Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Erik Kačmár

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/58/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120206435
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120206435.1

Uznesenie
Okresný súd Trenčín o návrhu navrhovateľky M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., D. poľom č. XXX/XX,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Žitňanský, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, M. Hricku 1833/32, IČO: 50
020 991, proti veriteľovi: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1,
750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542
097 90, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, na nariadenie
neodkladného opatrenia, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á obchodnej spoločnosti BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,
zapísanej v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúcej na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Bratislava Karadžičova 2, IČO: 47 258 713 povinnosť z d r ž a ť s a výkonu práv veriteľa z
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 07.03.2018, uzavretej medzi ňou a navrhovateľkou
ako spoludlžníčkou.

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á obchodnej spoločnosti Hella
Slovakia Front-Lighting s.r.o., so sídlom 228 L. XXX 31, povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy
navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 07.03.2018, uzavretej
medzi navrhovateľkou ako spoludlžníčkou a veriteľom.

III. Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu
o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zabezpečujúcej pohľadávku zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.03.2018, a to proti účastníkom tohto právneho úkonu, inak
uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší.

IV. Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti z a m i e t a .

V. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 14.09.2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil veriteľovi navrhovateľky povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej dňa 07.03.2018 medzi
navrhovateľkou ako spoludlžníkom a žalovaným ako bankou. Takisto aby súd uložil zamestnávateľovi
navrhovateľky spoločnosti Hella Slovakia Front-Lighting s.r.o., so sídlom 228 Kočovce 916 31, povinnosť
zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov uzatvorenej dňa 07.03.2018 medzi navrhovateľkou ako spoludlžníkom a žalovaným ako bankou
v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere evidovanom pod č. XXXXXXXXXXXXXX.

1.2 Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že ako
spoludlžník dlžníka A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 3, F., uzatvorila s veriteľom ako bankou dňa
07.03.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj ako „Zmluva“) a zároveň rovnaký deň uzatvorili
rovnaké zmluvné strany aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho
zákonníka v platnom znení (ďalej aj ako „Dohoda“), ktorá zabezpečovala uvedenú Zmluvu. Veriteľ
žiadosťou zo dňa 17.12.2019 požiadal jej zamestnávateľa - spoločnosť Hella Slovakia Front-Lighting
s.r.o., o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré zamestnávateľ aj vykonáva a v súčasnosti hrozí ďalší
výkon týchto neoprávnených zrážok zo mzdy. V súčasnosti sa jedná už o druhé vykonávanie zrážok zo
mzdy. Po vykonaní prvej zrážky v mesiaci január 2020 bol zo strany navrhovateľky podaný návrh na
Okresný súd Trenčín na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo aj vydané dňa 14.02.2020, sp. zn.
13CsP/2/2020, ktorým súd uložil žalovaného zdržať sa použitia Dohody a zamestnávateľovi žalobkyne
uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody. Zamestnávateľ navrhovateľky na
základe tohto neodkladného opatrenia prestal vykonávať zrážky zo mzdy. Toto neodkladné opatrenie
bolo následne Krajským súdom v Trenčíne zrušené z dôvodu formálnych nedostatkov, a následne
začal zamestnávateľ žalobkyne opätovne vykonávať zrážky z jej mzdy na základe Dohody. Veriteľ sa
neoprávnene domáha vykonávania zrážok zo mzdy, pretože predmetná dohoda trpí vadami absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. V zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, je zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
prípustné len za podmienky, že dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Pokiaľ bolo s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustné, potom sú aj zrážky zo mzdy vykonávané
zamestnávateľom protiprávne. Navrhovateľka je presvedčená, že pri uzatváraní uvedenej Dohody
neboli splnené uvedené zákonné podmienky, najmä, že nebola poučená o dôsledkoch je uzatvorenia.
Dohoda síce bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, táto však bola súčasťou formulárovej zmluvnej
dokumentácie a navrhovateľka de facto nemala možnosť uzatvorenie tejto Dohody odmietnuť. Zároveň
je potrebné upozorniť aj na formuláciu uvedenú v Žiadosti veriteľa o vykonávanie zrážok zo mzdy zaslanú
zamestnávateľovi, kde sa uvádza: „V prílohe Vám zasielame kópiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, predmetom ktorej je poskytnutie uvedeného úveru, súčasťou ktorej je Dohoda o zrážkach zo
mzdy, uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení...“ Aj samotný veriteľ teda tvrdí, že
predmetná Dohoda nebola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, ale ako súčasť formulárovej zmluvnej
dokumentácie. Navyše vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v predloženej Dohode je veľmi široké
- „až do splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva“, bez bližšieho určenia čo sa myslí pod
príslušenstvom úveru. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je možné považovať za neurčité,
čo by spôsobovalo absolútnu neplatnosť takejto Dohody podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
s poukazom na skutočnosť, že veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a
neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú,
sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť
ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na
ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad. Zrážky zo mzdy je možné vykonávať dovtedy, kým žalovaný sám
neoznámi žalobkyni, resp. platiteľovi mzdy, že všetky, napr. náhrady škody, príslušenstvá pohľadávky,
ktoré možno žalovanému ani nepatria, nie sú splatené. Len ak je celková výška zabezpečovanej
pohľadávky jednoznačne určiteľne v dohode stanovená, je aj zamestnávateľovi zrejmé, dokedy a do
akej celkovej výšky má mzdu zamestnancovi zrážať v súlade so zákonom a dohodou. Skutočnosť, že v
žiadosti o zrážky zo mzdy veriteľ uvádza presnú sumu pohľadávky je právne irelevantná, nakoľko zákon
vyžaduje takéto určenie priamo v dohode. Zabezpečenú zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú
zmluvu a táto musí spĺňať konkrétne náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.. Skutočnosť, že
Dohoda je neplatná potvrdil aj Okresný súd Trenčín vo vydanom neodkladnom opatrení, a to bez ohľadu
na jeho následné zrušenie Krajským súdom Trenčín.

