Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/98/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118263348
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6118263348.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcov: 1/ S. Z., H.. XX.X.XXXX, C.
V. Š. XX, 2/ Z. Z., H.. XX.X.XXXX, C. V. Š. XX, právne zastúpení JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou,
advokátkou, so sídlom Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému: S. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. Ľ. XXX,
právne zastúpený JUDr. Radimom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná 27, Prešov, o zaplatenie
17.037,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
10C/42/2018-98 zo dňa 28.3.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ktorémukoľvek žalobcovi sumu 17.037,46 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5 % zo sumy 17.037,46 eura od 05.04.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2) Citoval ustanovenie § 100 ods. 1, § 101, § 488, § 489, § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, v danej veci sa žalobcovia domáhali voči
žalovanému zaplatenia sumy 17.037,46 eur titulom zmluvy o pôžičke poukazujúc na to, že uvedenú
sumu poskytli žalovanému na splatenie jeho úveru voči Štátnemu fondu rozvoja bývania (ďalej aj
ako ,,ŠFRB“). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia na základe
požiadavky žalovaného bezhotovostne poukázali peniaze na ním určený účet napriek tomu, že jeho
majiteľom mala byť tretia osoba (veriteľ žalovaného - Štátny fond rozvoja bývania), a preto nemôže
obstáť jeho argumentácia, že mu peniaze neprenechali podľa § 657 OZ; plnením na účet označený
žalovaným žalobcovia svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke (prenechať peniaze) splnili, čím došlo k vzniku
zmluvy o pôžičke. Poukázal na to, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že suma 17.037,46 eura
predstavujúca pôžičku mala byť vrátená žalobcom formou hypotekárneho úveru z N., žalovaný v tomto
smere dôkazné bremeno neuniesol. Naopak kúpnou zmluvou zo dňa 15.5.2015, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XX v katastrálnom území V. Š., bolo

preukázané, že hypotekárny úver z N. bol poskytnutý na úhradu časti kúpnej ceny z predaja týchto
nehnuteľností, pričom v tejto zmluve o nejakej pôžičke, resp. jej úhrade nie je zmienka. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že svoj dlh zo zmluvy o pôžičke zaplatil riadne a včas.
Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného súd prvej inštancie poukázal na to, že
v prejednávanej veci nebolo sporným, že termín splatnosti pôžičky nebol dohodnutý. Ak doba splnenia
dlhu nebola dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po
vzniku dlhu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôžička bola poskytnutá dňa 07.04.2015. Žaloba
bola podaná na súd dňa 06.04.2018, teda v rámci trojročnej premlčacej doby. S ohľadom na uvedené
nepovažoval námietka premlčania za opodstatnenú.

4) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nezistiac dôvody pre aplikáciu
§ 257 CSP. Žalobcovia boli úspešní v celom rozsahu, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

5) V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie proti tomuto rozsudku. Odvolanie odôvodnil
podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) f) a h) CSP. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe v
občianskom súdnom konaní musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli a to buď ako
žalobcovia alebo žalovaní. V takýchto veciach totiž účastníci zo zmluvných vzťahov vystupujú vždy
ako nerozluční spoločníci. Uviedol, že je nepochybné a pravdivé, že úver zo Štátneho fondu rozvoja
bývania bol žalovanému aj manželke, G. Z. poskytnutý na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý tvorí
predmet ich BSM, ktoré naďalej trvá a preto z procesného hľadiska ide u nich k zmluvnému vzťahu zo
Štátnym fondom rozvoja bývania o nerozlučné spoločenstvo a z tohto dôvodu mala byť účastníčkou
tohto konania aj manželka G. Z. ako žalovaná v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že sa tak nestalo, neboli
splnené procesné podmienky konania, nebol presne stanovený okruh účastníkov na strane žalovaného
a preto povinnosťou súdu bolo žalobu žalobcov z tohto dôvodu, t.j. nedostatku vecnej legitimácie
zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu žiadnej písomnej zmluvy
o pôžičke, ktorá by bola právnym titulom na zaplatenie žalovanej sumy. Pri neexistencii písomného
dojednania bolo na žalobcoch, aby preukázali, že právnym dôvodom poskytnutej čiastky bola, hoci
aj ústna, dohoda o takomto plnení so súhlasom oboch manželov ako kupujúcich, ktorým následne
žalobcovia špekulatívnym spôsobom odpredali nehnuteľnosť, a to uzavretím kúpnej zmluvy. Poukázal
na to, že žalobkyňa v 2. rade iba jeho a nie aj manželku požiadala, aby jej zabezpečil potvrdenie o
výške nesplateného úveru, čo sa aj stalo a na základe takéhoto potvrdenia žalobkyňa zo svojho účtu
na účet ich veriteľa Štátny fondu rozvoja bývania poukázala nesplatenú časť úveru 17.037,46 eura.
V tomto smere poukázal na § 50 Občianskeho zákonníka. Žalovaný spolu so svojou manželkou ako
účastníci úverovej zmluvy uzavretej so Štátnym fondom rozvoja bývania nedali veriteľovi žiaden písomný
súhlas na takúto úhradu zo strany žalobcov a pokiaľ veriteľ Štátny fond rozvoja bývania takéto plnenie
prijal, išlo o plnenie bez právneho dôvodu zo strany žalobcov, čo vo vzťahu k dlžníkovi nie je možné
z právneho hľadiska posudzovať inak, ako vznik bezdôvodného obohatenia, k čomu procesný súd
nepristúpil a vec z hmotnoprávneho hľadiska neposudzoval. Záverom poukázal na uznesenie NS SR
sp. zn. 28Cdo/4279/2016 zo dňa 12.10.2016, v zmysle ktorého zaplatenie peňažnej čiastky na iný účet
ako účet dlžníka je plnením dlžníkovi, nie majiteľovi účtu. Vzhľadom k tomu, že k poukázaniu plnenia
na účet došlo dňa 07.04.2015, dvojročná premlčacia doba z titulu bezdôvodného obohatenia uplynula
dňa 07.04.2017, a keďže návrh na vydanie platobného rozkazu žalobcovia podali dňa 06.04.2018,
teda oneskorene, vzniesol námietku premlčania z prípadného uplatňovania zaplatenia bezdôvodného
obohatenia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že žalobu zamietne a zaviaže žalobcov na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

6) Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia uviedli, že sa nestotožňujú s odvolacou námietkou, že neboli
splnené procesné podmienky, keďže účastníkom konania nebola aj manželka žalovaného, pričom podľa
žalovaného manželia tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Žalovaný v priebehu
celého konania tento fakt nenamietal, ani raz neuviedol, že by zmluvu o pôžičke mal so žalobcami
uzatvoriť spolu so svojou manželkou. Zároveň nemožno námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho
právneho posúdenia veci akceptovať, pretože žalovaný uzatvoril so žalobcami zmluvu o pôžičke ako
svoj individuálny záväzok. Ak by aj išlo o spoločný záväzok, z dôvodu pasívnej solidarity manželov je
na žalobcoch, ktorého z dlžníkov budú žalovať. Manželia netvoria spoločné procesné spoločenstvo. K
odvolacej námietke, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tom, že (a) so žalovaným dlžníkom

uzatvorili zmluvu o pôžičke, že (b) mu poskytli finančné prostriedky a že (c) žalovaný dlh riadne a
včas nezaplatil uviedli, že zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Obč. zák. môže byť uzatvorená aj ústne,
pričom jej uzatvorenie potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný žalovaný na pojednávaní dňa 22.01.2019.
Z citovaného vyjadrenia žalovaného je preukázané, že žalobcovia a žalovaný sa dohodli na tom, že
peniaze z pôžičky mu budú poskytnuté na účet ŠFRB, ktorý je platobným miestom. Popreli, že by sa mali
dohodnúť, že finančné prostriedky z pôžičky im budú vrátené formou hypotekárneho úveru. O dohode
o poskytnutí pôžičky a jej vyplatení na účet ŠFRB svedčí aj fakt, že žalovaný predložil žalobcom list
ŠFRB zo dňa 20.03.2015, označený ako Vyčíslenie predčasného splatenia podpory vo forme úveru,
ktorý bol adresovaný žalovanému. Pokiaľ ide o preukázanie, že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil, tu
poukázali na to, že na nikom nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Dôrazne odmietli tvrdenia žalovaného, že išlo o špekulatívny predaj nehnuteľnosti,
resp. že ho žalobkyňa v 2. rade mala oklamať. Takýto postoj žalovaného považovali za nepochopiteľný,
keďže všetky úkony a rozhodnutia, spojené s prevodom vlastníckeho práva, urobil žalovaný sám, sám
podpísal všetky zmluvy, na kúpnej zmluve je dokonca jeho podpis overený. Rovnako podľa žalobcov
neobstojí ani tvrdenie, že žalovaný nedal veriteľovi žiaden písomný súhlas na úhradu zo strany žalobcov
a pokiaľ veriteľ plnenie prijal, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie.
Sú toho názoru, že daný skutkový stav nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie. O bezdôvodné
obohatenie ide v prípade, ak niekto plní, hoci na to nemá právny dôvod. V tomto prípade však žalobcovia
plnili z titulu pôžičky, poskytnutej žalovanému, pričom ako potvrdil vo svojej výpovedi, dohodli sa, že budú
plniť na účet ŠFRB (ako platobné miesto). Z uvedeného dôvodu neobstojí ani námietka premlčania. Na
základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8) Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9) Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10) Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11) Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

12) Pokiaľ žalovaný v odvolaní vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu existencie
procesného spoločenstva žalovaného a jeho manželky na žalovanej strane, odvolací súd tieto novoty v
odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP a contrario nemohol pripustiť ako prípustný prostriedok procesnej
obrany.

