Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010205
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419010205.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci

obžalovaného L.. G.. Š. H., narodeného XX.XX.XXXX v Š., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1
Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. 3Kv/7/19/4400
zo dňa 01.04.2019 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 19.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písmena b) Trestného poriadku

oslobodzuje

obžalovaného L.. G.. Š. H., narodeného XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom R. L. č. XXX
spod obžaloby Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. 3Kv 7/19/4400 zo dňa 01.04.2019 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
že
v presne nezistenom čase medzi 16.00 h až 16.20 h dňa 04.04.2015 na toku rieky N., medzi L. a Š.,
smer L. v oblasti Č., na riečnom km cca XXXX-XXXX riadil plavidlo s motorom nepodliehajúce povinnosti
registrácie, s dvoma ďalšími osobami na palube, ktoré nebolo spôsobilé na plavbu na rieke N. a riadeniu

plavidla nevenoval primeranú pozornosť, čím porušil všeobecné povinnosti bezpečnosti plavby, ktoré
vyžaduje bezpečnosť plavby a všeobecne uznávaná odborná plavebná prax na odvrátenie ohrozenia
života v zmysle európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodách čl. 1.04 - Všeobecná
povinnosť zachovávať bezpečnosť plavby, v dôsledku čoho prišlo z doposiaľ presne nezistených príčin k
rýchlemu vniknutiu vody cez prednú časť plavidla do plavidla a jeho následnému potopeniu, pričom člen
osádky H. I. nedoplával bezpečne na beh a jeho telo bolo nájdené vyplavené na brehu rieky N. na území
G., kde vykonanou pitvou bolo zistené, že jeho smrť bola v príčinnej súvislosti s trvalým ponorením sa
do vody v dôsledku udusenia a paralýzy mozgu, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra dňa 01.04.2019 podala na tunajší súd obžalobu pod sp. zn. 3Kv
7/19/4400 na obvineného L.. G.. Š. H.I., narodeného XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom R. L. číslo XXX,
D. D., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase medzi 16.00 h až 16.20 h dňa 04.04.2015 na toku rieky N., medzi L. a Š.,
smer L. v oblasti Č., na riečnom km cca XXXX-XXXX riadil plavidlo s motorom nepodliehajúce povinnosti
registrácie, s dvoma ďalšími osobami na palube, ktoré nebolo spôsobilé na plavbu na rieke N. a riadeniu

plavidla nevenoval primeranú pozornosť, čím porušil všeobecné povinnosti bezpečnosti plavby, ktoré
vyžaduje bezpečnosť plavby a všeobecne uznávaná odborná plavebná prax na odvrátenie ohrozenia
života v zmysle európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodách čl. 1.04 - Všeobecná
povinnosť zachovávať bezpečnosť plavby, v dôsledku čoho prišlo z doposiaľ presne nezistených príčin krýchlemu vniknutiu vody cez prednú časť plavidla do plavidla a jeho následnému potopeniu, pričom člen
osádky H. I. nedoplával bezpečne na breh a jeho telo bolo nájdené vyplavené na brehu rieky N. na území
G., kde vykonanou pitvou bolo zistené, že jeho smrť bola v príčinnej súvislosti s trvalým ponorením sa

do vody v dôsledku udusenia a paralýzy mozgu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L.. G.. Š. H., výsluchom
znalca B.. D. Š., prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania: Y. I., H. Ö., D. L., H.
N., Q. L., O. N., D. R., N.H. H., Š. H. E.., R. L., C. A., Y. W., D. N., R. H., D. G. a Ľ. R. a oboznámením

listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil v zmysle § 257 Trestného poriadku žiadne vyhlásenie. Z
jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v predmetný deň išiel spolu so susedom a H. I. na
N. preskúmať miesto, kde oni chodia chytať ryby. V predmetnom čase bol vlastníkom rybárskeho člna
bez motora, pričom motor si zadovážil od kamaráta N.. Keď jeho sused videl, že má aj motor, tak sa ho

pýtal, či nepôjdu na vodu, preskúmať miesto, na čo mu povedal, že keď bude lepšie počasie, tak môžu.
Dňa 04.04.2015 bolo pekné počasie a tak išli na vodu. Predtým než vyrazili, vymenili hadicu na motore,
lebo bola prasknutá. Susedovi ako aj H. I. povedal, že má vybraté lavice na sedenie, lebo čln natieral,
s čím oni nemali žiadny problém. U H. I. si ešte sused a I. dali dva štamperlíky, pričom on nepil lebo
riadil. I. na sedenie priniesol nejaké debničky. Miesto, kam mali ísť nepoznal, bola vysoká voda a tak

museli dať čln na vodu vyššie od miesta, ktoré mali preskúmať. V člne sedeli tak, že on bol vzadu, meter,
meter aj pol pred ním bol I., ktorý pozeral do monitoru sonara a sused sedel vpredu. Keď I. niečomu
nerozumel, tak sa ho spýtal a on mu to vysvetlil. Predmetný úsek prechádzali viac krát, išli aj po prúde
aj proti prúdu. Proti prúdu zapol motor. Po asi hodine, keď už mali končiť navrhol I., aby išli preskúmať
okolo ostrova, s čím všetci súhlasili. Pomaly išli šikmo proti prúdu k tomuto ostrovu, prešli asi 200 až

250 metrov, pričom na hladine neplávali žiadne predmety, nefúkal žiadny vietor, hladina bola pokojná.
Keď niečo vysvetľoval I., tak vtedy sused zakričal, že do člna zateká voda. Keď sa pozrel, tak predok
člna bol pod vodou a tak rýchlo pridal na motore, že to ešte skúsi dvihnúť, čo už však nepomohlo. Stihli
sa akurát tak všetci postaviť a mali vodu po krk, čo trvalo asi tak dve sekundy. Čln sa od nich vynoril asi
5 metrov nižšie po prúde, plávali k nemu, chceli vyskočiť na predok člna, ale tým, že boli ťažký, sa čln

znova potopil. I. začal plávať smerom k ostrovu, avšak on usúdil, že bude lepšie plávať na breh, lebo
pri ostrove by mohli byť iné prúdy. Aj so susedom plávali smerom k brehu, ten plával pred ním a kričal
o pomoc. Hovoril mu, nech nekričí, nech šetrí sily. Keďže plával rýchlejšie, tak sa zrazu dostal pred
svojho suseda. Pre ním sa vynoril nejaký kus polystyrénu, ten chytil a plával jednou rukou. Vôbec už
neevidoval, čo sa deje za ním. Videl, že ho prúd vynáša na miesto, kde mal zaparkované auto, dostal

sa na breh, pričom v tom čase videl vo vode ešte obidvoch. Rýchlo sa vyzliekol, dal si suché veci, čo
mal v aute. Videl, že suseda to nesie nižšie, tak rýchlo naštartoval auto a išiel nejakých 50 až 70 metrov
k miestu, kde sa dalo dostať do vody. Oproti nemu už išiel rybár, ktorému hovoril, že ešte dve osoby
sú vo vode. Suseda vytiahli, rýchlo ho povyzliekali, usadil ho do auta, kde mal zapnuté kúrenie. Boli
tam ešte ďalší rybári, ktorým hovorili, že vo vode je ešte tretí, ale ten rybár povedal, že už tam nikoho

nevidí. Po chvíľke prišli policajti, vysvetlil im, čo sa udialo, aby ich nemusela hľadať sanitka, tak išiel
aj so susedom k hlavnej ceste, tam si potom presadli do sanitky, ktorá ich zobrala do nemocnice do U.
Q.. Dostávali ešte správy, že toho tretieho ešte nenašli a potom mu dali asi silné lieky na ukľudnenie a
asi aj zaspal. V nemocnici bol asi týždeň, pričom vedel, že ho ešte stále nenašli. Hasiči našli jeho čln,
priviazali ho o strom, potom k tomuto člnu prišiel jeho otec s jeho bratom, avšak nevedeli čln vytiahnuť,

