Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Viera Betáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417205005
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4417205005.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, spore žalobcu: F. J., nar. X.X.XXXX, bytom

F. XX, právne zastúpený JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M, advokátska kancelária s.r.o., skrátene
IKAK s.r.o. so sídlom Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 51 816 865, konajúca prostredníctvom JUDr.
Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M. - konateľ, proti žalovaným: 1) X.. Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., Z.
XXXX/X, 2) K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J., F. XXX/XX, 3) X.. F. K., nar. X.X.XXXX, bytom J., H. XX/
XX, 4) X.. K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D., H. XXXX/XX, 5) Bc. T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX,
všetci právne zastúpení JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 1504, P.
O. BOX 13, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1., 2., 3., 4. a 5. rade k
nehnuteľnostiam parcely reg. „C“ KN, parcela č. XXX/X, druh pozemku: záhrady o výmere 3055 m2,
parcele reg. „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1268 m2 a stavbe
so súp. číslom XX, druh stavby: rodinný dom, postavený na parcele reg. „C“ KN č. XXX/X, nachádzajúci
sa v kat. území F., v obci F., evidovaný na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade R. U., katastrálny
odbor.

II. Nehnuteľnosti, a to: parcelu reg. „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: záhrady o výmere 3055 m2, parc.
reg. „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1268 m2 a stavbui so súp.
číslom XX, druh stavby: rodinný dom, postavený na parcele reg. „C“ KN č. XXX/X, nachádzajúci sa v
kat. území F., v obci F., evidovaný na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade R. U., katastrálny odbor
súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému v 1. rade sumu 1.053,33 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobca je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému v 2. rade sumu vo výške 1.053,33 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobca je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému v 3. rade sumu vo výške 1.053,33 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobca je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému v 4. rade sumu vo výške 1.053,33 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalobca je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému v 5. rade sumu vo výške 1.053,33 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žalovaný v 1. rade je povinný titulom povinnosti na vydanie neoprávneného majetkového

prospechu spočívajúceho vo výške zhodnotenia jeho spoluvlastníckeho podielu v súvislosti so zánikompodielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 638,34 eur, a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

IX. Žalovaný v 2. rade je povinný titulom povinnosti na vydanie neoprávneného majetkového prospechu
spočívajúcehovovýškezhodnoteniajehospoluvlastníckehopodieluvsúvislostisozánikompodielového
spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 638,34 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

X. Žalovaný v 3. rade je povinný titulom povinnosti na vydanie neoprávneného majetkového prospechu

spočívajúcehovovýškezhodnoteniajehospoluvlastníckehopodieluvsúvislostisozánikompodielového
spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 638,34 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

XI.Žalovanýv4.radeje povinný titulompovinnostinavydanieneoprávnenéhomajetkovéhoprospechu
spočívajúcehovovýškezhodnoteniajehospoluvlastníckehopodieluvsúvislostisozánikompodielového
spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 638,34 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

XII. Žalovaný v 5. rade je povinný titulom povinnosti na vydanie neoprávneného majetkového prospechu
spočívajúcehovovýškezhodnoteniajehospoluvlastníckehopodieluvsúvislostisozánikompodielového
spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 638,34 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

XIII. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.3.2017 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam citovaným
vovýrokutohtorozsudku.Čosatýkavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,navrhovalvyporiadanie

v širšom slova zmysle, v rámci ktorého súd prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník
zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, prípadne iným spôsobom, voči žalovaným v 1. až 5. rade.
Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX kat. územia F., pre obec F., vedených na Okresnom úrade R. U., katastrálnom
odbore a spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve č. k.

16D/1207/08 zo dňa 2.12.2009 s tým, že žalovaní v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
vyššie špecifikovaných nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/360-in k celku a žalobca je
podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 330/360-in k celku a vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nadobudol titulom osvedčenia o dedičstve č. k. 16D/563/2006 zo dňa 8.12.2006,
osvedčením vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti N 105/2007 NZ 27498/2007, NCRIs 27326/2007 zo

dňa 12.7.2007 a Darovacej zmluvy zo dňa 8.12.2015.
Žalobcaoznámilžalovanýmsvojzámernakúpupozemkov,resp.spoluvlastníckychpodielovžalovaných
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode I. výroku rozsudku. Právna predchodkyňa žalovaných bola
spoluvlastníčkou nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12-ina k celku evidovaných ako
parc. č. XXX/X a XXX/X, ale domovej nehnuteľnosti nie. Uvedené zmeny v katastri nehnuteľností neboli

zapísané. Na základe listu žalovaného v 5. rade zo dňa 12.7.2016 s názvom „ponuka na odpredaj
nehnuteľností“ je zrejmé, že medzi spoluvlastníkmi nie je sporná tá skutočnosť, že právny predchodca
žalovaných nebol vlastníkom domovej nehnuteľnosti a jeho vlastnícke právo k rodinnému domu bolo
zapísané nedopatrením. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu právnej predchodkyni žalovaných, p. K. W.,
rod. I., vyplýva aj z kúpnej zmluvy vpísanej v maďarčine uzatvorenej dňa 4.3.1942 medzi T. X., rod. O.

H. a spol. ako predávajúcim a W. X., rod. K. I. ako kupujúcou, na základe ktorej pani W., o. i. nadobudla
aj vlastnícke právo k parcele č. XXX, zapísanej v PKV č. XXX pod č. A.II.2. v kat. území F. o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 6/72.
Ponuku žalovaných na odpredanie predmetných pozemkov za sumu vo výške 5.000,- eur žalobca
považuje za neprimeranú.

