Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204977
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318204977.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou, v spore žalobcu : M.. G. V.M.

P.. XX.XX.XXXX, Y. E. XXX, proti žalovanému : Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom
Štúrova 2, Bratislava, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v žalobe podanej 04.12.2018, doplnenej 29.01.2019 a spresnenej na pojednávaní
konanom 11.09.2019 do súdnej zápisnice žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vyplatiť mu nemajetkovú
ujmu 15 000 000 eur. Tvrdil, že žalovaný, ktorý má byť zo zákona strážcom a garantom zákonnosti z

predmetu svojho pôsobenia, nie je schopný mu ako občanovi Slovenskej republiky zabezpečiť základnú
zákonnosť garantovanú Ústavou Slovenskej republiky, od roku 1990. Denník Práca uverejnil dňa
02.08.1990 článok „ Úder pod pás „ v ktorom M.. J. D. osobu žalobcu a osobu H. E., ktorí sú zakladateľmi
a obnoviteľmi Slovenskej národnej strany a zakladatelia našej národnej štátnosti, osočoval a ohováral.
Na danú situáciu žalobca reagoval podaním trestného oznámenia na M.. D. za osočovanie a ohováranie
na príslušnú prokuratúru. Posledný úradný postup zo strany prokuratúry bol 18.10.1990, kedy mu
Krajská prokuratúra Košice pod značku 1 Kn 291/90 oznámila postúpenie veci na Mestskú prokuratúru

v Bratislave. Od toho času až doposiaľ žalovaný nekonal vo veci, vo veci jeho podania nenastal žiadny
posun, čo je dôsledok korupcie a trestnej činnosti štátnych orgánov voči jeho osobe na pokyn jeho
politických protivníkov. Dlhodobým nekonaním žalovaného boli a sú bezprecedentne pošliapavané
jeho práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, žalovaný tým vedome pácha trestnú činnosť.

2. Žalovaný sa k veci sa vyjadril písomne dňa 09.05.2019 ( čl. 53 ), 20.06.2019 ( čl. 79 ) a na
pojednávaní. Vo vyjadrení poukázal na to, že považuje žalobu za zmätočnú a neurčitú, z jej obsahu nie

je zrejmé, na akom právnom základe si žalobca nárok uplatňuje. Na jednej strane sa domáha ochrany
osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka pričom nešpecifikuje, akým spôsobom malo zo
strany žalovaného dôjsť k narušeniu ochrany jeho osobnosti, života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Na druhej strane žiada náhradu škody z dôvodu
nesprávneho úradného postupu upraveného v § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorého sa mal žalovaný dopustiť
nekonaním o podanom trestnom oznámení v zmysle § 15 citovaného zákona. Žalovaný považuje žalobu

za predčasne podanú, nakoľko nárok na náhradu škody nebol predbežne prerokovaný príslušným
orgánom podľa § 4 a 11 citovaného zákona. V žalobe žalobca neuvádza žiadne s vecou súvisiace
skutočnosti, ktoré by konkretizovali ním uplatnený nárok, nešpecifikuje akým spôsobom malo dôjsť k
narušeniu ochrany osobnosti, života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena aprejavovosobnejpovahy.Vzniknemajetkovejujmynijaknepreukázal.Napojednávanížalovanývzniesol
aj námietku premlčania. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že žalovaný nekonal o jeho trestnom oznámení
od roku 1990, a že naposledy konal 18.10.1990, preto podľa žalovaného trojročná premlčacia lehota

začala plynúť 18.10.1990, pričom žaloba bola podaná až 04.12.2018.

3. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.
4. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

5. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie

podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

6. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku súd z úradnej moci predovšetkým
skúmal, či žalobca uplatnil svoje práva v zákonom stanovenej lehote.