tak ho otočili vyliali z neho vodu a otec išiel na člne až do Š., kde našiel miesto, odkiaľ ho vedeli naložiť
na prívesný vozík. Tento čln dali potom otcovi do garáže. Keď ho prepustili z nemocnice, išiel k rodičom,
prezrel čln, tento bol v bezchybnom stave, bol presne v takom istom stave, ako keď ho dával na vodu.
Zobral tento čln k sebe domov a odparkoval ho vo dvore. Potom išiel do Š. sa spýtať, že čo je s týmto
prípadom, či neprebieha vyšetrovanie, avšak mu povedali, že vyšetrovanie ako také neprebieha, že je

nahlásená nezvestnosť. Aj so susedom išli pomáhať hľadať I., voda bola ešte stále vysoká, pričom už
vedel, že už je asi zle. Asi tak po mesiaci dostal informáciu zo Š., že dostali fax z G., že našli mŕtvolu,
že je to možno I., že aby vyrozumel jeho rodinu, že je potrebné identifikovať telo. Oni v ten deň aj išli
do G. a potvrdilo sa to, že to bol I.J.. Čln mal minimálne do októbra 2015, avšak keďže sa neviedlo
žiadne vyšetrovanie a liezlo mu to na psychiku, tak čln predal. Asi koncom októbra 2015 čln predal

dvom jemu neznámym osobám, ktorý prišli k nemu domov na bielej dodávke, do ktorej naložili čln. Asi
vo februári 2016 dostal predvolanie na políciu, že má ísť vypovedať ako svedok. K člnu nemal žiadnu
dokumentáciu, ani fotografie. Čln bol dlhý asi 4 až 4,5 metra, široký asi 1,2 až 1,3 metra a hlboký asi
50 až 60 centimetrov. Vpredu bola jeden meter dlhá vzduchová komora a v strede boli výstuhy. Člnobsahoval všetku povinnú výbavu. Určite tam bola kotva s lanom, ďalšie dve laná, dve veslá, vedro,
nádrž s benzínom, drobné náradie a vesty. Ráno v deň, keď mali ísť na vodu, tak pozeral na SHMÚ, či
sú nejaké výstrahy, pričom žiadne neboli. Keď prišli k vode, tak nezistil žiadne nebezpečenstvo, hladina

bola pokojná, vietor nefúkal, svietilo slnko, plavba nebola zakázaná. Vo vode sa nenachádzali žiadne
predmety, voda však bola vysoká, to znamená, že bola asi o dva metra vyššia ako je normál. Keď
nastúpili do člna, tak im povedal, že on si vestu dávať nebude lebo je dosť naobliekaný a bránilo by mu
to v bezpečnom obsluhovaní člna, na čo oni povedali, že aj oni vedia plávať, keby bolo treba a teda
vesty si tiež nedali. Tiež im povedal, že nech sa počas plavby nenakláňajú, nech sa nehýbu, nech sa

nestavajú, pričom všetci poslúchali. Všetci sedeli v strede osi. Tesne predtým, ako došlo k potopeniu,
išli proti prúdu šikmo a keďže bol motor slabý, išli veľmi pomaly. Výhľad na hladinu mal. V člne sedeli
tak, že on sedel vzadu, pred ním bol I., ten sa díval smerom dopredu a sused sedel úplne vpredu a
ten sa díval smerom dozadu. Sonar sledoval I. a len ak niečomu nerozumel, tak sa ho spýtal. On sa
venoval riadeniu člna a hladine. Medzi hladinou a vrchom člna bolo minimálne 20 cm. Predtým než došlo
k vtekaniu vody do člna si nič nezvyčajné na hladine nevšimol, pričom od doby, čo začala vtekať voda

do člna do potopenia to bolo maximálne tri sekundy. Mohol byť pred člnom nejaký mŕtvy uhol, keďže
tam sedel jeho sused, ale ak by niečo plávalo, tak to by videl z diaľky a keď niečo plávalo pod hladinou,
na to bol ten sonar. Nevie si vysvetliť, prečo došlo k potopeniu člna. Keď sa pozrel na suseda potom čo
zakričal, že do člna vteká voda, voda vtekala do člna okolo neho ako keby niečo ťahalo čln pod hladinu.
Keď sa tam potom rozprával s tými ľuďmi, čo tam žijú, tak mu jeden strážca hrádze uviedol, že to

nebola prvá takáto nehoda, že podľa neho sú tam nejaké silné víry. Každý z členov posádky vážil asi 90
kg. V čase, keď išli na vodu nevedel ako môže byť čln zaťažený, avšak potom zistil, že čln podobných
parametrov môže byť zaťažený 350 až 400 kg. Keď nastúpili do člna, nekontroloval hĺbku ponoru z toho
dôvodu, že nevedel, aká má byť, ale aj manévre aj všetko ostatné bolo rovnaké ako keď bol s člnom
na vode predtým. Sonar má monitor a potom druhú časť, ktorá je vo vode, ale táto nemôže byť hlbšie

ako je hĺbka člna. Tá časť čo je pod vodou vyzerá tak ako cigaretová škatuľka. Pred tým, než začala
do člna vtekať voda, nepocítil, že by čln niečo spomaľovalo alebo brzdilo, ani na sonare nič nevidel, dno
bolo rovné. Keď mu sused zakričal, že do člna vteká voda, sa díval dopredu, avšak videl susedovu len
hlavu, lebo mu vo výhľade bránil I., avšak vo výhľade na hladinu mu to nebránilo, lebo hladina je veľká,
a keby tam bola nejaká prekážka, tak tú by videl a nezacítil žiadny náraz do člna.

I. videl naposledy vtedy, keď vyšiel z vody a pozrel sa na hladinu. Sused bol bližšie k brehu a I. bol
kúsok za nim. I. najskôr plával smerom k ostrovu, čo aj kričal, ale on vyhodnotil situáciu tak, že lepšie
bude plávať ku brehu a potom keď už bol vonku a videl oboch, tak I. plával tiež smerom k brehu. I.
bol starý niečo nad štyridsať. V čase nehody nedisponoval žiadnym preukazom kapitána, čo ani nebolo

potrebné na vedenie takého člna, avšak potom si aj tak urobil kurz. Pred nehodou čln vlastnil asi niečo
okolo jedného roku a na vode s ním bol asi tak tri až štyri krát do mesiaca. Niekedy bol sám, niekedy
boli dvaja a niekedy boli traja. Podľa sonaru mala voda vtedy 8 stupňov.

Znalec Ing. Peter Šabo na hlavnom pojednávaní zotrval na písomne vypracovanom posudku, ako aj na

jeho doplnení, pričom z jeho výpovedi vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku a jeho doplnenia
vychádzal len zo spisového materiálu, nakoľko bol do konania pribratý až po dvoch rokoch od skutku. Z
jeho výpovede okrem iného vyplýva, že nemožno vylúčiť, že keďže neboli v tomto člne lavičky a osádka
sedelanaprovizórnychveciach,žebolizlerozmiestnenétietoosobyváhovo.Každýčlnbymalmaťurčitý
výtlak aj pri úplnom zatopení a keďže tento čln bol postavený zrejme v 2014, resp. pred týmto rokom,

tak vtedy tieto predpisy ešte platili. Neviem však teraz doložiť, či tieto predpisy stále platia, ale nikde
nebolo napísané, že by neplatili. Presné parametre tohto člna sa mu nepodarilo zistiť lebo predmetný
čln nikdy nevidel, avšak tá skutočnosť, že čln nikdy nevidel, nemá vplyv na to, že došlo k potopeniu člna
a že v tomto člne neboli lavičky. Tiež uviedol, že nie je možné vylúčiť, že čln bol preťažený. Obžalovaný
uskutočnil dobrý manéver, keď pridal na výkone člne v čase, keď bol upozornený, že do člna vteká voda,

avšak už to nepomohlo, pričom za normálnych okolností by sa voda v takom prípade preliala dozadu a
plavidlo by sa nepotopilo, prípadne by sa potopilo pomalšie. Vychádzal z výpovedí dvoch osôb, z ktorých
ustálil, že priestor od hladiny po vrch člna bol 10 cm. A keďže do člna vnikla voda, tak to bolo málo. Vír by
nemal ovplyvniť plavbu člna a správny manéver by bol, keby prišla vlna sa proti nej postaviť čelom a takto
ju prejsť. Podľa názoru znalca bola vzdialenosť medzi hladinou a vrchnou časťou člna nedostatočná.

