Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200219
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcov: 1. X. X., H.. I., A..

XX.XX.XXXX, O. H. XXX/XX, XXX XX W., 2. L. X., A.. XX.XX.XXXX, O.S. H. XXX/XX, XXX XX W., obaja
zastúpení JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanému:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeným spoločnosťou
Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského splátkového úveru takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom v 1. a 2. rade na základe zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., Suché Mýto 4, 816 07

Bratislava, IČO: 00 151 653 je bezúročný a bez poplatkov.

Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.2.2019 domáhal určenia, že úver poskytnutý
žalobcom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 28.6.2006 je bezúročný a bez
poplatkov.

2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 28.6.2006 uzatvorili so Slovenskou sporiteľnou,
a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla banka žalobcom úver vo
výške 200.000,- Sk pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ako „RPMN“) vo výške 5,38 % a
s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10,70 %. Uvádzali, že predmetný úver čerpali dňa 30.8.2008 vo
výške 5.000,- Sk, dňa 28.8.2006 vo výške 147.000,- Sk a dňa 23.2.2007 vo výške 45.500,-Sk. Spolu
teda žalobcovia od banky z titulu Zmluvy čerpali sumu vo výške 197.500,-Sk, t. j. 6.555,80 Eur, ďalej

že úver splácali vždy riadne a včas a ak sa aj dostali do omeškania s úhradami splátok, uvedené bolo
spôsobené z objektívnych dôvodov, t. j. z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Ďalej tvrdili, že zo
strany banky došlo 19.7.2013 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a následne prostredníctvom
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013 banka postúpila svoju pohľadávku
voči žalobcom na žalovaného. V období rokov 2006 - 2018 došlo z ich strany k úhrade peňažnej
sumy v celkovej výške 7.384,97 Eur. Mali za to, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je na neho potrebné

aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase vzniku právneho vzťahu t.j. 28.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
a zároveň ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., ako iSmernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože
pri jej uzatváraní konali žalobcovia ako fyzické osoby - nepodnikatelia a banka v pozícií dodávateľa.
Poukázali na to, že jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov (RPMN). Ide o porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľovi na orientáciu
v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery. Absenciu alebo jeho nesprávne uvedenie
v zmluve nespája zákon s právnym následkom neplatnosti zmluvy o úvere, ale poskytuje ochranu
spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej tvrdili, že RPMN predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej

sadzby ako aj prvok ostatných súvisiacich nákladov, a preto výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia
ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej
miery. Podľa ich názoru nie je naplnený zmysel zákona o spotrebiteľských úveroch, ak je výška RPMN
v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške a v neprospech spotrebiteľa. Keďže žalovaný ako
veriteľ neposkytol žalobcovi objektívny údaj o výške RPMN, postupoval tým voči nemu neodborne.
Na preukázanie naliehavého právneho záujmu pri danej určovacej žalobe poukázali žalobcovia na

Uznesenie NS SR zo dňa 31.7.2009, sp. zn. 1MCdo 7/2009 a tiež na to. Poukázali tiež na to, že žalovaný
sa voči žalobcom domáha úhrady zostávajúcej časti úveru prostredníctvom súdneho exekútora, pretože
Okresný súd Bardejov voči nim vydal platobný rozkaz z 21.5.2015, sp. zn.: 3C/180/2015, ktorým ich súd
zaviazal, aby veriteľovi uhradili peňažnú sumu 5.821,83 Eur s príslušenstvom ako pohľadávku z úveru a
napokon tvrdili, že žalobcovia vedomosť o skutočnostiach týkajúcich sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti

predmetného úveru nadobudli až v decembri 2018 prostredníctvom príslušného centra právnej pomoci.

