Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Laczo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/57/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200161.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: ADA WASTE, s.r.o., so
sídlom Bratislavská 1611/74, Galanta, IČO: 36 242 560, zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS &
KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo 100821015/2020 zo dňa 28.04.2020, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
r o z h o d o l :
Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia
súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/57/2020.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 29.06.2020, doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronicky dňa 02.07.2020,
sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100821015/2020 zo
dňa 28.04.2020, ktorý svojim rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102674794/2019 zo dňa 19.11.2019,
ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu
(žalobcovi) rozdiel dane v sume 5 148,32 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marc
2013, teda znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 zo
sumy 29 100,75 Eur na sumu 23 952,43 Eur.
2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto
súvislosti dôvodil tým, že na jeho strane existuje naliehavá a odôvodnená obava, že v prípade výkonu
napadnutého rozhodnutia by mohol vzniknúť vážny a nenapraviteľný následok spojený so zánikom
existencie žalobcu ako podnikateľského subjektu. Ako hlavný dôvod na odklad vykonateľnosti žalobca
uvádza hrozbu daňovej exekúcie. Určený rozdiel dane z príjmov v sume 5 148,32 Eur je žalobca
povinný uhradiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca poukázal aj na iné
rozhodnutia žalovaného, ktorými mu bolo za obdobie rokov 2013 a 2014 vyrubený súhrnný rozdiel
dane v sume 383.646,86 Eur. Suma vyrubeného rozdielu dane za zdaňovacie obdobia marec 2013
spolu s ostatnými vyrubenými rozdielmi dane za jednotlivé zdaňovacie mesiace roka 2013 a 2014 je
v tak vysokej výške, že pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu rozhodnutia, pre žalobcu by jej úhrada
bola doslova likvidačná a žalobca by musel ukončiť svoju dlhoročnú podnikateľskú činnosť, čo by
nepochybne spôsobilo vážny nenapraviteľný následok nielen pre žalobcu, ale aj jeho zamestnancov
s ktorými by bol nútený samozrejme ukončiť pracovný pomer. Žalobca ďalej poukázal na viaceré
rozhodnutia správnych súdov, ktorými bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti daňového rozhodnutia
v neporovnateľne nižších sumách oproti tej, ktorá je uložená žalobcovi, napr. rozhodnutie Krajského súdu
Žilina sp. zn. 20S/37/2014 zo dňa 22.04.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/212/2015
zo dňa 18.04.2016, rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/41/2017 zo dňa 27.09.2017 a
sp. zn. 6S/41/2017 zo dňa 27.11.2017. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ by súd nepovolil odklad
vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, žalobcovi hrozí likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať
nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na jej zamestnancov a tiež na jej obchodných
partnerov. Z dôvodu daňovej exekúcie by sa tak žalobcovi fakticky znemožnila možnosť napĺňať
akýkoľvek ďalší podnikateľský plán. Žalobca ďalej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe poukázal aj na význam a úspechy jeho spoločnosti, podľa vlastných slov doposiaľ patril k
„najzdravším“ firmám v trnavskom regióne a získal ocenenie Top rodinná firma za rok 2018 atď., o čom
priložil správnemu súdu aj dôkazy v prílohách k žalobe. Žalobca má za to, že v danom prípade existuje
naliehavá potreba, aby súd rozhodol o odkladnom účinku napadnutého rozhodnutia tak, ako to žalobca
navrhuje. V závere žalobca poukazuje na uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 20S/197/2019 zo
dňa 28.01.2020 a sp. zn.: 20S/193/2019 zo dňa 28.01.2020, ktorými súd priznal správnej žalobe žalobcu
v obdobnej veci odkladný účinok.
3. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo vyjadrení
zo dňa 19.08.2020, doručenom tunajšiemu súdu elektronicky v ten istý deň. Žalovaný sa vyjadril, že
navrhuje zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobu
považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
4. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správny súd
môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej (2).
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje
jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo
strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom
ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je
zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli
považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť
materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po
zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami
alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter
a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom
konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam
podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a
právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného
účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo
inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým
môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom
tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami (I. ÚS
53/2018).
9. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Žalobca predložil dôvodné a
dostatočné argumenty, na preukázanie splnenia predpokladov v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP,
preukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody a iného nenapraviteľného
následku, súvisiaceho s možnými následkami výkonu napadnutého rozhodnutia. Zároveň rozhodnutie
žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, možno považovať za rozhodnutie s
okamžitým výkonom. Po preskúmaní veci a vyhodnotení dôkaznej situácie dospel súd k záveru, že
súhrn okolnosti, ktoré žalobca opísal, spočívajúce jednak v značnej výške vyrubenej daňovej povinnosti,
tak isto výsledky žalobcu, jeho doterajšia podnikateľská činnosť, ktorú súdu žalobca dokladoval,
aj rozhodovacia prax na ktorú žalobca poukázal, relevantne odôvodňujú opodstatnenosť priznania
odkladného účinku správnej žalobe. Argumenty žalobcu taktiež odôvodňujú opodstatnenosť obavy, že
by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma v podobe
finančných a hospodárskych škôd bezprostredne smerujúcich k ohrozeniu jeho likvidity, vyplácania
miezd zamestnancom a jeho ďalšej podnikateľskej existencie. Správny súd má za to, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, a preto návrhu žalobcu vyhovel
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.