K potopeniu zrejme došlo preto, lebo išli k ostrovu, kde mohli byť väčšie prúdy, väčšie vlny a možno aj
ten vír, toto svoje tvrdenie odôvodnil tým, že pri brehu je menší prúd a v strede je väčší a smerom k
ostrovu mohlo byť väčšie prúdenie lebo sa dostali od brehu, avšak túto skutočnosť nevie ani preukázať
ani zistiť hneď keby bol aj na druhý deň po nehode na mieste. Keďže bola vyššia hladina menia sa ajplavebné podmienky. Podľa neho príčinou potopenia lode bola nízka výška čela člna, resp. boku, avšak
mohol byť aj iný dôvod, prečo došlo k potopeniu člna, avšak on o ňom nevie. V člne bola vzduchotesná
komora, ale zjavne bola nedostatočná. Podľa názoru znalca mal obžalovaný poučiť posádku aspoň tak,

že im mal povedať, že tu sú vesty, oblečme si ich. V prípade, ak by boli debničky, na ktorých sedeli na
miestach, kde majú byť lavičky a ak by teda boli v osi plavidla, nemalo by to mať žiadny vplyv na plavby
schopnosť plavidla. Znalec nezistil v konaní obžalovaného počas plavby žiadne také konanie, ktoré by
bolo chybné. Podľa znalca je bezpredmetné, aká bola vzdialenosť hladiny od vrchu člna, keď do neho
natiekla voda, bola nedostatočná. Nosnosť člna o približných rozmeroch ako bol čln obžalovaného by

mal podľa znalca uniesť 300 až 350 kg.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením výpovedí svedkov z prípravného konania, keďže žiadna zo
strán konania nenavrhla týchto svedkov vypočuť na hlavnom pojednávaní.

Z výpovede svedka H. Ö. vyplýva, že v predmetný deň išli spolu s obžalovaným a H. I. na N. preskúmať

miesta, kde by sa dali chytať ryby. Vzhľadom k tomu, že voda bola vysoká, hľadali miesto, kde by mohli
spustiť čln na vodu. Všetci traja chytili čln a položili ho na vodu tak, že jeho zadná časť bola vo vode.
Pri člne sa dohodli, kto bude, kde sedieť, pričom obžalovaný sedel vzadu na vedre pri motore, I. sedel
v strede na debničke a on sedel na vpredu na vzduchovej komore. Všetci sedeli na stredovej osi člna.
Keďže boli pri brehu konáre, tak obžalovaný odvesloval s člnom ďalej a potom naštartoval motor. Na

vode boli asi tak 40 až 50 minút a vo vzdialenosti asi 30 až 40 metrov od brehu pozerali sonarom dno.
Keď išli po prúde, tak obžalovaný usmerňoval smer člna veslami a keď išli proti prúdu, tak bol zapnutý
motor. Keď si myslel, že už skončili, I. napadlo, že by mohli ísť pozrieť proti prúdu k miestu, kde sa
ťažil štrk, išli smerom k ostrovu tak, že križovali tok N., ale nie kolmo, ale šikmo. Keď boli asi tak 500
metrov od brehu, tak zacítil na zadnej časti stehien a zadku vodu z obidvoch bokov. Hneď zakričal na

obžalovaného a v tom čase čln bol nasmerovaný k ostrovu šikmo. Hneď ako to povedal, obžalovaný
pridal plyn na motore, ale to nepomohlo lebo sa voda do člna naberala veľmi rýchlo. Nebol čas na nič.
Všetci traja skončili vo vode a keďže on mal gumáky, tak tieto spolu s oblečením ho ťahali pod hladinu,
kde bol asi tak 30 sekúnd. Keď sa vynoril, tak videl čln hore dnom a vzápätí sa postavil ako štupeľ.
Obžalovaný spolu s I. sa snažili čln otočiť, ale nepodarilo sa im to a čln odplával. Vzdialenosť medzi nimi

sa začala zväčšovať a každý bojoval sám za seba. I. povedal, že nech plávajú k ostrovu, ktorý bol k nim
bližšie, ale museli by plávať proti prúdu a nebolo by jasné, či vôbec by k nemu doplávali, či by ich nebol
prúd odniesol až do plavebnej dráhy. I. sa rozhodol plávať k ostrovu a on spolu s obžalovaným plávali
smerom ku brehu. Keď sa po určitom čase otočil, tak si všimol, že aj I. sa otočil a začal plávať k brehu.
Všetci kričali o pomoc, ale potom prestali lebo ich to vyčerpávalo. Obžalovaný sa dostal na breh kúsok

od miesta, kde mali auto s vozíkom, jeho voda odnášala ďalej a podarilo sa mu dostať von z vody s
pomocou jedného rybára asi tak 200 metrov od miesta, kde vyšiel na breh obžalovaný. Ešte v čase, keď
pri brehu oddychoval, tak počul jedného rybára ako kričal, že nech plávajú. Keď sa mu podarilo dostať
von, tak bol veľmi podchladený, kázal tomu rybárovi, nech ide hľadať I., že musí byť niekde kúsok od
nich. Obžalovaný prišiel na miesto, kde on vyšiel z vody autom, kde už mal zakúrené a riadil to tam na

mieste, aby išli hľadať toho tretieho. Na brehu bolo veľa rybárov, ktorí im však nepomohli. Pred touto
nehodou, keď sa bavil s obžalovaným ohľadom tohto člna, mu obžalovaný povedal, že tento čln je pre
štyri osoby, bol typizovaný. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný má skúsenosti s riadením člna lebo ho
viackrát videl ako išiel s člnom na N.. Čln mohol mať tak 4 až 5 metrov na dĺžku a na šírku asi 1,5 metra.
Bol sklolaminátový čln. V čase plavby neboli osadené sedadlá, boli tak vedro a debnička na sedenie. V