3. V podaní zo 16.4.2019 žalobcovia v podstatnom uvádzali, že RPMN vyjadruje reálnu cenu
spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych
úverových inštitúcií. Okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom

ako napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho
úroku a iné, prepočítané na jeden kalendárny rok, pričom platí pravidlo, že čím je RPMN nižšie, tým
je úver pre spotrebiteľa výhodnejší. Ak RPMN nie je uvedená v zmluve alebo je v zmluve uvedená
nižšia hodnota RPMN než v skutočnosti, považuje sa takto poskytnutá pôžička alebo úver za bezúročný
a bezodplatný. Podľa názoru žalobcov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezodplatný

aj v prípade, ak hodnota RPMN prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Poukazovali ďalej na
publikovaný odborný názor autora JUDr. Martina Maliara zverejneného v Justičnej revue č. 4/2007 dňa
2.4.2019 o nesprávnom transponovaní vzorca pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)
pri spotrebiteľských úveroch ako aj na súdnu prax - rozsudok Krajského súdu Prešov z 13.11.2014,
sp. zn.: 19Co/68/2014; rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.5.2015, sp. zn.: 2C/122/2014

potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 23.6.2016, sp. zn.: 3Co/352/2015-97, rozsudok
Okresného súdu Bardejov zo dňa 2.12.2015, sp. zn.: 6C/195/2014-54 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu Prešov zo dňa 30.6.2016, sp. zn.: 19Co/146/2016-94 a dovolávali sa ďalej aplikácie § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

4. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 23.2.2019 a podanie žalobcov zo 16.4.2019 dňa 25.4.2019.
Žalovaný k veci doručil vyjadrenie zo 16.5.2019. V ňom namietal, že o nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.6.2006 (ďalej aj „zmluva“) bolo už súdom právoplatne a
vykonateľne rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Bardejov, č. k. 3C/180/2015-44, ktorým
boli žalobcovia právoplatne a vykonateľne zaviazaní na zaplatenie sumy 5.821,83 Eur s prísl. Vo

veci konajúci súd posúdil zmluvu a nároky z nej plynúce, preto sa podľa neho žalobcovia podanou
žalobou domáhajú vydania rozhodnutia vo veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo a preto sa
nemôže prejednávať znova. Navrhol konanie zastaviť z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci.
Rovnako namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení poukazujúc na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo 91/2006 z 18.6.2007 ako aj rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 31/2011 zo 6.12.2012. Podľa žalovaného,
žalobcovia nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko ani prípadné určenie
bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru by nijakým spôsobom neovplyvňovalo skutočnosť,
že žalobcovia sú na základe vydaného platobného rozkazu právoplatne a vykonateľne zaviazaní na
zaplatenie sumy 5.821,83 Eur s prísl. Otázka výšky skutočného dlhu žalobcov je bez akýchkoľvek

pochybností vyriešená a v súdenej veci tak chýba jedna z podstatných čŕt naliehavého právneho
záujmu - ohrozenie práva, alebo právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, ktorý nemožno
odstrániť inak, než určovacím výrokom. Citujúc znenie § 4 ods. 1, 2 a 4 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 napokon tvrdil, že vo veci nie sú dané zákonné dôvody preurčenie bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky
náležitostivyžadovanézákonomospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy.
Žalobcovia boli v zmysle požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne informovaní

o tom kedy, v akej výške a ako dlho sú povinní plniť si povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zmluvy.
Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou
a bez poplatkovosťou iba taký spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy, ktorá
neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, keďže však ročná percentuálna miera nákladov je v
zmluve uvedená v čl. I, bode 1, predmetný spotrebiteľský úver nie je možné posúdiť ako bezúročný a

bez poplatkov. K argumentácii žalobcov, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej
sadzby citoval § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj obsah prílohy k zákonu o
spotrebiteľských úveroch označenej ako „VÝPOČET ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV
PRI SPOTREBITEĽSKÝCH ÚVEROCH“. Tvrdil, že žalobcom poskytnutý úver vo výške 200.000,-Sk
predstavujenominálnuhodnotuposkytnutéhoúveru/P/,časovéobdobieposkytnutéhoúveru/T/hodnota
10 (úver mal byť splatený v 120 splátkach), budúcu hodnotu úveru /F/ predstavuje suma 338.080,- Sk ,

