úver vo výške 1 500 eur, avšak celkovo žalobcovi poskytol čiastku len vo výške 1 350
eur, keď sumu 150 eur si žalobca hneď pri poskytnutí úverov stiahol ako odplatu za poskytnutie úveru.
Rovnako bolo medzi stranami nesporné, že žalobca zaplatil žalovanému na zmluvu č. XXXXXXXXXX
M.elkovo sumu 2 231,31 eur.
17.Zožalobyazdoloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žežalobcasiuplatňujevočižalovanémunároky
vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 znejúcej na sumu 1 500 eur .
18. Okresný súd v tomto smere najskôr ex offo skúmal samotnú zmluvu o úvere. Žalobca zmluvu
uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní
konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel
k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy je
vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu.
Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah
spotrebiteľský.
19. Okresný súd danú vec v tejto časti, prejudiciálneho preskúmania zmluvy o úvere, právne posúdil
podľa príslušných zákonných ustanovení právnych predpisov, resp. v súlade s právnou úpravou platnou
a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. g) a l) zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečenízáväzku
spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru
alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok; celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna
výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom
istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.
Podľa § 53 ods. 4 písm. s), t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku
vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa; ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v
prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný; ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu,ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie
sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým
alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel
obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa § 9 ods. 13 zákona 129/2010 Z.z. ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám
alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať
uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej
predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou
odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie
spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej
zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných
príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané
vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo
osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú
dotknuté.
20. Keďže v prípade predmetnej zmluvy sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.
21. Preskúmaním obsahu zmluvy, súd zistil, že v tejto je nesprávne uvedená výška RPMN podľa § 9
ods. 2 písm. j) zákona.
22. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu nesprávne uvedenej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)
citovaného zákona, a to RPMN sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Nesprávne uvedená obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy má
rovnaký právny účinok ako jej absencia. Okresný súd tiež udáva, že v predmetnej zmluve je uvedená
aj nesprávna výška celkových nákladov v súlade s § 2 písm. g) a l) zákona.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, a to nesprávne uvedenej RPMN a nesprávne uvedenej výške
celkových nákladov spotrebiteľa v predmetnej zmluve o úvere, ako aj z hľadiska posúdenia predmetu
konania, a to vydanie bezdôvodného obohatenia bolo nutné zo strany súdu zaoberať sa aj dohodou o
poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015. Okresný súd v prípade tejto dohody dospel
k záveru o jej absolútnej neplatnosti, a to v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Okresný súd odplatu za poskytnutie služby v celkovej výške 1 451,52 eur považoval vzhľadom na
výšku poskytnutého úveru 1 500 eur (bez poplatku 1 350 eur) za neprimerane vysokú. Dohoda, ktorá
oprávňovala žalovaného na takúto neprimerané vysokú odplatu okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú,
v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatnú. Vopred pripravenou dohodou, ktorej obsah žalobca
nemohol ovplyvniť, resp. meniť, si žalobca zhoršil ako spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie, s tým,
že platil za služby, ktoré mu žalobca pri uzatváraní dohôd neposkytol, resp. žalobca platil za služby,
ktoré v budúcnosti ani nemusel využiť, resp. v čase poskytnutia úveru a uzavretia predmetnej dohody
nebolo žalobcovi zrejmé, či takúto službu vôbec reálne využije. Dohodu o poskytnutí služieb je potrebné
považovať za neplatný právny úkon, za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Pokiaľ dohoda o
poskytovaní služby bola ako samostatná listina, ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanie.
Okresný súd má tiež v súlade s § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. za to, že v prípade poskytovaných
služieb, sa jedná o služby, ktoré bol žalovaný v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný
poskytovať žalobcovi aj bez uzavretia takejto dohody. Okresný súd má za to, že predmetné služby
predstavujú len bežnú súčinnosť žalovaného ako poskytovateľa úveru. Okresný súd tak dospel k záveru,
že predmetom danej dohody boli len zdanlivo poskytované služby, na ktorých poskytnutí žalobcaako spotrebiteľ nemohol mať žiadny záujem, keď z takto poskytovaných služieb žalobcovi neplynula
žiadna významná výhoda, napríklad oproti spotrebiteľom, ktorí dohodu tohto typu neuzavreli. Napokon
v konaní nebolo preukázané, či žalobca balíček služieb poskytnutých predmetnou dohodou skutočne aj
využil. Z týchto dohôd zároveň nevyplýva možnosť vrátenia, či započítania odplaty v prípade nevyužitia
predmetných služieb, čo podľa názoru okresného súdu možno považovať za nekalú obchodnú praktiku
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že
žalovaný v súlade s dohodou o poskytnutí služieb žalobcovi plnil, resp. nebolo preukázané vzájomné
plnenie medzi stranami sporu neprichádza do úvahy ani aplikácia § 457 OZ. Naviac okresný súd
upriamuje zvlášť pozornosť na čl. 1 bodu dohody, podľa ktorého žalobca mal právo zrušiť alebo
pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, avšak tým nie je dotknutá povinnosť
uhradiť odplatu, ktorý okresný súd považuje za rozporný s dobrými mravmi. Okresný súd pre úplnosť
dôvodov tohto rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že balíček služieb poskytnutý predmetnou
dohodou možno posúdiť ako bežné služby, ktoré banky, či nebankové subjekty poskytujú a ktoré by mala
pokrývať odplata za úver, ktorá v danom prípade predstavovala celkovo sumu 150 eur. Nejednalo sa o
nejaké špecifické, či finančne náročné, bežne neposkytované služby poskytované zo strany žalovaného.
24. Okresný súd zdôrazňuje tiež, že odplata 1 451,52 eur za poskytnuté služby mala byť jednoznačne
zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Nezahrnutie tejto odplaty 1 451,52 eur do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju RPMN,
pretože ak by bola odplata zahrnutá do celkových nákladov, celková výška RPMN by bola oveľa vyššia
ako bola prezentovaná. Zároveň možno považovať praktiku žalovaného, ktorý oddelil zmluvu o úvere
od dohody o poskytovaní služieb, čím došlo k uvedeniu nesprávnej výšky celkových nákladov, a tým
pádom aj nesprávnej výšky RPMN za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 písm. b)
zákona o ochrane spotrebiteľov. Aj z dôvodu nesprávnej výšky celkových nákladov a nesprávnej výšky
RPMN je poskytnutý úver jednoznačne bezúročný a bezpoplatkov. Okresný súd dáva do pozornosti,
že nesprávnou výškou RPMN sa zaoberal už v bode 31 a 32 v poradí prvého rozsudku. Pre záver o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru stačí absencia alebo nesprávne uvedenie výšky
iba jednej obligatórnej náležitosti.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením.
25. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie
§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek
úrokovalebopoplatkov.Prijatímtakéhotoplneniabezprávnehodôvodutakvzniklonastranežalovaného
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru (pre absenciu, nesprávnu výšku RPMN a výšku celkových nákladov) nárok len
na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru 1 350 eur.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného
obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.
27. Následne pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z nesporného tvrdenia
medzi stranami sporu, že žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere vyplatil
žalobcovi celkovo sumu 1 350 eur a žalobca uhradil k zmluve celkovo sumu 2 231,31 eur, t.j.
postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
spotrebiteľského úveru preplatil žalobca žalovanému sumu 1 031,31 eur. Táto suma 1 031,31 eur
tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospechna strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451
Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.
28. Súd tak považoval žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodnú,
žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 1 031,31 eur.
29.Vzávereokresnýsúddodáva,žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranousporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
30. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvostupňového ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
V Žiline, dňa 12.12.2019
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.