Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/332/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610204249
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1610204249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. Eva
Háberová, advokát so sídlom Trhová 1, Zvolen, správca konkurznej podstaty spoločnosti CEEP - Central
and East European Properties a.s. v konkurze so sídlom nám. Ľ. Štúra 3, Žilina, IČO: 44 266 391 2/ JUDr.
Ján Ďurove, advokát so sídlom Martina Rázusa 29, Lučenec, správca konkurznej podstaty úpadcu Ing.
Jaroslav Svetlák - STOLTES v konkurze, zastúpený advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o.,
so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovaným : 1/ T.. Ľ. X., B.. XX.XX.XXXX,
X. Y. XX, 2/ Y. X., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XX obaja zastúpení advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou,

PhD, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobcu
2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 12. apríla 2016 č.k. 5C 151/2010-149, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali
určenia, že zmluva o prevode nehnuteľnosti č. P. zo dňa 04.02.2010 uzavretá medzi N.. Z. Y. S..,
ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorou predávajúci previedol na žalovaných

nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade X., správe katastra T., zapísané na LV č. XXXX pre okres
T., C. U. a kat. úz. U. a to pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape: prac. č. XXX/XX, zast.
plochy a nádvoria, o výmere 256 m2, parc. č. XXX/XX, zast. plochy a nádvoria, o výmere 321 m2, parc.
Č..XXX/XX,zast.plochyanádvoriaovýmere171m2,parc.č.XXX/XX,zast.plochyanádvoria,ovýmere
73 m2 a stavby: rodinný dom, postavený na pozemku parc. č. XXX/XX, so súp. XXXX a rozostavaná
prístavba rodinného domu bez súp. čísla, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, je voči žalobcom 1/
a 2/ právne neúčinná. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalobcovia 1/, 2./ sú povinní zaplatiť

spoločne a nerozdielne žalovaným trovy konania na účet advokátky JUDr. Veroniky Kubrikovej, PhD.,
AK so sídlom Martinčekova 13, Bratislava vo výške 976,91 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalobcov.

1.2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že
dňa 04.02.2010 uzatvorili N.. Z. Y. S.. ako predávajúci a T.. Ľ. X. H. Y. X., žalovaní 1/ a 2/ kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, ktoré súd vyššie uviedol, vo vlastníctve predávajúceho. Z

bodu 3. kúpnej zmluvy, 3.3 a 3.4 súd zistil, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 9.500,-€ zaplatená
kupujúcimi pred podpisom zmluvy v hotovosti a ďalej sa predávajúci a kupujúci dohodli, že kupujúci v
celomrozsahuprevezmúdlhpredávajúceho,ktorýmáakodlžníkvočiVÚBa.s.akoveriteľovi,nazáklade
zmluvy o hypotekárnom úvere a práva a povinnosti predávajúceho ako záložcu na základe záložnejzmluvy, ktorá bola uzatvorená v súvislosti s hypotekárnym úverom, zabezpečujúca pohľadávku banky
z úveru. Zo zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V., sp. zn. 1Zm
724/2009, zodňa15.02.2010súdzistil,žetentobolvydanýnazákladenávrhužalobcu JUDr.Vladimír

Nosko, správca konkurznej podstaty CEEP - Central and East European Properties a.s. so sídlom Nám.
Ľ. Štúra 3, Žilina, IČO: 44 266 391 proti žalovanému 1/ CI HOLDING, a.s. so sídlom Poľná 1, Bratislava,
IČO: 36 020 095, proti žalovanému 2/ N.. Z. Y. S.., B.. XX.XX.XXXX X. Š. X, X. a proti žalovanému
3/ N.. I. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX, Z. a žalovaní boli ním zaviazaní zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 1.036.814,83 € s príslušenstvom. Zo zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresného súdu

Bratislava V, sp. zn. 3Zm 724/2009, zo dňa 24.03.2010 súd zistil, že tento bol vydaný na základe návrhu
žalobcu JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. Jaroslav Svetlák - STOLTES
s miestom podnikania Odbojárska, Polomka proti žalovanému 1/ CI HOLDING, a.s. so sídlom Poľná
1, Bratislava, IČO: 36 020 095, proti žalovanému 2/ N.. Z. Y. S.., B.. XX.XX.XXXX X. Š.Q. X, X. a
proti žalovanému 3/ N.. I. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX, Z. a žalovaní boli ním zaviazaní zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu 334.456,40 € s príslušenstvom. Zo správy Okresného súdu Bratislava V zo

dňa 21.03.2016 súd zistil, že konanie vedené na tomto súde pod sp. zn. 1Zm 724/2009 (v súčasnosti
už sp.zn. 1CbZm 26/2011) nie je právoplatne skončené a v súčasnosti sa spis nachádza na Krajskom
súde v Bratislave.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 32 ods.