ktorájesúčtom120-tichsplátoká2.784,00Skapoplatkuzaposkytnutieúveruvsume4.000,-Sk,pričom
po prepočítaní uvedených veličín vzorcom uvedeným v označenej prílohe zákona o spotrebiteľských
úveroch na percentá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta hodnota RPMN 5,38 % zodpovedá
údaju v zmluve o úvere. Preto podľa žalovaného nemožno spochybniť, že výška RPMN bola Slovenskou
sporiteľňou, a.s. vypočítaná v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia

zmluvy. Slovenská sporiteľňa a.s. bola povinná pri uzatváraní zmluvy rešpektovať platný a účinný zákon
a daný vzorec v praxi aplikovať bez ohľadu na jeho subjektívny názor o tom, či je daný výpočet „správny“
alebo nie. Na podporu svojho názoru poukázal aj na rozsudok Krajského súd v Prešove v rozhodnutí
sp. zn. 6Co/250/2014 z 13.10.2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/464/2015 zo
dňa 13.01.2016. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalovanému priznať

voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 29.5.2019, na ktoré sa dostavila substitučne splnomocnená
právna zástupkyňa žalobcov (doručenie predvolania právnemu zástupcovi žalobcov vykázané dňa
25.4.2019) ako aj substitučne splnomocnená právna zástupkyňa žalovaného (doručenie predvolania

žalovanému vykázané 25.4.2019). Súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalobcov a žalovaného,
pojednávanie otvoril a vykonal dokazovanie oboznámením spisu a listinných dôkazov do neho
predložených: exekučný príkaz súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z 11.7.2017 na č.l. 10,
oznámenie o postúpení pohľadávky z 9.7.2013 na č.l. 11, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok č.

XXXXXXXXCE na č.l. 12, zmluva o splátkovom úvere z 28.6.2006 na č.l. 14, oznámenie o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiz20.5.2013nač.l.15,kópiedôkazovosplácaníposkytnutéhoúverunač.l.16-29,
všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. na č.l. 97-103, 108-123, pričom zistil tento
skutkový stav.

6. Žalobcovia v 1. a 2. rade a Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 28.6.2006 uzatvorili zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk
(6.638,78 Eura), ktorý mali splatiť v 120-tich mesačných splátkach po 2.784,- Sk (92,41 Eur) splatných
mesačne vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.6.2016, za
poskytnutie úveru patrila Slovenskej sporiteľni a.s. suma 4.000,- Sk (132,78 Eur) z prostriedkov z úveru,

úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá, v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy vo výške 10,70 %
p.a. a ročná percentuálne miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 5,38 %. V zmysle čl. II bodu
3 zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa majú riadiť aj príslušnými
ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok. Podľa čl. II bodu 5 zmluva nadobúda platnosť a
účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami.

7. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a.s., Suché Mýto 4,
816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 z 9.7.2013 vyplýva, že označená banka postúpila žalovanému
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej 27.6.2013 pohľadávku zo
spotrebného úveru č. XXXXXXXXX z 28.6.2006 vo výške 8.864,44 Eur s príslušenstvom. Postúpenie
uvedenej pohľadávky na žalovaného má potvrdzovať aj príloha č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok č.

XXXX/XXXX/CE na č.l. 12 spisu.
8. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20.5.2013 na č.l. 15 spisu súd zistil, že
z dôvodu porušenia podmienok poskytnutia úveru uvedených v bode 7.6.1 písm. a) Všeobecnýchobchodných podmienok Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru
poskytnutého žalobcom na základe zmluvy z 28.6.2006 č. XXXXXXXXX.
9. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

10. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné,
nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov
alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto

zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

14. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.16. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

17. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

18. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch bol ustanovený ako T-tá odmocnina
podielu budúcej hodnoty podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch (F) a nominálnej hodnoty
poskytnutého úveru, to celé mínus jeden, za predpokladu, že hodnota veličiny T predstavuje časové
obdobie splácania spotrebiteľského úveru. V zmysle poznámok k výpočtu podľa prílohy zákona o

spotrebiteľských úveroch:
a) ročná percentuálna miera poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa
vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že
veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom.
b) v prípade úverových zmlúv obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej miery ... ročná

percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úrok a iné poplatky zostanú
stabilné a budú platiť do konca platnosti úverovej zmluvy,
d) dňom poskytnutia prvého spotrebiteľského úveru je deň, v ktorom sú pre spotrebiteľa disponibilné
úverové prostriedky prvého spotrebiteľského úveru,
e) lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných miest. Za rok sa považuje 365

dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov.
Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12.
f) výsledok výpočtu bude zaokrúhlený s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní
na konkrétny počet desatinných miest platí toto pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste
nasledujúcom za desatinným miestom, na ktoré sa zaokrúhľuje, rovná 5 alebo je väčšia, potom sa k

číslici na danom desatinnom mieste pripočíta jednotka.

20. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospechspotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

23. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku (ďalej leb „C.s.p.“) ak sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

25. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 137 písm. d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018 (zákon č.
279/2017 Z. z.) sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

28. Pred meritórnym posúdením uplatneného nároku sa súd najskôr zaoberal otázkami splnenia
procesných podmienok konanie, konkrétne žalovaným vznesenou námietkou veci rozhodnutej (res
iudikata) ako aj otázku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

29. K námietke o existencii prekážky res iudikata súd uvádza, že totožnosť sporu je daná dvoma
kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán, pričom totožnosť strany sa neurčuje
z hľadiska procesného postavenia. O tých istých účastníkov ide teda aj vtedy, ak v konaní vystupujú
nositelia práv rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení a tiež vtedy, ak v neskoršom

konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov z už skončeného konania (uznesenie NS SR, sp. zn.
5Cdo 282/2010). Totožnosť predmetu sporu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého
sporu je ten istý nárok, ktorý je uplatnený už v spore prvom. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy,
keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
na základe ktorých bol uplatnený (uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo 280/2010). Ak nie je splnený čo len

jeden znak totožnosti veci (a predmetu konania), nemôže ísť o tú istú vec. V danom prípade zastáva súd
názor, že v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 3C/180/2015 nebol uplatnený totožný právny nárok, ktorý
je uplatňovaný žalobcami v tomto súdnom konaní, pretože si v ňom žalobcovia uplatnili určovací nárok
a nie nárok na plnenie z totožného právneho dôvodu, o ktorom už bolo rozhodnuté platobným rozkazom
č. k. 3C/180/2015-44 z 21.5.2015. V tejto súvislosti súd predovšetkým poukazuje na komentár k § 230

Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výrok o splnení povinnosti je prekážkou rozsúdenej veci
len voči iným (ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového
základu medzi tými istými subjektmi, nie však voči neexistujúcemu určeniu determinujúceho práva (resp.
voči určovaciemu nároku o predbežnej otázke). Nie je rozumne mysliteľné a nijako logicky vyvoditeľné z
výroku o plnení dospieť k neexistujúcemu výroku o určení, ak právoplatnosť môže nadobudnúť iba výrok

rozhodnutia, teda nemožno hovoriť o existencii prekážky veci rozsúdenej vo vzťahu k neexistujúcemu
výroku (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, s., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 838 s.). Podľa názoru súdu
preto skutočnosť, že obidva samostatne prerokúvané nároky súvisia so zmluvou o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 28.6.2006 ešte neznamená, že v oboch konaniach je uplatňovaný jeden totožný právny

nárok a tak, že by v danom prípade, pokiaľ ide o určovací nárok, ktorý je vo vzťahu ku konaniu sp. zn.
3C/180/2015 konaním o determinujúcej (predbežnej) otázke existovala prekážka veci rozhodnutej, pre
ktorú by bolo potrebné v danom prípade konanie zastaviť.30. Z hľadiska obsahu žaloby súd žalobcami uplatnený nárok na určenie, že úver poskytnutý žalobcom
na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 28.6.2006 je bezúročný a bez poplatkov
kvalifikuje ako nárok na určenie právnej skutočnosti, v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. Takéto žaloby