Žalobca doteraz užíva predmetné nehnuteľnosti, býva v rodinnom dome so súp. č. XX v F.. Predmetné
nehnuteľnosti sú umiestnené pri toku rieky R., pričom tieto nehnuteľnosti sú pri povodniach vždy sčasti
zaplavené spodnou vodou, čo spôsobuje ich nespôsobilosť na stavebné využitie a zároveň možnosť ich
využitia na hospodárske alebo poľnohospodárske účely je do výraznej miere obmedzená. Okrem toho
žalobca znáša aj náklady na udržanie stavu predmetných nehnuteľností sám.Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ponúkol každému spoluvlastníkovi kúpnu cenu za
ich spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vo výške 6,- eur / m2, t. j. kúpna cena za spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 6/360-in k celku, je potom vo výške 432,- eur (podiel 6/360 činí 72 m2) pre každého

žalovaného. Medzi stranami sporu nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
dohodou a vzhľadom na povahu spoločnej veci, keď ide o nehnuteľnosti, s ktorými strany sporu
nevedia spoločne hospodáriť a ani ich užívať podľa veľkosti ich podielov, rozdelenie veci nie je dobre
možné. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol predmetnou žalobou, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva

žalobcu za primeranú náhradu.
Hodnotu predmetných nehnuteľností žalobca preukázal znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom
ešte z roku 1994.

2. Žalovaní sa vyjadrili k podanej žalobe písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním zo dňa 14.7.2017, v ktorom uviedli, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva k predmetu konania s tým, že navrhovali, aby tieto nehnuteľnosti súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu s tým, že žalovaní za primeranú náhradu za
spoluvlastnícky podiel považovali sumu 5.000,- eur za celý spoluvlastnícky podiel žalovaných. Okrem
toho namietali, že žalobca v podanej žalobe nepreukázal stanovenie všeobecnej ceny predmetu konania
a preto žalovaní navrhovali, aby žalobca predložil aktuálny znalecký posudok, ktorý by určil všeobecnú

hodnotu nehnuteľnosti.

3. Právny zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania a po predložení znaleckého posudku č.
20/2018znalcaX..C.K.navrholpripusteniezmenyarozšíreniapetitužalobypodľapísomnéhopodaniaz
čl. 165 s tým, že žalobca súhlasil, že každému zo žalovaných vyplatí na vyrovnanie podielu sumu 1.053,-

eur, ale zároveň žalobca požadoval od každého žalovaného titulom zhodnotenia nehnuteľností, ktorú
užíval viac rokov a do ktorej finančne investoval väčšie prostriedky, aby sa týmto spôsobom zhodnotila
a považoval by za nespravodlivé, pokiaľ by žalovaní neboli zaviazaní k povinnosti zaplatiť žalobcovi
neoprávnený majetkový prospech spočívajúci vo výške zhodnotenia jeho spoluvlastníckeho podielu v
súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva tak, že každý zo žalovaných by zaplatil žalobcovi

sumu 638,34 eur do jedného kalendárneho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Na pripustenie zmeny
petitu žaloby poukázal v súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 12/2011 z
27.2.2012. V tomto smere právny zástupca poukázal na skutočnosť, že znalec v znaleckom posudku
na strane 35 sám uvádza, že žalobca, teda zadávateľ znaleckého posudku realizoval stavebné úpravy
a modernizáciu rodinného domu, vybudoval letnú kuchyňu, prístrešok, výstavbu garáže, vyhotovil nové

oplotenie od ulice medzi letnou kuchyňou a prístreškom a pod., čiže sa nejedná o bežné náklady
alebo náklady spojené s udržiavaním nehnuteľnosti. Znalec v znaleckom posudku určil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností v súčasnom stave po vykonaní stavebných prác a modernizácie vo výške
63.200,- eur a zároveň uviedol aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností v stave bez vykonaných stavebných
úprav a modernizácie vo výške 24.900,- eur, čím bolo preukázané, že reálne došlo k zhodnoteniu

vyporiadaných nehnuteľností, a to sumou 38.300,- eur (63.200,- eur - 24.900,- eur). Týmto odôvodňoval
žalobca pripustenie zmeny petitu žaloby a rozšírenie žalobného návrhu s tým, že všeobecná hodnota
jedného spoluvlastníckeho podielu 6/360-in v súčasnom stave po stavebných úpravách a modernizácii
je vo výške 1.053,33 eur, všeobecná hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu 6/360-i v stave
bez stavebných úprav a modernizácie je vo výške 414,99 eur, a preto výška zhodnotenia jedného

spoluvlastníckeho podielu 6/360-in je 638,34 eur.
Kvznesenejnámietkepremlčaniazostranyžalovanýchžalobcauviedol,žetentonárokniejepremlčaný,
nakoľko žalobca sa môže domáhať svojho nároku titulom vynaloženia nevyhnutných nákladov do dvoch
rokov odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu s tým, že zo znaleckého posudku č. 20/2018
vyplýva, že boli vykonané stavebné úpravy a modernizácia, ktorými došlo k reálnemu zhodnoteniu

nehnuteľnosti, pričom vykonané stavebné úpravy a vybudovanie nových objektov, nie je možné v
žiadnom prípade možné považovať za náklady na nutnú opravu a údržbu veci, ale za investície vložené
do nehnuteľnosti. Právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu spočívajúceho vo výške
zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu druhého spoluvlastníka sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe
podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto podielového spoluvlastníctva.