13) Z ustanovenia § 366 CSP vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

14) Pokiaľ teda odvolateľ vo svojom odvolaní predložil úplne nové prostriedky procesnej obrany, ktorými
chcel v konečnom dôsledku dosiahnuť zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, na tieto
už odvolací súd neprihliadal. Jednalo sa totiž o prostriedky procesnej obrany, ktoré mohol žalovaný
nepochybne predložiť už v štádiu prvoinštančného konania. Žalovaný v priebehu celého konania pred
súdom prvej inštancie netvrdil, ani raz neuviedol, že by zmluvu o pôžičke mal zo žalobcami uzatvoriť
spoločne so svojou manželkou. Keďže tieto prostriedky procesnej obrany využil až v rámci odvolacieho
konania, odvolací súd ich už nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna
z podmienok uvedených v § 366 CSP.

15) Pre úplnosť však odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje s tvrdením žalobcov, že ak jeden z manželov
za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavrie zmluvu o pôžičke, platí, že tento záväzok
sa považuje za individuálny záväzok toho manžela, ktorý sa k tomuto plneniu z pôžičky zaviazal, takže
pasívna solidarita manželov je vylúčená. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle súdnej praxe pokiaľ za
trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník
len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela, a to ani v prípade, že nejde o
bežnú záležitosť. Z takejto zmluvy je zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, aj
keď veriteľ by za podmienok uvedených v § 147 Občianskeho zákonníka mohol dosiahnuť v rámci
súdneho výkonu rozhodnutia uspokojenie svojej pohľadávky i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Inými slovami povedané, zmluva o pôžičke nepredstavuje dispozíciu so
spoločnými finančnými prostriedkami manželov, keďže touto zmluvou mali byť finančné prostriedky iba
získané do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný iba ten z
manželov, ktorý ju uzavrel, a teda v súdnom spore by bol pasívne vecne legitimovaný len tento manžel.

16) Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17) Ako správne konštatoval súd prvej inštancie zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka môže byť uzatvorená aj ústne, pričom samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, t.j.
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, pričom požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi a to priamo
alebo nepriamo. O nepriame odovzdanie ide v prípade asignácie, t.j. príkazu veriteľa dlžníkovi, aby
zaplatil tretej osobe, alebo tak, že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej dlžníkovi s tým,
že v prípade peňazí je typickým spôsobom nepriameho odovzdania bezhotovostný prevod peňazí na
účet dlžníka.

18) Uzatvorenie zmluvy o pôžičke potvrdil vo svojej výpovedi žalovaný, keď na pojednávaní dňa
22.01.2019 (č.l. 68 až 70 spisu) uviedol, že žalobcovia vyplatili finančné prostriedky Štátnemu fondu
rozvoja bývania. Uviedol, že nemal finančné prostriedky na splatenie úveru a preto sa dohodol so
žalobcami tak, že oni vyplatia štátny fond rozvoja bývania a peniaze im budú následne vrátené formou
hypotekárneho úveru poskytnutého z N. a.s. Rovnako v konaní 8C/44/2018, kde sa žalobca v 1. rade
domáhal zaplatenia časti kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti - domu voči žalovanému a jeho manželke,
žalovaný na pojednávaní konanom dňa 06.03.2019 uviedol, že je pravdou, že žalobca v prvom rade mu
poskytol pôžičku na vyplatenie hypotéky (č.l. 92 až 94 spisu).

19) Vykonaným dokazovaním bolo tak preukázané, že žalobcovia a žalovaný sa dohodli na tom, že
peniaze z pôžičky mu budú poskytnuté na účet Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý je platobným

miestom. Dňa 07.04.2015 žalobkyňa v 2. rade vložila hotovosť na účet vedený v Štátnom fonde rozvoja
bývania (č.l. 10 spisu) č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX, pričom
tento účet bol účtom žalovaného v tomto fonde, o čom svedčí Vyčíslenie predčasného splatenia podpory
vo forme úveru zo dňa 20.03.2015 (č. l. 67 spisu), ktorý bol adresovaný žalovanému a uvádza sa v
ňom, že žalovaný má uhradiť k dátumu 13.04.2015 zostatok k dlhu v celkovej výške 17.037,46 eura na
splátkový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX.

20) Vzhľadom na uvedené sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní
jednak existencie zmluvy o pôžičke, ako aj dohody o platobnom mieste.

21) Odvolací súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobcov, že daný skutkový stav nemožno považovať za
bezdôvodné obohatenie. O bezdôvodné obohatenie ide v prípade, ak niekto plní, hoci na to nemá právny
dôvod. V tomto prípade však žalobcovia plnili z titulu pôžičky, poskytnutej žalovanému, pričom ako
žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi, dohodli sa, že budú plniť na účet Štátneho fondu rozvoja bývania
(ako platobné miesto). Z uvedeného dôvodu neobstojí ani námietka premlčania.

22) Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej, ako aj ohľadne správneho výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

23) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v konaní nebol
úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešným žalobcom v rozsahu
100 %, ktorí podali písomné vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

24) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.