sú však s účinnosťou od 1.7.2016 prípustné len v prípade, ak takáto možnosť vyplýva z osobitného
právneho predpisu. To znamená, že konkrétny právny predpis musí určiť, že sa určenia určitej právnej
skutočnosti možno domáhať a rovnako tak môže upravovať prípadné ďalšie podmienky uplatnenia tohto
práva, napríklad osobu oprávnenú k podaniu žaloby. Právne predpisy výslovne umožňujú domáhať sa
napríklad určenia neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka

práce, určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa §
131 Obchodného zákonníka, určenia neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách, určenia neúčinnosti právnych úkonov podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Pri uvádzaných
žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho predpisu teda vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby
súd tú ktorú právnu skutočnosť určil, pričom dôvodom je spravidla to, že rozhodnutie súdu je osobitnou

podmienkou, aby sa na právny úkon mohlo hľadieť ako na neplatný. V danom prípade možnosť sa
domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru samostatnou
žalobou predpokladá § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018,
ktorý nahradil na prípad inak aplikovaný zákon o spotrebiteľských úveroch. Preto súd konštatuje, že

pri žalobcami uplatnenom nároku je potrebné uvedenú procesnú podmienku existencie právnej normy
v osobitnom predpise pripúšťajúcej takýto žalobný nárok považovať za splnenú. Zároveň súd uvádza,
že označená procesná norma vo vzťahu k požadovanému určeniu nevyžaduje súčasne aj preukázanie
naliehavého právneho záujem; ten je potrebné preukazovať len v prípade uplatnenia nároku na určenie
existencie alebo neexistencie práva v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., však nebol daný prípad.

31. Po vyriešení vyššie uvedených procesných otázok súd následne pristúpil k meritórnemu
posúdeniu uplatneného nároku podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení predovšetkým zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného ako právneho nástupcu Slovenskej
sporiteľne a.s. súd považoval v konaní za medzi stranami nespornú, pričom sa žiada poznamenať, že

tomu tak bolo vo vzťahu k úveru č. XXXXXXXXX aj v konaní sp. zn. 3C/180/2015. Z predložených listín
súd ďalej považoval za preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. oznámením z 20.5.2013 vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru č. XXXXXXXXX z 28.6.2006, žalobcovia bezprostredné doručenie tohto
oznámenia bankou potvrdili predložením uvedenej listine v prílohách žaloby, pričom súčasne sami
uvádzali, že splácanie poskytnutého úveru z ich strany nebolo po celú dobu priebežné a bez omeškania.

V konaní bolo ďalej preukázané, že následne po zosplatnení úveru došlo zmluvou z 27.6.2013 k
postúpeniu pohľadávky z predmetného úveru zo Slovenskej sporiteľne a.s. na žalovaného, a že v
konaní medzi stranami nevznikli pochybnosti o platnosti tohto postúpenia v súlade s § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. V danom prípade ďalej súd dospel k záveru, že právny vzťah založený

zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 28.6.2006 je vzťahom spotrebiteľským, v ktorom
právny predchodca žalovaného - Slovenská sporiteľňa a.s. pri jej uzatváraní vystupoval v postavení
dodávateľa konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcovia
ako spotrebitelia, keďže nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Obsah predloženej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 28.6.2006 svedčí o tom,

že zmluvy obdobného znenia boli uzavierané vo viacerých prípadoch, a obsah zmluvy spotrebitelia
podstatnýmspôsobomneovplyvňovali.Jetedanesporné,ženauvedenýspotrebiteľskýúversavzťahujú
v čase uzavretia zmluvy platné a účinné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj zákona o
spotrebiteľských úveroch.

32. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou
z podstatných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere je v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o
spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia ktorej má za následok
to, že sa tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre
vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha spoznať, aké všetky náklady budú spojené so

spotrebiteľským úverom. To, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje
spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho
konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. V tomto kontexte sa súd stotožňuje s argumentáciou
žalobcov v podaní zo 16.4.2019 o dôvodnosti použitia teleologického výkladu § 4 ods. 2 písm. g)zákona o spotrebiteľských úveroch vedúceho k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru v prípade, ak je v zmluve uvedená ročná percentuálne miera nákladov
nesprávna, konkrétne nižšia a preto aj uvedená v neprospech spotrebiteľa. Klamlivé alebo nesprávne

uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemôže mať za
následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom takýto postup možno hodnotiť aj ako klamanie spotrebiteľa, ktoré
bolo výslovne § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy zakázané. Preto takejto praktike nie je možné priznať miernejšie dôsledky ako tie, ktoré

predpokladá § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.

33. V zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa
rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, to
znamená že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona

o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedená ako výsledok výpočtu zisteného podľa prílohy tohto
zákona, a to v správnej výške. V danom prípade súd zistil, že správnemu výpočtu Ročnej percentuálnej
miery nákladov úveru poskytnutého žalobcom zodpovedá hodnota 5,68 % a nie v zmluve uvedený
údaj 5,38 %. RPMN bola teda v zmluve uvedená v nižšej ako skutočnej výške. Pri kontrole výpočtu
RPMN, ktorý podrobne opísal žalovaný vo svojom podaní zo 16.5.2019 bolo súdom zistené, že do

vzorca dosadená veličina o budúcej hodnote úveru (F) podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch nemala predstavovať sumu 338.080,- Sk ale sumu 340.080,- Sk, ako súčet 120-tich splátok
úveru po 2.784,- Sk a 120-tich mesačných poplatkov za správu úveru po 50,- Sk. Podľa § 2 písm.
c) bodu 3. zákona o spotrebiteľských úveroch síce do celkových nákladov úveru nepatria poplatky
za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, avšak v danom

prípade boli medzi žalobcami ako spotrebiteľmi a právnym predchodcom žalovaného ako dodávateľom
dohodnuté poplatky za správu úveru a nie za udržiavanie účtu, čo obsahovo nemožno stotožňovať,
keďže správa úveru nepochybne okrem udržiavanie účtu zahŕňa aj kontrolu splácania úveru, priebežnú
aktualizáciujehovýšky,overovanieplneniapodmienokzmluvyaprípadneajinéúkonyveriteľa.Podobne
aj za veličinu predstavujúca súčasnú hodnotu úveru (P) mala byť namiesto žalovaným uvádzanej

sumy 200.000,- Sk dosadená suma 196.000,- Sk, ako rozdiel poskytnutého úveru vo výške 200.000,-
Sk a poplatku za jeho poskytnutie v sume 4.000,- Sk, ktorý bol v skutočnosti v zmysle obsahu čl.
I bodu 1. zmluvy uhradený (zrazený) priamo z prostriedkov poskytnutého úveru. K týmto záverom
súd poukazuje na obsah dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch a v nej uvedené
príklady výpočtov pod písm. A., z ktorých vyplýva, že pokiaľ si veriteľ ponechá časť poskytnutého úveru

(napr. na administratívne výdaje) a spotrebiteľovi reálne poskytne len časť podľa zmluvy poskytnutých
prostriedkov, za súčasnú hodnotu spotrebiteľského úveru je potrebné považovať len reálne vyplatené
finančné prostriedky. Vo vzťahu k obdobným otázkam súdy opakovane judikovali, že poskytovanie
úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť, je v
rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru (bližšie napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove 18Co