1.3 Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, čo sa
dá dosiahnuť len nariadením neodkladného opatrenia. Podaným návrhom sa domáha ochrany pred
neoprávneným zásahom do jej majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jej mzdy, pričom nemá
iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, keď
mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody môže pozastaviť len súd. Má za to, že
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka

neplatná. Veriteľ si uplatňuje pohľadávku aj s pochybným príslušenstvom, prostredníctvom neplatného
právneho úkonu. Navrhovateľka zároveň navrhuje, aby súd neodkladným opatrením uložil povinnosť
aj jej zamestnávateľovi, aby nevykonával zrážky, a to z preventívnych dôvodov ako aj z dôvodu
flexibilnejšieho dosiahnutia stavu, v ktorom navrhovateľke nebudú zrážky zo mzdy vykonávané, nakoľko
by sa veriteľ nemusel napriek uzneseniu zdržať uplatňovania zrážok zo mzdy, resp. doručenie tohto
uznesenia zamestnávateľovi vyvolá tieto účinky rýchlejšie, než keby mu veriteľ oznámil, že už nemá
zrážky vykonávať.

1.4 K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila aj kópiu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.03.2018, kópiu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, formulár
Štandardné európske informácie a spotrebiteľskom úvere a kópiu žiadosti veriteľa zo dňa 17.12.2019,
adresovanú zamestnávateľovi navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy.

2.1 Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

2.2 Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

2.3 Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

2.4 Podľa § 326 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

2.5 Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

3. V danom prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej. Navrhovaným neodkladným opatrením má súd zakázať jej veriteľovi výkon práva
na zrážky z jej mzdy na základe predmetnej dohody a jej zamestnávateľovi má uložiť povinnosť
nevykonávať zrážky z jej mzdy z totožnej dohody. Navrhovateľka v návrhu neuviedla, čoho sa mieni
domáhať vo veci samej, resp. že by mala byť odkázaná súdom na podanie žaloby vo veci samej, a preto
možno konštatovať, že navrhovaným neodkladným opatrením by mala byť dosiahnutá trvalá úprava
pomerov medzi navrhovateľkou a veriteľom.

4. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú
splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného
sporového poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude
ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi
stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň platí, že neodkladným
opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Civilný sporový poriadok
takisto nevylučuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k inej osobe, ako je sporová
strana v konaní o žalobe, pričom zároveň platí, že neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k
zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Takúto tretiu osobu je možné považovať v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia za stranu sporu.

5. Ďalej platí, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že
ho odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho
zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu).

Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo súd
návrh neodmietol (§ 328 ods.1 Civilného sporového poriadku) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. V prejednávanom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej
úpravy pomerov sporových strán. Dôvodom tejto úpravy má byť ochrana majetku navrhovateľky, teda
majetková ujma spôsobená tým, že sú z jej mzdy vykonávané zrážky, a to na základe neplatnej dohody
o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka predložením listín osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou
a veriteľom, osvedčila aj svoje tvrdenie o existencii Dohody o zrážkach zo mzdy a takisto aj to, že veriteľ
požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy.

7. Po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh k tomuto návrhu (úverová zmluva,
dohoda o zrážkach zo mzdy, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy), súd navrhované neodkladné
opatrenie nariadil. Podľa názoru súdu sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a návrh
je takmer v celom rozsahu dôvodný. Vykonávaním zrážok zo mzdy navrhovateľky za situácie, že
je dôvodne spochybnená platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa majú zrážky
uskutočňovať, hrozí navrhovateľke bezprostredná majetková ujma. Realizovaním zrážok z jej mzdy na
základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, jej neoprávnene ujde časť mzdy, ktorú by inak mala
vyplatenú. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu nedôjde na strane
veriteľa k tak závažným následkom (aj s ohľadom na skutočnosť, že veriteľ je bankou), ako na strane
navrhovateľky, ktorej mzda je zdrojom jej obživy a slúži na úhradu jej životných potrieb. Nariadené
neodkladné opatrenie nemá žiadny vplyv na povinnosť navrhovateľky ako úverového spoludlžníka, splniť
si riadne a včas svoj záväzok splácať úver, ktorý je zabezpečovaný dohodou o zrážkach zo mzdy.
Rovnako tak neodkladné opatrenie nemá vplyv aj na prípadné právne dôsledky, ktoré vyplývajú pre
navrhovateľku z neplnenia si jej primárneho záväzku, a to riadne a včas splácať svoj dlh voči veriteľovi.
Preto je podľa názoru súdu dôvodné, a nie neprimerané, neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu
pomerov strán tak, že súd zakáže veriteľovi výkon práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe
predmetnej dohody, a zároveň zakáže zamestnávateľovi navrhovateľky vykonávať zrážky z jej mzdy.

8. Konštatovanie súdu o dôvodnej pochybnosti o platnosti dohody o zrážkach vyplýva zo samotného
znenia Dohody. V prvom rade sa pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyžaduje presné určenie
(konkretizácia) veriteľovej pohľadávky, ktorá je takouto dohodou zabezpečená. Z textu Dohody sa nedá
jednoznačne určiť, ktorá pohľadávka je zabezpečená a v akej výške. Navrhovateľka ako spoludlžníčka
a veriteľ dňa 07.03.2018 neuzavreli len jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ako vyplýva z časti I a z
časti II predloženej Zmluvy (rovnako ako aj z jej označenia v záhlaví) súčasne bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere (výška úveru 20.000 eur) a takisto zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere (výška úverového rámca 5.000 eur). Teda Dohoda je v tomto smere neurčitá. V druhom rade súd
uvádza, že z textu Dohody nevyplýva, že by bola navrhovateľka ako spotrebiteľka poučená o dôsledkoch
jej uzavretia a o možnosti odmietnuť jej uzavretie, čím mohol byť porušený zákon, a to ustanovenie §
5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. To by predstavovalo ďalší dôvod neplatnosti
Dohody.