1,2, § 47 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, ustanoveniami § 42a ods. 1,2, ods. 3 písm.
a), § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že v danom prípade sa žalobcovia domáhali
odporovateľnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy, na základe ktorej N.. Z. Y. S.. previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, t.j. rodinnému domu a pozemkom, na žalovaných. Išlo o právny úkon, ktorý
nebol urobený medzi blízkymi osobami. Súd prvej inštancie poukázal nato, že odporovateľnosť postihuje

predovšetkým právne úkony dlžníka, ktorým sa dlžník zbavil majetku, aby zmaril uspokojenie nároku
veriteľa. Pod dlžníkom veriteľa je treba rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný
dlh, ale aj ručiteľ a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu aksesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom
zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. Základnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a/ existencia
právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu,

c/ vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa, e/ úmysel ukrátiť veriteľa. Bremeno tvrdenia
o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony skracujú jej uspokojenie, nesie
veriteľ - žalobcovia 1/,2/. Vymáhateľnou je taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia. Úmysel dlžníka a
vedomosť druhej strany právneho úkonu ukrátiť akéhokoľvek veriteľa, musí byť veriteľom tvrdený a

dokázaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani žaloba 1/ a ani žalobca 2/ nepreukázali, že majú
vymáhateľnú pohľadávku, ktorá im bola ako veriteľom priznaná vykonateľným rozhodnutím. Svoj návrh
žalobcovia opreli a odôvodnili nárokom zo zmenky. Boli síce vydané zmenkové platobné rozkazy, ktorým
bol N.. Z. Y. S.. ako ručiteľ - avalista tiež zaviazaný na zaplatenie vymáhaných peňažných pohľadávok
žalobcu 1/ aj 2/. Tieto rozhodnutia (konania Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 1Zm724/2009 a

3Zm724/2009) nie sú doteraz právoplatné a teda ani vykonateľné. Žalobcovia 1/,2/ tiež nepreukázali
vedomosť žalovaných 1/ a 2/ ako druhej strany právneho úkonu ukrátiť veriteľa a v tomto smere
ani nenavrhli žiadne dokazovanie. Keďže žalobcovia 1/,2/ nepreukázali ani existenciu vymáhateľnej
pohľadávky a ani nepreukázali úmysel ukrátenia veriteľa (subjektívnu stránku odporovateľnosti), súd
prvej inštancie ich žalobu zamietol.

1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešným žalovaným
priznal náhradu trov konania v sume 976,61 €, ktoré trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia v
sume 609,61 €, vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), v znení
neskorších predpisov za poskytnutie 7 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava dňa 08.04.2014

vo výške 61,85 € + režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 € + 20% DPH, spolu 83,87 € ; nahliadnutie
do spisu dňa 09.04.2014 vo výške 61,85 € + režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 € + 20% DPH,
spolu 83,87 €; účasť na pojednávaní dňa 24.04.2014 vo výške 61,85 € + režijný paušál za rok 2014
vo výške 8,04 € + 20% DPH, spolu 83,87 €; nahliadnutie do spisu dňa 28.01.2016 vo výške 66,- €
+ režijný paušál za rok 2016 vo výške 8,58 € + 20% DPH, spolu 89,50 €; účasť na pojednávaní dňa

02.02.2016 vo výške 66,- € + režijný paušál za rok 2016 vo výške 8,58 € + 20% DPH, spolu 89,50 €;
účasť na pojednávaní dňa 23.02.2016 vo výške 66,- € + režijný paušál za rok 2016 vo výške 8,58 €
+ 20% DPH, spolu 89,50 €; účasť na pojednávaní dňa 12.04.2016 vo výške 66,- € + režijný paušál
za rok 2016 vo výške 8,58 € + 20% DPH, spolu: 89,50 €. Právna zástupkyňa žalovaných si uplatnilaaj hotové výdavky, cestovné a náhradu za stratu času za vykonanú cestu na nahliadnutie do spisu na
OS Malacky z Bratislavy do Malaciek a späť dňa 09.04.2014, spolu vo výške 61,57 €; za náklady na
vykonanú cestu na pojednávanie na OS Malacky dňa 24.04.2014 spolu vo výške 61,61 €; za náklady