109/2011 z 21.11.2012, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7C/92/2016 zo 14.2.2018, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2C/71/2018 z 26.11.2018 a iné). Na podporu tejto argumentácie
súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C - 377/14, podľa ktorého celková výška úveru a výška
čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie

sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Napokon korigovaný mal byť aj údaj o časovom období
splácaniaúveru(T),keďžeúverbolposkytnutý28.6.2006(podľačl.IIbodu5.Úverovázmluvanadobudla
platnosťaúčinnosťdňomjejpodpísaniaobidvomazmluvnýmistranami)asplatenýmalbyťdo20.6.2016,
teda nie o 10 rokov, ale po uplynutí 3.645 dní (od 28.6.2006 do 20.6.2016). Keďže s prihliadnutím na
poznámku písm. e) prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch je za rok dôvodné považovať 365,25

dní, správne mala veličina T predstavovať hodnotu 9,98. Na základe uvedeného tak možno konštatovať,
že výška RPMN uvedená v zmluve je nesprávna a tento údaj je potrebné hodnotiť ako v neprospech
spotrebiteľa, pretože u spotrebiteľa navodzuje záver o výhodnejších podmienkach poskytovaného úveru
oproti iným úverom, ktoré mohli byť inými veriteľmi spotrebiteľovi ponúknuté na rovnaké časové obdobie
a pri rovnakej výške úveru. Predmetný úver bol spotrebiteľom poskytnutý bankou a spotrebiteľ mohol

očakávať riadnu odbornú starostlivosť banky pri postupe súvisiacom s poskytnutím úveru. Uvedenie
nesprávneho (nižšieho) údaju o výške RPMN je potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v zmluve
uvedený nebol, pretože správny údaj o RPMN v zmluve v skutočnosti absentuje.34. K argumentácii žalobcov v 1. a 2. rade, že výška RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako je výška
úrokovej sadzby však súd považuje za žiaduce poznamenať, že zákon o spotrebiteľských úveroch
veriteľovi ukladal povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN vypočítaný podľa

vzorca stanoveného v prílohe tohto zákona, preto pokiaľ veriteľ pri výpočte RPMN podľa označenej
prílohy postupoval a konal v súlade so zákonom a nemožno mu vytknúť nesprávny postup a to aj
keby RPMN uvedená v zmluve odporovala logickým požiadavkám na takýto údaj. Ako je známe,
vzorec pre výpočet RPMN uvedený v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
30.6.2006 bol chybný, čo bolo spôsobené nesprávnou transpozíciou smernice Rady č. 87/102/EHS o

aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru z 22. decembra 1986 v znení smernice Rady č. 90/88 z 22. februára 1990.
Chybná transpozícia smernice však nemôže mať za následok priamy účinok smernice vo vzťahu medzi
jednotlivcami (bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby) ale len vo vzťahu medzi
jednotlivcom a štátom (vertikálny priamy účinok). V tomto prípade je rovnako vylúčený aj nepriamy
účinok smernice, teda výklad a aplikácia vnútroštátnych predpisov spôsobom, aby boli dosiahnuté

požiadavky stanovené touto smernicou. Takémuto účinku bráni zásada contra legem, v zmysle ktorej
nie je súd povinný použiť taký výklad právnej normy, ktorý by bol v protiklade so znením vykladaného
predpisu. Ak teda zákon o spotrebiteľských úveroch stanovil určitý matematický vzorec pre výpočet
RPMN, nemožno ani eurokomformným výkladom tohto zákona dospieť k tomu, že výpočet RPMN má
byť prevedený inak (v podrobnostiach súd odkazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.

27C/198/2013 z 29.5.2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/337/2017 z 10.5.2018,
uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/301/2015 z 20.4.2016 či sp. zn. 11Co/112/2016 zo
16.11.2016 a iné).

35. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov

v akejkoľvek inej výške ako vypočítanej správne podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,nemôžemaťzanásledoksplneniepovinnostipodľa §4ods.2písm.g)zákona
o spotrebiteľských úveroch, následkom čoho je potrebné aj v danom prípade vyhodnotiť poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na obsah uplatneného žalobného nároku tak bolo žalobe v
plnom rozsahu vyhovené.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní
plne úspešní, súd im voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.