Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010205
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419010205.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Lenky Kováčovej a JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného G..
H. H., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Krajskej
prokuratúry v Nitre proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19.12.2019, sp. zn. 4T/52/2019
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 06.07.2020, takto

r o z h o d o l :

podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Nitre zamieta, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný G.. H.
H. (ďalej len obžalovaný) podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry
v Nitre, sp. zn. 3Kv 7/19/4400 zo dňa 01.04.2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia

podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
v presne nezistenom čase medzi 16.00 hod. až 16.20 hod. dňa 04.04.2015 na toku rieky N., medzi L.
a H., smer L. v oblasti W., na riečnom km cca XXXX-XXXX riadil plavidlo s motorom nepodliehajúce
povinnosti registrácie, s dvoma ďalšími osobami na palube, ktoré nebolo spôsobilé na plavbu na
rieke Dunaj a riadeniu plavidla nevenoval primeranú pozornosť, čím porušil všeobecné povinnosti
bezpečnosti plavby, ktoré vyžaduje bezpečnosť plavby a všeobecne uznávaná odborná plavebná prax

na odvrátenie ohrozenia života v zmysle európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodách čl.
1.04 - Všeobecná povinnosť zachovávať bezpečnosť plavby, v dôsledku čoho prišlo z doposiaľ presne
nezistených príčin k rýchlemu vniknutiu vody cez prednú časť plavidla do plavidla a jeho následnému
potopeniu, pričom člen osádky H. I. nedoplával bezpečne na breh a jeho telo bolo nájdené vyplavené na
brehu rieky Dunaj na území Maďarska, kde vykonanou pitvou bolo zistené, že jeho smrť bola v príčinnej
súvislosti s trvalým ponorením sa do vody v dôsledku udusenia a paralýzy mozgu, pretože skutok nie

je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podala odvolanie prokurátorka Krajskej prokuratúry
v Nitre, ktoré písomne odôvodnila tým, že súd I. stupňa nesprávne právne vyhodnotil zabezpečené
dôkazy a teda sa nevysporiadal so všetkými významnými okolnosťami pre rozhodnutie a súčasne porušil
ustanovenie Trestného zákona, keď mal obžalovaného uznať vinným podľa obžaloby a to z prečinu

usmrtenia. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania a najmä zo zabezpečených listinných
dôkazov, ktoré súd oboznámil na hlavnom pojednávaní v spojení s výsledkami znaleckého dokazovania,
kde poukázal na závery znaleckého posudku B.. D. H. č. 1/2017 a jeho doplnením č. 8/2018 z odboru
vodná doprava a tiež v spojení s obsahom výpovedí svedkov i samotného obžalovaného, bolo zavinenie
obžalovaného vo forme minimálne nevedomej nedbanlivosti pri spáchaní skutku dané. Skutok, ktorý
zahŕňal zavinenie vo forme nedbanlivosti je možné jednoznačne subsumovať pod skutkovú podstatu

trestného činu usmrtenia vo všetkých jej znakoch, tak z objektívnej, aj subjektívnej stránky. Obžalovaný
v zmysle Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách ako vodca plavidlas ohľadom na vykonané dokazovanie, nerešpektoval všeobecnú povinnosť zachovávať bezpečnosť
plavby uvedenú v čl. 1.04, v zmysle ktorého musí urobiť všetky opatrenia, ktoré vyžaduje bezpečnosť
plavby a všeobecne uznávaná plavebná prax na odvrátenie, v danom prípade ohrozenie ľudského

života. Nestotožnila sa s názorom súdu I. stupňa, že obžalovaný svojim konaním, resp. nekonaním,
počas plavby nijako nepochybil. Poukázala na výpoveď obžalovaného ako i svedka D. L. a H. E., že
hladina N. v čase skutku bola vysoká a z uvedeného dôvodu nemohli dokonca čln spustiť na vodu
zo zvoleného miesta. Svedok D. L. uviedol, že Dunaj mal veľký prúd a plávali vo vode veľké stromy
a predmety a po potopení člna mal vidieť i vlny. I napriek týmto skutočnostiam obžalovaný vyplával s

