Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, November 17, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118386499
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:6118386499.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcov: 1/

N. nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 436 03 S., Litvínov, Česká republika, 2/ R. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XX, 436 03 S., Litvínov, Česká republika, obaja zastúpení: Mgr. Viera Vadovická, advokátka,
Kuklovská 34, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X,
841 02 Bratislava, o zaplatenie 14.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu vo výške 14.000,- Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14.000,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhali od žalovaného zaplatenia 14.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo
sumy 14.000,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevrátenia poskytnutej
pôžičky. Návrh odôvodnili tým, že dňa 18.01.2013 uzatvoril žalovaný ako dlžník so žalobcami ako

veriteľmi zmluvu o pôžičke, na základe ktorej postupne obdržal pôžičku v celkovej výške 14.000,- Eur
v nasledovnom poradí:
a/ čiastku vo výške 2.000,- Eur pri podpise zmluvy dňa 18.01.2013, čo potvrdil podpisom na zmluve,
b/ čiastku 8.000,- Eur poukázali veritelia na účet žalovaného dňa 21.01.2013,
c/ čiastku 4.000,- Eur poukázali veritelia na účet žalovaného dňa 09.04.2013.
Veritelia poskytli peňažnú pôžičku dlžníkovi v dobrej viere a bezúročne. V zmysle čl. III. zmluvy o
pôžičke sa žalovaný zaviazal uvedenú pôžičku splatiť najneskôr do 31.12.2015. Uvedenú sumu do dňa

podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil a neprejavil žiadnu snahu o vysporiadanie
aktuálneho stavu. Na základe splnomocnenia právny zástupca žalobcov vyzval žalovaného listom zo
dňa 31.10.2018, aby uhradil dlžnú sumu v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu
prevzal dňa 03.11.2018 avšak dlžnú sumu neuhradil.

2. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica sa žalobcovia vyjadrili, že súhlasia s vydaním
platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, a to v časti zaplatenia istiny vo výške 14.000,- Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14.000,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia.
Súd posúdil uvedené podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.01.2019 platobný rozkaz pod sp. zn. 15Up 936/2018,
ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 14.000,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia.

4. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým neuznal v celom rozsahu dlh
voči žalobcom. Odpor odôvodnil tým, že uvedenú zmluvu o pôžičke prvýkrát videl dňa 20.10.2016 počas
vykonania vyšetrovania českou políciou na základe žiadosti žalobcu v 1. rade. Po ukončení vykonaného
prešetrenia doteraz nedostal žiadne úradné nariadenia ani obvinenia. Zo strany žalobcu v 1. rade do

03.11.2018 neboli žiadne požiadavky dovtedy, keď sa na nich obrátil advokát. Podľa názoru žalovaného
pôžička v takej sume vyžaduje povinné notárske osvedčenie aj na základe toho, že dňa 18.01.2013 bola
podpísaná a overená notárom zmluva o vytvorení spoločnosti GANTI s.r.o. Tiež nie je možné, aby bol
na zmluve podpis manželky žalovaného B. L., keďže ju žalovaný zastupoval na základe splnomocnenia
pri podpísaní zmluvy o vytvorení spoločnosti u notára Y.. T. T. v meste I., O. č. XXX a B. L. sa v tom
čase nachádzala na Slovensku. Prevody z 09.04.2013 vo výške 4.000,- Eur a z 21.01.2013 vo výške

8.000,- Eur na účet žalovaného boli uskutočnené z iniciatívy žalobcu v 1. rade ako výpomoc (nenávratný
peňažný príspevok) pre žalovaného a jeho rodinu v súvislosti s jeho záujmom o presťahovanie do Čiech
za účelom vytvorenia rehabilitačného centra na liečbu detí s detskou obrnou. V bankovom prevode nie je
uvedený účel prevodu ani podmienky vrátenia. Napokon žalovaný odmietol, že by dostal celkovo 2.000,-
Eur v hotovosti.