7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Žalobca v žalobe a aj v ústnom prednese na pojednávaní spresnil svoj nárok tak, že si uplatňuje
právo na ochranu osobnosti spočívajúce vyplatením nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho

zákonníka vo výške 15 000 000 eur. Na uplatnenie práva v predmetnej veci platí všeobecná trojročná
premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

9. Žalobca tvrdil, že v článku denníka Práca uverejnenom 02.08.1990 sa stal, spolu s osobou H.
E., terčom osočovania a ohovárania zo strany M.. J. D.. Na danú situáciu reagoval tak, že na osobu

M.. D. podal v roku 1990 na prokuratúru trestné oznámenie za ohováranie. Podľa žalobcu zo strany
tejto nepochybne skorumpovanej a korupčnej štátnej inštitúcie od roku 1990 až doposiaľ bola jedinou
reakciou odpoveď Krajskej prokuratúry Košice z 18.10.1990 zn. 1Kn 291/90, v ktorej mu oznámili, že
podanie postúpili na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Uvedený postup podľa žalobcu, teda nekonanie,
bol a je možný len korupciou a korupčným konaním prokuratúry a jeho práva boli bezprecedentne

pošliapavané celé roky. Štátne orgány ho roky týrajú, ničia mu zdravie a ohrozujú na živote.

10. Občiansky zákonník v § 11 a nasl. upravuje osobnostné a osobné práva fyzickej osoby a ich
ochranu, ktoré právo fyzická prislúcha každej fyzickej osobe bez toho, že by k vzniku tohto práva boli
potrebné ešte nejaké ďalšie skutočnosti. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej slobody. Výraznú stránku osobnosti človeka predstavuje právo na ochranu občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti. Neposkytuje však ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému, ktorý
je neoprávnený. Ochrana podľa § 11 Občianskeho zákonníka sa týka samotného ohrozenia ako aj
porušenia práva a takejto ochrany sa možno domáhať iba na súde. Dotknutá osoba, ktorej osobnostné

práva boli porušené alebo ohrozené v prípade vzniku nemajetkovej ujmy sa môže domáhať toho,
aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Na vznik občianskoprávnej sankcie v zmysle §
13 Občianskeho zákonníka za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti
fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú a/ existencia zásahu, ktorý je
objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození fyzickej

osoby v jej fyzickej a morálnej integrity, b/ neoprávnenosť ( protiprávnosť ) toho zásahu, c/ existencia
príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou.

11. Podľa žalobcom tvrdených skutočností k zásahu do jeho osobnostných práv malo dôjsť najskôr
18.10.1990, pretože podľa neho od tohto dátumu už nemá žiadne informácie, oznámenia a ani poznatky

o stave vybavovania jeho trestného oznámenia, čím žalovaný zasiahol do jeho základných občianskych
práv, do života zdravia, osobnej integrity, dobrej povesti a mena.12. Dozor nad vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov prislúcha
prokuratúre. Prokurátorivzmysle §18ods.1zák.č.60/1965Zb.(účinný od01.06.1990do31.12.1992)
dozerajú, aby sa všetky trestné činy zistili a dôsledne objasnili, a ich páchateľov stíhajú podľa

ustanovení Trestného poriadku . Taktiež
stíhajú osoby, ktoré sa dopustili prečinov. Každý má právo žiadať prokurátora o preskúmanie postupu
alebo rozhodnutia orgánov a organizácií z hľadiska dodržania zákonnosti a o prokurátorské opatrenie
na odstránenie zisteného porušenia zákonnosti. Prokurátor je povinný takýto podnet preskúmať. Musí
prešetriť všetky okolnosti rozhodujúce pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákonnosti, a urobiť opatrenie

na odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovenie porušených práv a na vyvodenie zodpovednosti
proti tomu, kto porušenie zákonnosti zavinil § 12 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre ). Podľa § 12 ods.
5 zákona o prokuratúre podnet musí prokurátor vybaviť do dvoch mesiacov. Túto lehotu môže v
odôvodnených prípadoch predĺžiť nadriadený prokurátor. V danom prípade žalobca nepreukázal, aké
kroky podnikol voči prokuratúre od posledného úkonu Krajskej prokuratúry Košice, ktorá mu listom z
18.10.1990 zn.1Kn291/90oznámilapostúpenievecinaMestskúprokuratúruvBratislave.Nepreukázal,