posádkou na vodu, pričom nijako nepreveril, či je čln preťažený a tiež nemal konkrétnu vedomosť o
tom, aká je maximálna nosnosť člna a ako môže byť maximálne zaťažený, aby bola plavba bezpečná
(tzv. bezpečná hĺbka ponoru). Sám obžalovaný potvrdil, že k člnu nemal žiadnu dokumentáciu, hĺbku
ponoru nekontroloval, keďže nevedel, aká má byť. Je potrebné obžalovanému tiež vytknúť, že vyplával
na Dunaj napriek tomu, že ani jeden z členov posádky nemal oblečenú záchrannú vestu a čln nebol
kompletne vybavený sedadlami, pričom sám obžalovaný sedel v člne na vedre, ďalší člen posádky v

strede na plastovej bedni a posledný na prove člna v mieste vzduchovej komory. Nemožno teda vylúčiť,
že čln bol zaťažený nerovnomerne a tak, ako uviedol znalec Ing. D. H., čln nebol technicky spôsobilý
na plavbu za daných podmienok a s takým ponorom plavba i podľa svedka D. L. bola riskantná a
nebezpečná. Súd I. stupňa však bez akéhokoľvek dôkazu vyhodnotil, že členovia posádky sedeli v
člne správne a teda čln bol zaťažený rovnomerne. Toto však tvrdil iba obžalovaný a svedok E.. Podľa

odvolateľa obžalovaný ako prevádzkovateľ plavidla (§ 23 ods. 13 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej
plavbe v znení neskorších predpisov), nerešpektoval ani povinnosť uvedenú v § 23 ods. 1 písm. a/
citovaného zákona, podľa ktorého možno na vodných cestách prevádzkovať len plavidlá, ktoré svojimi
vlastnosťami vyhovujú pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov
posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na

vodnej ceste. Poukázal na závery znaleckého posudku, podľa ktorých bola vzdialenosť medzi hladinou
a vrchnou časťou člna nedostatočná, teda plavidlo bolo preťažené, inak by k plavebnej nehode nedošlo.
Obžalovaný ako vodca plavidla nevenoval dostatočne pozornosť jeho riadeniu a kontrole situácie na
hladine, keď nespozoroval stekanie vody smerom od provy člnu dostatočne včas. Sám obžalovaný
na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemal na hladinu tesne pred člnom výhľad, nakoľko mu v tom

bránil nebohý H. I., ktorý sedel na prove člna. Súčasne bol toho názoru, že od obžalovaného ako
vodcu plavidla, bolo nezodpovedné pri poučovaní ďalších členov posádky o použití bezpečnostných
viest vyjadriť, že on si vestu nedá, nakoľko by mu to bránilo v bezpečnom ovládaní člna. Súd I. stupňa
nedostatočne a nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď konštatoval, že nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi konaním obžalovaného a následkom. Za logické nepovažoval tiež konštatovanie súdu I. stupňa,

že „k potopeniu člna nedošlo zavinením obžalovaného, ale inou vyššou mocou“. Keďže obžalovaný
horeuvedené skutočnosti zanedbal, je možné mu ich pričítať k zavineniu vo forme nedbanlivosti za
stíhaný trestný čin. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu I.
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

K predmetnému odvolaniu podal vyjadrenie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde namietol,
že znalecký posudok vychádzal z nedostatočného množstva objektívnych údajov. Samotný čln po
nehode znalcom nebol obhliadnutý, pretože sa nachádzal na neznámom mieste a takisto neboli zistené
presné rozmery člna, jeho nosnosť a dovolený ponor plavidla. Výpovede svedkov, o ktoré znalec opieral

svoje závery, sú iba odhladovanými údajmi a tento znalec nebral do úvahy skutočnosť, že svedkovia
zmenili svoju výpoveď aj v tom, že voda siahala asi 20 cm od obšívky lode, keď predtým uvádzali
túto vzdialenosť ako 10 cm. Je zrejmé, že vzdialenosť, z akej sledovali uvedené plavidlo, zohráva rolu
aj v presnosti odhadu vzdialenosti vody od obšívky lode. Znalecký posudok, na ktorý sa prokurátor
odvoláva, je teda založený len na odhadoch svedkov a predpokladov znalca. Žiadny relevantný podklad