5. Žalobcovia v rámci vyjadrenia k podanému odporu uviedli, že naďalej trvajú na nimi uplatnených
nárokoch. Trestných oznámení bolo žalobcami na žalovaného podaných niekoľko, konkrétne dve, jedna
vo vzťahu k sprenevere, ktorej sa žalovaný dopustil vo vzťahu k spoločnosti GANTI s.r.o. a v rámci
trestného konania uznal všetky svoje spáchané skutky a nahradil spôsobenú škodu. Konanie bolo

podmienečne zastavené. Druhé trestné oznámenie podané žalobcami voči žalovanému bolo vo vzťahu
k zmluve o pôžičke, ktorú podľa názoru žalobcov žalovaný získal podvodne. Orgány činné v trestnom
konaní však vyhodnotili skutok ako skutok nespadajúci do trestnoprávnej roviny, preto žalovaný nemohol
byť obvinený ani odsúdený. V rámci trestných konaní však žalovaný zmluvu o pôžičke nenapadol, len
sa vyjadril, že si nepamätá, že by túto zmluvu podpísal, keďže ako konateľ firmy GANTI s.r.o. podpisoval

veľa vecí. V zmysle čl. III. zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný uhradiť peňažné prostriedky v sume
14.000,- Eur do 31.12.2015. Zákon ani zmluva žiadne upozornenia zo strany veriteľa nepozná. Práve
naopak, je zákonnou povinnosťou dlžníka splniť svoj dlhy riadne a včas. Po dni splatnosti je veriteľ
oprávnený dlh vymáhať súdnou cestou. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že by žalobcovia svoju
pohľadávku nevymáhali. Zo strany žalobcov boli vykonané kroky vyzývajúce žalovaného k zaplateniu

dlhu voči nim, avšak orgány Českej republiky sa v trestnom konaní touto vecou nezaoberali, keďže
podľa ich názoru nespadá do trestnoprávnej roviny, ale do civilnej. Slovenský aj český občiansky
zákonník stojí najmä na zásade neformálnosti občianskoprávnych vzťahov. Pokiaľ to zákon výslovne
nevyžaduje, zmluvy môžu byť uzatvorené aj ústne. Do tejto kategórie spadá aj zmluva o pôžičke. Pokiaľ
teda neexistuje zákonná požiadavka písomnosti vo vzťahu k zmluve o pôžičke, nemožno požadovať

ani úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán. Na viac je potrebné dodať, že zmluva o pôžičke
predstavuje reálny kontrakt, t.j. je potrebné preukázať, že peňažné prostriedky boli naozaj poskytnuté,
čo žalobcovia v plnom rozsahu preukázali. Je absolútne irelevantné, že mal žalobca udelenú plnú moc
svojou manželkou na podpísanie úplne inej zmluvy pred notárom. Žalobcovia trvali na skutočnosti,
že manželka žalovaného zmluvu o pôžičke podpísala osobne a rovnako ju podpísal aj žalovaný.

Ako veritelia majú žalobcovia právo vymáhať dlh od ktoréhokoľvek z dlžníkov, t.j. buď od všetkých,
alebo len od jedného z dlžníkov, čiže otázka podpisu manželky žalovaného je v tomto konaní viac
menejbezpredmetná.Tvrdeniažalovanéhooposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkupovažovali
žalobcovia za absolútne zavádzajúce. Ak by neexistovala žiadna zmluva i pôžičke, ako je možné, že
došlo k „záhadnej“ zhode okolností, keď dátumy oboch prevodov sú až neuveriteľne totožné s termínmi

dohodnutými v rámci zmluvy o pôžičke? Je evidentné, že tvrdenia žalovaného v odpore sú len márnou
snahou vyhnúť sa zodpovednosti za svoje splatné záväzky. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená platne.
V rámci podpisového konania boli žalovanému a jeho manželke odovzdané finančné prostriedky vo
výške 2.000,- Eur, čo obaja potvrdili svojimi podpismi na zmluve. Podpisy na zmluve neboli spochybnené
žiadnym znalcom. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

dlžnej sumy vrátane úrokov z omeškania a náhrady trov konania.

6. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie
dňa 26.04.2019.7. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcov k podanému odporu len zopakoval
všetky svoje námietky uvádzané v podanom odpore voči platobnému rozkazu.

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov
v 1. a 2. rade a oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: zmluvu o pôžičke zo dňa
18.01.2013, výpisy z účtu žalobcu v 1. rade na č.l. 13-14, výzvu na úhradu zo dňa 31.10.2018 spolu
s doručenkou, úradný záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 20.10.2016, notársku zápisnicu zo dňa

18.01.2013, sp. zn. N 2/2013, NZ 7/2013 spolu s plnomocenstvom pre žalovaného, výpis z účtu
žalovaného na č.l. 56-57, uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania obvineného P. L.
zo dňa 05.09.2014, oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k spáchaniu trestného
činu zo dňa 30.05.2016, e-mailovú komunikáciu a odpoveď žalovaného predloženú na pojednávaní
18.11.2019.

9. Žalobca v 1. rade v rámci svojho výsluchu ako strana sporu uviedol, že bola uzavretá zmluva o pôžičke
s tým, že v tej pôžičke boli dohodnuté 3 položky. Prvá časť bola v hotovosti 2.000,- Eur, suma bola
odovzdaná pri niektorej schôdzke predchádzajúcej samotnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, preto sa
s právnikom dohodli, že to musí do zmluvy uviesť. Súčasne sa dohodli ďalšie dve splátky, vo výške
8.000,- Eur a 4.000,- Eur, ktoré v dátumoch tak, ako bolo v zmluve dohodnuté, previedli na súkromný

účet žalovaných.

10. Ďalej v rámci vyjadrenia v reakcii na tvrdenia uvádzané žalovaným žalobca v 1. rade uviedol, že chce
uviesť 3 dôležité veci: 1. žalobcovia nevedú žiadne súdne konania, vedie sa jediný súd v Čechách a ten
sa týka zdravotného stavu ich syna voči nemocnici, ktorá tento zdravotný stav spôsobila. 2. Ospravedlnil

sa za oneskorené podanie - e-maily, tieto dohľadal až v reakcii na stanovisko žalovaného k ich žalobe.
Prenichjedôležité,žežalovanýtietoe-mailynespochybňujeavruštinevievýznamslovapôžička.PánL.
zaslal najskôr odpoveď v ruštine a až keď sa žalobca proti tomu ohradil, bol im zaslaný preklad v českom
jazyku. 3. Manželka žalobcu bola pôvodne proti obchodným vzťahom so žalovaným a jeho manželkou.
Zobrali z rodinných úspor jeden milión Kč na spoluprácu so žalovaným. Účelom bolo otvoriť ordináciu

za účelom rehabilitácie detí so zdravotným postihnutím. Tieto peniaze vložili ako pôžičku do spoločnosti
GANTI. Pôžička L. bola čisto súkromná záležitosť. L. odišli z pôvodnej práce a boli bez finančných
prostriedkov. Vysvetľovali im, že majú byt v Moskve a dom na Slovensku a keď bude treba, z tohto
vedia pôžičku vrátiť, preto dátum splatnosti dali až na 31.12.2015. Spoločnosť GANTI bola založená za
účelom zriadenia ordinácie. Všetky peniaze, ktoré do tej firmy vložili, sa spotrebovali, tá spoločnosť od

tej doby stojí, nevykazuje žiadny zisk.

11. Žalobkyňa v 2. rade v rámci svojho výsluchu ako strana sporu k veci uviedla, že jednalo o
súkromnú pôžičku pre pána L., o ktorú ich požiadal, pretože bol vo finančnej tiesni. Túto mu poskytli
v dvoch čiastkach. Zmluvu o pôžičke uzatváral priamo žalovaný, boli pri jej podpise a bola pri tom aj

manželka žalovaného. Išlo o pôžičku, nebol to príspevok, pôžička vôbec nesúvisela s presťahovaním
žalovaného do Čiech. Pôžička bola poskytnutá vo výške 350.000,- Kč. Prevod na euro si žalobkyňa
presne nepamätala, tieto vykonával jej manžel.

12. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení na pojednávaní uviedol, že pracuje ako lekár. Musí liečiť

postihnutých ľudí, postihnuté deti. Dostáva veľa papierov. Chcel povedať ohľadom rodiny, zmluva o
pôžičke sa má týkať aj jeho manželky, nevie prečo táto nebola zavolaná. Život rodiny C. znamená
samé súdy v Čechách. Pôžičku nedostal, dostal príspevok. Dostal peniaze dvakrát, raz 8.000,- Eur, raz
4.000,- Eur. Žalobca v 1. rade chcel, aby žalovaný s manželkou pracovali v Čechách a vytvorili centrum
pre postihnuté deti. Z uvedeného dôvodu mu poskytol peňažný príspevok. Z pohľadu žalovaného s

manželkou tie peniaze za viac ako rok odpracovali. Chystali biznis plán, zháňali klientov, robili terapiu,
zároveň robili rehabilitáciu pre syna žalobcov a nedostali od nich žiadne peniaze. Ako mali žiť traja ľudia,
žalovaný s manželkou a so synom bez príjmu, preto tieto peniaze predstavovali príspevok. V ten istý
deň ako mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke, bola uzavretá aj zmluva o založení spoločnosti GANTI
s.r.o. Zmluva o založení spoločnosti bola overená notárom, avšak zmluva o pôžičke nebola overená

notárom a nevedel prečo. Na uzatvorenie zmluvy o založenie spoločnosti GANTI bol splnomocnený
manželkou, avšak na druhej strane zmluva o pôžičke má byť podpísaná jeho manželkou. V bankovom
prevode nie je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov. Nemali možnosť s manželkou splácať
hypotéku, preto im zobrali dom. Teraz bývajú v nájme, nedokázali splácať ani autá. V súčasnosti nemajúžiadne auto. Manželka mala možnosť pracovať v kúpeľoch v Piešťanoch, nakoľko ich žalobcovia zavolali
pracovať do Čiech, manželka stratila aj túto možnosť. Z jeho hľadiska im žalobcovia dlžia viac peňazí
než im prispeli. Či ide o príspevok, pôžičku, zmenku, to nevie posúdiť, pán C. im povedal, že im dá

pôžičku,smanželkouzačnúprenehopracovaťakeďcentrumzačnepracovať,potomimvšetkovyrovná.
Žalovaný s manželkou pracovali, nedostali žiadne peniaze, ani od firmy GANTI, ani od žalobcu v 1.
rade. Nevyhodnotili to ako pôžičku, ale ako príspevok na prisťahovanie rodiny. V Rusku takáto zmluva
musí byť overená notárom. Rodina L. 18.01.2013 nijakú pôžičku nepodpísala, toto odmietal, pretože
manželka bola na Slovensku a žalovaný bol s pánom C. a spolu riešili zmluvu o založení spoločnosti

GANTI. Žalovaný pracoval ako primár H. centra v Piešťanoch, toto centrum založil. Rodina žalobcov
toto centrum navštívila viackrát. Žalovaný s manželkou tam prestali pracovať, prišiel za nimi žalobca v
1. rade a povedal, že chce založiť centrum, nie ordináciu. Súhlasili s tým, chcel im pomôcť, aj ich synovi
H.. Pokiaľ žalobca v 1. rade spomínal byt, tento nemali v Moskve, ale v jej okolí.

13. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade uzatvorili so žalovaným a jeho

manželkou dňa 18.01.2013 zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. zákona č. 60/1964 Sb. Občanského
zákonníku, na základe ktorej mali poskytnúť žalovanému sumu vo výške 14.000,- Eur v troch splátkach,
pričom prvá splátka vo výške 2.000,- Eur mala byť uhradená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy,
druhá splátka vo výške 8.000,- Eur a tretia splátka vo výške 4.000,- Eur mala byť zo strany veriteľov
prevedená bezhotovostne na bankový účet žalovaného, a to najneskôr do 23.01.2013 (druhá splátka),

resp. 10.04.2013 (tretia splátka). Dlžníci mali podpisom tejto zmluvy potvrdiť, že prvú splátku vo výške
2.000,- Eur pri podpise zmluvy riadne a v plnej výške prevzali. Dlžníci sa zaviazali splatiť požičanú
finančnú čiastku najneskôr 31.12.2015.

14. Z výpisu z účtu žalobcu v 1. rade vyplýva, že dňa 21.01.2013 bola na účet žalovaného zaslaná suma

208.648,- Kč a dňa 09.04.2013 suma vo výške 104.160,- Kč.

15. Z úradného záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 20.10.2016 vyplýva, že žalovaný v rámci
vysvetlenia finančnej čiastky v sume 14.000,- Eur, ktorú mal byť dlžný žalobcovi v 1. rade okrem iného
vypovedal, že žalobca v 1. rade mu v dobe, kedy dochádzal do Teplic poslal nejaké peniaze na jeho

bankový účet, pričom sa jednalo o príspevok na cesty zo Slovenska, na nájdenie bývania a na to, aby sa
žalovaný a jeho rodina mohli presťahovať. Žalovaný o žiadne peniaze nežiadal, to p. C. mu sám peniaze
ponúkol a zaslal, pretože sa snažil, aby sa z jedného štátu, teda zo Slovenska, presťahovali do druhého,
teda do ČR. Žiadna zmluva o tomto príspevku nebola spísaná, teda podľa žalovaného, nepamätal si
na to. K samotnej zmluve o pôžičke z 18.01.2013 žalovaný v rámci podania vysvetlenia uviedol, že: k

zmluve nie je schopný sa vyjadriť, vidí ju po prvýkrát. Podpisoval množstvo zmlúv a papierov, či táto
zmluva bola medzi nimi si nie je istý. P. C. mu viackrát doniesol podpísať nejaké papiere, kedy týmto z
dôvodu neznalosti českého jazyka presne nerozumel, ale on mu vždy povedal, o čo sa jedná a žalovaný
podpísal. Či toto podpísal nevie, ani si nie je istý, či je to jeho podpis, ale podobný je.

16. Z notárskej zápisnice zo dňa 18.01.2013, sp. zn. N 2/2013, NZ 7/2013 vyplýva, že uvedenou listinou
uzatvorili žalobcovia v 1. a 2. rade, žalovaný a jeho manželka B. L. (v mene ktorej konal na základe
splnomocnenia zo dňa 11.01.2013 žalovaný) spoločenskú zmluvu o založení obchodnej spoločnosti
GANTI s.r.o.

17. Z výpisu z účtu žalovaného na č.l. 56-57 je zrejmé, že dňa 22.01.2013 prijal na svoj osobný účet od
žalobcu v 1. rade sumu 8.000,- Eur a dňa 10.04.2013 sumu 4.000,- Eur.

18. Z e-mailovej komunikácie a odpovede žalovaného predloženej na pojednávaní konanom dňa
18.11.2019 súd zistil, že žalovaný s manželkou uznali, že si brali od žalobcov pôžičku osobne (a nie u

GANTI s.r.o.), za presne stanovených podmienok, čo je napísané v spoločnej dohode. Podpísali ju a v
celom rozsahu s ňou súhlasia. Niečo meniť, opravovať nebudú.

19. Podľa oddielu 1 článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení

uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo
žalujú na súdoch tohto členského štátu.20. Podľa oddielu 2 článku 7 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach osobu s bydliskom
na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch

podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby.

21. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník právní úkon je projev vůle směřující zejména
ke vzniku, změně nebo zániku těch práv nebo povinností, které právní předpisy s takovým projevem
spojují.

22. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník právní úkon musí být učiněn svobodně
a vážně, určitě a srozumitelně; jinak je neplatný.

23. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník smlouvou o půjčce přenechává věřitel
dlužníkovi věci určené podle druhu, zejména peníze, a dlužník se zavazuje vrátit po uplynutí dohodnuté

doby věci stejného druhu.

24. Podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník jestliže je právním předpisem nebo
rozhodnutím soudu stanoveno, nebo účastníky dohodnuto, anebo vyplývá-li to z povahy plnění, že více
dlužníků má témuž věřiteli splnit dluh společně a nerozdílně, je věřitel oprávněn požadovat plnění na

kterémkoli z nich. Jestliže dluh splní jeden dlužník, povinnost ostatních zanikne

25. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník jde-li o prodlení s plněním peněžitého
dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona
povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

29. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 2 nařízení vlády č. 351/2013 Sb (v znení účinnom ku dňu omeškania) výše úroku z prodlení
odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí,
v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů

32. Z citovaných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vyplýva, že tunajší súd má
právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci, nakoľko žalovaný má nahlásené trvalé bydlisko na území
Slovenskej republiky (L. 9, XXX 02 Bratislava), kde sa aj zdržiava.

33. Pri určení rozhodného práva súd vychádzal z čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), podľa
ktorého, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená
výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné stranysi môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. V zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I.), je potrebné na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikovať

právnyporiadokČeskejrepubliky(hmotnéprávoČeskejrepubliky),nakoľkostranysporusi,akozmluvné
strany predmetnej zmluvy, zvolili právny poriadok Českej republiky.

34. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť
veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí

veriteľom dlžníkovi, b/ povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c/ vymedzenie požičiavaných
vecí, d/ dočasnosť zmluvy. Ide o konsenzuálnu zmluvu, pri ktorej sa vyžaduje reálne odovzdanie
druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných
náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom
domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 238/2010). Pokiaľ ide o formu zmluvy o pôžičke, táto závisí od vôle zmluvných

strán. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy
došlokupredmetuzmluvnýchstránakreálnemuodovzdaniuvecí.Vsúdnomkonanísaodveriteľa,ktorý
žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o
uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi.

35. Súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcami
a žalovaným (a jeho manželkou) vznikol záväzkovo právny vzťah na základe písomne uzatvorenej
zmluvy o pôžičke zo dňa 18.01.2013, na základe ktorej mali žalobcovia poskytnúť žalovanému pôžičku
vo výške 14.000,- Eur v troch splátkach, pričom prvá splátka vo výške 2.000,- Eur mala byť uhradená v
hotovosti pri podpise tejto zmluvy, druhá splátka vo výške 8.000,- Eur a tretia splátka vo výške 4.000,-

Eur mala byť zo strany veriteľov prevedená bezhotovostne na bankový účet žalovaného, a to najneskôr
do 23.01.2013 (druhá splátka), resp. 10.04.2013 (tretia splátka). Dlžníci sa zaviazali splatiť požičanú
finančnú čiastku najneskôr 31.12.2015.

36. Žalobcovia skutočnosť, že došlo k reálnemu odovzdaniu jednotlivých súm odôvodňovali s poukazom

na samotnú zmluvu o pôžičke ako aj výpisy z účtu žalobcov preukazujúce úhrady jednotlivých platieb.
Žalovaný prevzatie súm vo výške 8.000,- Eur dňa 21.01.2013 a 4.000,- Eur dňa 09.04.2013 nepopieral,
bránil sa však tým, že nešlo o pôžičku zo strany žalobcov, ale o formu výpomoci v súvislosti s jeho
presťahovaním ako aj jeho rodiny zo Slovenska do Českej republiky, kde mali spolu so žalobcami otvoriť
centrum pre rehabilitáciu zdravotne postihnutých detí. Prevzatie sumy 2.000,- Eur v hotovosti žalovaný

popieral.