člne bola kotva, záchranné vesty, veslá, lano, motor s benzínovou nádržou. Vzdialenosť medzi hladinou
vody a vrchom člna si nevšimol, ale nemohla byť malá lebo to by si bol všimol. Podľa neho to muselo
byť viac ako 10 cm. Na hladine nevidel žiadnu prekážku. Na vode si všimol ešte jednu loď, ale to ešte
v čase, keď boli na brehu. Obžalovaný im povedal, kde a ako majú sedieť a že všetci majú sedieť v
strede člna rovno tak, aby boli otočený na neho. V predmetný deň fúkal mierny vietor, hladina vody

bola pokojná, nepršalo, svietilo slnko. Neskôr im jeden strážca hrádze povedal, že v tom úseku, kde ich
zatopilo je veľa vodných vírov, ktoré ich mohli stiahnuť. Záchranné vesty si neobliekli aj napriek tomu,
že im to obžalovaný povedal. Plavbu považoval za bezpečnú, na vode boli 45 minút a nebol žiadny
problém. Tiež podľa neho bolo plavidlo spôsobilé na plavbu. Tesne predtým ako zacítil vodu, zacítil
niečo také, ako by čln potiahlo smerom dole akoby prednú časť stiahlo kúsok dole. Ako začala voda

vtekať do člna, bolo to pár sekúnd a čln bol zaplavený celý. Náraz nezacítil. Jeho váha bola približne
94 kíl. Vo vode videl čln plávať ako štupeľ a potom odišiel a keďže bojoval o život, nepozeral sa kam
ide čln. Podľa neho čln preťažený nebol. Keď boli vo vode po tom potopení člna, obžalovaný povedal,
že by bolo dobré plávať k brehu po prúde.Z výpovede svedka D. L. vyplýva, že niekedy asi v marci alebo v apríli asi v roku 2016 bol na N. na
rybách medzi Č. a G.. Chytal tam ryby aj jeho kamarát U. E.. Asi 20 metrov od vody bola cesta, kde

videl čln s tromi ľuďmi, z ktorých sa jeden pozdravil s U.. Keď sa potom pozeral na tento čln, podľa neho
boli tri osoby veľa na tom člne. Na jar sa na N. nečlnkuje, je to nebezpečné a v tom čase mal N. 305
metrov. Bol veľký prúd, plávali tam veľké stromy. Keď ich videl, tak išli proti prúdu asi tak 20-30 metrov
od brehu so zapnutým motorom. Po nejakých 20 až 25 minútach počuli z ďaleka asi tak 300 metrov od
brehu výkriky o pomoc, pričom najskôr osoby nevideli, počuli len hlasy a potom uvidel iba hlavy ľudí a

keďže plávali po hladine aj smeti, nevedel presne určiť, koľko ľudí bolo vo vode. Hneď na to chytil telefón,
zavolal 112, jemu povedali, že pošlú pomoc. Telefonovať však musel ísť na cestu lebo pri vode nebol
signál. Keď sa vrátil naspäť k vode, pýtal sa U., že kde sú a on mu povedal, že plávajú po prúde, ale
on ich už nevidel a preto sadol do auta a išiel smerom dole popri vode, kde videl, že jeden človek sedel
v aute, mal naštartované, išiel k nemu, povedal mu, že boli traja, či nevideli kamaráta, avšak už v tom
čase videli ako jeden rybár vyťahuje druhého z vody. Asi tak 2,5 kilometra boli ďalší dvaja rybári, ktorých

keď sa pýtal, povedali, že nič nevideli. Asi tak po 45 minútach prišli požiarnici, ktorým vysvetľoval, čo
sa stalo. Čln mohol byť o dĺžke 3,6 metra, motor mohol mať výkon 5 koňov, ostatné uviesť nevedel, ale
podľa neho bol vyrobený zo sklolaminátu. Jeden človek sedel pri motore v zadnej časti člna, druhý v
strede a v prednej časti sedel tretí. Podľa neho sedeli chrbtom k vodcovi plavidla. Podľa neho bol čln
preťažený, nakoľko to videl, keďže na N. chytá 20 rokov. Vzdialenosť medzi hladinou vody a vrchnou

časťou člna mohla byť 25 centimetrov. Plavbu vo všeobecnosti za daných poveternostných podmienok
a stavu vodnej hladiny s takýmto člnom a takým ponorom považuje za veľmi nebezpečnú. Toto usúdil
preto lebo toto miesto pozná ako svoju dlaň a vie, kedy je plavba bezpečná na člne. Sám má čln s
motorom a nešiel by vtedy na vodu. Aby sa dalo bezpečne chytať na N., čln musí mať aspoň 6 metrov
a aspoň 10 koňový motor. Podľa neho sa aj tento čln potopil preto lebo ho niečo zachytilo a stiahlo ho

pod hladinu a domnieva sa, že ten čln bol tak pre dve osoby.

Z výpovede svedka H. N. vyplýva, že s obžalovaným je kamarát a spolu chodievajú chytať ryby. Viac
krát chodievali spolu na ryby s obžalovaného člnom a jeho motorom, nakoľko tento používali spoločne
a motor mal výkon 4 kone. Motor bol plne funkčný vyrobený asi v roku 1989. Pokiaľ ide o čln, bol to asi 5

metrovdlhýaasi1,5metraširoký,maldrevenúpodlahu,vyberateľnédrevenésedačkyaspevnenýúchyt
na motor. Čln bol laminátový a zadná časť bola laminátová v kombinácii s nerezovým plechom načo sa
uchytával motor. Čln s týmto motorom bol ľahko ovládateľný. Podľa neho bol čln sériovo vyrábaný. Keď
bol s obžalovaným na vode, tak pri zaťažení dvoch osôb motora a výbavy člnu bol ponor asi tak 30 až
35 centimetrov, teda čln trčal nad vodou.

Z výpovede svedka Q. L. vyplýva, že v predmetný deň t. j. 04.04.2015 slúžil 24 hodinovú službu ako
zásahový hasič, pričom v službe boli traja príslušníci a boli vyrozumení integrovaným záchranným
systémom po telefóne, že sa prevrátil čln na N. s tromi pasažiermi a že jedna osoba je nezvestná.
Následne spustili ich čln na vodu a plavili sa k Č. O., ktoré miesto mali nahlásené ako miesto udalosti.

Postupne dostávali informácie, že sa hľadá jedna nezvestná osoba, že dve sú vonku na brehu. Pred
tým Č. O. natrafili na plavidlo, ktoré plávalo ako plavák. Časť, kde býva upevnený motor, teda zadná
časť člna bola vo vode a predná časť člna vyčnievala z vody. Našli ešte aj sonar v obale. Prehľadávali
vodnú hladinu, plavili sa člnom po N., prešli aj na G. E., avšak osobu nenašli. Na hladine plávali drevá.
Pokiaľ ide o informácie, ktoré dostali z brehu a cez telefón boli také, že dvaja plávali smerom na breh a

ten tretí chcel plávať smerom k ostrovu a naposledy bol videný niekde v strede toku v plavebnej dráhe.
Osobu hľadali asi do 18:30 hod., teda do tmy, pričom pri skončení hľadania sa vrátili k člnu, ktorý bol
zadnou časťou prirazený ku dnu N., od brehu to mohlo byť takých 80 až 100 metrov. Priviazali ho o ich
čln a vliekli ho hore dnom za ich člnom asi tak 200 metrov, kde ho vytiahli kúsok ku brehu ku stromom
a tam ho priviazali o strom. Ich člnom sa plavili potom hore proti prúdu k ostrovu pri Č. a tam sonar

odovzdali polícii a povedali im, kde nechali priviazaný čln. Čln nebolo možné vo vode otočiť, nakoľko
bola prudká voda a čln bol ťažký. Po takých 7 až 10 dňoch sa dopočuli, že osoba bola nájdená až na
maďarskej strane. Svedkom potopenia člna nebol. V tom čase nepršalo, veľké vlny neboli, len plával
bodrel na hladine, čo je úplne bežné.

Z výpovede svedka O. N., druhého zasahujúceho hasiča vyplýva, že dňa 04.04.2015 boli operačným
strediskom vyslaný na zásah na vyhľadanie nezvestnej osoby po prevrátení člna. Išli na svojom člne,
pričom vodca plavidla bol D. R.. On a veliteľ sa dohodli, že oni budú prehľadávať vizuálne jeden jednu
stranu a druhý druhú stranu. Bolo im nariadené prehľadať aj ostrov. Počas hľadania chodili viackrát horea aj dole, pričom narazili aj na čln, ktorý trčal z vody tak, že mu trčala predná časť a zadná bola pod
hladinou. Čln priviazali o ich čln a vliekli ho asi tak 5 až 10 minút. Čln sa zle ťahal lebo bol zaplavený,
priviazali ho pri brehu o strom. S člnom sa veľmi nezaoberali, nakoľko vyhľadávali nezvestnú osobu.

