Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoCsp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119209190
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119209190.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: X. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. R. XXX, zastúpený JUDr. Tomášom Hláčikom, advokátom, so sídlom Železničná

173, Brusno, o zaplatenie 277,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného rade proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I z 23. októbra 2019, č. k. 25Csp/151/2019-34

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) vo veci vydal
dňa 11.9.2019 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, odôvodnený skutočnosťou, že
uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odk/37/2019 zo dňa 7.2.2019 bol na jeho majetok vyhlásený
oddlžovací konkurz, následkom čoho žalovanú pohľadávku možno uspokojiť iba v konkurze a súdne
konanie o takej pohľadávke treba zastaviť podľa ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z.

2. V nadväznosti na túto obranu žalovaného súd prvej inštancie napadnutým uznesením zrušil platobný
rozkaz, konanie zastavil rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu
nepriznal a vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok za žalobu.

3. Len proti výroku uznesenia o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom,

aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Výroky rozhodnutia o zrušení platobného rozkazu, o zastavení konania a o vrátení súdneho poplatku
neboli odvolaním napadnuté; v týchto častiach uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367
ods. 2 a ods. 3 C.s.p., a preto v nich nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

5. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania
vyšiel z úvahy, že žiadnej zo strán nemožno pripísať výlučné zavinenie za zastavenie konania. Podľa
jehonázorukaždázostránkprocesnejsituácii,zaktorejmuselobyťkonaniezastavenépodľaust.§167e
ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., prispela. Žalobca tým, že podal žalobu po vyhlásení oddĺžovacieho konkurzu
na majetok žalovaného, i napriek tomu, že táto skutočnosť bola riadne zverejnená v obchodnom
vestníku. Podľa súdu prvej inštancie „Pochybil aj žalovaný, ktorý vedel, že je v konkurznom konaní, že

za neho koná správca a aj napriek tomu si zvolil právneho zástupcu namiesto toho aby sa v danom
prípade obrátil na správcu. V neposlednom rade právny zástupca žalovaného mohol a mal vedieť, žežalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný a namiesto neho mal konať správca konkurznej podstaty“.
Napokon prvoinštančný súd vzhliadol príčinu zastavenia konania aj na svojej strane. Skonštatoval v tejto
súvislosti, že „V priebehu konania pochybil aj súd, keďže platobný rozkaz nemal byť vydaný, nakoľko

žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko za neho koná správca konkurznej podstaty“.
V týchto okolnostiach súd prvej inštancie vzhliadol dôvod pre mimoriadne nepriznanie náhrady trov
konania žiadnej zo sporových strán podľa ust. § 257 C.s.p.

6. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o naplnení zákonných predpokladov

pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. Vo svojej odvolacej argumentácii
žalovaný poukázal na nesprávnosť úvahy prvoinštančného súdu v otázke jeho pasívnej vecnej
legitimácie a akcentoval, že správca konkurznej podstaty má vecnú legitimáciu v spore len v prípade
konkurzného konania podľa druhej časti zák. č. 7/2005 Z. z. a nie aj pokiaľ ide o oddĺžovací konkurz
podľa štvrtej časti uvedeného zákona. V úzkom spojení s tým žalovaný nesúhlasil ani s názorom súdu
prvej inštancie, že pochybil, pokiaľ si v spore zvolil právneho zástupcu. V súvisiacej argumentácii

žalovaný okrem už zmienenej otázky legitimácie v konaní vyzdvihol, že zastúpenie v spore advokátom
vyplýva z jeho ústavného práva na právnu pomoc. Svojimi námietkami k spôsobu právneho posúdenia
skutočností, majúcich význam na rozhodnutie o trovách konania, žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a h) C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380
ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa
ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že je (odvolanie)

dôvodné.

9. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o
trovách konania súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky zodpovednosti

za zastavenie konania a nadväzujúcej otázky naplnenia zákonných predpokladov pre mimoriadne
nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení
aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením
je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové

zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý
tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v
skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

11. Právna teória i súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa
citovaného ustanovenia zákona je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že

rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli
po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež
komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovaťnapríklad aj žalovaného, ktorý svoj dlh (právnu povinnosť) splní po začatí sporu, a tým vyvolá u žalobcu
nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať
procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o

veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne (por. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 933).