37. Pokiaľ sa žalovaný v priebehu konania začal brániť tým, že uvedenú zmluvu nepodpísal, súd toto
jehotvrdeniepovažovalzaúčelové.Vprvomradesúdpoukazujenasamotnýobsahkúpnejzmluvy,ktorá
je riadne podpísaná žalovaným, pričom žalovaný samotný podpis na zmluve nerozporoval. Obdobne

v rámci podania vysvetlenia pred orgánmi Českej republiky dňa 20.10.2016 žalovaný uviedol, že si
nie je istý, či zmluvu podpisoval, ale podpis je podobný jeho podpisu. Skutočnosť, že si žalovaný
požičal finančné prostriedky od žalobcov napokon potvrdzuje aj e-mailová komunikácia predložená na
pojednávanídňa18.11.2019,kdežalobcavruskomjazyku(t.j.jehorodnomjazyku)anáslednevčeskom
preklade potvrdil, že si požičali s manželkou od žalobcov peniaze a nie od spoločnosti GANTI s.r.o.

(ktorú spolu zakladali), za presne stanovených podmienok, túto zmluvu podpísali a v celom rozsahu s
ňou súhlasia. Napokon samotní žalobcovia v 1. a 2. rade v rámci svojho výsluchu potvrdili, že žalovaný
spolu s manželkou si od nich požičali súkromnú pôžičku, ktorá nesúvisela s ich spoločnou pracovnou
činnosťou.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd preto za preukázané, že žalobcovia poskytli žalovanému
pôžičku v celkovej výške 14.000,- Eur formou troch splátok, a to v sume 2.000,- Eur, ktorých prevzatie v
hotovosti potvrdil žalovaný spolu s manželkou svojim podpisom na písomnom znení zmluvy o pôžičke,
v sume 8.000,- Eur formou bankového prevodu na účet žalovaného dňa 21.01.2013 a v sume 4.000,-
Eur formou bankového prevodu na účet žalovaného dňa 09.04.2013. Reálne odovzdanie (prevod)

finančných prostriedkov v sume 8.000,- Eur a 4.000,- Eur (t.j. spolu 12.000,- Eur) potvrdzujú tak výpisy
z účtu žalobcov ako aj výpisy z účtu žalovaného. Napokon reálne prevzatie tejto sumy žalovaný ani
nerozporoval.39. Pokiaľ ide o sumu 2.000,- Eur, jej prevzatie žalovaný potvrdil podpisom na kúpnopredajnej zmluve,
kde v čl. I posledná veta sa uvádza: „Dlžníci podpisom tejto zmluvy potvrdzujú, že prvú splátku vo
výške 2.000,- Eur pri podpise tejto zmluvy riadne a v plnej výške prevzali.“ Pri súkromných listinách (ako

je aj v konaní predložená zmluva o pôžičke) treba rozlišovať ich pravosť (teda skutočnosť, že listina
pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ) a správnosť (pravdivosť) jej obsahu (teda údajov
v nej uvádzaných). Z uvedeného rozlíšenia je zrejmé, že žalovaný v konaní nespochybňoval pravosť
listiny označenej ako zmluva o pôžičke (nespochybňoval, že zmluvu podpísal), ale pravdivosť v nej
uvádzaných údajov o tom, že požičaná suma 2.000,- Eur mu bola odovzdaná pred podpisom zmluvy

a že podpisom na zmluve potvrdil prevzatie tejto požičanej sumy. Súd zastáva názor, že nepostačuje
akékoľvek formálne spochybnenie pravdivosti obsahu súkromnej listiny. Za situácie, že žalovaný v
zmluve o pôžičke svojím podpisom pod sporným textom potvrdil, že peňažné prostriedky od žalobcov
prevzal a následne v súdnom konaní tvrdí, že peňažné prostriedky neprevzal, musí uviesť rozumné
dôvody tohto rozporu a tento rozpor logicky a presvedčivo vysvetliť, čo sa v danom prípade nestalo.

40. Pokiaľ žalovaný namietal, že v konaní mala vystupovať na strane žalovaného aj jeho manželka,
ktorá mala uzatvárať tiež zmluvu o pôžičke zo dňa 18.01.2013, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.
V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.10.2016, sp. zn. 6Cdo
544/2015, v ktorom sa uvádza: „Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či
bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov

vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o
založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv.
dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.“ S poukazom na uvedené bolo
na rozhodnutí žalobcov, či sa budú v konaní domáhať vrátenia peňažných prostriedkov z titulu zmluvy
o pôžičke voči žalovanému alebo jeho manželke, prípadne voči obom. Pokiaľ žalobcovia podali žalobu

len voči žalovanému, táto skutočnosť nespôsobuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaného.

41. Napokon v súvislosti s námietkami žalovaného, že na zmluve je podpis aj jeho manželky B. L., hoci
táto sa v čase uzatvárania zmluvy nachádzala na území Slovenska, čo preukazoval tým, že v ten istý deň

18.01.2013bolaunotárkyspísanázmluvaozaloženíspoločnostiGANTIs.r.o.,kdebolnajejuzatvorenie
splnomocnený manželkou, súd konštatuje, že to považuje za bezpredmetné s ohľadom na skutočnosť,
že žalobcovia podali žalobu len voči žalovanému. Na viac súd poukazuje aj na výsluch žalobcov v 1.
a 2. rade, v zmysle ktorých uzatvoreniu zmluvy o pôžičke predchádzalo viacero stretnutí, pričom pri
samotnom podpise zmluvy bola okrem žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného aj manželka žalovaného B.

L.. Pre vznik zmluvy o pôžičke nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to,
kedy došlo ku predmetu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. V súdnom konaní sa od veriteľa,
ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a
dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom
dlžníkovi. V danom prípade podľa názoru súdu žalobcovia preukázali, že medzi nimi a žalovaným došlo

k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytli žalovanému finančné prostriedky v celkovej
výške 14.000,- Eur, ktorých reálne odovzdanie vyplýva jednak zo samotnej zmluvy o pôžičke ako aj
výpisov z účtov žalobcov a žalovaného, pričom žalovaný tieto finančné prostriedky v lehote určenej v
zmluve o pôžičke (do 31.12.2015) nevrátil.

42. Napokon pokiaľ žalovaný namietal, že zmluva o pôžičke nebola overená notárom, súd konštatuje, že
z hľadiska formy zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje povinnosť písomného znenia zmluvy, ale zmluva
môže byť uzatvorená aj ústne. Ako už súd vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal, pre vznik
zmluvy o pôžičke je podstatné, kedy došlo k dohode strán sporu o predmete zmluvy a k reálnemu
odovzdaniu vecí. Nakoľko zákon neustanovuje povinnosť písomnej formy zmluvy o pôžičke, nebolo

potrebné overiť podpisy na zmluve pred notárom.

43. Keďže žalobcovia uniesli v konaní dôkazné bremeno ohľadne všetkých rozhodujúcich skutočností,
súd ich žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 14.000,- Eur.

44. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % od 01.01.2016 (deň
nasledujúci po uplynutí lehoty na vrátenie požičanej sumy v zmysle zmluvy o pôžičke) až do zaplatenia.
Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 2 nariadenia vlády č. 351/2013 Sb. - k uplatnenémudňuomeškaniabolavýškareposadzbystanovenejČeskounárodnoubankou0,05%+8percentuálnych
bodov (t. j. 8,05%). Nakoľko si žalobcovia v 1. a 2. rade uplatnili úroky z omeškania len vo výške 5,05%
ročne, súd rešpektujúc zásadu ne ultra petitum vychádzal potom z výšky úrokov z omeškania uplatnenej

žalobcami.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.