Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, June 28, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/253/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417210668
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1417210668.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ R.. T. Q. a 2/ Y.. H. Q., oboch trvale bytom v F.,
L. XXXX a zastúpených splnomcnenkyňou BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Landererova
8, proti žalovanému N. H., trvale bytom v F., L. XXXX/XXA, zastúpenému JUDr. Sabínou Gečeovou,
advokátkou v Bratislave, Popradská 80, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22 C 38/2017, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 30. mája 2019 sp. zn. 10 Co 28/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou došlou Okresnému súdu Bratislava IV (ďalej tiež len „súd prvej
inštancie“) 28. júna 2017 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č.
XXXX/X o výmere 9 m2, druh pozemku: záhrady, zapísaného na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m. č. Devínska Nová Ves, k. ú. H. W. U., situovanom pozdĺž
pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, všetky zapísané na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m. č. Devínska Nová
Ves, k. ú. H. W. U. tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. XXX/XXXX zo 4. novembra 2016,
vyhotovenom S. S. - GEOMEP, Zememeračská kancelária, Líščie údolie 77, 841 04 Bratislava IČO: 40
097 960.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 14. novembra 2018 č. k. 22C 38/2017-326 žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení
zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“) a § 129 ods. 1, §
130 ods. 1 a § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení, ďalej tiež len „ O. z.“). Vecne konštatoval preukázanie žalobcami naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení (nakoľko, ak má byť rozhodnutie súdu určujúce vlastnícke právo
zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym
stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, existuje vždy naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe), žalobcovia však podľa neho nepreukázali splnenie podmienok pre vydržanie, nakoľko
nebola preukázaná oprávnenosť držby a dobromyseľnosť žalobcov ani ich právneho predchodcu a
napokon ani splnenie podmienky uplynutia vydržacej doby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobcovia nemali titul, na základe ktorého by nadobudli sporný pozemok v celosti a nemohli byť
dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok patrí, preto sa bližšie ani nezaoberal ostatnými námietkami
strán sporu (ak chýbalo preukázanie základných podmienok vydržania). Rozhodnutie o trovách konania
bolo potom odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne procesným úspechom
žalovaného.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len
„nižšie súdy“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 30. mája 2019 sp. zn. 10 Co 28/ 2019 rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 C. s. p.) a rozhodol aj o trovách
odvolacieho konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej
inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobcovia 1/ a 2/ v konaní nepreukázali
existenciu zákonných predpokladov na nimi tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č.
XXXX/X o výmere 9 m2 vydržaním, ktoré je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva
a zároveň právnym následkom splnenia všetkých zákonných predpokladov, keďže neosvedčili zákonný
predpoklad nadobudnutia vlastníctva vydržaním sporného pozemku ani ich právnym predchodcom,
a to dobromyseľnosť a oprávnenosť držby nadobúdateľov a následné trvanie oprávnenej držby. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, že právni predchodcovia žalobcov
nielenže časť parcely č. XXXX, resp. parcely č. XX/X nikdy neokupovali, t. j. neužívali, keď v priebehu
konania pred sú-dom prvej inštancie nebolo ani tvrdené, že by vôbec v priebehu trvania ich vlastníckeho
práva k pozemkom s parc. číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X bola hranica medzi pozemkami
sporná, nakoľko právni predchodcovia žalobcov (Y. K. a Y. K.) i obaja žalobcovia mali presnú vedomosť o
tom, kadiaľ viedla hranica medzi pôvodnými pozemkami s parcelnými číslami XX/X (v súčasnosti parcela
č. XXXX) a X (v súčasnosti parcela č. XXXX/X), ktorá zodpovedala pôvodne vytvorenému pletivovému
oploteniu. Dodal, že žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne také právne relevantné skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé spochybniť rezultát, že nesplnili kumulatívne zákonné podmienky vydržania a s ktorými
by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, pričom súd
prvej inštancie riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. na správne zistený skutkový
stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia a to odvolaciemu súdu umožnilo obmedziť sa na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania
odvolací súd odôvodnil právne ust. § 262 ods. 2 (?) a § 396 ods. 1 C. s. p., vecne potom procesným
úspechom žalovaného.

4. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podali obaja žalobcovia (ďalej tiež „dovolatelia“) dovolanie,
ktoré odôvodnili ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p. Prípustnosť dovolania vidia v porušení ich práva
na spravodlivý proces v tom, že súdy vyvodili nesprávny záver z vykonaných dôkazov, ktoré sú podľa
nich v zjavnom rozpore s ich skutočným obsahom, pričom šlo o dôkazy, ktoré mali zásadný vplyv na
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa podľa nich vo svojom rozsudku nevysporiadal so zásadnými
odvolacími námietkami žalobcov, týkajúcimi sa hlavne spôsobu hodnotenia dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie, ktorý v zásade vyhodnotil všetky dôkazy v prospech žalovaného a dôkazy v prospech
žalobcov buď ignoroval alebo ich vyhodnotil v rozpore s ich obsahom. Uviedli, že dovolací súd môže
výnimočne preskúmavať správnosť zistených skutkových záverov, poukazujúc v tejto súvislosti na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 6/2018
zo 17. januára 2018, ktoré v právnej vete uvádza: „Celkom výnimočne môžu nastať prípady, keď
práve skutkové zistenia prvostupňového a druhostupňového súdu sú natoľko chybné, že vo svojom
dôsledku predstavujú porušenie práv garantovaných čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ide o
tzv. extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami), a preto Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky nezostáva nič, než len kasačným rozhodnutím v dovolacom konaní poskytnúť
ochranu týmto právam. Ide obvykle o situáciu, keď je zistenie skutkového stavu prima facie natoľko
chybné, že by k nemu súd pri rešpektovaní zásad hodnotenia dôkazov nemohol nikdy dospieť. Podstatou
prieskumu teda nebýva prehodnocovanie skutkového stavu, ale kont-rola postupu súdu pri procese
jeho zisťovania.“ Ďalej namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorá vyplýva z toho, že odvolací
súd sa so zjavne arbitrárnym hodnotením dôkazov stotožnil a ani náznakom nereagoval na odvolacie
námietky. Tvrdia, že po preskúmaní rozsudku od-volacieho súdu možno mať závažné pochybnosti o
tom, či boli rozsudok súdu prvej inštancie aj jemu predchádzajúce konanie odvolacím súdom riadne
preskúmané, keď odvolací súd na jednej strane v rozsudku uviedol argumenty, ktoré s podstatou
sporu vôbec nesúviseli alebo ktoré boli v úplne zjavnom rozpore so zisteným skutkovým a právnym
stavom, avšak na druhej strane sa vôbec nevysporiadal so zásadnými odvolacími námietkami žalobcov.
Dodali, že skutočnosti prezentované v dovolaní nasvedčujú tomu, že odvolanie žalobcov, ako aj jemu
predchádzajúce konanie nebolo odvolacím súdom riadne preskúmané, a teda nedošlo k materiálnemu
naplneniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania, čo malo za následok porušenie práva žalobcov
na spravodlivý proces. Navrhli preto zrušenie rozsudkov oboch nižších súdov a vrátenie veci na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie.

5. Žalovaný navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, považujúc rozsudky oboch nižších súdov za
správne.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.), na to oprávnenými osobami (§ 424 C. s. p.) a to
za splnenia i podmienky ich zastúpenia a spísania dovolania na to zákonom určenou osobou (§ 429
ods. 1 C. s. p. v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii), skúmal
bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.), či sú splnené aj ďalšie
podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C.
s. p.) uvádza nasledovné:

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úprava prípustnosti dovolania. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti
tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním.

8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a jedného nálezu
ústavného súdu) je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú
splnené procesné podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací
súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu
opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa
dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.

9. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 C. s. p. alebo § 421 C.
s. p. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú
opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) dovolanie je také prípustné dovolanie, v ktorom je
oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428
C. s. p.). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 C. s. p. je dovolacím dôvodom procesná vada
zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.); v prípade dovolania, ktoré je prípustné
podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.)

10. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Dovolatelia v prejednávanej veci dovolaním namietali, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.).

12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ C. s. p., sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávnosť procesného postupu súdu reprezentujúceho takýto
zásah a c/ intenzita zásahu, ktorého dôsledkom je znemožnenie procesnej strane, aby svojou procesnou
aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere, že už dochádza k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal

a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04,
I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/ 03).

14. Pod „procesným postupom“ sa v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu rozumie faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednania veci (to, ako súd viedol spor). Len ak je (takto interpretovaný) procesný postup nesprávny,
môže byť strane sporu znemožnená realizácia jej procesných oprávnení (viď R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014,
3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011 a 6 Cdo 90/2012). Pod pojmom „procesný postup“ teda principiálne
nemožno rozumieť samo rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku
(3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017 a 8 Cdo 187/2017).

15. Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania bola dovolacia námietka dovolateľov týkajúca
sa tvrdeného nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov odvolacím súdom, ktorú bez ďalších
relevantných skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe
odvolacieho súdu, a to preto, že (i) hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len to-mu súdu, ktorý ich
vykonal, teda v tomto prípade súdu prvej inštancie a (ii) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z
vykonaných dôkazov (alebo aj viac takýchto dôkazov), môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu
nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.
s. p. nezakladá. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000)
i viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (napr. 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo
38/2012) zastávajú názor, že ani prípadná neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových
záverov nie je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná bez ďalšieho za dôvod zakladajúci
tzv. zmätočnostnú vadu konania.

16. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd nedisponuje
oprávnením dokazovať hmotnoprávne skutky, na to slúži nachádzacie (základné) konanie a konanie
na odvolacom súde. Predmetom dokazovania pred dovolacím súdom sú napr. včasnosť a prípustnosť
dovolania; skutkový stav a výsledky dokazovania spred nižších súdov sa nemôžu pred dovolacím súdom
meniť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, pri § 442). Dovolací súd bol preto viazaný
zisteniami oboch nižších súdov ohľadom posúdenia splnenia podmienok vydržania.

17. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej a
druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 C. s. p. viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (tu porovnaj i dovolaním
čiastočne citované rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací
súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v
dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov
a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím
by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., avšak tieto vady v prejednávanej
veci nezistil. Odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku podľa dovolacieho súdu
dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (body 7. až 27. rozsudku
odvolacieho súdu).

18. Pokiaľ dovolatelia tvrdili, že odvolací súd nereagoval na ich odvolacie námietky, dovolací súd
tu vo všeobecnosti považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Konkrétne k námietke nedostatku reakcie

odvolacieho súdu na odvolacie námietky žalobcov (ktorá je vo svojej podstate námietkou porušením
povinnosti odvolacieho súdu zakotvenej v § 387 ods. 3 vete druhej C. s. p.) potom platí, že táto nebola
dôvodnou, nakoľko vysporiadanie sa odvolacieho súdu s odvolacími námietkami považovanými ním za
podstatné (resp. naopak pre výsledok konania za irelevantné) vyplýva z bodov 25. a 26. odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu (v tejto súv. por. najmä formulácie „K tvrdeniu žalobcov 1/ a 2/ v podanom
odvolaní ... odvolací súd uvádza ...“ a „odvolací súd ako právne bezvýznamnú posúdil aj argumentáciu
žalobcov ...“.

19. K dovolateľmi tvrdenej nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že
tvrdenie dovolateľov o tom, že rozhodnutie dovolacieho súdu je nepreskúmateľné a nedostatočne
odôvodnené, nepovažuje za dôvodné. K otázke právnych dôsledkov nepreskúmateľnosti rozhodnutia
bolo najvyšším súdom prijaté zjednocujúce stanovisko R 2/2016. V zmysle prvej vety tohto stanoviska
nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vadou konania odlišnou od zmätočnosti, ktorá nezakladá prípustnosť
dovolania. V druhej vete stanoviska sa konštatuje, že (len) výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania. Toto stanovisko je dovolacími senátmi najvyššieho
súdu považované za aktuálne aj v súčasnosti (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 92/2018, 4
Cdo 59/2017, 5 Cdo 45/2018, 6 Cdo 37/2017, 7 Cdo 141/2017, 8 Cdo 49/2017). Obsah spisu v ničom
neopodstatňuje tvrdenie dovolateľov, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom priečiacim
sa zákonu. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd
za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah
odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Za vadu
konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne
uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo a na takomto závere nemohol nič zmeniť ani dovolaním
uvádzaný počet namietaných skutočností, majúci skôr len charakter polemiky dovolateľov so závermi
nižších súdov).
20. V nadväznosti na práve uvedené dovolací súd pripomína konštatovanie ústavného súdu uvedené
v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 61/2019, v zmysle ktorého aj v právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje nová
procesná úprava účinná od 1. júla 2016, je opodstatnený názor, podľa ktorého prípadný nedostatok
riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo
nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Nejde totiž o
nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Žalobcovia vyvodzovali existenciu procesnej vady konania uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C.
s. p. tiež z ich nesúhlasu s právnymi závermi súdov, že neosvedčili (žalobcovia) zákonný predpoklad
na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej parcele vydržaním. Vo vzťahu k tejto argumentácii je
žiadúce uviesť, že najvyšší súd už za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy konštatoval, že realizácia
procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012). Na tom,
že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.,
resp. prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, zotrváva rozhodovacia prax dovolacieho súdu aj v
súčasnosti R 24/2017, 1 Cdo 71/2018, 2 Cdo 49/2018, 3 Cdo 37/2018, 4 Cdo1/2018, 5 Cdo 191/2018,
7 Cdo 79/2018, 8 Cdo 76/2018).

22. Na základe už uvedeného preto dovolací súd dospel k tomu, že dovolanie žalobcov podľa § 420
písm. f/ C. s. p. prípustné nie je. Preto ho podľa § 447 písm. c/ rovnakého zákona odmietol.

23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom
2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 21, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.