na cestu vykonanú na OS Malacky na nahliadnutie do spisu dňa 28.01.2016, spolu vo výške 60,92 €; za
náklady na vykonanú cestu na pojednávanie na OS Malacky dňa 02.02.2016, spolu vo výške 61,04 €;
za náklady na vykonanú cestu na pojednávanie na OS Malacky dňa 23.02.2016, spolu vo výške 60,96 €;
za náklady na vykonanú cestu na pojednávanie na OS Malacky dňa 12.04.2016, spolu vo výške 61,20
€. Právna zástupkyňa si hotové výdavky a náhradu za stratu času vyčíslila v zmysle § 15 správne a

primerane, preto jej ju súd priznal spolu vo výške 367,30 €.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 2/ (žalobca 1/ odvolanie
nepodal, voči nemu rozsudok nadobudol právoplatnosť) , ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý
rozsudok vo vzťahu k nemu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Mal zato, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Žalobca 2./ sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku pokiaľ ide o posúdenie existencie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, keď zastával názor, že nemožno považovať za vymáhateľnú pohľadávku

len takú, na vymoženie ktorej existuje exekučný titul a ak teda súd ustálil, že on nemá voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku, vec nesprávne právne posúdil. Z rozsudku súdu prvej inštancie navyše
nijakým spôsobom nevyplýva, ako súd vykonal dokazovanie pokiaľ ide o zistenie stavu konania
vedeného Okresným súdom Bratislava V, sp.zn. 3Zm/724/2009, keďže v rozsudku nie je uvedené, akú
správu Okresný súd Bratislava V o tomto konaní podal a čo z nej vyplynulo (na rozdiel od správy o stave

konanie vedeného Okresným súdom Bratislava V sp.zn. 1Zm/724/2009). Žalobca 2/ v tejto súvislosti
k odvolaniu priložil listinu, z ktorej vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom
Bratislava V, dňa 24.03.2010 č.k. 3Zm/724/2010 sa stal dlžníkovi vykonateľným dňa 03.05.2010.

2.3. K otázke absencie úmyslu ukrátenia veriteľa žalobca 2./ uviedol, že aj z dôkazov, ktoré navrhoval

vykonať (a ktoré vykonané neboli - výsluch dlžníka N.. Z. Y. S.. a žalovaných) malo preukázanie tohto
úmyslu ukrátenia vyplynúť. Poukázal tiež nato že úmysel ukrátiť veriteľa vyplýva z časovej následnosti
jednotlivých právnych skutočností - vzniku záväzku dlžníka voči žalobcom (15.07.2009) a prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných. Rovnako úmysel ukrátiť veriteľa vyplýva
aj z okolností prevodu vlastníckeho práva nehnuteľností - z dojednaného práva spätnej kúpy ako aj

zo skutočnosti, že dlžník nehnuteľnosti naďalej užíval a teda prevod vlastníckeho práva mal účel len
v zmarení uspokojenia pohľadávky žalobcov. Aj otázka skutočného užívania nehnuteľnosti má význam
pre posúdenie existencie predpokladov odporovateľnosti, z napadnutého rozsudku však nevyplýva, že
by bolo dokazovanie v tomto smere vykonané. Za významnú okolnosť pokiaľ ide o vedomosť žalovaných
o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa možno považovať skutočnosť, že súčasťou kúpnej zmluvy, ktorou

dlžník prevádzal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných nie je vyhlásenie dlžníka
o tom, že nemá žiadne dlhy, záväzky a pod. (ktoré by mohli mať vplyv na prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam napr. aj z hľadiska odporovateľnosti), čo možno považovať pri kúpnych zmluvách za
neštandardné zvlášť v prípade, ak je kúpna cena zjavne neprimeraná (v tomto prípade 9.500,- €)

3. Žalovaní 1/,2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali rozsudok potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k vymáhateľnej pohľadávke uviedli, že súd prvej inštancie správne
vychádzal z ustálenej súdnej praxe, ktorá za vymáhateľnú pohľadávku považuje takú pohľadávku,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutí, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Kópia
listiny - Zmenkový platobný rozkaz 3 Zm/724/2010 - predložená žalobcom 2./ spolu s odvolaním dňa