Kde nechali čln nahlásili, pričom ich nikto nežiadal, aby čln vytiahli z vody. Hladina N. bola zvýšená a
plávali po nej konáre. Čln, ktorý našli, mohol byť tak 4 metre dlhý a 1,5 metra široký, pričom tieto rozmery
odhadol podľa toho, ako videl čln trčať z vody. Pri samotnom potopení člna nebol prítomný.

Z výpovede svedka D. R., hasiča, ktorý bol v predmetný deň vodca plavidla, ktorým vykonávali

vyhľadávanie nezvestnej osoby hasiči, vyplýva, že boli vyslaný na zásah z dôvodu potopenia člna,
išli smerom k Č., kde našli čln plávať na hladine tak, že mu trčala z vody predná časť a zadná bola
pod hladinou. Čln priviazali k svojmu člnu a ťahali ho asi tak 30 až 50 metrov, priviazali ho pri brehu
o strom. Keď ťahali ten čln, tak museli dávať pozor, nakoľko po hladine plávali veľké konáre, dokonca
museli obchádzať stromy, hladina bola zvýšená a znečistená. Od miesta, kde uviazali čln, boli trochu
vyššie policajti, ktorým povedali, kde nechali čln a oni pokračovali vo vyhľadávaní nezvestnej osoby.

Bol veľký prúd a osobu mohlo odniesť kdekoľvek. Počas hľadania našli sonar, veslo, bandasku, ktoré
veci odovzdali policajtom. Konáre sa nachádzali viac v plavebnej dráhe, neboli pri brehu. Pri potopení
člna nebol.

Z výpovede svedka N. H., brata obžalovaného vyplýva, že nevie, ktorý deň mu telefonoval policajt C. A.,

že bola nehoda na N., kde sa potopili traja ľudia, medzi ktorými bol aj jeho brat, ale nech sa nebojí, že
jeho brat je v poriadku. Dvaja vyplávali a o treťom nevedia. Hneď volal otcovi, s ktorým išli buď hneď do
nemocnice alebo k N.. Na druhý deň mu volal jeho otec, ktorý mu povedal, že mu povedali hasiči, kde
je čln a že nech ho idú zobrať. Spolu s otcom išli autom k miestu, kde mal byť čln priviazaný k stromu,
čo malo byť pri obci O.. Prechádzali sa po brehu N. a po chvíli našli čln, z ktorého museli vybrať vodu,

keďže sa na tom mieste nedal vybrať na breh. Keď vybrali všetku vodu, tak čln skontrolovali a jeho otec
sa na člne plavil smerom k Š., kde za poliklinikou naložili čln na prívesný vozík, ktorý on išiel medzitým
zobrať buď domov alebo k obžalovanému. Ešte predtým z člna odmontovali motor, ktorý dali do auta.
Čln nakladali z vody priamo na vozík. Na člne neboli žiadne škrabance a ani žiadne poškodenie. Po tejto
nehode mal obžalovaný istý čas čln doma, ale potom ho predal. Voda bola vysoká, ale nevedel, aký bol

prúd pri brehu. S obžalovaným sa o tom nerozprávali. Keď čln našli, tak bol prázdny. Predmetný čln bol
asi 4,5 metra dlhý, 1,3 metra široký a hlboký asi tak 50 centimetrov a bol pre 3 alebo 4 osoby. Čln bol
tak široký, že v zadnej časti by sa vedľa seba zmestili dve osoby a v strede tri osoby. Čln nebol ťažký.

Z výpovede svedka Š. H. E., otca obžalovaného vyplýva, že nevie presne, kedy to bolo asi pred tromi

rokmi mu dal jeho syn N. vedieť, že sa jeho druhý syn prevrátil s člnom na N. s tým, že dvaja vyplávali a
jeden sa zatiaľ nenašiel. Hneď išli na miesto, kde mali pri N. odparkované auto, nakoľko obžalovaný bol v
nemocnici. Policajti mu odovzdali synove veci a aj vozidlo, v aute bola ešte mokrá sedačka. Policajti mu
povedali, že požiarnici našli čln a priviazali ho niekde nižšie k stromu. Na druhý deň išli k hasičom, aby sa
opýtali, kde nájdu čln, ktorí im bližšie opísali miesto. Následne išli na miesto k N., kde mal byť čln, avšak

tam bol neprípustný terén, čln našli priviazaný o strom medzi obcou O. a Č.. Čln bol prevrátený hore
dnom a tak ho spolu so synom prevrátili a vedrom vybrali z neho vodu. Keďže vedel, že idú pre čln, tak
si so sebou zobral dosku na sedenie a veslo lebo vedel, že v člne nič nebude, keďže sa potopil a keďže
sa čln na tom mieste nedal vytiahnuť, rozhodli sa, že sa na ňom splaví k poliklinike do Š. s tým, že motor
odmontovali a dali do auta. Voda bola vysoká, kríky boli vo vode zatopené, ale bez problémov sa dostal

do Š.. Na člne išiel bez problémov, neboli na ňom žiadne poškodenia. Čln naložili na vozík a odniesli do
U. do plechovej garáže patriacej synovi N.. Na vode neplávali žiadne predmety, vietor nefúkal, hladina
bola čistá. Keď sa na člne plavil, tak nad vodou mohol byť 25 až 30 centimetrov. Obžalovaný mu potom
hovoril, že čln sa správal tak, ako by ho predok ťahal pod vodu a že si nevie predstaviť, čo to mohlo byť.
Cez prednú časť ich zaplavilo. Tento čln bol zo sklolaminátu, šírku mohol mať na spodku tak 1,10 metra

a na vrchu tak 1,3, dlhý mohol byť 4,5 až 5 metrov a hĺbka 30 centimetrov. On voľakedy podobný čln
vyrábal a ten v pohode odviezol 4 až 5 osôb.

Zvýpovedesvedkyne-poškodenejY.I.,manželkypoškodenéhoH.I.vyplýva,ženebolaočitýmsvedkom
udalosti, ktorá sa stala na N., počas ktorej zomrel jej manžel. V predmetný deň 04.04.2015 jej manžel

robil na dome stavebné úpravy, prišiel obžalovaný s pánom Ö., že idú sonarovať, pričom po obede bolo
dobré počasie, dali si ešte štamperlík domácej. So sebou zobrali dve plastové debničky a tieto brali
preto, aby si mohli na ne sadnúť lebo čln bol čerstvo natretý. Keď boli na oslave, tak jej volala jej sestra
a povedala jej, že má informácie o tom, že na N. sa stala nehoda, jeden z tých, ktorý bol na člne sa utopilalebo zmizol v N.. Následne išli do Č. k N., kde jej povedali, že pán Ö. a obžalovaný sú v nemocnici a
jej manžela hľadajú. Bola sklamaná zo záchranných prác. 24.04.2015 jej volali, ale nevedela uviesť, že
kto, že našli v N. v G. telo. Následne išli do G., kde potom identifikovali, že ide o jej manžela. Pokiaľ

ide o čln, na ktorom mali ísť, tento nevidela, teda ho nevedela a nevie ho popísať. U. E. jej hovoril, že
jej manžela videl asi 30 metrov od brehu a nerozumel tomu, prečo do takého malého člna si sadli traja
na debničky a išli na ňom po N..

Z výpovede svedkyne R. L. vyplýva, že H. I. bol jej brat, avšak priamo k tomu, čo sa stalo, sa vyjadriť

nevie lebo pri tom prítomná nebola. Dňa 04.04.2015 bolo dosť chladno, fúkal vietor, jej syn mal oslavu
narodenín a jej brat H. povedal, že sa na oslavu dostaví, ale príde neskôr. Asi o 18:30 hod. telefonovala
manželke I. jej sestra K. E. a povedala jej, že sa niečo stalo s H., ktorý bol v člne na N.. Mala vedomosť
o tom, že jej brat išiel na N., že išli traja. Jej švagriná sa išla následne s otcom pozrieť k N. a oni čakali
doma. Neskôr sa rozprávala s U. E., ktorý jej povedal, že ich videl ako chodia na N. hore a dole a potom
počul krik, avšak už im nevedel pomôcť. Moment, kedy došlo k samotnému potopeniu člna, on nevidel.

Večer išla aj ona k N., kde hľadala tiež svojho brata, neskôr išli na políciu do Š., kde sa nič nedozvedeli.
Aj na druhý deň ho išli hľadať, tiež volali aj záchranárom, aby ho išli hľadať so psami, pričom pes našiel
stopu a bolo im povedané, že bolo by dobré, keby prišli potápači. Keď prišli potápači, tak prehľadávali N.
sonarom, ale tiež ho nenašli. Asi 20.04.2015 bol nájdený v G. v meste E.. Spolu s jej sestrou išli do G.,
kde potom identifikovali telo, pričom išlo o H. I.. Čln, na ktorom išiel jej brat nikdy nevidela, ale dopočula

sa, že v člne nemali sedadlá a že to bol motorový čln.

Z výpovede príslušníka PZ R.. C. A., ktorý bol služobne zaradený ako referent s územnou a objektovou
zodpovednosťou na O. D. Š.. Keď slúžil s kolegyňou Y. W. asi pred tromi rokmi, dostali od operačného
dôstojníka hlásenie, aby išli preveriť udalosť pri obci Č., kde sa mal prevrátiť čln s posádkou. Keď prišli

pri osadu Č., tak pri hrádzi našli v aute sedieť dve osoby, dvoch mužov, ktorí boli premočení, uzimení
a s dosť veľkými ťažkosťami im povedali, že sa prevrátili s člnom a že ešte jeden bol s nimi a ostal vo
vode. Keď im toto povedali, išli k brehu, či ho niekde neuvidia. Pri vode sa nachádzali nejakí rybári,
prehľadávali breh, stretli možno dvoch alebo troch rybárov. Títo rybári hovorili, že tých ľudí videli chodiť
s člnom po vode a niektorý povedal, že ich počul ako kričia o pomoc a videli ich ako ich odnáša prúd.

Dvaja vyplávali, ale toho tretieho prúd ťahal stredom rieky. Oni čln nevideli, taktiež neboli svedkom ako
tento čln hasiči vytiahli, ale hasiči im hovorili, že čln priviazali o nejaký strom pri obci O.. Hladina bola
vysoká, takže je možné, že po nej niečo plávalo.

Z výpovede svedkyne G.. Y. W., príslušníčky O. D. Š. vyplýva, že si spomína na to, že s kolegom

A.Ý. mala dennú službu, bolo chladnejšie, že bola jar alebo jeseň a vyslal ich operačný dôstojník na
preverenie v obci Č., kde sa mal prevrátiť nejaký čln alebo mal niekto spadnúť do vody. Po príchode na
miesto našli dvoch mužov sediacich v aute, ktorí im povedali, že sa im prevrátil čln a že oni vyplávali von,
že boli traja, ale nevedia, kde je ten tretí. Vyrozumeli operačného, zavolali záchranku, na tých osobách
bolo vidieť, že sú podchladený. Potom prehľadávali okolie, breh N.K., následne prišli hasiči, riaditeľ a

plnili pokyny riaditeľa a operačného. Toho tretieho však nenašli. Čln, ktorý sa mal potopiť, oni nevideli.
N. bol vtedy veľký, ale nepamätala si, či na ňom niečo plávalo.

Z výpovede svedka D. N., ktorý dňa 04.04.2015 na N. chytal ryby so svojím bratom D. L. a R. H.. Súd
zistil, že chvíľku na to ako dorazili na miesto, prišli na miesto policajti, ktorí si od nich pýtali občianske

preukazy a povedali im, že sa stala nejaká nehoda na N.. Počas toho ako bol na brehu N., nevidel plaviť
sa po N. žiadny čln, nikto mu ani nerozprával ohľadom potopenia člna.

Z výpovede svedkyne R. H. vyplýva, že dňa 04.04.2015 išla so svojím priateľom D. N. na N. na ryby
za D. L.. Pár minút po ich príchode prišli na miesto policajti, ktorí si pýtali od nich občianske preukazy a

niekto im povedal, že sa tam stala nejaká nehoda, avšak bližšie im nepovedali. Až neskôr sa dozvedela,
že sa tam prevrátil nejaký čln, na ktorom boli ľudia a že sa dvaja zachránili a jeden nie. Po N. nevidela,
že by sa plavil nejaký čln.

Z výpovede svedka D. G. vyplýva, že 04.04.2015 išiel v poobedných hodinách na N. na ryby v oblasti

Č.. Samotné potopenie lode nevidel, ale videl prevrátený čln, nejaké haraburdy, bandasku a jedného
človeka asi tak 20 metrov od člna asi v polke N.. Videl ho ako sa ponoril a už viac ho nevidel. Vzhľadom
na tok N. nemal odvahu ho ísť zachraňovať, ale hneď volal na 112. Za takých 20 minút počul nejaké
funenie a keď sa pozrel smerom k brehu, tak uvidel nejakého chlapa ako sa drží konárov. Povedal mu,že nech ide k brehu a keď bol bližšie pri brehu mu išiel pomôcť. Keď ho vytiahol, tak ho začal vyzliekať
a hneď nato prišli záchranári alebo policajti. Pred tým, ako videl potopený čln, tak zahliadol na N. nejaký
čln s troma mužmi. Nevedel opísať ten čln.

Z výpovede svedka Ľ. R. súd zistil, že povedal obžalovanému, že Slovenský rybársky zväz má jeden
starší čln, ktorý už nepotrebujú, pričom obžalovaný prejavil o tento čln záujem, išlo o starší čln, ktorý bol
bez poškodenia. Bol to sériovo vyrábaný čln, nebolo treba ku nemu žiadne certifikáty. Išlo o laminátový
čln o dĺžke 4,3 až 4,5 metra, široký mohol byť asi tak 1,4 metra a vysoký asi 55 centimetrov. V prednej

časti bola vzduchová komora, na ktorej sa dalo sedieť a bola aj určená na sedenie. Iná vzduchová
komora v ňom nebola a bol určený na 4-5 osôb. Lavičky tam neboli namontované, ale vyvýšenina, na
ktorú sa mali namontovať bola po celej jednej aj druhej strane, takže s dali posúvať. Na N. vznikajú rôzne
víry, prípadne môže niečo plávať pod hladinou, čo ich mohlo zachytiť a stiahnuť. S vedením člna má 12
ročnú prax, pričom v takomto člne by osádku rozmiestnil tak, že jednu osou by dal sedieť dopredu na
vzduchovú komoru, jednu osobu do stredu a jednu dozadu.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných podkladov zadovážených v prípravnom konaní
a to najmä zápisnicu o vykonaní pitvy, úmrtný list, jednotlivé správy z vodohospodárskeho podniku,
dopravného úradu a správy týkajúce sa osoby obžalovaného. Zo zápisnice o vykonaní pitvy vyplýva,
že príčinou úmrtia H. I. bolo utopenie a teda k jeho smrti došlo násilným spôsobom v príčinnej

súvislosti s trvalým ponorením sa do vody v dôsledku udusenia, paralýzy mozgu. Bezprostredne pred
smrťou bol v mierne podnapitom stave, kde stredná hodnota koncentrácie alkoholu v krvi bola 0,762
promile. Zo správ z dopravného úradu vyplýva, že keďže nebola nahlásená táto nehoda a neboli
vykonané prvotné neodkladné a neopakovateľné vyšetrovacie úkony, nebolo možné hodnoverným
spôsobom stanoviť príčinu plavebnej nehody. Na minimálne rozmery plavidiel nie sú žiadne kritériá,

pričom na N. sa môžu používať aj bezmotorové plavidlá (kajak, kanoe, nafukovacie člny, rybárske
pramice), N. bol vysoký v L. 403 centimetrov a v Š. 340 centimetrov, pričom plavba v predmetný deň
zakázaná ani obmedzená nebola a tiež nie je určené aký minimálny ponor musí mať plavidlo. Vodca
plavidla, ktoré nepodlieha registrácii nie je povinný absolvovať skúšky odbornej spôsobilosti vodcu
malého plavidla. Priemerný ročný vodostav na N. vodočet L. je približne 280 až 330 centimetrov. Z

predmetnej správy tiež vyplýva, že pri zoskupení povoleného nákladu alebo osôb, pri jednom boku
plavidla musí byť zabezpečená bezpečná vzdialenosť 5 centimetrov. Pri tomto zaťažení nesmie náklon
plavidla presiahnuť 15 stupňov. Keďže mal byť voľný bok plavidla približne 10 centimetrov, bolo by
potrebné urobiť skúšku pri nakláňacích pokusoch, avšak skonštatovali, že z odborných skúseností
pri danom prietoku a výške vodnej hladiny voľný bok plavidla cca 10 centimetrov je nepostačujúci,

avšak z doplnenia správy dopravného úradu vyplýva, že nie je možné spoľahlivo určiť minimálnu výšku
voľného boku postačujúceho pre plavbu na vodnej ceste N., keďže dopravný úrad nepozná presný
typ plavidla, nebola vykonaná obhliadka daného plavidla a rozmery plavidla nie sú presné. Zo správy
zo Slovenského hydrometeorologického ústavu vyplýva, že na úseku N. medzi A. U. N. a Š. nebola v
danom období vydaná žiadna hydrologická výstraha na nebezpečenstvo povodne a nebol vyhlásený

stupeň povodňovej aktivity. V predmetný deň sa v predmetnej oblasti nevyskytovali atmosférické zrážky,
hmla ani iné nebezpečné meteorologické javy. Zo správy zo Slovenského vodohospodárskeho podniku
vyplýva, že dňa 04.04.2015 pri vodnej hladine Š. XXX voda prúdila cez prehrádzku, ale nejednalo sa o
mimoriadne silný prúd, dno v tejto lokalite je rovné. Nevedeli sa vyjadriť k výskytu a intenzite vodných
vírov.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením hodnotení na obžalovaného, odpis z registra trestov a
lustráciuvregistripriestupkov,zktorýchlistínzistil,žeobžalovanýjeD.D.od01.01.2005,ktorýboldosiaľ
za svoju kariéru len dva krát pokarhaný, pričom nešlo o závažné pochybenia. Opakovane bol odmenený,
či už peňažným darom alebo odmenou. Z jeho hodnotenia vyplýva, že je spôsobilý vykonávať zastávanú

funkciu. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný a tiež nebol postihovaný za priestupky. Obžalovaného
je teda možné hodnotiť ako osobu bez kriminálnej minulosti, ktorý si v rámci svojej profesie riadne plní
svoje povinnosti.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti

spôsobí smrť.

Podľa § 16 Trestného zákona je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľa) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný spoločne s poškodeným H. I. a H. Ö. dňa 04.04.2015
išli na N. s člnom, ktorý patril obžalovanému sonarovať. Ešte pred tým než vyplývali poškodený a H. Ö.

požili alkoholické nápoje. Hladina N. bola vysoká, počasie bolo dobré, vietor nefúkal. V člne sedeli tak,
že obžalovaný sedel vzadu pri motore a riadil čln, v strede sedel H. I. a vpredu H. Ö.. Obžalovaný im
povedal, že on si záchrannú vestu nedá, ale že tu sú vesty, keď chcú nech si ich dajú. Po určitej dobe
H. I. povedal, aby išli ešte preskúmať miesta v okolí ostrova s čím všetci súhlasili. Smerom k ostrovu
išli kolmo šikmo proti prúdu so zapnutým motorom, pričom zrazu Ö. zakričal, že do člna ide voda, na
čo obžalovaný zareagoval tak, že pridal výkon na motore, avšak už to nepomohlo a čln sa potopil a

oni skončili vo vode. Museli sa rozhodnúť, ktorým smerom budú plávať, pričom I. hovoril, že nech idú
plávať smerom k ostrovu, že ten je bližšie, ale obžalovaný hovoril, že by mali plávať smerom ku brehu
aj keď je ďalej, ale je to smerom s prúdom, čo im pomôže. Obžalovaný spolu s Ö. plávali smerom k
brehu a I. smerom k ostrovu, avšak po určitej dobe sa otočil a začal plávať smerom ku brehu. Na breh
sa podarilo dostať len obžalovanému a Ö., pričom I. sa utopil a jeho telo bolo nájdené až v G.. Príčinou

smrti bolo utopenie, pričom v jeho tele bol zistený aj alkohol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
vodcom člna bol obžalovaný.

Na naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1
Trestnéhozákonajepotrebné,abyobžalovanýznedbanlivostispôsobilsmrťinému.Vdanomprípade,je

nesporné,žeH.I.zomrelvdôsledkuutopeniapotom,akodošlokpotopeniučlna,ktorýriadilobžalovaný,
avšak v konaní obžalovaného nebolo ani znaleckým skúmaním zistené jeho pochybenie počas plavby.
Člnnebolpoškodený,vzduchovákomorabolazjavnevdobromstave,keďžesačlnpopotopeníajvynoril
a plával po hladine. Záver znalca, že čln bol preťažený a že vzdialenosť medzi hladinou vody a vrchom
člna bola nedostatočná, vyplýva len z domnienky znalca, ktorý nemal k dispozícii predmetný čln a teda

nebolo možné jednoznačne tento preskúmať a naviac z výpovede svedka Ľ. R. vyplýva, že tento čln bol
určený pre 4-5 osôb a tiež aj rozmiestnenie osôb v člne zodpovedá tomu, ako ich usadil obžalovaný.
Aj sám znalec skonštatoval, že v prípade, ak sedeli v strede osi člna, nemá vplyv na plavby schopnosť
člna tá skutočnosť, že tam neboli namontované lavičky. Tvrdenie znalca pokiaľ ide o vzdialenosť medzi
hladinou a vrchnou časťou člna, že bola nedostatočná tak v tomto smere súd poukazuje na to, že znalec

nezistil v konaní obžalovaného žiadny nesprávny postup.

Aby bolo možné skonštatovať, že konanie obžalovaného napĺňa skutkovú podstatu prečinu usmrtenia
podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona, musia byť naplnené všetky zákonné znaky danej skutkovej
podstaty, teda tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Pri trestnom čine usmrtenia je objektom ľudský život a hmotným predmetom útoku je telo človeka.
Objektívna stránka spočíva buď v aktívnom konaní páchateľa alebo postačuje aj jeho opomenutie.
Subjektom - teda páchateľom daného trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Na naplnenie subjektívnej stránky postačuje nedbanlivostné konanie, nakoľko tento trestný čin je rýdzo

nedbanlivostným trestným činom. Následok pri tomto trestnom čine musí byť vždy smrť hmotného
predmetu útoku, teda človeka, pričom je potrebné, aby bola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť
medzi konaním páchateľa a následkom. V danom prípade, keďže obžalovaný svojím aktívnym konaním
teda vedením lode neporušil žiadne také postupy, ktoré by boli v rozpore s vedením člna, nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom. Na druhej strane súd skúmal, či keďže

obžalovaný svojím aktívnym konaním nenaplnil príčinnú súvislosť, či takto nedošlo jeho opomenutím a
to najmä ohľadom plavby schopnosti člna, poveternostných podmienok a iných okolností, ktoré by mali
nepriamo vplyv na vzniknutý následok. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v deň, kedy mali ísť sa plaviť po
N. skontroloval na stránke hydrometeorologického ústavu, či sú vydané nejaké výstrahy, ktoré výstrahy
vydané neboli, plavba zakázaná nebola, po N. neplávali žiadne prekážky, ktoré by im bránili v bezpečnej

plavbe a naviac už po potopení člna obžalovaný vyjadril názor, že majú plávať smerom k brehu aj napriek
tomu, že breh je ďalej, ale je to po prúde, poškodený H. I.J. takto neučinil a sám sa rozhodol, že bude
plávať k ostrovu proti prúdu a až následne sa otočil a plával smerom k brehu, kedy už však nedoplával a
došlo k jeho utopeniu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že H. I. sa sám rozhodol aj napriek vyjadreniuobžalovaného a súd je toho názoru, že práve týmto jeho konaním došlo k jeho utopeniu, že bude plávať
smerom k ostrovu. Je pravdou, že primárnym dôsledkom ocitnutia sa poškodeného sa vo vode bolo
potopenie člna a keďže znalec neskonštatoval v konaní obžalovaného pri plavbe žiadne nesprávne

konanie, nie je možné, že by obžalovaný naplnil po stránke objektívnej skutkovú podstatu prečinu
usmrtenia.PodľanázoruznalcabolavzdialenosťmedzihladinouN.ahornoučasťoučlnanepostačujúca,
keďže došlo k zatopeniu člna, čo však podľa názoru súdu nemožno považovať za nejaké konanie, ktoré
zapríčinil obžalovaný, keďže po N. sa plavili minimálne 30 minút aj proti prúdu aj po prúde a nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by robili plavbu nebezpečnou, mohol sa obžalovaný objektívne domnievať, že

čln je pri takomto rozmiestnení ľudí a zaťažení bezpečný.

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by plavidlo, na ktorom sa plavili, bolo v zlom
technickom stave, ktorú skutočnosť nezistil ani znalec, keďže ani nebolo možné toto plavidlo ohliadnuť,
keďže neexistuje. Tiež nebolo preukázané, že práve tým, že ak by sa pripustilo, že plavidlo bolo
preťažené, došlo k naplneniu príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a smrťou H. I., keďže

sám znalec uviedol, že príčinou natečenia vody do člna mohla byť aj iná okolnosť ako preťaženie člna.
Z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne určiť príčinu natečenia vody do člna a teda, či
táto okolnosť bola podmienená, či už aktívnym konaním obžalovaného alebo jeho opomenutím, čím
by bola naplnená objektívna stránka a to nedbanlivostné konanie obžalovaného. Nemožno súhlasiť s
názorom prokurátorky, ktorá uvádza, že obžalovaný nerešpektoval všeobecnú povinnosť zachovávať

bezpečnosť plavby, kedy musí urobiť všetky opatrenia, ktoré vyžaduje bezpečnosť plavby a všeobecne
uznávaná odborná prax na odvrátenie ohrozenia ľudského života, nakoľko z vykonaného dokazovania
vyplýva, že obžalovaný predtým ako išli na plavbu po N. skontroloval, či plavba nie je zakázaná alebo
obmedzená, poučil posádku plavidla o záchranných vestách, rozmiestnil osoby v člne tak, aby sedeli na
osi člna, teda na miestach na to určených i keď je pravdou, že obžalovaný a H. I. nesedeli na lavičkách,

ale na debničkách, pričom na miestach na to určených a v tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie
znalca, ktorý skonštatoval, že to, že nesedeli na originálnych lavičkách, nemá vplyv na plavby schopnosť
člna. H. Ö. sedel vpredu člna na vzduchovej komore, teda na mieste na to určenom. Obžalovaný potom
ako mu bolo oznámené, že do člna vteká voda, pridal na výkone motora, ktoré konanie aj sám znalec
vyhodnotil ako správne, avšak už nemalo žiadaný účinok. Aj po potopení a ocitnutia sa všetkých troch

vo vode, obžalovaný im uviedol, že treba plávať k brehu aj keď je ďalej, ale je to po prúde, teda podľa
názoru súdu obžalovaný urobil všetky opatrenia, aby tak zabránil alebo odvrátil ohrozenie ľudského
života. Nemožno sa tiež stotožniť s názorom prokurátorky v tom smere, že sa obžalovaný nepresvedčil,
či je čln preťažený, nekontroloval hĺbku ponoru lebo nevedel, aká má byť a naviac na mieste, kde sa
plavili nikdy nebol, nakoľko obžalovaný tento čln bežne používal, podľa jeho vyjadrenia boli na ňom už

aj v minulosti tri osoby a naviac osoba, od ktorej čln kúpil sa vyjadrila, že tento čln bol určený pre 4 až 5
osôb a sám znalec skonštatoval, že nosnosť takéhoto člna by mala byť okolo 300 až 350 kíl. V danom
prípade, keďže tam boli tri osoby približne 90 kíl nosnosť člna nebola vyššia ako sa vyjadril znalec.
Pokiaľ ide o hĺbku ponoru je síce pravda, že znalec skonštatoval, že bola nedostatočná ale aj toto jeho
tvrdenie nie je možné objektívne verifikovať, keďže nebolo možné zistiť presné rozmery plavidla, jeho

konštrukciu a ostatné parametre. Je pravdou, tak ako uvádza prokurátorka, že obžalovaný sa vyjadril,
že na mieste, kde potom sonarovali nebol, čo však nemožno pripisovať tomu, že by práve týmto došlo
k potopeniu člna a následnému utopeniu H. I.. Tiež nemožno súhlasiť s tým, že obžalovaný nepoužil na
plavbu čln, ktorý by vyhovoval bezpečnosti, nakoľko tento čln bežne používal aj pri takomto zaťažení aj
na N. a nemožno bez toho, že by sa preskúmal predmetný čln vyvodiť záver, že tento čln nebol plavby

schopný a vyhovujúci pravidlám bezpečnosti. V závere treba uviesť, že obžalovaný bol síce vodcom
plavidla, avšak osoby, ktoré sa s ním plavili na člne, boli dospelé zodpovedné osoby a podľa názoru
súdu postačuje takýmto osobám uviesť, že ak chcú nech si dajú vesty, on si ich dávať nebude, nakoľko
by mu to bránilo v bezpečnom ovládaní člna. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď H. Ö., ktorý
uviedol, že vesty si nedali preto lebo sa sami tak rozhodli.

Súd je toho názoru, že k potopeniu člna nedošlo zavinením obžalovaného, ale inou vyššou mocou
a podľa názoru súdu obžalovaný nespôsobil smrť I. ani z nedbanlivosti, nakoľko obžalovaný, keď
nastupovali do člna všetkým povedal, že sú tam záchranné vesty a potom ako došlo k potopeniu,
obžalovaný vyjadril svoj názor ktorým smerom majú plávať. Za to že H. I. plával iným smerom, teda

tak sa on rozhodol a potom sa mu nepodarilo, keď sa otočil a plával k brehu aj k brehu doplávať,
nemožno dávať za vinu obžalovanému. Teda v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi
konaním obžalovaného a následkom.Vzhľadom k tomu, že súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že by konaním obžalovaného
boli naplnené všetky zákonné znaky v obžalobe prokurátorky Krajskej prokuratúry Nitra popísaného a
kvalifikovaného prečinu usmrtenia, súd podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku obžalovaného spod

obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Nárok na náhradu škody nebol žiadny uplatnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.