pre vypracovanie znaleckého posudku nebol a nie je k dispozícii. Vyplýva to aj z vyjadrenia znalca,
keď tento uviedol, že nemal žiadne údaje o plavidle, len odhadované údaje o jeho šírke, dĺžke a sám
na základe toho uviedol približnú nosnosť plavidla, ktorá zodpovedala tomu, že tri osoby mohli byť na
plavidle. Ku konštrukčnej chybe plavidla sa tiež nevedel vyjadriť, keďže toto nebolo k dispozícii, uviedol
však, že toto nie je možné vylúčiť. Obžalovaný plavidlo kúpil od organizácie rybárskeho zväzu, dal

ho renovovať odborníkom, ktorý bol vypočutý a uviedol, že plavidlo bolo v dobrom technickom stave
a nemohol preto predpokladať, že by na ňom mohla byť konštrukčná chyba. V prípade, že znalec
pripustil ako možnosť natečenia vody do plavidla konštrukčnú chybu plavidla, potom súd správne sa
zaoberal aj touto možnosťou a správne konštatoval, že nebola zistená príčinná súvislosť medzi konanímobžalovaného a následkom. Jednoznačne bolo preukázané, že príčinou tejto nehody bolo natečenie
vody do plavidla, ktorého príčina však jednoznačne zistená nebola. Ako jednu z možností nehody znalec
uviedol, že sedenie posádky plavidla mohlo byť príčinou nehody, avšak na pojednávaní uviedol, že

ak všetci traja členovia posádky sedeli na osi plavidla, potom nezavážilo pri nehode ani to, že tam
neboli lavičky. Neprichádzalo do úvahy ani preťaženie plavidla, pretože znalec uviedol, že plavidlo
vzhľadomnaodhadovanérozmerysvedkami,mohlipoužívaťtriosoby.Okremtohokexaktnostiposudku
chýbali znalcovi parametre plavidla, čo sám znalec potvrdil. Tento nezistil ani takú skutočnosť v konaní
obžalovaného, ktorá by mala byť príčinou tejto nehody. Samotná skutočnosť, že poškodený si neobliekol

záchrannú vestu, hoci pre každého člena posádky záchranné vesty na plavidle boli, bolo jeho osobným
rozhodnutím. Rozsudok súdu I. stupňa považoval za vecne správny a navrhol odvolanie ako nedôvodné
zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala na podanom
odvolaní a taktiež obžalovaný zotrval na vyjadrení k podanému odvolaniu.

NazákladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobouKrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací,
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa vykonal
dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., pričom z dôkazov
možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, nie

je trestným činom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami

vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Naobžalovanéhobolapodanáobžalobapreprečinusmrteniapodľa§149ods.1Tr.zák.,ktoréhoprečinu
sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť.
Smrť poškodeného podľa tohto ustanovenia Trestného zákona musí byť v príčinnej súvislosti s konaním

páchateľa.
Keďže ide o nedbanlivostný trestný čin podľa § 16 Tr. zák., trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak
páchateľ
a/ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí

(vedomá nedbanlivosť) alebo
b/ nevedel, že svojim konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).

Vedomá nedbanlivosť je vybudovaná na vedomí možnosti vzniku následku pri spoliehaní sa bez

primeraných dôvodov, že k následku nedôjde tzn., že páchateľ vie o možnosti vzniku následku, avšak
bez primeraných dôvodov možnosť porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu vylučuje.
Naproti tomu, nevedomá nedbanlivosť je založená na povinnosti a súčasne i možnosti predvídať, že
spôsobenie poruchy alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom, môže nastať. Zložka
vedomostná je tu vyjadrená len ako povinnosť a možnosť vedieť, nie ako skutočná vedomosť,

rozhodujúcich skutočností.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný dňa 04.04.2015 riadil plavidlo s prídavným
motorom, ktoré nepodliehalo povinnej registrácii, na rieke Dunaj, kde na palube tohto plavidla boli ešte
ďalšie dve osoby a to H. E. a H. I.. Čln, na ktorom sa plavili bol rybárskym člnom, ktorý si obžalovaný