4. Právny zástupca žalovaných sa písomne vyjadril k pripustenej zmene petitu žaloby písomným
podaním zo dňa 7.8.2018 a uviedol, že žalovaní súhlasili so všeobecnou hodnotou predmetu konania
podľa znaleckého posudku č. 20/2018 v sume 63.200,- eur. Nesúhlasil v mene žalovaných s toučasťou zmeny žalobného petitu, podľa ktorej došlo k zhodnoteniu nehnuteľností, ktoré sa majú
vyporiadať, nakoľko investície vynaložené žalobcom boli bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi,
teda bez ich súhlasu s tým, že podľa názoru právneho zástupcu žalovaných, nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia neprechádza spolu s predmetom podielu nadobúdateľa, ale zostáva ako
záväzkový vzťah medzi pôvodným okruhom spoluvlastníkov. Nárok investujúceho spoluvlastníka na
vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zhodnotením spoluvlastníckych podielov ostatných
spoluvlastníkov vzniká pri zániku spoluvlastníckeho vzťahu. Mal za to, že žalobca nepreukázal výšku
zhodnotenia spoluvlastníckych podielov podľa znaleckého posudku, nakoľko v znaleckom posudku je

uvedené, že stavebné úpravy mali prebiehať od roku 1994. Podľa jeho názoru, je povinnosťou žalobcu
preukázať, v ktorom období došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu a tiež preukázať, či v danom
prípade žalobca vynaložil iba nevyhnutné náklady, resp. náklady, ktoré mali zvýšiť hodnotu predmetu
konania. Žalovaní súhlasili iba s tým, aby im žalobca vyplatil primeranú náhradu za spoluvlastnícky
podiel, každému vo výške 1.053,- eur. Z opatrnosti vzniesli v tomto podaní námietku premlčania, keď
zastávali ten právny názor, že z titulu nevyhnutných nákladov bolo právo žalobcu domáhať sa svojho

nároku do uplynutia dvoch rokov, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ sa týka nákladov
na zhodnotenie nehnuteľností, žalobca mal prvýkrát túto možnosť si uplatniť pri zániku podielového
spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi. Preto v časti, v ktorej sa žalobca domáha vydania
neoprávneného majetkového prospechu vo výške pre každého žalovaného sumou 638,34 eur žiadali
žalovaní žalobný návrh zamietnuť.

5.Súdvsúladesustanovením§140a§142C.S.P.pripustilnavrhovanúzmenupetitužalobyarozšírenie
žaloby právnym zástupcom žalobcu z čl. 165 na pojednávaní konanom dňa 4.6.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov strán sporu, výpoveďou žalobcu,

výpoveďou svedka a oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to: výpisom z LV č.
XXX kat. územia F., doplnením žiadosti o odkúpenie pozemku žalobcu adresovanou žalovanej v 5.
rade, vyjadrením žalovanej v 5. rade k finančnej ponuke, Kúpnopredajnou zmluvou Čd XXXX/XX,
oznámeniami žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu na mimosúdne vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a zrušenia, internetovými správami realít o hodnote pozemkov v obci F., znaleckým

posudkom č. XXX/XXXX, vyjadrením žalovaných k žalobe, mailovou komunikáciou medzi právnymi
zástupcami strán sporu, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaných, predložením znaleckého posudku
č.XX/XXXXžalobcomačestnýmiprehláseniamiT.J.aF.J.,stanoviskomprávnehozástupcužalovaných
k znaleckému posudku, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.9.2018 a 7.11.2018,
návrhom na vykonanie dôkazu, fotodokumentáciou po vykonaní stavebných úprav a modernizácie

nehnuteľností, faktúrou č. 85/2012 s príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 6.6.2012, faktúrou
č. 181/2012 spolu s príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 1.10.2012, dokladmi o nákupe
stavebného materiálu z GARDEN J., s.r.o., výdajkou zo dňa 9.10.2014 a dokladom o zaplatení kartou,
ďalšími výdajkami zo dňa 9.10.2014, 23.1.2015, 21.2.2015, 28.2.2015, 7.3.2015, 7.3.2015, 12.3.2015,
20.3.2015, 10.4.2015, Kúpnou zmluvou na LV č. XXX kat. územia A. V. a LV č. XXX, a zistil nasledovný

skutkový a právny stav veci:

7. Dňa 21.1.2019 súd pojednával v neprítomnosti žalovaných a ich právneho zástupcu podľa § 180
C.S.P., ktorý neúčasť ospravedlnil mailom zo dňa 18.1.2019 a ospravedlnil aj neúčasť žalovaných
a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti aj z dôvodu, že súd bude na

pojednávaní vypočúvať svedka s tým, že trval na svojich doterajších vyjadreniach, najmä na stanovisku
zo dňa 7.8.2018, výrok IV.

8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe spolu s pripustením zmeny žaloby
a rozšírením žaloby trval v celom rozsahu, keď z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne

preukázané a vyplýva z tohto dokazovania, že vyporiadané nehnuteľnosti v kat. území F. užíval
a užíva výlučne žalobca. Z predloženého znaleckého posudku č. 20/2018 ako aj z ostatných
predložených listinných dôkazov, fotodokumentácie, dokladov o nákupe materiálov, ako aj z výpovede
svedka vyplynulo, že žalobca postupne od roku 2012 vyporiadavané nehnuteľnosti zhodnotil, vynaložil
investície do stavebných prác a modernizácie, ktorých vynaložením preukázateľne došlo k zhodnoteniu

vyporiadavaných nehnuteľností. Stavebné úpravy a modernizáciu spočívajúcu vo vybudovaní nových
objektov, letnej kuchynky, garáže, oplotenia, uviedla, že nemožno v žiadnom prípade považovať za
nevyhnutné náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na bežnú údržbu, ako to tvrdili žalovaní, ale
za investície, ktorými sa vyporiadavanie nehnuteľnosti zhodnotili, pričom výška zhodnotenia vyplývapriamo z predloženého znaleckého posudku. Navrhla, aby súd prikázal vyporiadavané nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň mu uložil povinnosť titulom náhrady za prikázaný
spoluvlastnícky podiel ostatných podielových spoluvlastníkov povinnosť zaplatiť každému jednému zo

