Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112218763
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3112218763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu G.. P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. T., P. O. M. XX/XX, právne zast. JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom Trenčín,
Nám. sv. Anny 7269/20A proti žalovanej Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T., P. O. M. XX/XX, právne
zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o., IČO: 36 837 857, Trenčín, Piaristická 46,

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. marca 2019, č. k. 12C/176/2012-655 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu sa vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu G.. P. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX s a p r i k a z u j ú :

- nehnuteľnosti, a to byt. č. XX na 5. posch. vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XX, postavenom
na parc. C KN č. 210/1 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
v podiele 79/2406-in, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Nová Dubnica a pozemok C KN parc. č.
2010/1- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 651 m2 v podiele 79/2406-in, zapísané na LV č. XXXX
pre kat. úz. Nová Dubnica, v zostatkovej hodnote 65.300,- eur,

- hnuteľnosti, a to:
- kuchynský stôl a 6 stoličiek v zostatkovej cene 150,- eur,
- chladnička Samsung v zostatkovej cene 450,- eur,
- obývacia stena a konferenčný stolík v zostatkovej cene 150,- eur,
- televízor Samsung v zostatkovej cene 300,- eur,
- DVD - LG domáce kino v zostatkovej cene 150,- eur,
- pracovný stôl v spálni v zostatkovej cene 100,-eur,

- kávovar Krups v zostatkovej cene 40,- eur,
- videokamera v zostatkovej cene 250,- eur,
- práčka LG v zostatkovej cene 235,- eur,
- automobil Nissan Almera, EČV IL XXX BO v zostatkovej cene 2.700,- eur, celkom spolu v zostatkovej
cene 4.525,- eur,

- zostatok na účte č. 1857943432 vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. vo výške debet: -1.494,92 eur,

- zostatok hypotekárneho úveru zo dňa 3.4.2006 vo VÚB a.s. reg. č. 001/025669/06-002/000 ku dňu
31.12.2018 vo výške istiny 24.745,97 eur a nezaplatených položiek 32,79 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovanej Y. D., rod. X., nar. XX.XX.XXXX s a p r i k a z u j ú :- hnuteľnosti, a to:
- poschodová posteľ 2 ks v detskej izbe so skrinkou v zostatkovej cene 80,- eur,
- šľahač, pekáreň na chlieb, obedová súprava 6 ks, sada príborov 6 ks spolu v zostatkovej cene 20,- eur,

- vysávač Electrolux v zostatkovej cene 100,- eur,
- komoda v spálni, botník na chodbe v zostatkovej cene 130,- eur, celkom v zostatkovej cene 330,- eur.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu 4.107,75,- eur ako rozdiel v prevzatých
hodnotách, do 2 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom, súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvomanželov-stránsporu tak,žedovýlučnéhovlastníctvažalobcuprikázal nehnuteľnosti,

a to byt. č. 41 na 5. posch. vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XX, postavenom na parc. C KN
č. 210/1 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele
79/2406-in, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Nová Dubnica a pozemok C KN parc. č. 2010/1-
zastavané plochy a nádvoria s výmerou 651 m2 v podiele 79/2406-in, zapísané na LV č. XXXX pre
kat. úz. Nová Dubnica, v zostatkovej hodnote 65.300,- eur, hnuteľnosti, a to: kuchynský stôl a 6

stoličiek v zostatkovej cene 150,- eur, chladničku Samsung v zostatkovej cene 450,- eur, obývaciu
stenu a konferenčný stolík v zostatkovej cene 150,- eur, televízor Samsung v zostatkovej cene 300,-
eur, DVD - LG domáce kino v zostatkovej cene 150,- eur, pracovný stôl v spálni v zostatkovej
cene 100,-eur, kávovar Krups v zostatkovej cene 40,- eur, videokameru v zostatkovej cene 250,- eur,
práčku LG v zostatkovej cene 235,- eur, automobil Nissan Almera, EČV IL XXX BO v zostatkovej

cene 2.700,- eur, celkom spolu v zostatkovej cene 4.525,- eur, zostatok na účte č. 1857943432 vo
Všeobecnej úverovej banke, a.s. vo výške debet: -1.494,92 eur, zostatok hypotekárneho úveru zo dňa
3.4.2006 vo VÚB a.s. reg. č. 001/025669/06-002/000 ku dňu 31.12.2018 vo výške istiny 24.745,97 eur
a nezaplatených položiek 32,79 eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľnosti, a to:
poschodovú posteľ 2 ks v detskej izbe so skrinkou v zostatkovej cene 80,- eur, šľahač, pekáreň na

chlieb, obedovú súpravu 6 ks, sadu príborov 6 ks spolu v zostatkovej cene 20,- eur, vysávač Electrolux
v zostatkovej cene 100,- eur, komodu v spálni, botník na chodbe v zostatkovej cene 130,- eur, celkom
v zostatkovej cene 330,- eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.247.45,- eur ako
rozdiel v prevzatých hodnotách, do 2 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán sporu
právo na náhradu trov konania nepriznal. Na vec aplikoval ust. § 143 a 150 Občianskeho zákonníka. V

odôvodnení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.04.2017, č.k. 12C/176/2012-524
bolo rozhodnuté o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) strán sporu.
Na základe odvolania oboch strán sporu bol tento rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 26.09.2017, č.k. 6Co/350/2017-560 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Skonštatoval, že podkladom pre rozhodnutie súdu bol znalecký posudok

z roku 2015, ktorým bola stanovená cena nehnuteľností na sumu 51.600,- eur. Súd prvej inštancie
rozhodol vo veci v apríli 2017, vec bola predložená odvolaciemu súdu 01.08.2017, teda od určenia
hodnoty bytu znaleckým posudkom uplynula doba 2 rokov. Od začiatku roku 2017 sa zvýšili ceny
bytov, a to najmä starších bytov. S poukazom na interpretačnú zásadu, že pri určené ceny veci sa
vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva, nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie

správne a bude potrebné určiť cenu bytu účastníkov podľa uvedenej zásady, teda podľa aktuálnych
cenových relácií podobných bytov v danej lokalite. Žalobca žiadal, aby sa pri vyporiadaní BSM
zohľadnilasuma100.000Sk(3.319,39eur),ktorápredstavujecenu,zaktorúpredalužpočasmanželstva
osobný automobil BMW a finančné prostriedky z predaja tohto auta, ako aj spoločné prostriedky použili
na kúpu ďalšieho motorového vozidla. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca

bez pochybností nepreukázal použitie sumy 100.000 Sk z predaja jeho vozidla BMW postupne na auto
NISSAN ALMERA, ktoré v hodnote 2.700 eur súd zaradil do BSM z dôvodu neplatného prevodu podľa
§ 145 ods. 1 a § 40a Občianskeho zákonníka pre chýbajúci súhlas žalovanej s predajom. Podľa
názoru odvolacieho súdu, takéto právne a skutkové závery sú predčasné. Žalobca svoje tvrdenie,
že vozidlo typu BMW už pred sobášom so žalovanou vlastnil, preukazoval protokolmi o technickej

kontrole, svedkyňou L., od ktorej mal vozidlo kúpiť a ktorá aj predložila ftc. technického preukazu,kde je uvedený dátum prevodu na žalobcu dňa 21.10.2002 a kúpnou zmluvou medzi žalobcom a
touto svedkyňou o kúpe predmetného vozidla žalobcom. Súd prvej inštancie vychádzal pri úvahe, či
predmetné vozidlo bolo výlučným vlastníctvom žalobcu zo správy ODI Ilava, ktorý najskôr oznámil,