12. Súd prvej inštancie vystaval rozhodnutie o trovách konania na dvoch myšlienkových pilieroch. Ten

prvý spočíval na úvahe o spoločnej zodpovednosti žalobcu a žalovaného za zastavenie konania a ten
druhý na priamo nadväzujúcom závere, že nemožnosť ustálenia zavinenia za zastavenie konania len
na niektorej z procesných strán, predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje použitie
mimoriadnehozmierňujúcehooprávnenia prirozhodovaníotrováchkonania.Možnobezvýhradsúhlasiť
sosúdomprvejinštancie,žepotrebuzastaveniakonaniazavinilžalobcatým,žepodalžalobuzasituácie,
keď bol proti majetku žalovaného vyhlásený oddlžovací konkurz, ktorý je zákonnou prekážkou toho, aby

o žalovanej pohľadávke prebiehalo súdne konanie. Inak je tomu ale v prípade ďalších úvah, ktorými súd
prvej inštancie odôvodnil svoj záver o zavinení za zastavenie konania tiež žalovaného. Odvolací súd
ani pri vynaložení značného úsilia nenašiel súvislosť medzi procesnou situáciou, v ktorej muselo byť
konanie zastavené a tým, že si žalovaný v spore zvolil zástupcu. Odvolací súd môže v tomto smere len
predpokladať,žesúdprvejinštanciesnáďuvažovalvrovinezodpovednostizazaťaženiekonaniaďalšími

trovami, ktorá otázka však má význam len z pohľadu účelnosti vynaložených trov, ktorou kategóriou je
namieste zaoberať sa až pri rozhodovaní o výške prisúdenej náhrady a nie už pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania. I ďalšie dielčie úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie riadil pri posudzovaní
otázky zavinenia za zastavenie konania žalovaného nie sú správne. Predovšetkým, ako žalovaný v
odvolanívýstižneargumentoval,voddlžovacomkonkurzepodľa4.častizák.č.7/2005Z.z.neprechádza

na správcu konkurznej podstaty legitimácia vystupovať v spore namiesto dlžníka. I ak by tomu tak aj
nebolo, súd prvej inštancie si v úvahách o legitimácii žalovaného v spore a jej dôsledkoch neuvedomil
tiež, že žalovaný nadobudol procesnú legitimáciu tým, že bol v žalobe označený ako žalovaný a pokiaľ
ide o jeho vecnú legitimáciu, teda zjednodušene povedané posúdenie, či žalovaného podľa hmotného
práva zaťažuje tvrdená právna povinnosť, je pre rozhodnutie o trovách zastaveného konania, tak ako

aj iné otázky týkajúce sa dôvodnosti žaloby, úplne bezvýznamná (bližšie v predchádzajúcom bode
odôvodnenia).

13. Tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu v okolnostiach prípadu jednoznačne odôvodňujú
záver, že zastavenie konania procesne zavinil výlučne žalobca, a preto právo na náhradu trov konania

vzniklo podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. žalovanému. Tým logicky stratil na opodstatnení tiež záver
súdu prvej inštancie, že zavinenie za zastavenie konania na oboch stranách sporu zakladá dôvod
pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Nakoľko ani iný takýto dôvod nevyšiel v priebehu konania najavo,
podľa posúdenia odvolacieho súdu nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov, za ktorých je možné
ťarchu zodpovednosti za trovy konania v záujme spravodlivosti zmierniť odchýlením sa od zásady

zodpovednosti za výsledok konania.

14. Z týchto dôvodov, nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia spočívala vo svojej podstate len na právnej vade a pre jej korekciu existoval
dostatočný skutkový podklad, odvolací súd pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene vecne

nesprávneho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie spôsobom vyplývajúcim z
výrokovej časti tohto uznesenia.

15. V odvolacom konaní procesne plne úspešnému žalovanému zároveň odvolací súd s použitím ust.
§ 255 ods. 1, v nadväznosti na ust. § 396 ods. 1 C.s.p., priznal proti žalobcovi nárok na náhradu 100

% trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.