zabezpečil od Slovenského rybárskeho zväzu. Podľa výpovede svedka F. R., išlo o starší laminátový
čln bez poškodenia, sériovo vyrábaný, ku ktorému neboli potrebné žiadne certifikáty. Mal dĺžku približne
4,3 až 4,5 m a široký bol približne 1,4 m s výškou okolo 55 cm, pričom v prednej časti bola vzduchová
komora, na ktorej sa dalo sedieť. Z výpovede tohto svedka tiež vyplynulo, že bol určený pre 4 až 5 osôb.V kritický deň sa v ňom plavili tri osoby. I napriek tomu, že tento čln nemal namontované lavičky, bolo
preukázané, že posádka člna sedela a to obžalovaný, ktorý plavidlo riadil v zadnej časti člnu na vedre
pri motore, H. I. sedel v strede na debničke a mal sonar a H. E. na vzduchovej komore, pričom ako

vyplynulo z výpovede obžalovaného ako aj svedka E., sedeli na stredovej osi člna.
Bolo tiež preukázané, že na tomto člne sa plavili okolo 40 minút, keď došlo vo vzdialenosti asi 500 m od
brehu k natekaniu do člna spredu, pričom čln bol nasmerovaný šikmo k ostrovu a keď svedok E. zakričal
naobžalovaného,tentohneďpridalplynnamotore,čovšaknepomohlozdvihnúťprednúčasťčlnazvody
a táto sa do člna naberala veľmi rýchlo, pričom všetci traja skončili vo vode. Keď sa svedok E. vynoril,

videl čln hore dnom, ktorý sa vzápätí postavil ako štupeľ. Obžalovanému ako aj svedkovi E. sa podarilo
doplávať k brehu, avšak poškodený I. najskôr začal plávať k ostrovu, ktorý bol bližšie a neskôr zistili, že
aj tento pláva smerom k brehu, avšak tomuto sa už k brehu doplávať nepodarilo a zmizol pod hladinou.
Táto plavebná nehoda dopravnému úradu nahlásená nebola a preto neboli vykonané žiadne prvotné
neodkladné a neopakovateľné vyšetrovacie úkony a nebolo možné preto stanoviť príčinu plavebnej
nehody. Na miesto boli privolaní hasiči ako aj policajti, ktorí pátrali po poškodenom I., ktorého však

nenašli a čln hasiči vytiahli na breh. Bolo chybou príslušníkov polície, ktorí prišli na miesto činu, že čln
žiadnym spôsobom nezaistili a ani tento neobhliadli a ani neodfotografovali. Pre tento čln, ktorý hasiči
priviazali k stromu na brehu, prišiel brat obžalovaného a jeho otec, ktorý s ním doplával až do H., kde ho
naložili na auto a najmenej pol roka bol v garáži obžalovaného. Ani po túto dobu čln nikto neobhliadol a
keďže sa nič nedialo, tento čln obžalovaný predal neznámym osobám.

V čase, keď obžalovaný vyplával na Dunaj, tento bol v Komárne vysoký 403 cm a v Štúrove 340 cm,
pričom v predmetný deň nebola zakázaná ani obmedzená plavba na Dunaji. Na úseku Dunaja medzi
Radvaňou nad Dunajom a Štúrovom, kde sa nehoda stala, nebola v danom období vydaná žiadna
hydrologická výstraha na nebezpečenstvo povodne a nebol vyhlásený ani žiadny stupeň povodňovej
aktivity.ZosprávySlovenskéhovodohospodárskehopodniku,bolozistené,žedňa04.04.2015privodnej

hladine Štúrovo 403, voda prúdila cez prehrádzku avšak nešlo o mimoriadne silný prúd a dno v tejto
lokalite je rovné. K intenzite a výskytu vodných vírov sa dopravný úrad vyjadriť nevedel.
Ako vyplynulo zo znaleckého posudku znalca B.. D. H., tento pri vypracovaní znaleckého posudku a
jeho doplnení vychádzal zo spisového materiálu a z výpovedí svedkov, keďže bol pribratý ako znalec
do konania až po dvoch rokoch od skutku. Tento uviedol, že nemožno vylúčiť, keďže v člne neboli