9. Súd na tomto mieste nerobí definitívny záver o neplatnosti Dohody, avšak prejudiciálne ju vyhodnotil
ako neplatnú. Definitívne určenie platnosti, alebo neplatnosti Dohody, bude možné urobiť až v rozhodnutí
vo veci samej, teda v rozsudku. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je tento predbežný záver súdu
dostatočný.

10. Tieto skutočnosti vedú súd k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
Zároveň súd podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku určil navrhovateľke na podanie žaloby
vo veci samej lehotu 30 dní, ktorú považuje, s ohľadom na povahu žaloby a na povahu nariadeného
neodkladného opatrenia, za dostatočnú a primeranú.

11. Navrhovateľka si v návrhu uplatnila aj právo na náhradu trov neodkladného opatrenia. O tomto
nároku rozhodol súd výrokom IV. tohto uznesenia, pričom v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie
§ 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zmysle tohto ustanovenia nie je potrebné o uplatnenom

nároku na náhradu trov ani rozhodovať, pretože neodkladné opatrenie bolo nariadené a navrhnuté
pred začatím konania. Teda nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, naopak súd výrokom
III. uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorou sa konanie iba v budúcnosti
začne. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka si právo na náhradu trov tohto konania
uplatnila, súd považuje za potrebné o tomto návrhu rozhodnúť, aby sa navrhovateľka mohla proti tomuto
rozhodnutiu, resp. právnemu názoru brániť prípadným odvolaním (teda proti výroku a nie iba proti
dôvodom rozhodnutia). Súd k záveru o potrebe rozhodnutia o trovách tohto konania (o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia) v rozhodnutí vo veci samej vedie aj tá skutočnosť, že právo na
náhradu trov konania úspešnej strany je spojené s jej úspechom vo veci samej, pretože neodkladným
opatrením sa iba predbežne a neodkladne upravuje pomer sporových strán. Nie je vylúčené, že
navrhovateľka nebude vo veci samej úspešná. V dôsledku toho nie je ani spravodlivé, aby druhá sporová
strana (žalovaný) mala znášať trovy konania o neodkladnom opatrení len preto, že navrhovateľka mala
obavu o svoje právo, ktoré ako môže byť zistené vo veci samej, neexistuje.

12. Takisto nie je bez významu, že ak by súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v
celom rozsahu a protistrana (proti ktorej návrh smeruje) by tak bola plne úspešná, patrila by jej náhrada
trov konania v plnom rozsahu, a teda rozhodnutie by jej bolo potrebné doručovať (nakoľko by sa rozhodlo
o jej práve). V takom prípade by však súd porušil výslovný príkaz nedoručovania tohto rozhodnutia,
uvedený v ustanovení § 331 ods.1 Civilného sporového poriadku. Aj preto je potrebné uzavrieť, že
zákonodarca v § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku mienil ponechať rozhodnutie o trovách konania
(aj o neodkladnom, resp. zabezpečovacom opatrení) na konanie vo veci samej (teda v spore). Ak by sa
nariadeným neodkladným opatrením rozhodlo o trvalej úprave pomerov účastníkov právneho vzťahu,
rozhodnúť o trovách konania by bolo potrebné, nakoľko by po takomto rozhodnutí nenasledovalo žiadne
ďalšie konanie. O takýto prípad sa však nejedná.

13. Súd záverom uvádza, že návrh v časti zamietol, keďže navrhovateľka ho navrhovala vydať natrvalo,
bez povinnosti podať žalobu vo veci samej. Súd tomuto návrhu nevyhovel a uložil navrhovateľke
povinnosť podať žalobu vo veci samej vo výroku III. V prípade neúspechu vo veci samej, bude potrebné
samostatným výrokom súdu nariadené neodkladné opatrenie zrušiť. Čím bude vyriešená otázka jeho
trvania. Preto možno konštatovať čiastočný neúspech jej návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach
podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.