06.07.2016, je v ľavom hornom rohu (na ktorom má zrejme byť vyznačená tvrdená vykonateľnosť)
nečitateľná a žalobca 2/ skutočnosť vykonateľnosti k 03.05.2010 tvrdí prvýkrát až v podanom odvolaní
dňa 06.07.2016. Túto listinu nepredložil ani bezodkladne po jej získaní v priebehu súdneho konania
a naopak, v priebehu súdneho konania uvádzal, že konania 1CbZm/26/2011 a 3CbZm/49/2010 nie
sú právoplatne skončené. Nejedná sa preto o nový dôkaz alebo o novú skutočnosť, ktorý žalobca 2/

nemohol uplatniť bez svojej viny do rozhodnutia vo veci samej na prvom stupni a preto nie je spôsobilým
dôvodom odvolania. Ďalej uviedli, že o ukracujúci právny úkon nejde, ak dlžník dostal za prevedené
majetkové hodnoty od nadobúdateľa (odporcov), obvyklú cenu alebo mu bola poskytnutá adekvátna
náhrada. Žalobca 2/ zrejme zámerne neuvádza tú skutočnosť, že k prevedeným nehnuteľnostiam boloa naďalej je záložné práva v prospech VÚB, a.s. zriadené v roku 2002, 2004 a 2005, zapísané na LV
č. XXXX. k. ú. U.. Z titulu existencie záložného práva by nedošlo k uspokojeniu pohľadávok veriteľov
úpadcu, resp. peňažné prostriedky získané z jeho predaja by patrili Všeobecnej úverovej banky, a.s.

ako záložnému veriteľovi, nepatrili by do všeobecnej podstaty úpadcu. Nemohlo teda dôjsť k zmareniu
splnenia pohľadávky veriteľa a žalobca 2/ nepreukázal objektívnu stránku odporovateľnosti - ukrátenie
veriteľa.

4.Žalobcavodvolacejreplikeuviedol,žezotrvávanasvojomodvolaníakvyjadreniužalovanýchuviedol,

žemu jesíceznámaskutočnosť,žeprevedenénehnuteľnostisúzaťaženézáložnýmprávomvprospech
VÚB, a.s., avšak je zrejmé, že hodnota nehnuteľností presahuje hodnotu zostatku pohľadávky VÚB, a.s.
(ako to ostatne tvrdia aj žalovaní), t. j. k ukráteniu pohľadávky veriteľov úpadcu by jednoznačne prišlo.
Zo žalovanými popísaného skutkového stavu z pohľadu časovej následnosti je zrejmé, že najskôr došlo
k vzniku záväzku dlžníka voči žalobcom a následne k prevodu nehnuteľností na žalovaných, z čoho je
možné vyvodiť, že úmyslom dlžníka bolo „ochrániť“ svoj majetok pred hrozbou exekúcií v nadväznosti

na možnosť uplatnenia zmeniek v zrýchlenom konaní o zmenkovom platobnom rozkaze. To, že je dlžník
zo zmenky zaviazaný nie je nijakým spôsobom dotknuté absenciou údajov tak, ako to tvrdia odporcovia
- dlžník je zo zmenky zaviazaný ako aval a nikdy neoprel, že zmenku sám ako aval podpísal. Žalobca
2/ opätovne zdôraznil, že hlavným dôvodom jeho odvolania je nevykonanie dôkazu - vypočutia dlžníka,
ktorý súdu navrhol, súd sa rozhodol tento dôkaz vykonať, avšak následne od jeho vykonania, zrejme

pre údajnú nemožnosť doručovania dlžníkovi, upustil. Zároveň žalobca 2/ opätovne doložil kópiu listiny
- zmenkového platobného rozkazu 3Zm/724/2010 - s vyznačenou doložkou vykonateľnosti, o ktorej
žalovaní vo vyjadrení tvrdia, že je nečitateľná.

5. Žalobca 1/ sa k odvolaniu žalobcu 2/, k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ písomne nevyjadril.

6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu vo vzťahu k žalobcovi 2/ (žalobca 1/ odvolanie nepodal,
voči nemu rozsudok nadobudol právoplatnosť) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu 2/ nie je dôvodné.

8. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného do 28.2.2010 /ďalej len „Občiansky
zákonníka/ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až
5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo
má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný

alebo ak už bol uspokojený.

9. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

10. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.

11. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

12. Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút a znamená, že veriteľ sa môže žalobou na
súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony uvedené v ustanovení § 42a
ods. 2 , pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne
neúčinné. Samotná právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je však už hmotnoprávnoustránkou odporovateľnosti. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi
je neúčinnosťou relatívnou, na rozdiel od platnosti právneho úkonu, pretože s právnym úkonom
sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi

pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc, vo vzťahu k ostatným osobám zostáva
odporovateľný právny úkon účinným. Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ,
ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku

13. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,

že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že v preskúmavanej veci rozhodnutie
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery a prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane
vysvetlil,prečonebolomožnévyhovieťžalobeourčenie neúčinnostiprávnehoúkonu-zmluvyoprevode

nehnuteľností P. XXX/XX zo dňa 4.2.2010, keď žalobca 2/, na ktorom bola zmysle § 120 ods. 1 O.s.p.
platného a účinného do 30.6.2016 dôkazná povinnosť nepreukázal, že boli splnené podmienky na
vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu, a to, že má voči dlžníkovi N.. Z. Y. S.. vymáhateľnú
pohľadávku rovnako nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť jeho pohľadávku čím je aj vylúčené, aby
mohol byť takýto úmysel známy žalovaným 1/,2/, keď nesplnenie len jedného z týchto základných

predpokladov odporovateľnosti je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie teda svoje
rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2, 3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj
odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.

15. Pokým žalobca 2/ namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že nemožno považovať

za vymáhateľnú pohľadávku len takú, na vymoženie ktorej existuje exekučný titul, k tomu odvolací súd
dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe, zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá
taká, ktorá má už kvalitu judikovaného práva, t.j. bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom ktorým možno začať exekúciu (Pozri Rozhodnutie ÚS SR sp.zn. IV ÚS 284/2013 z
30.8.2010, Uznesenie NS SR sp.zn. 6 Cdo 253/203 z 17.12.2013, Rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo

2285/2000 z 22.6.2001). Žalobca 2/ sa v rámci odvolacieho konania snažil preukázať, že zmenkový
platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom Bratislava V, dňa 24.03.2010 č.k. 3Zm/724/2010 sa stal
dlžníkovi vykonateľným dňa 03.05.2010. Odvolací súd ale mal preukázané, že tento platobný rozkaz
nie je právoplatný ani vykonateľný, keď na samotnom pojednávaní dňa 24.4.2014 (č.l. 95 spisu) právny
zástupca žalovaného 2/ uviedol, že toto konanie nie je právoplatne skončené. Odvolací súd sa taktiež

oboznámil so spisom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 CoZm 91/201/, 92/2014 bolo zistené, že
Zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 724/2009-23 zo dňa 24.3.2010 vo vzťahu k žalovanému 2/ N..
Z. Y., S.. nie je právoplatný, z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu Bratislava Bratislava č.k. 3
CbZm 49/2010-491 zo dňa 23.4.2014, ktorým bolo rozhodnuté, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm
724/2009-23 zo dňa 24.3.2010 vo vzťahu k žalovanému 2/ N.. Z. Y., S.. sa ponecháva v platnosti v celom

rozsahu bol napadnutý odvolaním 2/ N.. Z. Y., S.. a vec nie je na odvolacom súde právoplatne skončená.

15.1.Knámietkamžalobcu2/,žesúdprvejinštancienevykonaldôkazy,ktoréonnavrhol(výsluchdlžníka
N.. Z. Y. S.. a žalovaných) a ktoré mali preukázať úmysel dlžníka ukrátiť jeho ako veriteľa považuje
za potrebné odvolací súd uviesť, že, v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku t.j. do 30.6.2016 platili

ustanovenia O.s.p.. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodoval na základe skutkového stavu
veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami
konania sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená,
že nebol viazaný dôkaznými návrhmi strán konania a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovanýchdôkazov bude vykonaný, bol výlučne na rozhodnutí súdu a nie stranách konania /§ 120 ods. 1 O.s.p. /
a preto nevykonanie dôkazov podľa predstáv strany konania, nie je postupom, ktorým by im súd odňal
možnosť konať pred ním. Nadovšetko ako už bolo uvedené nesplnenie čo i len jedného zo základných

predpokladov odporovateľnosti (t.j. vymáhateľná pohľadávka) je dôvodom na zamietnutie žaloby a
preto aj z tohto dôvodu nevykonanie dôkazu, ktorým by mal byť preukázaný ďalší z predpokladov
odporovateľnosti, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Záverom odvolací súd len dodáva, že samotná skutočnosť, že žalobca 2/ sa nestotožňuje s

právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a
neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie
jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť,
keď súd prvej inštancie sa neodchýlil od znenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, ani nepoprel
ich účel a význam, keď dôsledne skúmal či boli splnené podmienky pre určenie neúčinnosti právneho
úkonu - zmluvy o prevode nehnuteľností P. XXX/XX zo dňa 4.2.2010.

17. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vo vzťahu k žalobcovi 2/ podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o
trovách konania.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu 2/ nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1/,2/ v odvolacom konaní voči žalobcovi
2/ plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).