lavičky a posádka sedela na provizórnych veciach, že boli zle rozmiestnené tieto osoby a ďalej uviedol,
že možnou príčinou potopenia sa plavidla, bolo preťaženie člna, keď uviedol, že priestor od hladiny
po vrch člna bol 10 cm, čo vyplynulo z výpovede svedkov. Podľa jeho názoru, vzdialenosť medzi
hladinou a vrchnou časťou člna bola preto nedostatočná a preto príčinou potopenia lode bola nízka
výška čela člna. Nevylúčil, že na potopení člna mohol mať vplyv aj iný dôvod, o ktorom však nevie ako aj

konštrukčná chyba plavidla, pretože podľa neho vzduchotesná komora v člne bol zjavne nedostatočná,
čo iba predpokladal, keďže čln nevidel a nemal k nemu ani žiadne technické parametre.
Znalec tiež uviedol, že obžalovaný mal poučiť posádku, aby si dali vesty. Náhrady lavičiek, na ktorých
členovi posádky sedeli, mali byť v osi plavidla a ak by tieto v osi boli, tak by to nemalo vplyv na
plavbyschopnosť plavidla. Pokiaľ obžalovaný po zistení, že spredu nateká voda, pridal na rýchlosti,

znalec uviedol, že takéto jeho konanie bolo správne a za normálnych okolností by došlo k zdvihnutiu
prednej časti plavidla, s tým, že voda by pretiekla do zadnej časti plavidla a tým by došlo k pomalšiemu
potopeniu plavidla. Konštatoval tiež, že z podkladov, ktoré mal k dispozícii nezistil žiadne také konanie
obžalovaného, ktoré by bolo chybné.
Na základe horeuvedených skutočností nebolo preukázané tak, ako to bolo uvedené v skutkovej vete

obžaloby, že plavidlo nebolo spôsobilé na plavbu na rieke Dunaj, keďže neboli zistené žiadne také
nedostatky plavidla, o ktorých by obžalovaný vedel a ktoré by mali vplyv na potopenie sa plavidla, okrem
chýbajúcich lavičiek, keď v konečnom dôsledku ani tieto chýbajúce lavičky, pokiaľ posádka sedela na
iných veciach v osi plavidla, nemalo vplyv na jeho plavbyschopnosť, čo znalec uviedol na hlavnom
pojednávaní. Rovnako nebolo preukázané, že by obžalovaný nevenoval primeranú pozornosť plavbe,

pretože ako vyplynulo z jeho výpovede ako aj svedka E. obžalovaný sledoval situáciu na vode a iba
občas niečo povedal I., ktorý mal sonar, alebo mu niečo ukázal a to, že E. na neho zakričal, že do člna
nateká voda, bolo to preto, že tento sedel na vzduchovej komore a voda začala pretekať práve cez
predný okraj člna, teda pod neho, pričom tvrdil, že čln sa potopil za veľmi krátku dobu, asi troch sekúnd.
To, že členovia posádky nemali na sebe záchranné vesty, bolo ich rozhodnutie, pretože obžalovaný, čo

potvrdil svedok E., ich pri vstupe na plavidlo upozornil, že v člne sú vesty, ale že on si ju neoblečie, aby
mal väčšiu voľnosť pri riadení plavidla a neobliekli si ich ani oni, keďže obaja vedeli plávať. Skutočnosť,
prečo sa čln potopil a prečo do neho spredu natekala voda, bez akýchkoľvek pochybností preukázaná
nebola, teda nebolo preukázané, že by k potopeniu plavidla došlo nesprávnym konaním obžalovaného,resp. nejakým jeho nesprávnym manévrom, čo vylúčil aj znalec, avšak nevylúčil tú skutočnosť, že k
potopeniu plavidla mohlo dôjsť aj z iných, jemu neznámych príčin. Tvrdenie znalca o tom, že čln bol
preťažený, nie je možné objektívne verifikovať, pretože aj podľa neho čln o tých rozmeroch, o ktorých

hovoril R. mal nosnosť 300 až 350 kg, pričom pri hmotnosti členov posádky, ktorá bola u každého okolo
90 kg, túto nosnosť neprevýšila.