že spisový materiál bol skartovaný v roku 2011 a následne uviedol údaj z počítačovej evidencie, že
predmetné vozidlo bolo zaevidované na DI Ilava 15.07.2005 a bolo mu pridelené EČ IL XXX AN. V
tejto súvislosti však je potrebné uviesť, že záznamy polície majú evidenčný charakter a neodrážajú
reálne vlastníctvo motorového vozidla. Platí totiž, že pri prevode hnuteľnej veci na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo zásadne prevzatím veci (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre úplné

zistenie, aká je výška sumy, ktorá sa má žalobcovi nahradiť zo spoločného majetku, bude významné,
aké motorové vozidlo bolo kúpené počas manželstva (Opel Vectra alebo Ford Galaxy), za akú kúpnu
cenu a na kúpnu cenu ktorého vozidla boli použité finančné prostriedky z predaja vozidla BMW.
Následne bude potrebné zistiť, za akú kúpnu cenu bolo vozidlo predané. Až tieto zistenia budú
podkladom na záver o výške náhrady, ktorá patrí žalobcovi. Ak totiž bolo vozidlo predané za nižšiu
cenu, než bolo kúpené, potom mu patrí pomerná náhrada v závislosti od amortizovanej ceny

a zohľadnení rovnako amortizovaných spoločných finančných prostriedkov použitých na kúpu
auta. Treba zdôrazniť, že žalobca mal použiť svoje výlučné finančné prostriedky z predaja vozidla
BMW na zaplatenie kúpnej ceny ďalšieho motorového vozidla, ktoré v prípade, že na kúpu boli použité
aj spoločné finančné prostriedky, už patrilo do BSM a žalobcovi patrí náhrada, vychádzajúca z ceny
predaja tohto nového vozidla (v prípade vyššej než kúpnej ceny, mu patrí iba výška vnosu). V

prejednávanej veci mali účastníci niekoľko úverov, z ktorých žalobca niektoré celkom uhradil po
rozvode manželstva. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vzal do úvahy pri uhradených úveroch
iba úhrady istiny a nezohľadnil aj zaplatené úroky a poplatky. S názorom žalobcu sa súd stotožnil,
keďže ide o dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, preto oboch zaťažuje povinnosť zaplatiť
aj príslušenstvo. Pokiaľ tak urobil iba žalobca po rozvode manželstva, má v rámci vyporiadania nárok

na náhradu od žalovanej v sume zodpovedajúcej polovici vykonaných úhrad. Za týmto účelom si
okresný súd zadováži jednoznačný dôkaz o výške úhrad, ktoré zaplatil žalobca na jednotlivé úvery po
rozvode. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle odôvodnenia odvolacieho súdu. Takto ustálil,
že žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
BSM),pretožesasožalovanou porozvodenedohodli.PodľanehodoichBSMpatriltrojizbovýbytsprísl.

a s pozemkom v k.ú. Nová Dubnica. Tvrdil, že hnuteľný majetok a zariadenie domácnosti nadobudli z
finančných prostriedkov vo výške 150.000,- Sk (t.j. 4.979,09 eur), ktoré dňa 4.3.2006 obdŕžal v hotovosti
v zmysle darovacej zmluvy od svojej matky Y. D. o čom žalovaná vedela. Neskôr tvrdil, že darovacia
zmluva sa spisovala neskôr na základe vyjadrenia súdneho exekútora z dôvodu, aby v rámci exekúcií
exmanžela žalovanej neboli realizované z majetku žalovanej. Úvery žalovanej a jej exmanžela sa riešili

asi 2 roky. Z tohto dôvodu on i so žalovanou chceli, aby sa spísala darovacia zmluva. Nadobúdacie
doklady k hnuteľným veciam nepredložil. I napriek zneniu kúpnej zmluvy na byt trval na tom, že suma
300.000,- Sk mu nebola vrátená kupujúcim. Jeho právna zástupkyňa uviedla, že aj keby stranám sporu
bola vrátená kúpna cena 300.000,- Sk, túto strany sporu minuli. Počas manželstva mali spoločné úvery
a to hypotekárny úver zo dňa 3.4.2006 vo VÚB a.s., spotrebný úver zo dňa 11.6.2008 vo VÚB a.s. a

spotrebný úver zo dňa 2.12.2008 vo VÚB a.s. Uviedol, že 2 spotrebné úvery minuli na dovolenky do
Grécka, Anglicka, Turecka a Egypta v rokoch 2007-2009, na kúpu 2 kočíkov, opravu auta za 50.000,- Sk
(t.j. 1.659,70 eur), detských štvorkoliek, bicykla za 15.000,- Sk (t.j. 497,91 eur) a 12.000,- Sk (t.j. 398,33
eur). Žalobca tvrdil, že zo spoločnej domácnosti odišiel v lete 2010, ich manželstvo bolo právoplatne
rozvedené dňom 7.12.2011 a stále platil aj po rozvode uvedené úvery. Na pojednávaní dňa 28.1.2013

uviedol, že žalovaná mala úvery s predchádzajúcim manželom vo výške 130.000,- Sk (t.j. 4.315,21 eur)
a tieto jej pomohol splatiť. Neskôr uviedol, že tieto jej pomohol splatiť tak, že vyplatil dlh žalovanej do
rúk jej bývalého manžela vo výške 120.000,- Sk (t.j. 3.983,27 eur) v hotovosti v Slovenskej sporiteľni
niekedy v 1. roku manželstva zo svojich výlučných peňazí, ktoré mal časť v banke a časť v hotovosti.
Poprel tvrdenia žalovanej, že by do manželstva doniesla nejaké peniaze, z ktorých by zaplatila svoje

dlhy bývalému manželovi (v presnom prepočte podľa dohody vo výške viac ako 138.000,- Sk). Darované
peniaze od dedka (100.000,- Sk) minuli so žalovanou spoločne. Uviedol, že pred uzavretím manželstva
vlastnil osobné motorové vozidlo zn. BMW 525, ktoré predal asi 2-3 mesiace po sobáši asi za 100.000,-
Sk (3.319,39 eur) a z týchto peňazí kúpil auto zn. Opel Vectra, toto predal a za získané peniaze kúpil
auto zn. Ford Galaxy, ktoré tiež neskôr predal a kúpil auto zn. Nissan Almera, pričom si nepamätal,

že by sa na autá doplácalo zo spoločných prostriedkov. Auto zn. Nissan Almera mali až do rozvodu
manželstva a po rozvode manželstva ho predal dňa 27.12.2012 bez vyjadrenia žalovanej za 2.700,-
eur. Trval na tom, že auto zn. Audi nikdy nemali. V priebehu konania predložil súdu kúpnu zmluvu zo
dňa 1.10.2002 na kúpu vozidla zn. BMW pred uzavretím manželstva spolu so správami. Potvrdil, žena neho boli písané autá, ktoré spolu s W. A. doviezli z Nemecka, pričom on robil tlmočníka, kým sa
nepredali zákazníkovi. Z tejto kúpnej ceny mal časť doma a z časti hradil svoje výdavky, hypotekárny
úver, spotrebné úvery, platil výživné. Poprel tvrdenia žalovanej o jeho podnikaní v autobazáre v Košeci

a o požičiavaní peňazí pre tento autobazár. Živnosť mal len do roku 2002 v oblasti počítačov. Ku dňu
rozvodu manželstva nemal žiadnu živnosť. Trval na tom, že kupujúcim za byt zaplatili celú kúpnu cenu
1.600.000,- Sk. Žalobca potvrdil, že byt kúpili so zabudovanými skriňami.

2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu

Trenčín zo dňa 29.11.2011, č.k 11C/130/2011-29 bolo manželstvo strán sporu, uzavreté dňa 2.4.2005,
právoplatne rozvedené dňom 7.12.2011 a mal. deti P. a Y. boli na čas po rozvode zverené do striedavej
starostlivosti obom rodičom. . Medzi stranami nebolo sporné a vyplývalo to aj z listu vlastníctva č. 2485
a č. 2598 k.ú. Nová Dubnica, že do BSM strán sporu patrí byt č. X na 5. poschodí vo vchode č. XX
obytnéhodomusúp.č.XXspodielompriestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu
vo veľkosti 79/2406-in, ktorý sa nachádza na pozemku C KN parc. č. 210/1 ako aj spoluvlastnícky podiel

vo veľkosti 79/2406-in z tohto pozemku. Podľa znaleckého posudku č. 229/2015 súdneho znalca Ing.
Ľubomíra Mičudu zo dňa 26.10.2015 všeobecná hodnota predmetného bytu č. 41 s prísl. i pozemkom
bola určená vo výške 51.600,- eur. V znaleckom posudku č. 223/2018 súdneho znalca Ing. Ľubomíra
Mičudu zo dňa 16.11.2018 je uvedená všeobecná hodnota predmetného bytu č. 41 s prísl. i pozemkom
vo výške 65.300,- eur. Z výpovede svedkyne Y. D. , matky žalobcu, vyplýva, že darovacia zmluva zo dňa

4.3.2006 na sumu 150.000,- Sk sa spísala aj preto, lebo to chcela žalovaná z dôvodu, že sa vyplácali
dlžoby jej bývalému manželovi a aby si on nemohol robiť nároky na tieto peniaze. Uvedené peniaze a to
150.000,- Sk odovzdala v hotovosti žalobcovi bez prítomnosti žalovanej asi 1-2 mesiace pred spísaním
darovacej zmluvy. Darovacia zmluva sa písala až po darovaní peňazí na žiadosť oboch strán sporu.
Nevedela uviesť na čo v skutočnosti peniaze boli minuté. Potvrdila, že chodili na drahé dovolenky do

Turecka, Egypta, Anglicka, do Viedne na vianočné trhy. Nevedela z čoho všetko to žalobca financoval,
pretože žalovanej dal 100.000,- Sk na kozmetiku Mary Kay. Peniaze mala doma v hotovosti, pretože jej
otec (zomrel pred Vianocami 2012) dal peniaze jej i jej bratovi každému po 150.000,- Sk (t.j. 4.979,09
eur). Svedok W. A. potvrdil, že žalobca s ním chodil do Nemecka, kupovali ojazdené autá a ich predával
vo svojom autobazáre, pričom niektoré boli napísané na držiteľa niekoľko dní na žalobcu i žalovanú,

avšak za túto pomoc žalobcovi nič neplatil. Zabezpečil opravu vozidla strán sporu Nissan Almera, za čo
žalobca zaplatil. Od žalobcu nedostal na svoje podnikanie žiadne peniaze. Žalobcovi nedaroval žiadnu
detskú štvorkolku.

3. V priebehu konania strany sporu zhodne uviedli rozsah vyporiadavaných hnuteľných vecí, patriacich

do ich BSM i so zostatkovými cenami . Strany sporu do BSM zaradili zhodne aj záväzky a to 3
úvery a debetný zostatok na účte žalobcu č. 1857943432 vo VÚB, a.s. ku dňu rozvodu vo výške
(mínus) -1.494,92 eur. Podľa správy VÚB, a.s. zo dňa 26.07.2013 (na č.l. 120 spisu) žalobca
mal ku dňu rozvodu manželstva na účte č. 1857943432 debetný zostatok vo výške - 1.494,92 eur.
Strany sporu sa nevedeli vyjadriť, kto tento zostatok zaplatil. Obaja zhodne uviedli, že účet patril

žalobcovi a žalovaná mala k nemu dispozičné právo. Zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa
3.4.2006 č. 001/025669/06-002/000 v VÚB a.s. vyplynulo, že strany sporu ako dlžníci si zobrali úver
vo výške 1.608.000,- Sk (t.j. 53.375,82 eur) za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti a to predmetného
bytu č. 41 s prísl. s pevnou úrokovou sadzbou iba 1. rok, s dobou splatnosti 20 rokov. V bode 4.
článku III. a označeného ako poistenie založenej nehnuteľnosti sa uvádza, že poistná suma predmetnej

nehnuteľnosti ako predmetu poistenia bola stanovená vo výške 1.300.000,- Sk na základe ocenenia
nehnuteľnosti.Vzmluvesaneuvádzavýškakúpnejcenypredmetnéhobytuč.41.ZoZmluvyoposkytnutí
spotrebného úveru zo dňa 11.6.2008 č. 002950911040608 u VÚB a.s. vyplynulo, že strany sporu
si zobrali spotrebný úver na investíciu do nehnuteľnosti vo výške 300.000,- Sk (t.j. 9.958,18 eur) s
lehotou splatnosti 60 mesiacov s pevnou úrokovou sadzbou, s celkovým počtom mesačných splátok

59 s mesačnou splátkou vo výške 6.828,86 Sk (t.j. 226,68 eur) od 15.7.2008 s poslednou splátkou dňa
11.6.2013. ZoZmluvyoposkytnutíspotrebnéhoúveruzodňa2.12.2008č.006990411031108uVÚBa.s.
vyplynulo, že strany sporu si zobrali spotrebná úver na investíciu do nehnuteľnosti vo výške 102.000,-
Sk (t.j. 3.385,78 eur) s lehotou splatnosti 120 mesiacov s pevnou úrokovou sadzbou, s celkovým počtom
mesačných splátok 119 s mesačnou splátkou vo výške 1.489,33 Sk (t.j. 49,44 eur) od 15.1.2009 s

poslednou splátkou dňa 2.12.2018.

4. Podľa správy VÚB a.s. zo dňa 08.01.2019 (č.l. 643 spisu) zostatok na hypotekárnom úvere ku
dňu 31.12.2018 bol v časti istiny 24.745,- eur a v časti nezaplatených položiek, t.j. úrokov, úrokov zomeškania a iného príslušenstva, bližšie nešpecifikovaného vo výške 32,79 eur. Obe strany sporu na
pojednávaní dňa 11.02.2019 súhlasili, aby súd pri určení zostatku úveru ku dňu 31.12.2018 vychádzal
a vyporiadal iba zostatok istiny, ktorý treba ešte zaplatiť vo výške 24. 745,97 eur. Podľa výpisu z účtu

hypotekárneho úveru súd zistil, že žalobca po rozvode manželstva zaplatil na tento úver zo svojich
výlučných prostriedkov nasledovné sumy bez rôznych poplatkov, úrokov z omeškania :
- (č.l. 364 spisu) dňa 15.12.2011 sumu 342,67 eur,
- (na č.l. 365=417,418 v roku 2012 sumy: 342,67 eur x 3=1.028,01eur + 347,91 eur x 9= 3.131,19 eur,
spolu 4.159,20 eur,

- (na č.l. 366-7 v roku 2013 sumy: 347,91 eur x 5=1.739,55 eur + 344,61 eur x 7=2.412,27 eur, spolu
4.151,82 eur,
- (na č.l. 368-370) v roku 2014 sumy: 344,61 eur x 3=1.033,83 eur +350,14 eur x 9=3.151,26 eur, spolu
4.185,09 eur,
- (na č.l. 371-2) v roku 2015 sumy: 350,14 eur x 3=1.050,42 eur + 325,20 eur x 4=1.300,80 eur + 326,70
eur +327,14 eur, spolu 3.005,06 eur,

- (na č.l. 426-7) v roku 2016 sumy : 325,20 eur x 4= 1.300,80 eur + 340,37 eur x 4= 1.361,48 eur +
683,84 eur, spolu 3.346,12 eur,
- (na č.l. 645-6) v roku 2017 sumy: 340,37 eur x 3=1.021,11 eur + 670,- eur +322,88 eur + 323,50 eur
+1.000,- eur +335,05 eur + 328,94 eur, spolu 4.001,48 eur,
- (na č.l. 642-4) v roku 2018- do 31.12.2018 sumy: 36,01 + 293,31 +328,42 + 327,82 + 33,91

+291,49+33,91+291,49+33,91+618,21+32,79+292,61+32,79+326,64+292,61+32,79+292,61+32,79+325,40=3.949,51
eur,
- celkom spolu od rozvodu manželstva dňom 07.12.2011 do 31.12.2018 vo výške 39.979,73 eur, - k tejto
sume odvolací súd uvádza, ž súd prvej inštancie nesprávne matematicky spočítal celkovú sumu, ktorá
je v správnej výške 27.140,95,- eur.

- (na č.l. 650) v roku 2019 - dňa 18.01.2019 sumu 325,40 eur, avšak až po stave ku dňu 31.12.2018.

5. Podľa vyjadrenia VÚB a.s. (č.l. 405 spisu) zostatok na spotrebnom úvere č. 607 1738 421 ku dňu
rozvodu manželstva, t.j. ku dňu 7.12.2011 bol v celkovej výške vrátane úrokov 3.657,97 eur a podľa
pripojených výpisov z účtu (č.l. 414-6, 642) žalobca uhradil bez úrokov z omeškania a poplatkov za

upomienky spolu sumu 4.145,03 eur vrátane poplatku za vedenie úv. účtu, čo bolo v tom čase povinné.
Zostatok na spotrebnom úvere č. 508 7906421 ku dňu rozvodu manželstva, t.j. ku dňu 7.12.2011 bol
v celkovej výške vrátane úrokov 2.769,44 eur (č.l. 405 spisu) a podľa pripojených výpisov z účtu (č.l.
407-413 spisu) žalobca uhradil spolu sumu 3.582,81 eur vrátane poplatku za vedenie, čo bolo v tom
čase povinné do 5/2013, avšak bez úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania, pričom v súčasnosti

je úver splatený.

6. Žalovaná uzavrela 2 poistné zmluvy, ktoré žalobca zrušil bez jej vedomia a prevzal peňažné čiastky
ako "odbavné" vo výške 555,41 eur a 915,55 eur. Žalovaná žiadala z týchto súm vyplatil polovicu,
t.j. sumy 277,71 eur a 457,79 eur. Žalobca uznal tieto skutočnosti a bol ochotný požadované sumy

(v polovici) vyplatiť žalovanej na základe predložených listinných dôkazov z poisťovne. V zápisnici o
pojednávaní zo dňa 15.12.2004 na č. l. 36 spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8C/74/2004 o rozvod
manželstva žalovanej s jej bývalým manželom W. S. sa uvádza, že žalovaná sa rozviedla z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov, neustálych dlžôb, hrania automatov exmanželom žalovanej. Podľa
písomnej Dohody žalovanej a jej 1. manžela W.a S. o vyporiadaní BSM zo dňa 6.12.2007 (č.l. 108 spisu)

si rozdelili medzi seba hnuteľnosti bez zostatkovej hodnoty a po ich rozvode uhradila žalovaná úver v
SLSP č. ...214/0900 vo výške 12.803,50 Sk, úver v SLSP č. ...573/0900 vo výške 20.000,- Sk, úver v
SLSP č. ...823/0900 vo výške 18.876,- Sk. Ďalej sa dohodli, že žalovaná zaplatí nesplatený úver v SLSP
č. ...823/0900 vo výške 66.738,60 Sk do dňa podpisu dohody a žalovaná vyplatí 1. manželovi W. S.
sumu 20.000,- Sk ako rozdiel v prevzatých hodnotách po podpise dohody. Spolu žalovaná podľa tejto

dohody vyplatila W. S. sumu 138.418,10 Sk (t.j. 4.594,64 eur). Podľa vyjadrenia ODI v Ilave vozidlo BMW
bola na DI Ilava zaevidované dňa 15.7.2005, kedy mu bolo pridelené EČ IL XXX AN a predchádzajúcou
držiteľkou bola B. L.. Neskôr žalobca predložil kópie protokolu o technickej kontrole predmetného auta
zn. BMW zo dňa 8.11.2000, kde sa uvádza jeho EČ: PU-XXXAg a držiteľ B. L., ďalší Protokol zo dňa
15.11.2002, kde je uvedené to isté EČ ale držiteľ G.. P. D. -žalobca, ďalší Protokol zo dňa 25.11.2002,

kde je uvedené už EČ IL-XXXAN a držiteľ G.. P. D. - žalobca, kópiu technického preukazu, kde je
uvedený držiteľ žalobca od 21.10.2002. Neskôr predložil kópiu poistnej zmluvy k predmetnému vozidlu s
Kooperativa a.s., v ktorej je uvedený začiatok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla pre poistníka - žalobcu odo dňa 15.11.2002, ako aj poštový ústrižok o úhrade
poistného dňa 22.11.2002.

7. Súd prvej inštancie vyporiadal veci patriace do BSM strán sporu tak, že nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu v zostatkovej hodnote podľa znaleckého posudku č. 229/2005 vo
výške 65.300,- eur. Hnuteľné veci v rozsahu uvedenom stranami sporu s dohodnutými zostatkovými
hodnotami súd prikázal do vlastníctva tej strane sporu, u ktorej sa vec nachádzala v užívaní po rozvode
manželstva z dôvodu časového odstupu od rozvodu manželstva. Tvrdenie žalobcu, že zariadenie bytu

bolo kúpené z jeho výlučných prostriedkov- daru 150.000,- Sk od jeho matky nebolo bez pochybností
preukázané. Toto tvrdenie žalobcu poprela žalovaná. Svedkyňa- matka žalobcu ako darkyňa nevedela
uviesť, na čo konkrétne sa tieto darované peniaze použili stranami sporu. Peniaze mali byť vyplatené v
hotovosti bez listinného dôkazu o ich existencii a bez prítomnosti žalovanej. Samotnú darovaciu zmluvu
súd nepovažoval za dôkaz o zaplatení kúpnej ceny za jednotlivé veci. Z tohto dôvodu súd hnuteľné veci
- zariadenie bytu zahrnul do BSM.

8. Žalobca pôvodne žiadal zohľadniť sumu 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur), ktoré vniesol ako svoje
výlučné vlastníctvo do BSM formou vozidla zn. BMW, ktoré predal po uzavretí manželstva a následne
kupoval ďalšie vozidlá (OPEL, FORD) až po NISSAN, ktorý existoval ku dňu rozvodu manželstva a
toto predal po rozvode bez súhlasu žalovanej za 2.700,- eur. Podľa správy ODI Ilava pri evidencii

uvedených vozidiel na žalobcu je narušený časový sled pri vozidlách zn. OPEL VECTRA (odhlásený
dňa 22.12.2008) a zn. FORD GALAXY (prihlásený dňa 3.12.2008). Tieto žalobcom tvrdené skutočnosti
žalovaná poprela a považovala ich za patriace do BSM. Z dôvodu, že žalobca bez pochybností
nepreukázal použitie sumy 100.000,- Sk z predaja jeho výlučného vozidla zn. BMW postupne na auto
zn. NISSAN ALMERA a ani v akých sumách pri jednotlivých vozidlách (kúpa-predaj), teda či a v akej

výške sa výlučné prostriedky žalobcu po predaji BMW transformovali do ďalšieho a ďalšieho vozidla,
súd vozidlo zn. NISSAN zaradil do BSM v zostatkovej hodnote 2.700,- eur z dôvodu neplatného prevodu
podľa § 145 ods. 1 a 40a Občianskeho zákonníka pre chýbajúci súhlas žalovanej s predajom. Strany
sporu sa dohodli na zostatkovej cene vozidla zn. NISSAN Almera vo výške 2.700,- eur. Zostatok na účte
žalobcu zostal žalobcovi s debetným zostatkom - 1.494,92 eur.

9. Súd vykonal vyporiadanie nasledovne: hodnota hnuteľných vecí i s motorovým vozidlom zn.
NISSAN ALMERA, patriacich do BSM, prikázaných žalobcovi je v celkovej výške 4.525,- eur a hodnota
hnuteľností prikázaných žalovanej vo výške 330,- eur. Polovičný podiel strán sporu z hodnoty všetkých
hnuteľností 4.855,- eur je (:2= ) 2.427,50 eur. Žalobcovi boli prikázané veci v hodnote 4.525,- eur, preto

je povinný zaplatiť žalovanej rozdiel v prevzatých hodnotách vo výške 2.097,50 eur (= 4.525- 2.427,50
eur). Hodnota nehnuteľností , ktoré boli prikázané žalobcovi, bola podľa znaleckého posudku v celkovej
výške 65.300,- eur. Polovičný podiel strán sporu predstavuje sumu (65.300:2=) 32.650,- eur, ktorú je
žalobca povinný zaplatiť žalovanej ako rozdiel v prevzatých hodnotách. Žalobcovi boli prikázané všetky
3 úvery strán sporu. Podľa správy veriteľa- VÚB a.s., ku dňu rozhodovania súdu (t.j. 11.03.2019) boli 2

spotrebné úvery už splatené žalobcom a žalobca po rozvode manželstva zaplatil na ich úhradu sumy
3.657,97 eur a 3.582,81 eur bez poplatkov za omeškanie a úrokov z omeškania. Hypotekárny úver k
dnešnému dňu ešte nebol splatený a zostal zostatok ku dňu 31.12.2018 vo výške istiny 24.745,97 eur
a tento zostatok súd prikázal žalobcovi. Polovičný podiel tohto nezaplateného hypotekárneho úveru ku
dňu 31.12.2018 predstavuje sumu 12.372,99 eur, ktorú musí žalovaná zaplatiť žalobcovi ako rozdiel

v prevzatých hodnotách (dlhoch). Po rozvode manželstva žalobca zaplatil zo svojich prostriedkov na
všetky 3 spoločné úvery spolu vo výške 47.220,51 eur (=
3.657,97+3.582,81+39.979,73). Polovičný podiel z tejto sumy predstavuje sumu 23.610,- eur, ktorú musí
žalovaná zaplatiť žalobcovi ako rozdiel v prevzatých hodnotách (dlhoch). Debetný zostatok - 1.494,92
eur na spoločnom účte strán sporu súd prikázal žalobcovi. Polovičný podiel z tohto debetu predstavuje

sumu 747,46 eur, ktorú musí žalovaná zaplatiť žalobcovi ako rozdiel v prevzatých hodnotách (dlhu).
Zároveň je žalobca povinný zaplatiť žalovanej polovičný podiel z "odbavného" z 2 poistných zmlúv vo
výške 277,71 eur a 457,79 eur.

10. Žalobca požadoval zohľadniť sumu 120.000,- Sk (t.j. 3.983,27 eur), ktoré splatil zo svojich výlučných

prostriedkov na dlh žalovanej. Žalovaná tvrdila, že žalobca zaplatil jej dlhy vo výške 120.000,- Sk, avšak
z ich spoločných prostriedkov, čo ničím nepreukázala. Výška dlhu žalovanej bez pochybností vyplývala
z Dohody o vyporiadaní BSM žalovanej s jej 1. manželom W.om S.. Súd nevyporiadal sumu 120.000,-
Sk (t.j. 3.983,27 eur) ako použitú z výlučných prostriedkov žalobcu do výlučného vlastníctva žalovanej,ani prípadné použitie týchto prostriedkov ako spoločných prostriedkov iba na dlh jedného z manželov-
žalovanej,aniprípadnépoužitieprostriedkovčiužvýlučnýchalebospoločnýchnaúhradudlhužalovanej,
ktorá ich mala podľa jej neskoršieho tvrdenia platiť zo svojich výlučných prostriedkov, pretože tieto

vzťahy nie sú predmetom vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalovaná
ničím nepreukázala neskôr zmenené skutkové tvrdenia o tom, že svoj dlh uhradila zo svojich výlučných
prostriedkov. Zmenu tvrdenia žalovanej súd považoval za účelovú.

11. Po sumarizácii:

- žalobca vyplatí žalovanej: 2.097,50+32.650+277,71+457,79 = 35.483,- eur,
- žalovaná vyplatí žalobcovi: 23.61026+12.372,99+747,46=36.730,45 eur,
a po vzájomnom započítaní: 36.730,45-35.483= 1.247,45 eur, teda žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi rozdiel v prevzatých hodnotách i dlhoch vo výške 1.247,45 eur.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 232 ods. 3 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku, výroku II. a III., podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd
pri výpočte pochybil a v rozpore so svojím prvým rozhodnutím žalobcovi nezohľadnil všetko, čo sa zo
spoločného vynaložilo na výlučné dlhy žalovanej Nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti trov konania
poukazom na postoj žalovanej v konaní. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v rozpore so svojím prvým

rozsudkom bez toho, aby odvolací súd jeho postup akokoľvek rozporoval, nezapočítal v prospech
žalobcu sumu 120.000,-Sk, ktorú preukázateľne sporové strany uhradili bývalému manželovi žalovanej
z titulu vyporiadania BSM prvého manželstva žalovanej. Súd vo svojom prvom rozhodnutí vyporiadal
v prospech žalobcu sumu 120.000,-Sk, ktorú žalovaná uznala, pričom vo svojom druhom rozhodnutí
vyporiadanie neurobil, keď uviedol, že sa jednalo o výlučné prostriedky žalobcu a tieto do BSM nepatria.

Prvé manželstvo žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 8C/74/2004 dňa
15.12.2004. Dňa 02.04.2005 bolo uzatvorené manželstvo žalobcu a žalovanej. K podpisu dohody o
vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej prvým manželom došlo 06.12.2007, t.j. v čase, kedy bola
žalovaná už viac ako dva roky vydatá za žalobcu a boli spoločne splácané jej dlhy z prvého manželstva.
Súd prvej inštancie v prvom rozhodnutí urobil správny zápočet, pričom vo svojom druhom rozhodnutí,

bez akéhokoľvek dokazovania a dôvodov na zmenu pôvodného rozhodnutia, vyššie uvedenú sumu
nezohľadnil. Preto bod 55. rozhodnutia súdu prvej inštancie by mal byť nasledovný:
Žalobca vyplatí žalovanej 2.097,50,- eur ako rozdiel v hnuteľných veciach, 32.650,- eur - nehnuteľnosť,
277,71,- eur odbavné z poistky, 457,79,- eur odbavné z poistky. Spolu sumu 35.483,- eur. Žalovaná
vyplatí žalobcovi 12.372,98,- eur - zostatok úveru, 17.742,74,- eur reálne vyplatené splátky úveru,

1.991,64,- eur vyplatenie dlhov žalovanej / I keď žalobca v odvolaní uvádza vyplatenie dlhov žalobkyne/,
747,46,- eur- debetný zostatok. Namietal výrok II. rozhodnutia, keď súd žiadnej zo strán právo na
náhradu trov konania nepriznal. Žalobca mal záujem dohodnúť sa so žalovanou. Výlučne žalovaná
bojkotovala snahy o mimosúdne vyriešenie veci, uzatvorenie dohody, preto mal súd žalovanú zaviazať
na úhradu trov žalobcu v rozsahu 100%. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je jedným z konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahu medzi stranami sporu, pričom súd nie je žalobným návrhom v týchto prípadoch viazaný / §
216 ods. 2 CSP/. Aj v týchto konaniach je nutné vychádzať zo zásady úspechu / nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1441/11, rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3730/2015, 22 Cdo
4551/2015, 22 Cdo 3331/2014, 22 Cdo 1894/2014/. Pri rozhodovaní je potrebné prihliadať k výške

požadovaného a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli BSM vysporiadať
a ako túto otázku posúdil konajúci súd. Žalobca bol úspešný a súd v podstate vyporiadal BSM podľa
návrhu žalobcu, zohľadňujúc pritom ďalšie špecifiká. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , v napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil a svoje
rozhodnutie riadne neodôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd výrok II. a III. zmenil tak, že žalobcovi uloží

povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 2.028,18,- eur ako rozdiel v prevzatých hodnotách do 4 mesiacov po
právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Proti tomuto rozsudku, výroku II., podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že
súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Poukázala na bod 28, 53 a 55 napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie nesprávne zrátal
sumu, ktorú mal žalobca zo svojich výlučných prostriedkov uhradiť na hypotekárny úver po rozvode
manželstva, následkom čoho súd vychádzal z nesprávnej hodnoty aj pri určení sumy spolu, ktorú mal
žalobca uhradiť na všetky 3 spoločné úvery a z neho vyplývajúci podiel, ktorý pripadá žalovanej a zrovnakého dôvodu tak súd vychádzal z nesprávnej hodnoty aj pri sumarizácii. V bode 28 napadnutého
rozhodnutia súd určil, podľa predložených výpisov z účtu, že dňa 15.12.2011 žalobca uhradil sumu
342,67,- eur, v roku 2012 4.159,10,- eur. Táto suma nie je uvedená správne , keď z výpisu na

č.l.365 vyplýva, že v roku 2012 uhradil žalobca celkovo sumu 2.071,17,- eur /3x342,67, 3x 347,91,-
eur/. Suma v roku 2015 uvádzaná súdom vo výške 3.005,06,- eur nie je správna, keď súd nesprávne
zarátalžalobcovivykonanéúhrady,teda3x350,14=1.050,42,-eur,3x325,20,-eur=975,60,-eur,326,70,-
eur a 327,14,- eur, spolu 2.679,86,- eur. V roku 2016 súd nesprávne uviedol sumu 3.346,12,- eur,
keď správne mala byť uvedená suma 2.045,32,- eur /4x340,37,- eur=1.361,48,- eur a 683,84,- eur.

V roku 2018 žalobca celkovo uhradil sumu 3.949,51,- eur, pričom táto suma uvedená súdom prvej
inštancie nie je správna, keď žalobca celkovo zaplatil sumu 3.916,51,- eur . Celkovú sumu, ktorú mal
žalobca zaplatil, súd uviedol vo výške 39.979,73,- eur. Táto suma však nie je správna, keď žalobca
takto uhradil celkovú sumu 23.424,49,- eur. V bode 53 súd uvádza, že žalobca zaplatil zo svojich
prostriedkov na všetky 3 úvery spolu sumu vo výške 47.220,51,- eur /3.657,97+3.582,81+39.979,73/.
Táto suma nie je uvedená správne, keď žalobca zo svojho uhradil spolu sumu vo výške 30.665,27,-

eur /23.424,49+3.657,97+3.582,81/. Súd prvej inštancie nesprávne určil aj polovičný podiel, ktorý
pripadá na žalovanú, nakoľko suma , ktorú mal žalobca uhradiť zo svojho na všetky 3 spoločné úvery je
celkom 30.665,27,- eur a nie 47.200,51,- eur, ako to nesprávne vypočítal súd a preto polovičný podiel
je vo výške 15.332,64,- eur. Nesprávny je aj výpočet v bode 55. rozsudku, keď správne má byť, že
žalobca vyplatí žalovanej 2.097,50+32.650+277,71+457,79=35.483,- eur a žalovaná vyplatí žalobcovi

15.332,64+12.372,99+747,46=28.453,09,- eur. Po vzájomnom započítaní žalobca zaplatí žalovanej
rozdiel v prevzatých hodnotách i dlhoch vo výške 7.029,01,- eur. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanej sumu
7.029,01,- eur ako rozdiel v prevzatých hodnotách, do 2 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

15. Žalovaná v písomne podanej replike uviedla, že námietka žalobcu poukazom na skutočnosť, že
súd nezapočítal žalobcovi sumu 120.000,-Sk, ktorú účastníci konania ako manželia uhradili bývalému
manželovi žalovanej, nie je dôvodná a v tejto časti je rozhodnutie správne a zákonné. Súhlasila
s výrokom o trovách konania a námietky vo vzťahu k nepriznaniu žiadnej zo strán žalobcom ako
nedôvodnú. Žalovaná bola v priebehu konania aktívna, zúčastňovala sa osobne na pojednávaniach,

resp. súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti. Žalovaná trovy konania nezavinila. Skutočnosť, že
žalovaná nepristúpila na návrh dohody zo strany žalobcu je nemôže byť na ťarchu, keď návrh zo strany
žalobcu nebolo možné akceptovať. Skôr žalobca sa správal spôsobom, ktorý nesmeroval k urýchlenému
ukončeniu sporu /napr. žalobcom tvrdené, ale nepreukázané darovanie matkou, žalobcom rozporované
údajeposkytnutébankouohľadnezostatkovúverov,vdôsledkučohosúdmuselopakovanežiadaťbanku

o poskytnutie údajov/.

16. Žalobca v písomne podanej replike uviedol, že súd prvej inštancie urobil chybu v počítaní, čo však
bez ďalšieho nemôže byť okolnosťou, ktorá má vplyv na nedostatočne zistený skutkový stav veci.
Žalobca zo spotrebného úveru VÚB č. 6071738421 uhradil po rozvode manželstva sumu 4.145,03,-

eur, pričom žalovaná nedôvodne túto sumu znižovala na sumu 3.657,97,- eur . Zo spotrebného úveru
VÚB č. 5087906421 žalobca uhradil sumu 3.582,81,- eur, ktorú sumu strany sporu nerozporovali. Pri
hypotekárnom úvere súd spravil chybu v záverečnom súčte , keď v roku 2011 zaplatil žalobca sumu
342,67,- eur, v roku 2012- 4.159,20,- eur, v roku 2013- 4.151,82,- eur, 2014- 4.185,09,- eur, v roku 2015-
3.655,46,- eur, v roku 2016-3.346,12,- eur, 2017- 4.038,11,- eur, v roku 2018- 3.949,51,- eur. Žalobca

celkovo uhradil sumu 27.827,98,- eur a nie ako uvádza žalovaná sumu 23.424,49,- eur. Na všetky úvery
uhradil žalobca spolu 35.555,82,- eur a nie ako uvádza žalovaná 30.665,27,- eur.

17. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení §
379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku / ďalej len “CSP”/ t.j. v medziach

podaného odvolania a jeho dôvodov. V zmysle § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie
odvolania nariaďovať pojednávanie.

18. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388
CSP zmeniť.

19. Odvolatelia uplatnili v podanom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom
zistení súdu prvej inštancie a v nesprávnom právnom posúdení veci /§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP/.20. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP /súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam/ spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

21. Nesprávne právne posúdenie veci /§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP/ je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistení skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,
keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

22. Predmetom vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v zistení a
rozdelení spoločného majetku, môže byť len ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku BSM ako

spoločný.

23. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len

jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov,
ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako
právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka /§ 143 Občianskeho zákonníka/ . Veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci
alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním /§ 144 Občianskeho zákonníka/ . Bežné veci týkajúce sa

spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch
manželov; inak je právny úkon neplatný /§ 145 ods.1 Občianskeho zákonníka/. Z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne /§ 145 ods.
2 Občianskeho zákonníka/. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov /§
148 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie

podľa zásad uvedených v § 150 /§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 /§ 149 ods. 1 Občianskeho
zákonníka/. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd
§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka/. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti /§ 150
Občianskeho zákonníka/.

24. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolateľov odvolací súd uvádza:

25. Podstatná časť argumentácie odvolateľov spočívala v nesprávne určenej celkovej výške
hypotekárneho úveru súdom prvej inštancie a z toho vyplývajúcu sumu, ktorú má jeden zo strán sporu

zaplatiť druhej, ako rozdiel v prevzatých hodnotách ako i posúdenie, či finančné prostriedky vo výške
120.000,-Sk, ktoré zaplatil žalobca žalovanej pri vyporiadaní BSM z predchádzajúceho manželstva,
patrili do masy BSM, ktoré je potrebné zohľadniť.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že súd prvého stupňa do masy

BSM nezahrnul sumu 120.000,-Sk, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná .
Súd prvej inštancie správne uzavrel, keď nevyporiadal sumu 120.000,-Sk ako použitú z výlučných
prostriedkov žalobcu do výlučného vlastníctva žalovanej, ani prípadné použitie týchto prostriedkov ako
spoločných prostriedkov iba na dlh jedného z manželov- žalovanej, keď neskôr žalovaná tvrdila, že
ich mala platiť zo svojich výlučných prostriedkov, keď tieto vzťahy nie sú predmetom vyporiadania

BSM. Na neskôr zmenené tvrdenia súd prvej inštancie neprihliadal a tieto vyhodnotil ako účelové.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca v podanom
návrhu žiadal o vyporiadanie nehnuteľného majetku , hnuteľného majetku , hypotekárneho úveru a
spotrebných úverov. Na pojednávaní konanom dňa 28.1.2013 žalobca uviedol, že žalovaná mala úverys predchádzajúcim manželom vo výške 130.000,-Sk a tieto jej pomohol splatiť. Žalovaná na tvrdenú
okolnosť žalobcom uviedla, že žalobca zaplatil za jej dlhy 120.000,-Sk. V písomne podanom vyjadrení
zo dňa 12.03.2013 žalobca žiadal zohľadniť sumu vo výške 120.000,-Sk tak, ako to žalovaná uviedla na

pojednávaní konanom dňa 28.1.2013. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2014 žalobca vypovedal k
okolnostiam vyplatenia sumy vo výške 120.000,-Sk ako jeho výlučných prostriedkov na dlhy žalovanej
z predchádzajúceho manželstva. V priebehu konania žalovaná zmenila svoje skutkové tvrdenia, keď
dôvodila, že žalobca vyplatil za jej dlhy zo spoločných prostriedkov, ktoré súd vyhodnotil ako účelové.
Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu sp. zn. 8C/74/2004 - o rozvod manželstva žalovanej a W.a

S. jednoznačne vyplýva, že žalovaná v konaní uviedla, že sa rozvádza z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov, dlžôb. Finančné prostriedky, ktoré vyplatil žalobca bývalému manželovi žalovanej sú
výlučné prostriedky žalobcu a tieto do masy BSM nepatria. V konaní nebolo preukázané, že išlo o
spoločné finančné prostriedky použité do výlučného vlastníctva žalovanej. Preto závery súdu prvej
inštancie, že tieto vzťahy nie sú predmetom vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka,
sú správne.

27. Za takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie pristúpil správne k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ktoré tvoria hnuteľné veci špecifikované vo výroku tohto
rozsudku ako aj nehnuteľnosti. Spornou zostala výška zostatkov úverov .

28. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a výpisov z účtov zistil, že zostatok na hypotekárnom
úvere z VÚB, a.s., bol ku dňu 31.12.2018 , bol v časti istiny vo výške 24.745,- eur. Sporové strany vyjadrili
súhlas s vyporiadaním zostatku. K tejto výške úveru strany sporu námietky nevzniesli. Z predložených
výpisov z účtov hypotekárneho úveru č.0200 0000 0005 6080 3792 zistil splátky za jednotlivé obdobia
splácané žalobcom nasledovne:

ku dňu 15.12.2011- suma 342,67,- eur, v roku 2012- 4.159,3 = 342,67x3=1.028,01,
347,91x9=3.131,19,v roku 2013- 4.151,82- 347,91x5=1.739,55, 344,61x7= 2.412,27, v
roku 2014- 4.185,09- 344,61x3=1.033,55, 350,14x9=3.151,26, v roku 2015- 3.655,46-
350,14x3=1.050,42, 325,20x6=1.951,2, 326,70+327,14 = 653,84, v roku 2016-4.367,23-
340,37x7= 2.382,59, sumu 683,84, sumu 325,20x4 = 1.300,8,- eur, v roku 2017-

4.003,48 - 340,37x3= 1021,11, sumy 670+322,88+325,50+1.000+335,05+328,94, v roku 2018-
3.916,72,eur/36,01+293,31+328,42+327,82+33,91+291,49+33,91+291,49+33,91+618,21+32,79+292,61+32,79+326,64
Spolu uskutočnil žalobca celkové splátky : 28.781,77: 2= 14.390,89,- eur.

29. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zostatok na spotrebnom úvere č. 607

1738 421 je ku dňu rozvodu manželstva, t.j. ku dňu 7.12.2011 v celkovej vrátane úrokov 3.657,97 eur
a podľa pripojených výpisov z účtu žalobca uhradil bez úrokov z omeškania a poplatkov za upomienky
spolu sumu 4.145,03 eur vrátane poplatku za vedenie úverového účtu, čo bolo v tom čase povinné.
Zostatok na spotrebnom úvere č. 508 7906421 ku dňu rozvodu manželstva, t.j. ku dňu 7.12.2011 bol v
celkovej výške vrátane úrokov 2.769,44 eur a podľa pripojených výpisov z účtu žalobca uhradil spolu

sumu 3.582,81 eur vrátane poplatku za vedenie, čo bolo v tom čase povinné do 5/2013, avšak bez
úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania, pričom v súčasnosti je úver splatený. Pri celkovom
zohľadnení zostatkov však súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil výšku úveru 3.657,97,- eur, keď
žalobca uhradil celkovú sumu 4.145,03,- eur. V tomto smere je odvolacia námietka žalobcu dôvodná.
Zrejmú nesprávnosť odvolací súd zohľadnil pri celkovej čiastke.

30. Podľa výpisov z účtov na hypotekárny úver č.0200 0000 0005 6080 3792 tak žalobca zaplatil
celkovú sumu 28.781,77: 2= 14.390,89,- eur. Žalobca má zaplatiť žalovanej: 35.483,- eur a žalovaná
má zaplatiť žalobcovi: na úver sumu vo výške 12.372,99,- eur, debet: 747,46,- eur, a za 3 úvery:
28.781,77+4.145,03+3582,81= 36.509,61:2= 18.254,805,- eur /teda 12.372,99+747,46+18254,805=

31.375,255. Rozdiel medzi žalobcom a žalovanou je suma: 35.483-31.375,255= 4.107,75,- eur. Súd
prvejinštanciepodľapredloženýchvýpisovzúčtovnesprávnespočítalvykonanéúhradyžalobcom,ktoré
odvolací súd napravil v odvolacom konaní. Zrejmá nesprávnosť pri výpočte však nemala vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

31. Na základe toho potom odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.32. O náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods.
2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca i žalovaná boli v konaní pred súdom prvej inštancie
ako i v odvolacom konaní rovnako úspešní. Prihliadol na postoj oboch strán sporu v konaní, výsledok

sporu, posúdenie hodnoty masy BSM ako i výšku vyrovnacieho podielu. V konaní súd prvej inštancie pri
určeníhodnotynehnuteľnostivychádzalzoznaleckéhoposudku,tedaurčeniecenynehnuteľnostinebolo
závislé od návrhov strán , ako i z výpisov z účtu. Pred podaním žaloby na súd doručil žalobca žalovanej
návrh na mimosúdnu dohodu, na ktorú žalovaná reagovala, pričom namietala ohodnotenie hnuteľných
vecí ako I nepreukázanie zostatkov úverov. Súčasne súd neprihliadol na darovaciu zmluvu, z ktorej pre

seba žalobca žiadal priaznivejšie rozhodnutie ako i nezohľadnenie sumy vo výške 120.000,-Sk, ktorá
nepatrí do masy BSM a nepodlieha režimu vyporiadania. Poukaz žalobcu na nález Ústavného súdu
Českej republiky ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nie je dôvodný. Nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1441/11 nie je pre rozhodnutie v danej veci záväzný, keď vychádza
zo skutkovo a právnej odlišného posúdenia . Rovnako rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
nie je možné aplikovať, keď súdy nižších stupňov pri rozhodovaní o trovách konania pri vyporiadaní

BSM neposúdili všetky právne významné skutočnosti a ich rozhodnutia boli zrušené a vrátené na nové
konanie a rozhodnutie. Záverom je dôležité zdôrazniť , že v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu
rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu,
ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane

vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť
aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia

a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v
Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Rovnako
je potrebné uviesť, že pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemožno zahrnúť

rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (2 Cdo 56/2017, 6 Cdo 79/2017, 3 Cdo 165/2018, 4
Cdo 7/2018). Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky tak nepatria medzi ustálenú rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.