žalovaných sumu vo výške 1.053,33 eur a zároveň vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonanými
investíciami zhodnotil vyporiadavané nehnuteľnosti, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v
širšom slova zmysle, teda aby uložil povinnosť každému jednému zo žalovaných, teda žalovanému v
1. rade až žalovanému v 5. rade povinnosť titulom vydania neoprávneného majetkového prospechu
spočívajúceho v zhodnotení spoluvlastníckeho podielu každého jedného zo žalovaných povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 638,34 eura, ktorá výška zhodnotenia vyplýva z predloženého
znaleckého posudku. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaných, uviedla, že
predmetná námietka premlčania je neopodstatnená, nakoľko žalobcom vložené investície nie sú resp.
neboli nákladmi, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť, ale investíciami, ktorými sa reálne vyporiadavané
nehnuteľnosti zhodnotili, čo znamená, že právo žalobcu na vydanie neoprávneného majetkového
prospechu spočívajúce v zhodnotení podielov ostatných podielových spoluvlastníkov sa premlčuje až

po zániku tohto podielového spoluvlastníctva a v tejto súvislosti poukázala aj na Nález Najvyššieho súdu
SR č. 4M Cdo 12/2011. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhla, aby súd žalobe v zmysle pripustenej
zmeny petitu na pojednávaní dňa 4.6.2018 vyhovel a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

9. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj na pripustenej zmene žalobného návrhu a na
prednese svojho právneho zástupcu s tým, že so žalovanými sa mimosúdne dohodnúť nevedel, lebo
nesúhlasili s jeho návrhom. Čo sa týka investícií vložených do nehnuteľnosti uviedol, že nehnuteľnosť
zveľaďoval v priebehu posledných piatich rokov, pretože pôvodne býval v nehnuteľnosti v A. V., ktorú
predal a z tých peňazí predmetnú nehnuteľnosť zrekonštruoval, aby v nej mohol bývať. V predmetnej

nehnuteľnosti žije sám. Čo sa týka rekonštrukcie nehnuteľnosti uviedol, že túto vykonal v dvoch etapách,
keď v prednej časti domu musel najprv vymeniť strechu, lebo mu zatekalo a zadnú časť domovej
nehnuteľnosti rekonštruoval vo väčšej časti, v ktorej sa býva. Čo sa týka žalovaných, uviedol, že
nikdy sa o predmetnú nehnuteľnosť nezaujímali, neprispeli žiadnou sumou k jej rekonštrukcii, pričom
zrekonštruovanú nehnuteľnosť videla iba žalovaná v 5. rade. Tiež uviedol, že žalovaní ako podieloví

spoluvlastníci žiadnym spôsobom nebránili žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že nikdy
v minulosti nepožiadal žalovaných o ich povolenie, aby mohol vykonať stavebné úpravy a rekonštrukciu
nehnuteľnosti.

10. Právny zástupca žalovaných uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ale iba v tej časti, ktorou súd zaviaže žalobcu k
povinnosti na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť každému zo
žalovaných sumu 1.053,33 eur a zároveň so zrušením a podielovým spoluvlastníctvom prikázaním
do výlučného vlastníctva žalobcu, avšak zásadne nesúhlasil a namietal ďalšiu časť žalobného návrhu
a rozšírenie žaloby v tej časti, ktorou súd zaviazal žalovaných v 1. až 5. rade k povinnosti vydania

neoprávneného majetkového prospechu spočívajúceho vo výške zhodnotenia jeho spoluvlastníckeho
podielu v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 638,34
eur, každého zo žalovaných, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom túto časť namietal tým, že
vzniesol z opatrnosti námietku premlčania, keď zastával ten právny názor, že z titulu nevyhnutných
nákladov bolo právo žalobcu domáhať sa svojho nároku do uplynutia dvoch rokov, keď došlo k

bezdôvodnému obohateniu. Mal za to, že žalobca nepreukázal v konaní zhodnotenie spoluvlastníckeho
podielu v širšom slova zmysle investíciami, ktoré vložil do nehnuteľnosti, keď mal za to, že žalobca
vynaložil v predmetnej nehnuteľnosti iba nevyhnutné náklady.

11. Svedok C. J., brat žalobcu uviedol, že vo veci chce vypovedať ako svedok, napriek príbuzenskému

pomeru k žalobcovi s tým, že vedel o čo ide v predmetnom spore. Uviedol, že si pamätá, že všetky
práce, ktoré vykonal jeho brat - žalobca, na nehnuteľnosti v F. začal v roku 2012 a prispôsoboval
si ich podľa toho, koľko mal k dispozícii peňazí, pretože bol invalidným dôchodcom a vdovcom a
vždy podľa toho rekonštruoval a prerábal, koľko mal k dispozícii peňazí. V roku 2014 predal svoju
nehnuteľnosť v A. V., vtedy investoval do nehnuteľnosti v F. viac ako predtým a zároveň dokončil

celú rekonštrukciu nehnuteľnosti. Všetky práce si vykonával svojpomocne a všetok materiál v rámci
stavebného, ale aj iného kupoval sám zo svojich peňazí. Čo sa týka prác, ktoré vykonal na predmetnej
nehnuteľnosti, svedok uviedol, že si pamätá, že sa jednalo o výmenu strechy starej za novú s tým, že
trámy zostali pôvodné. Čo sa týka zadnej časti nehnuteľnosti, tú prerobil vo väčšej miere a úplne vynovila pristaval letnú kuchyňu. Okrem toho v celej novej zadnej časti, ale aj v prednej časti vykonával novú
elektroinštaláciu a nové kúrenie. Nemal o tom vedomosti, že by niektorí zo žalovaných prispeli finančne
do rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti. Uviedol, že nikdy nikoho, okrem žalobcu, nevidel v predmetnej

nehnuteľnosti.