Pokiaľ prokurátor namietal, že obžalovaný nerešpektoval všeobecnú povinnosť zachovávať bezpečnosť
plavby uvedenú v čl. 1.04 Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských cestách, v zmysle ktorého

musí urobiť všetky opatrenia, ktoré vyžaduje bezpečnosť plavby a odborná prax na odvrátenie ohrozenia
ľudského života. Bolo preukázané, že predtým, ako vyplývali na Dunaj, obžalovaný zisťoval, či je z
hľadiska poveternostných podmienok možná plavba po Dunaji, pričom neboli vydané žiadne výstrahy a
plavba v daný deň nebola zakázaná a ani obmedzená a preto na Dunaj vyplávali.

Kďalšímnámietkamuvedenýmvodvolaníprokurátorajenutnéuviesť,že pokiaľtentotvrdil,ženemožno

vylúčiť, že čln bol zaťažený nerovnomerne a že tento čln nebol technicky spôsobilý na plavbu za takých
podmienok a s takým ponorom, je iba domnienkou, ktorá ničím nebola potvrdená. Bolo preukázané
a to výpoveďou tak obžalovaného ako aj svedka E., že posádka v člne sedela v stredovej osi a teda
nemožno konštatovať, keďže nebol preukázaný opak, že tento čln bol nerovnomerne zaťažený. Nie je
možné tiež ani konštatovať, že čln nebol technicky spôsobilý na plavbu, keďže tento nikto neobhliadol a

neboli k nemu ani žiadne technické údaje, na základe ktorých by bolo možné urobiť kvalifikovaný výpočet
stability a plávateľnosti člnu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol presvedčený o tom, že plavidlo je
v dobrom technickom stave, keďže ho dal renovovať odborníkom, nemohol ani predpokladať, že by v
ňom mohla byť konštrukčná chyba (keď znalec uviedol, že jednou z príčin potopenia plavidla, mohla byť
i nedostatočná zásoba plávateľnosti), t.j. i napriek tomu, že plavidlo malo vzduchovú komoru, zjavne

nebola dostačujúca, keď neudržala zatopené plavidlo na hladine, teda nemôže ísť v tomto prípade ani
o nevedomú nedbanlivosť konania obžalovaného.

S poukazom na všetky tieto skutočnosti, potom správne postupoval súd I. stupňa, keď obžalovaného
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože tento skutok nie je trestným činom,

keď nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že plavidlo bolo v zlom technickom stave a nebolo
možné jednoznačne určiť príčinu natečenia vody do člna. Rovnako nebolo preukázané, že obžalovaný
by porušil alebo nerešpektoval všeobecnú povinnosť zachovať bezpečnosť plavby, kedy musí urobiť
všetky opatrenia, ktoré bezpečnosť vyžaduje, aby nedošlo k ohrozeniu ľudského života, keď obžalovaný
riadne skontroloval, či plavba nie je zakázaná, povedal členom posádky, že v člne sú záchranné vesty,

ktoré si však neobliekli, keďže vedeli plávať. Príčinou natečenia vody do člna nebolo ani to, že členovia
posádky nesedeli na originálnych lavičkách, pretože ako vyplynulo z výpovede znalca, toto nemalo vplyv
na plavbyschopnosť člna. Skutočnosť, že došlo k utopeniu sa I. a teda k jeho smrti, ani podľa názoru
odvolacieho súdu nebola v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Po tom, čo všetci traja
skončili vo vode, dvaja z členov posádky t.j. obžalovaný a svedok E. plávajúci smerom k brehu sa

zachránili a pokiaľ ide o poškodeného I., tento najskôr plával k ostrovu, ktorý bol bližšie k potopenému
člnu a až neskôr začal plávať k brehu, kde už však nedoplával. Bezprostrednou príčinou jeho smrti, tak
ako vyplynulo z listinných dôkazov po tom, čo tento bol nájdený na úseku N. v G., bolo utopenie.

Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že k potopeniu člna nedošlo zavineným

konaním obžalovaného a to ani z nedbanlivosti. Keďže v danom prípade nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi konaním obžalovaného a smrťou poškodeného, správne bol obžalovaný spod obžaloby
oslobodený v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por.

Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie prokurátora bolo ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.