Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200740
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719200740.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: Z. I. E., J..

XX.X.XXXX, G. E. Š. XXX, XXX XX, právne zastúpenej JUDr. Janou Zlochovou, LL.M, advokátkou so
sídlom P. O. Hviezdoslava 83/13, 036 01, Martin, IČO: 42 013 933, proti žalovaným v rade 1/: Z. G.Č.,
J.. XX.XX.XXXX, G. E. Š. XXX, XXX XX, v rade 2/: Ľ. G., J.. XX.X.XXXX, G. E. Š. XXX, XXX XX, právne
zastúpeným AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01, Martin, IČO: 50
711 776, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní oprávnení spoločne a nerozdielne majú proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.2.2019, postupne dopĺňanou a aj zmenenou naposledy
podaním žalobkyne zo dňa 29.4.2020, ktorú zmenu súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 17.6.2020 v prítomnosti oboch procesných strán, sa žalobkyňa proti žalovaným domáhala

odstránenia stavby holubníka z parc. reg. C č. 1098/3 a 1099, nachádzajúcej sa v kat. úz. E. Š. v
obci E. Š. v okrese Turč. Teplice, zapísanej na LV č. XX a latríny zriadenej na parc. reg. C č. 1096/2,
nachádzajúcej sa v kat. úz. E. Š. v obci E. Š. v okrese Turč. Teplice, zapísanej na LV č. XX a to v lehote
do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobkyňa sa ďalej domáhala odstránenia plota, nachádzajúceho sa na parc. reg. C č. 1098/3, 1099,
1096/2 a 1100/33, nachádzajúceho sa v kat. úz. E. Š. v obci E. Š. v okrese Turč. Teplice, zapísaného

na LV č. XX, ktorý oddeľuje parcely reg. E č. 90145 a č. 90146, nachádzajúce v kat. úz. E. Š. v obci E. Š.
v okrese Turč. Teplice, zapísané na LV č. XXX a to v lehote do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že ak túto povinnosť žalovaní nesplnia, môže žalobkyňa odstrániť plot na náklady
žalovaných, ktorí sú povinní nahradiť tieto náklady v rozsahu 1-ine spoločne a nerozdielne. Súčasne
požadovala náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tou skutočnosťou, že je výlučnom vlastníčkou nehnuteľností na

LV č. XX pre kat. úz. E. Š. ako parc. reg. CKN 1098/3, 1099 a 1096/2, ktoré nadobudla na základe
zaopatrovacej zmluvy zo dňa 15.12.2010, ktorej vklad bol povolený pod V 758/2010. S poukazom na ust.
§ 126 Obč. zákonníka sa domáhala ochrany proti žalovaným, nakoľko tí zasahujú do jej vlastníckych
práv tým, že majú na pozemkoch žalobkyne postavené stavby uvádzané v zmenenej žalobe, a týmzasahujú do jej vlastníckych práv. Žalovaní sú vlastníkmi susedných nehnuteľností, ktoré sú zapísané
na LV č. XXX pre kat. úz. E. Š. a to rodinného domu číslo súpisné XXX a pozemkov parcely reg. EKN
č. 90145 a 90146.

4. Žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z LV č. XXX, výpis z LV č. XX, oba pre kat. úz. E. Š.. Pripojila
list adresovaný žalovanému v rade 1/ 23.3.2016 a geometrický plán vypracovaný TT Geodetickými
službami - Ing. Ľubicou Holúbkovou, Severná 15, Martin, č. 138/2018, ktorý bol úradne overený
3.12.2018 pod č. 259/2018, na ktorom boli znázornené pozemky žalobkyne, ktoré podľa jej tvrdení mali

byť zabraté žalovanými a na ktorých mali byť postavené stavby uvedené v žalobnom petite. Tiež pripojila
odpoveď žalovaného v rade 1/ na jej list z 25.8.2016 a jej ďalšiu odpoveď adresovanú žalovanému v
rade 1/ zo dňa 31.12.2018.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili prvýkrát podaním na súd došlým 18.9.2019, ktorým
dôvodnosť žaloby zásadným spôsobom namietali. Týmto podaním žalovaní uviedli, že plochy, ktoré

boli ako časti žalobkyni patriacich pozemkov zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. E. Š. a ktoré podľa
tvrdenia žalobkyne jej majú vlastnícky patriť, sú sporné a žalovaní nesúhlasia s tým, že zasahujú
do vlastníckeho práva žalobkyne. Hranicu medzi pozemkami, ktorú žalovaní uznávajú ako nespornú,
vytvára oplotenie, ktoré je inak znázornené aj na geometrickom pláne a následne bolo znázornené aj
na podaní žalobkyne z 29.4.2020 modrou farbou (č.l. 156). Vzhľadom na prijaté závery ROEP, ktoré

boli základom zápisu do katastra, odporujú v minulosti vymedzeniu plôch jednotlivých parciel ako aj
pozemnoknižným snímkam v zmysle vyhotovených výkazov plôch. ROEP podľa názoru žalovaných
vychádzal z nesprávne prevzatých údajov z technicko - hospodárskeho mapovania vykonaného v roku
1983 - 1985. To preto, že žalovaní po vzniku spornosti v priebehu hranice v znení predloženého plánu
žalobkyňou namietali tieto hranice a obrátili sa na Úrad geodézie a kartografie so sťažnosťou, ktorý im

zaslal písomnéprehláseniezodňa24.1.2017avktoromtentoúradkonštatuje,žekprečíslovaniuparciel
145 a 146 nedošlo preto, že pri zameraní v teréne v rámci obnovy operátu novým mapovaním sa zistilo,
že dané nehnuteľností nie sú identické so zákresom pozemkov v právnych podkladoch. Ďalej konštatuje,
že namietaná hranica medzi spornými pozemkami č. 1097 a 1099 bola zameraná pri THM v roku 1985
a táto bola definovaná lomovými bodmi č. 31 - 85, 31/45, 31 - 84 a tiež, že vyhotoviteľ geometrického

plánu č. 44/2016 priebeh hranice neurčoval, ale ho iba prevzal z predchádzajúcich výsledkov merania.
Medzi pozemkami, ktoré sú v užívaní žalovaných a ktoré sú v užívaní žalobkyňou, aj keď žalobkyňa tvrdí,
že plot stojí na jej pozemkoch, sa nachádza oplotenie, ktoré bolo vyhotovené v drevenom prevedení
ešte pred rokom 1980 zo strany právnych predchodcov žalobkyne. Takýto stav bol dlhodobo ustálený a
trval aj po tom, keď predmetné nehnuteľnosti kúpili žalovaní v roku 1980. Plochy, o ktorých žalobkyňa

tvrdí,žepatriajejasúvymedzenédanýmgeometrickýmplánomč.138/2018,majústranysporu40rokov
oplotené a boli užívané bez hocijakých námietok pôvodných vlastníkov týchto nehnuteľností. Práve
spomenuté pozemky sú žalovanými užívané od roku 1981, kedy na základe kúpnej zmluvy spísanej
notárskou zápisnicou pod č. N 267/80, registrovanou na Štátnom notárstve v Martine pod RI13/81 začali
užívať v stave s oplotením, ktorý právny predchodca žalobkyne rešpektoval a vybudoval. Od času tohto

zakúpenia žalovaní nehnuteľnosti užívali v takto vymedzenom rozsahu bez hocijakých námietok suseda,
teda právneho predchodcu žalobkyne a svorne nažívali do času jeho smrti. Po nadobudnutí sporných
nehnuteľností žalovanými bol existujúci pôvodný drevený plot po vzájomnej súčinnosti a s právnym
predchodcom žalobkyne zbúraný a na hranici pôvodného dreveného plota bol vybudovaný spoločnou
aktivitou a zo spoločných finančných prostriedkov nový kovový plot s pevným osadením v zemi a s

osadením pletiva v časti pôvodného osadenia plota, ktorý prebiehal v mieste, ktoré je na pripojenom
vytýčenom náčrte č. 171/2017 vyznačené ružovou čiarou, t. j. čiara, ktorá identifikuje existujúci plot
a čiara, po ktorú bez obmedzenia a námietok právnych predchodcov žalobkyne, žalovaní užívali až
do smrtí právnych predchodcov žalobkyne. K problému s rozsahom užívania parciel žalovanými, s
priebehom hraníc týchto pozemkov, došlo až v roku 2016, keď bol vyhotovený vytyčovací náčrt o

priebehu hranice jednotlivých parciel, ktorý však nezodpovedá skutočnému priebehu hraníc pôvodných
pozemnoknižných parciel, ako aj terajších parciel. Na spodnej časti nehnuteľnosti žalobkyni boli
uskutočňované aj také stavebné výkony, ako je výstavba žumpy a jej osadenie na ploche, ktorá dovtedy
nebola namietaná ako plocha nepatriaca žalovaným. Tento stav vzájomného spolužitia susedov, stav,
za ktorého žalovaní zakupovali nehnuteľnosť vymedzenú oplotením, jednoznačne poskytuje priestor pre

prijatieprávnehozáveru,žeakbyajbolaspochybnenáhranicapôvodnýchpozemnoknižnýchparciel,tak
správanie sa žalovaných, akceptácia sporných pozemkov zo strany právnych predchodcov žalobkyne,
nenamietanie spornosti hranice, súhlas právnych predchodcov žalobkyne na uskutočňovanie stavieb
žalovanými na daných pozemkov je základom tvrdenia, že uvedené pozemky žalovaní po 40-ročnomužívaní, počnúc dňom 1.1.1992 vydržali. Preto žalovaní konštatujú, že podaná žaloba vychádza z
nesprávneho geometrického plánu, nerešpektujúceho pôvodné hranice pozemnoknižných parciel a
spracovaný ROEP je taktiež vypracovaný v rozpore s podkladmi pôvodných pozemnoknižných máp a

takto nesprávny priebeh hranice bol zapísaný aj do listu vlastníctva žalobkyne. Uvedené skutočnosti
sú potom základom toho, že plocha vymedzená v pôvodnej žalobe ako parcela č. 1096/3 o výmere
15 m2, 1098/4 o výmere 4 m2 a 1099/2 o výmere 23 m2 je plochou, ktorá patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných z titulu skutočného priebehu hranice, pôvodných pozemnoknižných parciel
v priestore vybudovaného oplotenia a v prípade, že by uvedený priebeh hranice bol spochybnený

pribraným znalcom v tomto konaní, tak do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných patrí táto plocha
z titulu vydržania.

6. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaní do spisu pripojili výkaz plôch z roku 1947, oznámenie o vybavení
podania zo dňa 24.1.2017, kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 10.12.1980, vytyčovaní náčrt č. 171/2017,
výkaz plôch z roku 1975.

7. Podaním zo dňa 31.10.2019 žalovaná strana navrhla výsluch svedkov Z. U., S. E. M. S. I. a
pripojila do spisu notársku zápisnicu o spísaní kúpnej zmluvy, ktorou žalovaní nadobudli nimi vlastnené
nehnuteľnosti, fotodokumentáciu výstavby plotu, čiastkový protokol č. 31 spísaný dňa 16.12.1982 v obci
E. Š., objednávku na vypracovanie geometrického plánu.

8. Po prvom pojednávaní vo veci samej žalobkyňa menila petit ešte podaním zo dňa 25.11.2019, došlým
na súd 26.11.2019 a na základe pokynu súdu ho nakoniec upravila do podoby, ktorá bola uvedená v
podaní z 29.4.2020 a ktorú zmenu žaloby súd uznesením tak, ako bolo uvedené vyššie, pripustil.

9. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.11.2019 pri odôvodňovaní žaloby uviedla, že žiada vypratať parcely
uvedené v žalobnom petite, v tom čase parcely novovytvorené geometrickým plánom č. 138/2018 s
tým, že na parc. č. 1098 sa nachádza holubník, na novovytvorenej parc. č. 1099/2 sa nachádza žumpa s
latrínouasúčasnežiadala,abyžalovaníbolizaviazaníposkytnúťjejsúčinnosťpriodstráneníspoločného
oplotenia medzi pozemkami žalovaných a to parc. č. 90145 a 90146 a pozemkami, ktoré sú vlastnícky

vedené na žalobkyňu. Svoje vlastnícke práva žalobkyňa opierala o zápis na LV č. XX pre kat. úz. E.
Š. a konštatovala, že žalovaní boli od roku 2011, keď sa žalobkyňa do predmetných nehnuteľností
nasťahovala a predmetné nehnuteľnosti získala, upozorňovaní, že užívajú majetok žalobkyne.

10. Žalovaná strana naopak na tomto pojednávaní zotrvávala na tvrdení, že samotné oplotenie, ktoré

oddeľuje pozemky užívané žalovanými od pozemkov užívaných žalobkyňou, pričom na pozemkoch
užívanými žalovanými, sa nachádzajú sporné stavby, bolo stavané v roku 1980, keď žalovaní kúpili svoje
nehnuteľnosti a to za pomoci predchodcov žalobkyne, čo znázorňujú fotografie, ktoré žalovaná strana do
spisu pripojila. Rodičia žalobkyne nikdy nenamietali vytýčenie plota, jeho priebeh a takto si susedia ako
vlastníci vymedzili priestor, ktorý považovali za svoj. Plot, ktorý dnes existuje, bol postavený na mieste,

kde sa predtým nachádzal iný starší plot, ktorý bol pri výstavbe nového plota odstránený a znázorňujú
ho aj fotografie, ktoré sú pripojené do súdneho spisu. Žalovaní takto dobromyseľne od roku 1980 užívali
plotom vymedzený priestor ako svoj a preto ho k 2.1.1992 vydržali. Ak by sa súd nestotožnil s tým,
že splnili podmienky dobromyseľnej držby vstupu novely Obč. zákonníka do účinnosti k 1.1.1992, tak
aj potom od 1.1.1992 do 1.1.2002 boli splnené podmienky 10-ročnej nerušenej dobromyseľnej držby

predmetného pozemku žalovanými. Za života rodičov žalobkyne, keď otec zomrel v roku 2011 a matka
žalobkyne v roku 2014, nikto z právnych predchodcov žalobkyne nenamietal existujúci stav a spôsob
užívania pozemkov žalovanými. Rodičia žalobkyne nenamietali vlastnícke právo žalovaných k sporným
pozemkom ani vtedy, keď sa na daných pozemkoch stavala žumpa, latrína, holubník a pod..

11. Skutočnosť tvrdenú žalovanými, že plot stavali spoločne tak žalovaní, ako rodičia žalobkyne,
nakoniec žalobkyňa sama na tomto pojednávaní aj potvrdila.

12. K podaniu žalobkyne zo dňa 25.11.2019, sa vyjadrila žalovaná strana podaním z 20.12.2019,
z ktorého vyplynulo, že na svojich tvrdeniach skutočne naďalej zotrváva a žalovaní konštatovali, že

spochybňovanie vlastníckeho práva žalovaných k pozemkom, na ktorých stoja holubník, latrína, žumpa,
resp. požadovať odstránenie plota z pozemkov, je neopodstatnené, nakoľko toto sa nachádza, pokiaľ
ide o drobné stavby, na pozemku žalovaných a pokiaľ o oplotenie, na hranici medzi pozemkami, ktoré
si takto vymedzili predchodcovia žalobkyne a žalovaní v roku 1981, kedy na základe kúpnej zmluvyuž uvádzanej vyššie, začali žalovaní pozemky užívať v stave tak, ako boli oplotením vymedzené. Po
nadobudnutí sporných nehnuteľností žalovanými bol existujúci pôvodný drevený plot za vzájomnej
súčinnosti s právnym predchodcom žalobkyne zbúraný a na hranici pôvodného dreveného plota bol

vybudovaný spoločnou aktivitou a zo spoločných finančných prostriedkov nový kovový plot s pevným
osadením v zemi a s osadením pletiva, ktorý prebiehal v mieste, ktoré na pripojenom vytyčovacom
náčrte č. 171/2017 vyznačený ružovou farbou. K skutočnému problému s rozsahom užívania parciel
žalovanými a v priebehu meraní týchto pozemkov došlo až v roku 2016, keď bol vyhotovený vytyčovací
náčrt o priebehu hranice jednotlivých parciel, ktorý však nezodpovedá skutočnému priebehu hranice

pôvodných pozemnoknižných parciel ako aj terajších parciel.

13.Podobnétvrdeniapotomzaznelizostranyžalovanýchajknávrhuvposlednejzmenežalobyvpodaní
z 29.4.2020, na ktorú žalovaná strana reagovala podaním zo dňa 18.5.2020. Žalovaní len zdôraznili, že
zo samotného podania žalobkyne z 29.4.2020 vyplynulo, že predmetný plot bol postavený jej otcom a
žalovanýmiapotomztohtovyjadreniažalobkynemožnoustáliťprávnestanoviskožalovanýchovydržaní

pozemku za vyhotoveným plotom smerom do záhrady žalovaných. Samotná žalobkyňa totiž potvrdzuje,
že trasovanie plota v miestach tak, ako sa nachádza tohto času, bolo odsúhlasené a akceptované
tak žalovanými, ako aj právnymi predchodcami žalobkyne. Pre prípad, že by aj hranice pôvodných
pozemnoknižných parciel viedli v iných miestach, žalovaní určite pozemky za plotom vydržali a preto
nie je dôvod pre vyhovenie návrhu žalobkyne.

14. Novozvolená právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní 17.6.2020 snažila sa rokovať s
protistranou o možnom zmieri, ktorým by sa vyriešil susedský problém medzi stranami sporu. Poukázala
však na skutočnosť, že pokiaľ ide o argumentáciu vydržania, tak od roku 2019 sa judikatúra súdov
Slovenskej republiky v oblasti nazerania na inštitút vydržania zmenila a v podstate judikatúra sa prikláňa

k tomu, že nie je možné hovoriť o vydržaní, pokiaľ titul pre dobromyseľnú držbu nezakladá uzavretá
zmluva.

15. K dohode, či zmieru medzi stranami sporu, nakoniec nedošlo a preto súd na tomto pojednávaní
meritórne rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol. Takýto záver o nedôvodnosti

žaloby súd prijal na základe dôkazov, ktoré boli produkované stranami sporu v konaní.

16. Aj keď žalobkyňa žiadala, aby boli žalovaní zaviazaní odstrániť stavbu holubníka z parc. reg. C č.
1098/3, je zrejmé, že tento holubník podľa nákresu, ktorý bol pripojený k podaniu žalobkyne z 29.4.2020
a geometrického plánu č. 138/2018, ktorý pripojila žalobkyňa, zasahuje do KNC parc. č. 1098/3,

zapísané v prospech žalobkyne na liste vlastníctva časťou, ktorá je na geometrickom pláne č. 138/2018
vyznačená ako KNC parc. č. 1098/4 o výmere 4 m2. Žalobkyňa ďalej žiadala odstrániť podľa poslednej
zmeny žaloby latrínu, nachádzajúcu sa na KNC parc. č. 1096/2, pričom podľa nákresu žalobkyne k
podaniu z 29.4.2020, ktorým zakresľovala túto stavbu, v podstate do grafickej časti geometrického plánu
č.138/2018,jelatrínapostavenánaparcelevytvorenejgeometrickýmplánomč.138/2018atoKNCparc.

č. 1096/3, ktorá týmto geometrickým plánom bola vytvorená z KNC parc. č. 1096/2. Súčasne holubník je
postavený aj na časti parc. č. 1099 a to na tej časti, ktorá je geometrickým plánom č. 138/2018 uvedená
ako novovytvorená KNC parc. č. 1099/2 o výmere 23 m2. Existujúce oplotenie rodinného domu prebieha
v priebehu červenej čiary, ktorá bola na oddelenie pozemkov použitá geodetkou na geometrickom
pláne č. 138/2018 a žalobkyňa ho znázornila modrou farbou na grafickom náčrte, ktorý pripojila k

podaniu z 29.4.2020. Medzi stranami zostalo nesporné, že oplotenie vyznačené modrou farbou na
grafickom náčrte žalobkyne, resp. červenou farbou na origináli geometrického plánu č. 138/2018 (viď
prílohová obálka č.l. 122), nanovo postavili nahradiac pôvodný drevený plot zo spoločných prostriedkov
a spoločnou prácou rodičia žalobkyne a žalovaní krátko potom, ako svoje pozemky, dnes užívané,
nadobudli kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice v roku 1980.

17. Z výpisu z LV č. XX pre kat. úz. E. Š. súd zistil, že žalobkyňa podľa zápisu na liste vlastníctva
je vlastníčkou KNC parcely č. 1096/2 o výmere 40 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, KNC parcely č.
1098/3 o výmere 236 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a KNC parcely č. 1099 o výmere 270 m2 -
záhrada, pričom tieto nehnuteľnosti podľa zápisu na liste vlastníctva nadobudla zaopatrovacou zmluvou,

ktorej vklad bol povolený pod V 758/2010. Žalovaní podľa výpisu z LV č. XXX sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parcely registra E č. 90145 o výmere 318 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parc. č.
90146 o výmere 667 m2 - trvalý trávny porast, pričom tieto nadobudli kúpou pod RI 13/81 a ako titul
nadobudnutia je uvedená pozemnoknižná vložka č. 155. Na LV č. XXX pre kat. úz. E. Š. je zapísanýaj dom súpisné č. XXX, ktorý je postavený na parcele 1096/1 a to rodinný dom, pričom právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba domu č. XXX, nie je evidovaný na liste vlastníctva.

18. Podľa geometrického plánu, ktorý pripojila žalobkyňa, ide práve o parcely 1096/2, 1096/1, ale aj
parcelu 1097, ktorú užívajú žalovaní a ktoré susedia s jej pozemkami. Súd zistil, že žalovaní notárskou
zápisnicou, napísanou na Štátnom notárstve v Martine dňa 10.12.1980 pod N 267/80, NZ 330/80, ktorá
bola registrovaná dňa 14.1.1981 pod RI 13/81 a ktorou bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcimi
F.. D. Y. a vdovou M. Z., V.. Y. a manželmi G.H., kúpili od predávajúcich dom číslo súp. XXX v E. Š., pri

ňom nachádzajúce sa komory, drevárne, zastavané pozemky a lúky, ktoré nehnuteľnosti boli zapísané
v prospech kupujúcich na LV č. XXX ako parcela EN 146 - lúka o výmere 667 m2 a parcela EN 145 s
domom číslo popisné XXX o výmere 318 m2.

19. Z oznámenia o vybavení podania vystaveného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky zo dňa 24.1.2017, ktoré potom pripojila žalovaná strana, vyplynulo, že parcely bývalej

evidencie nehnuteľností EN č. 145 - dom a dvor o výmere 318 m2 a č. 146 - lúka o výmere 667 m2,
boli pôvodne evidované v pozemkovej knihe vo vložke č. 155. Na základe dedičského rozhodnutia D
833/75 a identifikácie parciel boli pod položkou výkazu zmien č. 50/75 zapísané na LV č. XXX. Následne
zápisom kúpnej zmluvy RI13/81 prešli na nový LV č. XXX do spoluvlastníctva žalovaných.

20. Žalovaní do spisu pripojili aj fotografie zachycujúce existujúci drevený plot (č.l. 146), ktorý v čase,
keď nehnuteľnosti kúpili, oddeľoval pozemky nimi kúpené od pozemkov, ktoré užívali predchodcovia
žalobkyne. Tiež čiastkový protokol (č.l. 107) spísaný dňa 16.12.1998 v Obci E. Š.Ň. pri PHM, z ktorého je
zrejmé, že pri pochôdzke na mieste samom boli vyšetrené všetky predmety merania vrátane pozemkov
a boli ako nesporne označené ich pôvodné nové zmenené vlastnícke užívacie hranice. Výsledky boli

zaznačené v priloženom vyšetrovacom náčrte č. 31, pričom z protokolu vyplýva, že sporné hranice
zistené medzi nimi neboli. Na čiastkovom protokole sa nachádza aj podpis otca žalobkyne Z. X., ktorý
sa viaže k EN parcelám č. 141 a 142, pričom z vyššie citovaného listu Úradu geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky zo dňa 24.1.2017 adresovaného žalovaným vyplýva, že parcely EN č.
141 - dom a dvor a EN č. 142 - záhrada, boli titulom kúpnej zmluvy RI 513/66 zapísané na LV č. XX

do vlastníctva Z. X. a manželky Ž.Í. (rodičov žalobkyne). Následne boli potom prečíslované v roku 1985
na parcely č. 1098 a č. 1099.

21. O tom, že súčasný plot, oddeľujúci pozemky strán sporu, prebieha presne v miestach, kde predtým
stál drevený plot, ktorý odstránili predchodcovia žalobkyne a žalovaní krátko potom, ako žalovaní

nehnuteľnosť kúpili, teda začiatkom 80-tych rokov, vypovedali viacerí svedkovia.

22. Svedkyňa S. E., suseda žalovaných vo svojej výpovedi (ktorá časťami vzhľadom na vek svedkyne
vyznievala zmätočne), uviedla len tú relevantnú skutočnosť, že keď sa do rodinného domu, dnes
užívaného žalobkyňou, nasťahovali jej rodičia X., tak sa medzi pozemkami, dnes užívanými žalovanými,

zjavil plot. Kto ho ale postavil, to vypovedať nevedela.

23. Svedok Z. U., švagor žalovanej v rade 2/, uviedol, že keď G. prišli do E. Š. a kúpili svoj dom a
pozemky, on sa začal dvoriť sestre pani G.. Oplotenie, ktoré dnes oddeľuje pozemky oboch rodín, tam
stálo, čo si on pamätá, minimálne 40 rokov. Postavil ho pravdepodobne otec žalobkyne a stál tam, keď

on ešte začal chodiť so sestrou pani G.. On žalovanému v rade 1/ pomáhal dom rekonštruovať, stavali
tam aj šopy, humná a stavali vždy za plotom v miestach G.Č., nie X. pozemku. Že by niekedy rodičia
žalobkyne, manželia X., vyčítali G., že plot nesprávne oddeľuje pozemky, sa mu do uší nedostalo.

24. Svedkyňa S. U., suseda žalobkyne a sestra žalovanej v rade 2/, uviedla, že od detstva si pamätá, že

pozemky oboch rodín oddeľoval drevený plot, pričom stĺpiky medzi jednotlivými drevenými dielcami boli
zo železničných podvalov. Takýto plot tam bol aj vtedy, keď jej sestra s manželom kúpili dom, ktorý dnes
užívajú. Potom drevený plot spadol a otec žalobkyne s jej švagrom, čiže žalovaným v rade 1/, postavili
na jeho mieste nový plot z pletiva, ktorý prebieha presne v tých miestach, kde stál v minulosti drevený
plot. Svedkyňa uviedla, že v E. Š. býva od narodenia a v súčasnosti býva približne 50 metrov od miesta,

kde bývajú strany sporu. Svedkyňa naviac uviedla, že vzťahy medzi otcom žalobkyne a žalovanými boli
v minulosti veľmi dobré a vzájomne si pomáhali. Dokonca uviedla, že keď išiel švagor, čiže žalovaný v
rade 1/, stavať holubník a pýtal sa otca žalobkyne, či mu to tam nebude vadiť, údajne mu otec žalobkyne
povedal, že pozemok je jeho a môže si na ňom stavať, čo len chce. Sváry medzi rodinami začali ažpotom, čo sa domu nasťahovala žalobkyňa. Po smrti otca v tomto dome bývala najskôr sestra žalobkyne,
neskôr prišla žalobkyňa a začala od švagrovcov žiadať, aby odstránili holubník a vtedy susedské spory
začali.

25. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť a totiž
preto, že sa stotožnil s argumentom strany žalovanej, že ak by aj časť pozemkov za plotom, dnes
užívaných žalovanými, patrila žalobkyni, resp. jej predchodcom v minulosti, a teda hranica medzi
pozemkami bola v minulosti zle určená, tak žalovaní dobromyseľným užívaním pozemkov od roku

1981 do roku 2016 vlastnícke právo tej časti pozemkov, ktoré označila žalobkyňa vo svojom petite
z 29.4.2020, vydržali a preto v súčasnosti sú ich vlastníkmi. Je nesporné, že žalovaní od 14.1.1981,
keď registráciou na Štátnom notárstve nadobudla účinnosť kúpna zmluva, uzavretá vo forme notárskej
zápisnice uvedenej vyššie, ktorou žalovaní v rade 1/ a 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nadobudli rodinný dom a ďalšie pozemky, ktoré sú dnes zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. E. Š. (§
47 ods. 2 Obč. zákonníka účinného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy (Zákon č. 40/1964 Zb.), pozemky

dobromyseľne užívali.

26. Žalovaní v rade 1/ a 2/ tieto pozemky tak, ako boli v prírode ohraničené dreveným oplotením,
oddeľujúcim ich od pozemkov užívaných rodinou X., teda právnymi predchodcami žalobkyne,
dobromyseľne ako vlastné užívali až do roku 2016, keď podľa vykonaného dokazovania ich vlastníctvo k

tej časti pozemkov, na ktorých majú vystavané latrínu, žumpu a holubník, bolo spochybnené samotnou
žalobkyňou. O tejto skutočnosti svedčí list žalobkyne z 23.8.2016 (č.l. 6), ktorým žalobkyňa vyzvala
žalovanýchnazbúraniedrevenejlatrínyauvedeniedopôvodnéhostavuparc.č.1096/2tak,abysimohla
svoje pozemky oplotiť. Dôkaz, že by žalobkyňa už skôr bola upozornila žalovaných, že časť pozemkov
nimi užívaných je jej vlastníctvom, žalobkyňa neprodukovala. Žalovaný v rade 1/ na vyššie uvádzaný list

žalobkyne potom reagoval listom z 25.8.2016, z ktorého vyplynulo, že pokiaľ chce žalobkyňa obnoviť
stavpodľanovéhogeometrickéhoplánu,ktorýsinechalavypracovať,taktoniejestav,ktorýbolpôvodný,
pretože tento stav existuje od roku 1981, keď plot medzi pozemkami postavil otec žalobkyne a samotný
žalovaný v rade 1/ na neho prispel polovicou peňazí a latrína sa nachádza až za plotom na pozemkoch
užívaných G.. Následne potom žalobkyňa listom z 31.12.2018 opätovne vyzvala žalovaných na základe

geometrického plánu č. 138/2018 o vypratanie pozemkov, na ktorých sú postavené stavby žalovaných
tvrdiac, že sú súčasťou jej KNC parciel zapísaných na LV č. XX.

27. Dobromyseľné užívanie sporných pozemkov žalovanými je teda možné zmapovať od 14.1.1981 až
do 23.8.2016, keď žalobkyňa prvýkrát preukázateľne spochybnila vlastnícke právo žalovaných k týmto

pozemkom.

28. Občiansky zákonník, čiže zákon č. 40/1964 Zb., prešiel najrozsiahlejšou novelou, Zákonom č.
509/1991 Zb. , ktorá nadobudla účinnosť k 1.1.1992. Táto novelizácia Obč. zákonníka odchylne upravila
inštitút dobromyseľnej držby, ale aj inštitút vydržania oproti úprave, ktorá v Obč. zákonníku existovala

od roku 1983. Podľa súčasného znenia ust. § 129 ods. 1 Obč. zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou
nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.

29. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že mu vec, alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

30. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

31. Podľa § 134 ods. 2 Obč. zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom
určených právnických osôb (§ 125).

32. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zákonníka, do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v

oprávnenej držbe právny predchodca.

33. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/80/2001, vlastníkom
nehnuteľnosti sa počínajúc 1.1.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržitepo dobu 10 rokov a to aj v prípade, ak sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, do doby oprávnenej
držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky z 31.5.2006 sp. zn. 28Cdo/1050/2006, ktorý názor je možné si osvojiť, tiež vyplýva, že k

nadobudnutiu práva vydržaním došlo vtedy, ak boli v čase po nadobudnutí účinnosti novelizácie Obč.
zákonníka Zákonom č. 509/1991 Zb. splnené zákonné predpoklady vydržania; do doby, po ktorú mal
oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu vykonávanú pred 1.1.1992 a to aj, keď ide
o vec, ktorú nebolo možné do 31.12.1991 vydržať. Zo znenia Obč. zákonníka nemožno vyvodiť, že by
nebolo možné prihliadať na dobu, po ktorú mal oprávnený držiteľ nehnuteľnosť v držbe pred 1.1.1992;

oprávnený držiteľ, ktorý má nehnuteľnosť v držbe po dobu 10 rokov, sa stáva jej vlastníkom a to i v
prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 1.1.1992 a podmienky pre nadobudnutie vlastníctva
vydržaním boli dosiahnuté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 509/1991 Zb..

34. Aj keď do tejto novelizácie Obč. zákonníka pozemok nebol spôsobilým predmetom vydržania,
takým sa stal od 1.1.1992. Je pre súd nepochybné, že držba žalovaných v rade 1/ a 2/ tých častí

pozemkov, ktoré sú v prospech žalobkyne zapísané na LV č. XX a ktoré žalobkyňa pôvodne vymedzila
v pôvodnej žalobe a označila ich podľa geometrického plánu č. 138/2018, bola držba oprávnená. Tento
názor súd vyvodzuje zo skutočnosti, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k pozemkom, ktoré susedia
s pozemkami žalobkyne, kúpnou zmluvou v roku 1980, ktorá nadobudla podľa vtedajších predpisov
riadnu účinnosť registráciou Štátnym notárstvom. Žalovaní sa na základe tejto kúpnej zmluvy ujali držby

kúpených nehnuteľností a ich rozsah bol v prírode vymedzený dreveným oplotením, ktoré oddeľovalo
pozemky žalovaných od pozemkov právnych predchodcov žalobkyne. Drevený plot bol v priebehu roku
1981 následne odstránený otcom žalobkyne, a za pomoci žalovaného v rade 1/ a s jeho finančným
prispením, postavili otec žalobkyne a žalovaný v rade 1/ v mieste priebehu dreveného plota, plot, ktorý
oddeľuje obe nehnuteľnosti dodnes. Z takéhoto počínania právnych predchodcov žalobkyne, zo svojej

kúpnej zmluvy zo skutočnosti, že ich užívacie právo k celému pozemku, ktorý sa nachádzal za plotom,
nikdy nebolo spochybnené, že bez akéhokoľvek prejavu nesúhlasu predchodcov žalobkyne stavali
na svojej časti pozemkov za oplotením postupne jednotlivé budovy, holubník, latrínu, žumpu, vyvodili
žalovaní v rade 1/ a 2/ svoje dobromyseľné presvedčenie, že im všetko, čo sa za plotom, spoločne
postavený s otcom žalobkyne, nachádza, vlastnícky patrí.

35. Za takýchto okolností podľa presvedčenia súdu predchodcovia žalobkyne k 1.1.1992 splnili dnes
platiacezákonnépodmienkyprenadobudnutievlastníckehoprávavydržaním,tedanerušenýmužívaním
sporných nehnuteľností po dobu minimálne 10 rokov s tým, že k 1.1.1992 sa aj pozemok stal predmetom
spôsobilým na vydržanie. Žalovaní potom po dobu ďalších takmer 25 rokov sporné pozemky nerušene

užívali a to až do prvej polovice roku 2016, keď ich vlastnícke právo k pozemku spochybnila žalobkyňa.

36. Súd žalobe žalobkyne vyhovieť nemohol, pretože podľa hlbokého vnútorného presvedčenia súdu
nadobudnutého na základe vykonaného dokazovania, žalobkyňa nevlastní pozemky nachádzajúce sa
za oplotením, ktoré oddeľuje pozemky ňou užívané od pozemkov užívaných žalovanými, pretože (ak

by aj časť týchto pozemkov v minulosti patrila predchodcom žalobkyne), ich dobromyseľným užívaním
minimálne 10 rokov k nim žalovaní nadobudli vlastnícke právo vydržaním a žalobkyni preto ochranu
rozsudkom priznať nemožno.

37. Súd preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

38. Súd nemohol žalobkyni samozrejme vyhovieť ani v tej časti, kde sa domáhala uloženia povinnosti
protižalovanýmodstráneniaplota,nakoľkotentoplotsanachádzanahraniciobochpozemkovažalovaní
podľa vykonaného dokazovania nie sú jeho výluční vlastníci, nakoľko ho mal stavať otec žalobkyne s
osobným a finančným vkladom žalovaných, a preto na uloženie takejto povinnosti žalovaným neexistuje

právny dôvod.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným, ktorí boli v konaní
plne úspešní, priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalovaní ako manželia a
bezpodieloví spoluvlastníci vecí, ktorých vydania sa žalobkyňa domáhala, sú v tomto práve oprávnení

spoločne a nerozdielne, teda v takom pomere, aký je ich vzťah k veci, ktorá bola predmetom tohto sporu,
im súd priznal aj právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.