12. Výpisom z LV č. XXX kat. územia F., pre obec F., okres R. U. žalobca preukázal, že nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom vyporiadania, tvoria podielové spoluvlastníctvo strán sporu, a to žalobcu vo výške
spoluvlastníckeho podielu 330/360-in k celku a žalovaných v 1. až 5. rade v podiele 6/360-in k celku.

13. Výpisom z LV č. XXX kat. územia A. V., pre obec A. V., okres R. U. zo dňa 9.11.2018 žalobca
preukázal, že výlučnými vlastníkmi tejto nehnuteľnosti v podiele 1/1 k celku sú X.. E. Z., N.. a X.. S. Z.,
bytom Q. č. XXX, ktorí predmetnú nehnuteľnosť odkúpili do výlučného vlastníctva na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 14.10.2014 od žalobcu za kúpnu cenu 75.000,- eur.

14. Návrhom na odkúpenie pozemku žalobca preukázal, že takýto písomný návrh zaslal dňa 6.5.2016
žalovanej v 5. rade, kde jej navrhol, že má záujem odkúpiť predmetné nehnuteľnosti od žalovanej v 5.
rade vo výške 2.000,- eur a navrhoval zároveň osobné stretnutie.

15. Žalovaná v 5. rade zaslala žalobcovi finančnú ponuku na odpredanie predmetných pozemkov dňa

12.7.2016, kde uviedla, že po dohode ostatných podielových spoluvlastníkov dávajú spoločne finančnú
ponuku na odpredanie predmetných pozemkov v hodnote 5.000,- eur a na podiel v nehnuteľnosti, čo sa
týka domovej nehnuteľnosti, sú ochotní predať za 1,- euro.

16. Kúpnou zmluvou č. Čd XXXX/XXXX žalobca preukázal, že právna predchodkyňa žalovaných, p. K.

W., rod. I. uzatvorila dňa 4.3.1942 s T. X., rod. O. H. a spol. ako predávajúca, na základe ktorej p. K.
W. nadobudla aj vlastnícke právo k parc. č. XXX zapísané v PKV č-. XXX pod č. A.II.2. v kat. území F.
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/72.

17. Oznámením právneho zástupcu žalobcu z čl. 9-13 žalobca preukázal, že jeho právny zástupca

oznámeniami, ktoré doručil každému zo žalovaných mal snahu riešiť zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva uzavretím mimosúdnej dohody k predmetným nehnuteľnostiam, podľa
ktorého oznámenia právny zástupca žalobcu navrhol každému zo žalovaných ako podielovému
spoluvlastníkovi kúpnu cenu za ich spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo výške 6,- eur / m2, to
znamená, že za spoluvlastnícky podiel každého žalovaného o veľkosti 72 m2 navrhoval vyplatiť sumu

432,- eur. Zároveň vyzval každého zo žalovaných, aby v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia
tohto oznámenia sa vyjadrili k vyššie uvedenému návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.

18. Žalobca internetovými ponukami z čl. 14-15 preukázal hodnotu nehnuteľností v lokalite obce F. za

m2, ktorý sa pohybovalo v rozmedzí 6,36 eur - 7,60 eur / m2.

19. Znaleckým posudkom č. 212/1994 zo dňa 10.12.1994 žalobca preukázal, že v tom čase bola
predmetná nehnuteľnosť ohodnotená sumou 470.338,- Sk.

20. Znaleckým posudkom č. 20/2018 zo dňa 8.2.2018 bolo preukázané, že všeobecná hodnota
nehnuteľností vyporiadania sa majúcich v súčasnosti predstavuje hodnotu 63.200,- eur a všeobecná
hodnota týchto nehnuteľností v pôvodnom stave, teda pred zhodnotením predstavovala sumu 24.900,-
eur.

21. Z čestného prehlásenia F. J. zo dňa 31.1.2018 z čl. 94 bolo preukázané, že vyhlásil na svoju česť, že
dom so súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X v F. stavali jeho starí rodičia S. J. a manželka J., rod. U..

22. Z čestného prehlásenia T. J. zo dňa 31.1.2018 z čl. 95 bolo preukázané, že vyhlásil na svoju česť, že
ako následný dedič po starej mame O. J., rod. I. vie z informácií svojho otca C. J. ml., že ich dedičstvo na

parc. č. XXX/X - záhrady a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s domom č. XX je iba v pôde a
nie v dome, aj keď bolo uvedené v LV č. XXX, dom so súp. č. XX staval pán S. J. s manželkou J., rod. U..23. Žalobca preukázal, že vykonal stavebné úpravy a modernizáciu vyporiadavaných nehnuteľností
postupne od roku 2012 nákupom stavebného materiálu, a to faktúrou č. 85/2017 a príjmovým
pokladničným dokladom zo dňa 6.7.2012, faktúrou č. 181/2012 a príjmovým pokladničným dokladom zo

dňa 1.10.2012, dokladmi o nákupe stavebného materiálu od spoločnosti GARDEN J., s.r.o., výdajkami
a dokladmi o zaplatení kartou zo dňa 9.10.2014, 9.10.2014, 23.1.2015, 21.2.2015, 28.2.2015, 7.3.2015,
7.3.2015, 12.3.2015, 20.3.2015, 10.4.2015, ako aj výpisom zo svojho účtu.

24. Fotodokumentáciou z čl. 210-214 žalobca preukázal, ako vyzerala predmetná nehnuteľnosť pred

rekonštrukciou a modernizáciou a po rekonštrukcii a modernizácii.

25. Podľa ustanovenia § 141 odsek 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a
o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

26. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému,
alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

27. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru
veci:
Ustanovenie § 142 OZ upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym

rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu
dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Toto konanie je návrhovým konaním, čo znamená,
že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov
bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Účastníkmi
konania musia byť všetci spoluvlastníci. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového

spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o
vyporiadaní iným spôsobom. Ak súd pristúpi k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, je povinný
spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 142 OZ vyplýva, že
súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím: a)
rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c)

nariadením predaja veci a rozdelením výťažku. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný
prihliadať pri rozhodovaní a vyporiadaní podielového vlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť
spoluvlastníckychpodielovajednaknaúčelnévyužitieveci.Rozdelenievecipripadádoúvahyvprípade,
že je vec možné reálne rozdeliť a treba skúmať aj skutočnosť, či každý zo spoluvlastníkov má záujem
si udržať vlastnícke právo k veci. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok

rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Vec musí byť deliteľná, nielen z hľadiska
faktického, ale aj právneho a jedným z významných faktorov pri posúdení reálnej deliteľnosti vecí je
faktor finančnej nákladnosti, a to, či podielový spoluvlastník má finančné prostriedky na to, aby sa táto
reálna deľba nehnuteľnosti mohla uskutočniť, a aby mohol náležite využívať svoj podiel z nehnuteľnosti.
Prikázanie veci môže mať v zásade trojitú formu, a to: 1) celá vec je prikázaná do výlučného

vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, čo je pravdepodobne najčastejší spôsob prikázania
veci, 2) prikázanie celej veci viacerým z doterajších spoluvlastníkov, vec sa znova prikazuje
do podielového spoluvlastníctva, no veľkosť spoluvlastníckych podielov je novokonštituovaná, 3)
tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá je prikázaná do podielovéhospoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie sú spoluvlastnícke podiely
ostatných spoluvlastníkov, ale celá vec. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd prihliada najmä na veľkosť
spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči

ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim
kritériom. V prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi
dominantného spoluvlastníckeho podielu. Pod účelovým využitím veci je treba rozumieť predovšetkým
využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
je nutné prihliadať aj nato, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom

nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Podmienkou
prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady a zákon
neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba
vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú by bolo možné
predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné
v danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu

cenovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Ďalej súd
musí skúmať pri tomto spôsobe vyporiadania, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje
potrebnými finančnými prostriedkami, resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť
primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom.

30. Na základe bližšie špecifikovanej charakteristiky zákonného ustanovenia § 142 odsek 1 OZ súd
dospel k takému právnemu názoru a záveru veci, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť, keď žalobca
dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom č. 20/2018 zo
dňa 8.2.2018.
V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, čo strany sporu nepopierali, že všetci sú podielovými

spoluvlastníkmi k vyporiadania sa majúcej nehnuteľnosti, a to parcely C“ KN“ č. XXX/X , druh pozemku
záhrady o výmere 3055 m2, parcely reg. „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1268 m2 a stavbe so súp. číslom XX, druh stavby: rodinný dom postavený na parcele reg. „C“
KN č. XXX/X nachádzajúci sa v kat. území F., v obci F., evidovaný na LV č. XXX, vedenom na Okresnom
úrade R. U., katastrálnom odbore, s tým, že žalobca má dominantný väčšinový podiel 330/360-in z celku,

ktorý nadobudol titulom Osvedčenia o dedičstve č. k. 16D/563/2006 zo dňa 8.12.2006, Osvedčením
vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti N 105/2007 NZ 27498/2007 NCRIs 27326/2007 zo dňa 12.7.2007
a Darovacej zmluvy zo dňa 8.12.2015, ostatní žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi k predmetným
nehnuteľnostiam v podiele 6/360-in k celku, ktoré nehnuteľnosti všetci nadobudli titulom Osvedčenia o
dedičstve č. k. 16D/1207/2007 zo dňa 2.12.2009.

V konaní bolo nesporne preukázané, že strany sporu súhlasili, najmä žalovaní, so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, keď žalobca predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne sám
a žalovaní súhlasili aj s navrhovaným spôsobom vyporiadania predmetných nehnuteľností tak, ako ich
navrhoval žalobca, a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu a vyplatením za primeranú náhradu
žalovaných ich podielom. Takisto žalovaní súhlasili s vyplatením ich podielu z nehnuteľností v sume

1.053,33 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a s takouto sumou súhlasil aj žalobca v súlade s
predloženým znaleckým posudkom č. 20/2018.

31. Súd skúmal najprv bez ohľadu na navrhovaný spôsob vyporiadania veci, či je možné nehnuteľnosť
reálne rozdeliť a či má význam k takémuto spôsobu riešenia sporu pristúpiť a či tento spôsob

vyporiadania veci spĺňa faktor finančnej nákladnosti, resp. ako je finančne nákladný. V tomto smere
súd dospel k záveru, že ani jeden zo žalovaných nemá záujem o rozdelenie veci vzhľadom k tomu,
že ide o nehnuteľnosť takú, aká je a vzhľadom k tomu, že túto od začiatku užíva výlučne žalobca a
vzhľadom k tomu, že žalovaní súhlasili so žalobou a s návrhom žalobcu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhol, namietali iba vyplatenie sumy 638,34 eur, každý zo

žalovaných titulom povinnosti na vydanie neoprávneného majetkového prospechu spočívajúceho vo
výške zhodnotenia jeho spoluvlastníckeho podielu.

32. Spornou zostávala časť, ktorú si žalobca uplatnil po rozšírení žalobného návrhu a pripustenia zmeny
petitu žaloby súdom, keď navrhoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v

rámci ktorého súd prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil nehnuteľnosť
investíciami prípadne iným spôsobom.
Žalobca v konaní preukázal skutočnosti, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania zhodnotil
vloženými investíciami do predmetnej nehnuteľnosti, a to jednak znaleckým posudkom č. 20/2018 zodňa 8.2.2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je v súčasnom stave
po vykonaní stavebných prác a rekonštrukcií vo výške 63.200,- eur a všeobecná hodnota nehnuteľností
v stave bez vykonaných stavebných úprav a rekonštrukcie je vo výške 24.900,- eur (strana 41 ZP

č. 20/2018). V konaní žalobca listinnými dôkazmi, a to faktúrami č. 85/2012, č. 181/2012, príjmovými
pokladničnými dokladmi a ďalšími dokladmi o nákupe stavebného materiálu od spoločnosti GARDEN
J., s.r.o., ako aj výdajkami o kúpe tovaru a dokladom o zaplatení kartou z rokov 2012, 2014 a
2015 a Kúpnou zmluvou zo dňa 14.10.2014, keď žalobca nehnuteľnosť v kat. území A. V., v ktorej
predtým žil a bol jej výlučným vlastníkom, predal manželom Z., bytom Q. XXX za kúpnu cenu 75.000,-

eur, preukázal, že od roku 2012 postupne kupoval stavebný materiál, ale aj iný materiál potrebný
k rekonštrukcii a k modernizácii predmetných nehnuteľností a z fotodokumentácie, ktorú do spisu
doložil, ale aj zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobca vykonal stavebné úpravy spočívajúce vo
vybudovaní nových objektov, teda v pristavaní závetria, v postavení letnej kuchyne, prístrešku, garáže,
zateplení fasády domu, modernizácii interiéru, vybudovanie oplotenia s drevenou výplňou automaticky
otváranou, vybudovaní oplotenia medzi postavenou letnou kuchynkou a prístreškom a ďalšie vonkajšie

stavebné úpravy spevnených plôch, čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za náklady na
nutnú opravu a údržbu vecí, ktorú bolo nevyhnutné vynaložiť, resp. za náklady na bežnú údržbu
a opravu tak, ako to tvrdili a namietali žalovaní v konaní, že z tohto dôvodu žalobcovi neprináleží
titulom vydania neoprávneného majetkového prospechu spočívajúceho vo výške zhodnotenia jeho
spoluvlastníckeho podielu v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi každý

zo žalovaných sumu 638,34 eur, súd však z vykonaného dokazovania má jednoznačne za to, že vyššie
citované investície vložené do nehnuteľností žalobcom došlo k reálnemu zhodnoteniu vyporiadavaných
nehnuteľností a aj keď právny poriadok nikde nedefinuje pojem, čo možno považovať za náklady na
nutnú opravu a údržbu veci, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť, súd v tomto smere poukazuje na Čl.
20 odsek 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého platí, že vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu

práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, že výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom. Uvedené ustanovenie je všeobecne implementované aj v ustanovení § 415
Občianskeho zákonníka v platnom znení, podľa ktorého platí, že každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Potom je možné

konštatovať, že nevyhnutné náklady do spoločnej veci je možné v zmysle citovaných ustanovení
definovať ako účelne vynaložené náklady maximálne do výšky hroziacej škody, prostredníctvom ktorých
jeden alebo viacerí spoluvlastníci predchádzajú vzniku škody na zdraví, majetku, prírode, či životnom
prostredí, ktorá by inak bola v súvislosti s takou spoločnou vecou spôsobená. Za nevyhnutné náklady
by bolo možné považovať náklady na rodinný dom v prípade, pokiaľ by bez ich vynaloženia hrozil napr.

prepad strechy, avšak o nevyhnutné náklady by už nešlo v prípade, pokiaľ by tieto boli použité na
renováciu 20 rokov chátrajúcej strechy stavby, ak by nehrozil prepad strechy.
Žalobca v konaní dôkazmi, ktoré do spisu doložil, jednoznačne preukázal, že postupne od roku
2012 realizoval investície a vykonal stavebné úpravy predmetných nehnuteľností až do roku 2015.
Viditeľným dôkazom, okrem vyššie citovaných prác zo znaleckého posudku č. 20/2018 je aj priložená

fotodokumentácia z Google mapy, z ktorej je jednoznačne viditeľný ešte pôvodný stav vyporiadavaných
nehnuteľností v roku 2012 a následne nový stav po roku 2015. Ide o markantne viditeľný rozdiel
vonkajšieho výzoru nehnuteľností.
K hodnote 638,34 eur, ktorej súd zaviazal každého žalovaného vyplatiť takúto sumu žalobcovi titulom
povinnosti na vydanie neoprávneného majetkového prospechu spočívajúceho vo výške zhodnotenia

jeho spoluvlastníckeho podielu v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva dospel na základe
rozdielu všeobecných hodnôt nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 20/2018, ktorý jednoznačne
v závere uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností v súčasnom stave po vykonaní stavebných
prác a rekonštrukcií je vo výške 63.200,- eur a všeobecná hodnota nehnuteľností pred vykonanými
stavebnými úpravami a rekonštrukciou je vo výške 24.900,- eur. Výška zhodnotenia potom predmetných

nehnuteľností je rozdiel týchto dvoch súm, a to 38.200,- eur (63.200,- eur - 24.900,- eur). To znamená,
že všeobecná hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu žalovaných 6/360-in v súčasnom stave po
vykonaní stavebných úprav a rekonštrukcií je vo výške 1.053,33 eur, ku ktorej sume súd zaviazal
žalobcu, aby ju vyplatil každému zo žalovaných titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
všeobecná hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu žalovaných 6/360-in v stave bez vykonaných

stavebných úprav a rekonštrukcie je potom vo výške 414,99 eur a výška zhodnotenia po stavebných
úpravách a rekonštrukcii jedného spoluvlastníckeho podielu žalovaných v podiele 6/360-in je 638,34 eur.
Keďže predmetné zhodnotenie nehnuteľností žalobca preukázal vloženými investíciami, rekonštrukciou
a všetkými vyššie citovanými listinnými dôkazmi do nehnuteľnosti, ako aj svedeckou výpoveďou svojhobrata C. J., ktorý potvrdil súdu, že žalobca vykonával stavebné práce na nehnuteľnosti v F. od roku
2012 a prispôsoboval si ich podľa toho, koľko mal k dispozícii peňazí, lebo bol invalidným dôchodcom
a vdovcom. Potom, ako predal nehnuteľnosť v A. V. v roku 2014, mal k dispozícii väčší obnos peňazí

a vtedy investoval do nehnuteľnosti viac ako predtým a aj ju dokončil. Všetky práce si vykonával
svojpomocne a aj stavebný materiál si kupoval sám. Svedok potvrdil súdu, že nikdy nevidel v predmetnej
nehnuteľnosti niektorého z ostatných spoluvlastníkov, teda žalovaného a s určitosťou tvrdil, že žalobca
vymenil starú strechu za novú a zadnú časť nehnuteľnosti zrekonštruoval a zmodernizoval úplne a
pristaval aj letnú kuchyňu. Nehnuteľnosť mala novú elektroinštaláciu a kúrenie. Čestnými prehláseniami

F. J. a T. J. z čl. 94 a 95 žalobca preukázal, že domovú nehnuteľnosť so súp. č. XX na parc. č. XXX/X v F.
stavali starí rodičia pána F. J., a to S. J. a manželka J., rod. U. s tým, že svedok T. J. vyhlásil, že ako dedič
po svojej starej mame O. J., rod. I. vie z informácií svojho otca C. J., že ich dedičstvo na parcele č. XXX/X
aXXX/Xtýkajúcesadomovejnehnuteľnostisosúp.č.XXjeibavpôvodeanievdome,pretospoukazom
na vyššie uvedené súd zaviazal každého žalovaného k povinnosti vyplatiť žalobcovi sumu vo výške
638,34 eur titulom povinnosti na vydanie neoprávneného majetkového prospechu spočívajúceho vo

výške zhodnotenia jeho spoluvlastníckeho podielu v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva,
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

33. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaných titulom vynaložených nevyhnutných
nákladov s tým, že žalobca sa mal domáhať tohto svojho nároku do dvoch rokov odo dňa, keď

došlo k bezdôvodnému obohateniu, súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že táto námietka
premlčania nie je dôvodná, a preto na ňu neprihliadol. Žalobca v konaní listinnými dôkazmi vyššie
citovanými, ako aj zo znaleckého posudku č. 20/2018 preukázal, že vykonal na predmetných
nehnuteľnostiach také stavebné úpravy a modernizáciu, ktorými došlo k reálnemu zhodnoteniu
nehnuteľností a nie iba k vynaloženiu nevyhnutných nákladov nehnuteľností. Tieto stavebné práce

a rekonštrukcia nehnuteľnosti zvýšili hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, čo vyplýva zo znaleckého
posudku na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 63.200,- eur oproti hodnote nehnuteľnosti,
ktorá bola pred rekonštrukciou vo výške 24.900,- eur. Z týchto dôvodov nie je možné hovoriť o
tom, že žalobca vykonal a vynaložil do predmetných nehnuteľností len nevyhnutné náklady a čo sa
týka premlčania a práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu spočívajúceho vo výške

zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu druhého spoluvlastníka, sa premlčí v dvojročnej premlčacej
dobe podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, až od zániku tohto podielového
spoluvlastníctva, preto vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných bola súdom vyhodnotená
ako neopodstatnená. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
M Cdo 12/2011 zo dňa 27.2.2012, ktorý uviedol, že „právo na vydanie neoprávneného majetkového

prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového
spoluvlastníctva sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od
zániku tohto spoluvlastníctva.“ Z uvedeného zdôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR jednoznačne
vyplýva, že právo žalobcu na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia
spoluvlastníckeho podielu každého zo žalovaných vzniká až pri zániku ich podielového spoluvlastníctva.

Podielové spoluvlastníctvo strán sporu zanikne na základe tohto rozsudku a žalobca preukázal listinnými
dôkazmi vyššie citovanými, že investoval do nehnuteľností nemalé finančné prostriedky za posledných
5 rokov (2012-2015), a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by súd nevykonal vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán sporu v širšom zmysle a pokiaľ by nezaviazal každého zo žalovaných
na povinnosť vydať žalobcovi neoprávnený majetkový prospech, keď v konaní bolo bezpochyby

preukázané, že žalobca investíciami vloženými do predmetných nehnuteľností preukázateľne zhodnotil
spoluvlastnícke podiely ostatných podielových spoluvlastníkov.

34.Ztýchtodôvodovsúdzaviazalžalovaných,každéhoosobitne,kpovinnostivyplatiťžalobcovisumuvo
výške 638,34 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku titulom povinnosti na vydaní neoprávneného

majetkového prospechu spočívajúceho vo výške zhodnotenia jeho spoluvlastníckeho podielu. V tomto
smere sa súd nestotožnil ani s jednou z námietok žalovaných uplatnených prostredníctvom právneho
zástupcu v písomnom podaní zo dňa 7.8.2018, na ktoré poukázal právny zástupca žalovaných, že sa
tohto v plnom rozsahu pridržiava a znáša námietku premlčania podľa § 107 odsek 1 OZ.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %
podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.