že sa informoval, kedy a kde na stav konania, prípadne či podal sťažnosť na nečinnosť alebo
prieťahy, urgoval konanie vo veci a pod., keď prokurátor musí podnet občana vybaviť spravidla v lehote
dva mesiace ( § 12 ods. 2 zák. č. 60/1965 Zb. ). Preto pre začiatok plynutia premlčacej doby súd
stanovil okamih 19.10.1990, t. j. deň nasledujúci po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do jeho
osobnostných práv. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie si svojho

práva na ochranu osobnosti a uplynula 19.10.1993. Žaloba bola podaná 04.12.2018, teda po uplynutí
premlčacej doby. Žalovaný sa premlčania úspešne dovolal a súd z dôvodu premlčania nároku žalobu
zamietol.

13. Je nutné poukázať na tú skutočnosť, že podľa obsahu žaloby a žalobcom uvádzaných

dôvodov uplatnenia svojho nároku, je možno právne posúdiť uplatnený nárok ako náhradu škody
podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.
Zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť v roku 1990 sa spravuje ustanoveniami zák.
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom (časová verzia účinná od 01.07.1990 do 30.06.2004 ), pretože podľa prechodného

ustanovenia § 27b ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.
decembra 2008.

14. Platná právna úprava rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti a právom na náhradu škody.
Ide o dve celkom samostatné práva s rôznou pojmovou a obsahovou odlišnosťou. V občianskoprávnych
vzťahoch sa uplatňuje zásada, v zmysle ktorej za škodu (ujmu) zodpovedá ten, kto ju spôsobil. V zmysle
zákona o zodpovednosti za škodu však za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci zodpovedá štát, prípadne samosprávny orgán, teda nie priamo ten, kto ju spôsobil. V civilnom

sporovom procese, v ktorom poškodený uplatňuje nárok na náhradu ujmy spôsobenej orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci a v súvislosti s tvrdením, že mu vznikol nárok na náhradu majetkovej
ujmy (škody), sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, lebo zastáva názor, že samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, je konaním v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 58/1969
Z. z. tak v časti, ktorou sa účastník domáha náhrady majetkovej ujmy, ako aj v časti, ktorou žiada

uspokojiť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Podstata tohto konania je nemenná bez ohľadu na to,
čoho konkrétne sa v ňom účastník domáha ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.
03. 2012, sp. zn. 3Cdo/24/2012 ). Žalovaný namietal premlčanie práva, preto súd tiež skúmal, či nárok
žalobcu na náhradu ujmy ( škody ) spôsobenej nesprávnym úradným postupom bol uplatnený včas.

15. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

16. Ak sa vychádza z toho, že nároky si žalobca uplatňoval z dôvodu nečinnosti štátneho orgánu,
keď prokuratúra doposiaľ nekonala o jeho trestnom oznámení, premlčacia doba je trojročná a začína
plynúť odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. V danom prípade prichádza do úvahy len trojročnásubjektívna premlčacia doba, nakoľko nebolo vydané žiadne ( nezákonné ) rozhodnutie, pre ktoré platí
aj objektívna desať ročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť od doručenia takéhoto rozhodnutia ( §
22 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb. ). Trojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy sa

poškodený o škode dozvedel t. j. 18.10.1990 a uplynula 18.10.1993. Žaloba bola podaná 04.12.2018,
po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný sa premlčania dovolal úspešne.

17. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku v plnom rozsahu,
nakoľko žalovaný sa premlčania dovolal a premlčané právo priznať nemožno.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363

CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie