Uznesenie Judgement was issued on Friday, May 15, 2020

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201186
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2719201186.5

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. A., nar. 22.09.2017, dieťa zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - J. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXXX/XX, XXX XX A., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX a otec - M. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. E. XX, XXX XX I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, za účasti Okresnej

prokuratúry Skalica, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie mal. M. A., nar.
XX.XX.XXXX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. M. nasledovne:
- každý párny týždeň v roku v pondelok, stredu, piatok a nedeľu vždy v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod.;
- každý nepárny týždeň v roku v utorok, štvrtok a sobotu vždy v čase od 15:00 do 18:00 hod.;
s tým, že styk bude realizovaný v mieste bydliska mal. M. a za prítomnosti jeho matky, a to na čas do
právoplatného rozhodnutia OS Skalica vo veci sp. zn. 7P/82/2019 o úprave styku rodičov s mal. M..

III. Neodkladné opatrenie je predbežne vykonateľné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 14.08.2019 (sp.zn. 7P/82/2019) domáhal zmeny jeho úpravy
stykusmaloletýmdieťaťomformourozšíreniarozsahujehostykuabezprítomnostimatky.Matkažiadala
protinávrhom naopak otcovi styk s dieťaťom zúžiť, realizovať len za jej prítomnosti a za tým účelom
navrhla aj znalecké dokazovanie.

2. Matka doručila súdu dňa 11.05.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadala zmenu
úpravy styku otca s maloletým na každú stredu a sobotu od 15:00 hod. do 17:30 hod., za jej prítomnosti
a v mieste bydliska dieťaťa.

3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že:

3.1. po skončení súdneho pojednávania dňa 15.10.2019 sa správanie otca voči nej pri styku s maloletým
zhoršilo. Matka sa cíti byť otcom ponižovaná, dehonestovaná a osočovaná, musí počas styku sedieť
v inej miestnosti a ak si dovolí priblížiť sa, tak otec ju odstrčí alebo vyhodí z domu. Pritom otec sa tak
správa v prítomnosti dieťaťa, ktoré sa na ňu pýta.

3.2. K celkovému správaniu otca matka uviedla, že už od narodenia maloletého mal nepríjemné a
nemiestne poznámky, podrýval jej sebavedomie, vyčítal jej spôsob obliekania dieťaťa, kúpania dieťaťa,uspávania, zasahoval aj do kojenia určujúc prsník, z ktorého má kojiť ( lebo on vie vycítiť túžby dieťaťa).
Po narodení dieťaťa jej otec zakazoval návštevy vlastnej matky a opúšťať domácnosť, kontroval ju .
Otec direktívne rozhodoval, kto a kedy bude tráviť čas s dieťaťom. Na základe takéhoto nátlakového a

majetníckeho správania otca voči maloletému ho matkina matka vyhodila z domu, v ktorom obaja v tom
čase bývali. Otec sa presťahoval k svojim rodičom, matka s ním odmietla ísť, ale denne s dieťaťom k
otcovi chodila, viac krát u nich prespala.

3.3. Matka už nedokázala trpieť správanie otca, natrvalo sa rozišli a podľa tvrdenia matky pod jeho

nátlakom uzatvorili ohľadom jeho styku s maloletým rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil. Po schválení
rodičovskej dohody si otec začal so synom budovať neprirodzený a nezdravý vzťah. Ako príklad
uviedla, že pri realizovaní styku jej otec bráni priblížiť sa k dieťaťu a jedného dňa ju dokonca zamkol
v izbe, hoci maloletý s krikom na ňu volal. Otec jej nedovoľoval sa k maloletému ani len priblížiť a to
ani keď ho nevedel uspať či utíšiť. Podľa matky otec len podotkol, že to dospí na ďalší deň alebo
v noci ( toto jeho vyjadrenie vyplýva aj z nahrávky doloženej matkou). Správanie otca k nej označila

za konanie s prvkami psychického násilia. Matka dala súdu do pozornosti, že otec nerešpektuje režim
maloletého, ani „jeho“ potreby, ani „jeho“ najlepší záujem. Otec opakovane pred malým uvádza, že je
zlá, že ich rozdeľuje a nechce, aby išiel za matkou ( doložila k tomuto tvrdeniu tiež nahrávku: „Lebo
maminka robí zle tatkovi“). Podľa názoru matky otec týmto konaním spôsobuje u syna pocity stresu a
zmätenosti,čojevrozporesjehozáujmami.Matkaďalejvnávrhuuviedla,ženeustáledennépresúvanie

maloletého z dôvodu realizácie styku spôsobuje jeho nespavosť, následnú nervozitu a vyčerpanosť.
Otec nerešpektuje naviazanosť maloletého na matku, psychicky ho deptá, manipuluje voči nej, čím
nerešpektuje ani fyzické potreby jeho vývinu.

3.4. Matka má vážnu obavu o zdravý psychický vývoj maloletého aj z dôvodu podozrenia a nedôvery

voči otcovmu výchovnému postupu čo sa týka sexuality. Konkrétne matka k tomu uviedla čo sama videla:
že od narodenia mal. M. sa otec neobvykle hráva so synovými genitáliami, takmer pri každej návšteve
(zrealizovanom styku) sa otec so synom kúpal vo vani. Otec je vždy pri kúpaní vyzlečený a nechá syna,
aby sa dotýkal jeho penisu, chytá jeho genitálie a bozkáva ich. Otec často vyžaduje synovu nahotu
aj mimo kúpania, čo odôvodňuje tým, že chce, aby sa uvoľnil z plienky, avšak keď maloletý chodí a

behá nahý, tak otec ho chytá za genitálie. Podľa tvrdenia matky bola svedkyňou, keď šoférovala a otec
sedel so synom vzadu v aute a keď syn povedal „tatko pipíka“, tak si otec rozopol nohavice a vytiahol
penis. Ako ďalší príklad matka uviedla, že počas jednej návštevy u otca dal otec synovi dolu plienku
(aby sa uvoľnil a pobehal si), otec si ľahol na sedačku , zavolal si syna k sebe, nechal ho nad sebou
rozkročeného a bozkával ho na genitálie. Matka poukázala nato, že v dôsledku tohto otcovho správania

keď syn vidí muža v spodnom prádle či plavkách, automaticky od neho pýta pipíka, sťahuje mu spodné
prádlo. Práve z týchto dôvodov má matka vážne obavy, aby syn takto nereagoval napríklad pri nástupe
do škôlky. Matka otca na nevhodnosť správania opakovane upozornila, avšak on na to nereaguje. Z
týchto dôvodov má matka obavy, či u otca nejde o nejakú formu sexuálneho správania vybočujúceho zo
spoločenských noriem. V tejto súvislosti tiež matka doložila nahrávku, v ktorej otec hovorí o jeho potrebe

držať syna nahého v náručí a že syn má tú istú potrebu.

3.5. V návrhu matka poukázala na to, že v dôsledku terajšej pandémie začal chodiť otec na styk len
po obede, a teda syn sa riadne ukladá na obedný spánok, tým je dieťa kľudnejšie, oddýchnutejšie a
ustupuje u neho aj nutkanie štípať sa. Od dňa 26.03.2020 navrhla matka otcovi dočasne realizovať

stretnutia 2x do týždňa v trvaní 2 hodín na dvore matkinho rodinného domu. Dňa 28.03.2020 nevyužil
otec možnosť stretnúť sa s maloletým, ale od 30.03.2020 sa stretnutia otca so synom realizovali na
dvore matky. Podľa vyjadrenia matky tento model nespôsobuje maloletému problémy, na návštevy otca
reaguje pozitívne a pri odchode sa bez problémov s otcom rozlúči. Maloletému sa tak postupne upravil
spánok, nebudí sa tak často, v dôsledku čoho nie je unavený a nervózny. Pozitívny efekt stretnutí otca

so synom na matkinom dvore je aj v tom, že otec sa pred členmi matkinej rodiny ovláda, nekričí na ňu ,
nenadáva jej. V závere návrhu matka uviedla, že o vyššie uvádzaných situáciách a skutočnostiach už
skôr upovedomila aj kolízneho opatrovníka dieťaťa.

4. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri
ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými
deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťuopatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny
opatrovník“).

5. Vzhľadom k tomu, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne
úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd maloletým
deťom ustanovil na zastupovanie v konaní o nariadení neodkladného opatrenia Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica ako kolízneho opatrovníka.

6. Podľa článku 4 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo
rovnakovovzťahukuvšetkýmúčastníkomkonania.Akjeúčastníkomkonaniamaloletédieťa,konásúdv
jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa
priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí
súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

7.SúdvykonaldokazovaniepripojenýmrozsudkomOkresnéhosúduSkalicač.k.7P/30/2018-70zodňa
25.09.2018, prílohami k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to najmä čestným prehlásením
M. I. z 07.05.2020, zvukovými nahrávkami na CD nosiči, obsahom spisu Okresného súdu Skalica sp.
zn. 8Em/1/2020, rodným listom mal. dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka dieťaťa z 23.4.2020 (čl. 90
v spise).

8. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7P/30/2018 - 70 zo dňa 25.09.2018 mal súd
preukázané, že súd schválil rodičovskú dohodu rodičov mal. M., v zmysle ktorej sa maloletý zveril do
osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal na úhradu výživného vo výške 150 eur mesačne a zároveň
sa určil styk s maloletým za prítomnosti matky: a) do 1.10.2018 v utorok dňa 25.9.2018 od 10,00 hod.

do 18,00 hod., vo štvrtok dňa 27.9.2018 od 10,00 hod. do 18,00 hod., v sobotu dňa 29.9.2018 od 10,00
hod. do 18,00 hod.; b) od 1.10.2018 vrátane tohto dňa v každý párny týždeň v roku v pondelok, v stredu
a v piatok vždy od 15,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod.; v každý nepárny
týždeň v roku v utorok a v štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod., v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 8Em/1/2020 mal súd preukázané, že otec dňa
11.03.2020 podal návrh na výkon rozhodnutia ( rozsudku č. k. 7P/30/2018 - 70 zo dňa 25.09.2018) z
dôvodu jeho nerešpektovania a nedodržiavania zo strany matky. Uznesením č. k. 8Em/1/2020 - 9 zo
dňa 31.03.2020 súd nariadil výkon predmetného rozsudku, ale predmetné uznesenie nie je doposiaľ
právoplatné, lebo matka dieťaťa sa voči nemu odvolala.

10. Z obsahu písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka dieťaťa z 23.04.2020 ( na čl. 9 v
spise) vyplýva okrem iného, že rodičom bolo odporučené poradenstvo na Referáte poradensko -
psychologických služieb, na ktorom sa rodičia aj zúčastňovali. Matka ale nesúhlasila s interpretáciou
poradenských sedení psychológom a formuláciou záverečnej správy a konštatovala, že poradenstvo

neviedlo k očakávanej zmene otcovho správania k synov. Z dôvodu naznačenia straty dôvery zo strany
matky bolo aj zastavené poskytovanie poradenstva. V správe sa tiež uvádza, že matka im uvádzala, že
otec maloletému stále chytá penis, ukazuje mu ho a maloletý sa potom aj iným mužom snaží dostať do
nohavíc. Otec sa k týmto tvrdeniam kolíznemu opatrovníkovi vyjadril a jeho vyjadrenie kolízny opatrovník
tiež v správe zaznamenal- otec mu mal povedať, že matka sa jej ani raz nevyjadrila, že by jej to vadilo.

Na otázku kolízneho opatrovníka, či je normálne dieťaťu v aute ukazovať prirodzenie, mal otec povedať,
že „ vzhľadom na okolnosti sa raz v živote rozhodol tak zareagovať“.

11. Z obsahu čestného prehlásenia o pravdivosti údajov pani M. I. z 07.05.2020 ( čl. 21 v spise) vyplýva,
že maloletého a jeho rodičov pozná z plavárne v Hodoníne, kde ich deti absolvujú kurz plávania pre

detičky. Podľa nej sa otec maloletého takmer nikdy neprispôsobil pokynom inštruktorky, robil si po
svojom a zarážalo ju, ak osa otec dieťaťa hrá s jeho genitáliami, napr. v septembri 2019 v šatni pri
prezliekaní dieťaťa sa mu neprimerane dotýkal penisu, bozkával ho na genitálie. Tiež vtedy upozornila
matku dieťaťa, že sa jej to zdá divné.

12. Z obsahu elektronického spisu sp. zn. 7P /82/2019 ( lebo originál spisu sa aktuálne nachádza u
znalca) súd zistil, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 14.08.2019 domáha rozšírenia jeho úpravy
styku s maloletým bez prítomnosti matky a matka sa žiadala naopak zúžiť styk otca s dieťaťom, navrhla
vykonať znalecké dokazovanie. Vzhľadom na vek dieťaťa a samotné vyjadrenia rodičov na pojednávanív konaní sp. zn. 7P/82/2019 súd uznesením č. k. 7P/82/2019-89 zo dňa 03.02.2020 ustanovil znalca
z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Znalec bol
ustanovený až v februári 2020 z dôvodov, že matka dieťaťa žiadala priznať jej oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov, otec dieťaťa nesúhlasil s znaleckým dokazovaním, do spisu dokladal podania ako
žiadosť o vytýčenie pojednávania, žiadosť o predĺženie lehoty na zaslanie otázok pre znalca, sťažnosť
voči uzneseniu o ustanovení znalca. Avšak súd vidí ako jediné objektívne riešenie na rozhodnutie o
návrhoch rodičov ohľadom styku otca s dieťaťom práve znalecké dokazovanie.

13. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia formou zúženia styku otcovi s maloletým
M. na každú stredu a sobotu od 15:00 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska dieťaťa.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

16. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), konanie

sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia súdu.

17. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

19. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého

pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a
zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení
podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť
pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od

doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení
nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu
odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z
princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní.

22. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

23. Podľa § 28 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva
a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods.
2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy

alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený (ods. 3).

24.Podľa§34ods.1Zákonaorodine,rodičovsképrávaapovinnostimajúobidvajarodičia.Obajarodičia
zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď

spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je
to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.

25. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i
keďlenpredbežné.Súdmusívkonanípredovšetkýmskúmať,čijenávrhnavrhovateľaosvedčený,tiežje

potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy
sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho
základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je
také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu
neodkladným opatrením.

26. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúdapráva,oktorýchbuderozhodnutéažrozhodnutímvo
veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí

súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia
byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť
konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i

osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

27. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter, teda
neslúži na zmenu pôvodného rozsudku ako to žiada matka v návrhu. Dočasnosť spočíva v tom, že
neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd

vydávovecisamejkonečnérozhodnutie.Účelomneodkladnýchopatreníjerýchla,ikeďdočasnáúprava
právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a
záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné
rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

28. Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické
pomery účastníkov upraviť neodkladným opatrením. Existencia ustanovenia § 367 ods. 1 C.m.p. v
spojení s § 360 ods. 1 CMP, nevylučuje možnosť vydania neodkladného opatrenia aj v inom rozsahu
než to navrhuje matka dieťaťa ( pr. neobmedziť styk až v takom návrhu, ako navrhuje matka). Súd však
poukazuje na to že tu nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje

záujem mal. dieťaťa, ktorý je smerodajný.

29. Z obsahu všetkých vyjadrení oboch rodičov v konaní sp. zn. 7P/82/2019 je súdu známe, že medzi
rodičmi dieťaťa sú problémy a nezhody súvisiace s reálne vykonávaným stykom otca s dieťaťom. Jenutné vychádzať z toho, že obaja rodiča majú rovnaké práva a povinnosti k mal. dieťaťu a nie je možné
práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane rodičia, ktorí žijú oddelene, sa
fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s dieťaťom, pretože rozsah

ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si
budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje práva voči mal. dieťaťu zákon v prvom rade necháva na ich
dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom dieťaťa. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal.
dieťaťu si treba však uvedomiť základnú premisu, že prvoradé nie sú záujmy rodičov a ich predstavy
( tu) ohľadom realizácie styku rodiča s dieťaťom, ale práve záujem ani nie trojročného dieťaťa.

30. Konanie vo veci samej bolo začaté dňa 14.8.2019, kedy podal na súd návrh otec na rozšírenie styku
a v rámci vyjadrenia matka žiadala naopak zúženie otcovho styku s dieťaťom. Vo veci samej sa konalo
jedno pojednávanie, avšak práve pre vyjadrenia rodičov na pojednávaní, vek dieťaťa ako aj návrh matky
na vykonanie znaleckého dokazovania, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Súd pri rozhodovaní
o návrhu matky na zúženie styku otca s dieťaťom na dvakrát do týždňa na 2 a pol hodiny za prítomnosti

matky v mieste bydliska dieťaťa prihliadol na to, ako rodičia v súčasnosti fakticky styk otca s maloletým
realizujú. Osobitne, majúc na pamäti opäť prvotný záujem dieťaťa, prihliadal na vyjadrenia matky o tom,
aký spánkový režim dieťaťu najviac prospieva a na spôsob správania sa otca k dieťaťu z pohľadu otázok
prirodzenosti a sexuality ( viď ods. 3.3., 3.4. odôvodnenia tohto uznesenia). Tvrdenia matky v tejto otázke
sú tak vážne, závažne, že ich súd nenechal bez povšimnutia, ale nakoľko ich nepreukázala, súd nemal

dôvod zmenšovať otcovi počet dní, v ktoré sa s dieťaťom stretáva v zmysle pôvodného rozhodnutia
súdu. Súd osobitne prihliadal i na tvrdenia matky, že otec nemá záujem dodržiavať spánkový režim
dieťaťa, na tvrdenia ako sa k nej správa pri styku s dieťaťom za osobnej účasti dieťaťa , čo všetko jej
pri tom rozpráva. Tieto tvrdenia matka súdu preukázala nahrávkami na CD nosiči, v ktorých vyjadrenia
otca jasne vyplývajú a dodatočne sú osobitne citované v samotnom návrhu.

31. Tieto všetky skutočnosti v tomto konkrétnom prípade viedli v konečnom dôsledku súd k tomu, že
vyhovel matke v úprave styku otca s dieťaťom , avšak vyhovel jej len v časti. V tomto konkrétnom prípade
ide vo veci sp. zn .7P/82/2019 o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, preto môže súd v zmysle §
360ods.1CMPnariadiť neodkladnéopatrenietiežajbeznávrhu.Súdvychádzalprvotneznávrhumatky

na vydanie neodkladného opatrenia, avšak opierajúc sa o vyššie uvádzané listiny, správy kolízneho
opatrovníka, vyjadrenia M. I., obsahu elektronického spisu sp. zn. 7P/82/2019 dospel k záveru, že matke
je možné vyhovieť len v časti.

32. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, preto súd ponechal upravený styk v zmysle ich

rodičovskej dohody schválenej súdom v rámci rozsudku (7P/30/2018-70 zo dňa 25.09.2018) v rozsahu
dohodnutých dní a hodín každý párny týždeň v roku v pondelok, stredu a piatok od 15,00 hod. do 18,00
hod, zmenil čas v nedeľu v párnom týždni od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod.; a styk v každom
nepárnom týždni ponechal v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a upravil ho v sobotu od 15,00
hod. do 18,00 hod. Taktiež styk ponechal za prítomnosti matky. Súd upravil styk otca s dieťaťom aj v

sobotu a nedeľu na ten istý čas ako cez týždeň z dôvodu, aby malo dieťa dodržaný spánkový režim,
lebo aj z samotných vyjadrení otca vyplývajúcich z nahrávok doložených matkou mal súd preukázané,
že otec spánku dva a pol ročného dieťaťa neprikladá takú váhu ako matka. Súd upravil styk otca s
dieťaťom na miesto bydliska dieťaťa, čím mal na mysli mesto Skalica, v ktorom dieťa býva. Dôvodom
tejto dočasnej úpravy styku v mieste bydliska dieťaťa je to, že znalecké dokazovanie doposiaľ skončené

nie je, záujem dieťaťa je prvoradý, z nahrávok mal súd preukázaný spôsob správania sa otca k matke
za prítomnosti dieťaťa ( v čase nahrávok), čo v konečnom nemôže mať pozitívny vplyv na psychiku
tak malého dieťaťa. Súd je toho názoru, že takto bude dieťa vo svojom prostredí , kde trávi väčšinu
času, s čím je spojený aj jeho zaužívaný celodenný režim vrátane spánkového režimu a bude len na
otcovi záležať, ako rýchlo si zvykne pred dieťaťom neriešiť a neanalyzovať s matkou jeho stretávania

sa s dieťaťom. Zároveň súd dodáva, že predmetná úpravy styku je len dočasná ( do právoplatného
rozhodnutia v merite veci v konaní sp. zn. 7P/82/2019), lebo v konaní vo veci samej prebieha znalecké
dokazovanie, v rámci ktorého sa už riešia aj otázky najlepšej a najprospešnejšej úpravy styku dieťaťa
s otcom ( nie otca s dieťaťom). Takto upravený styk súd vidí nateraz ako jediný spôsob, ako je možné
zabezpečiť zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa a umožniť otcovi vykonávať si rodičovské práva

spolu s povinnosťami v rozsahu len s miernym odklonom oproti pôvodnému rozsudku súdu ( ktorý bol
výsledkom rodičovskej dohody).33. Súd zároveň zobral do úvahy vek dieťaťa, nakoľko maloletý vo veku 2 a pol roka je v tomto období
viazaný na svoju matku, má určitý režim, ktorý matka najlepšie pozná, keďže s ňou trávi čas a je úzko
na ňu naviazaný. Súd je toho názoru, že maloletý je aktuálne v takom veku, že je potrebné, aby sa

neprerušil jeho kontakt s otcom a preto určil aj širší styk otca s mal. M. oproti navrhnutému modelu styku
matkou. Z návrhu matky dieťaťa si súd ustálil, že nateraz dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej
úpravy styku otca s dieťaťom a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Protiuzneseniujeprípustnéodvolanievlehote15dníodjehodoručenianasúde,protiktoréhouzneseniu
smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).