Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/462/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206159
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206159.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému 1/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX

a povinnému 2/ Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX pre vymoženie pohľadávky vo
výške 4.622,09 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.
Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 19246/14, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/285/2014-19 zo dňa 6. februára 2015
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/285/2014-19 zo dňa 6. februára 2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 09.04.2014.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2012-906 zo dňa 14.12.2012. Súd

zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 02.05.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenskou sporiteľnou, a.s. a
povinnými, na základe ktorej bol povinným poskytnutý úver. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku II bod 3 zmluvy o úvere v spojení s čl. 18 Všeobecných
obchodných podmienok.

3. Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve
rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno
vyhovieť. Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, a to nielen s poukazom
na povahu subjektov právneho vzťahu a okolností uzatvorenia zmluvy, ale aj s poukazom na ust.
§ 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal na
Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
na judikatúru Súdneho dvora ES týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa.

4. Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa
kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka

v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).5. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú doložku súd konštatoval, že ide o neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko nebola osobitne vyjednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený vo Všeobecných obchodných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemohol obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol zmluvu o úvere
prijať spolu s rozhodcovskou doložkou alebo ju odmietnuť a podrobiť sa všetkým podmienkam a teda
aj rozhodcovskému konaniu.

6. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je
materiálne nevykonateľným exekučným titulom a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní
uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok). Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba

materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho prepisu
nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že
je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie aj
vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.

8. Oprávnený poukázal na nesprávny preklad rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-40/80, ASTURCOM,
ktoré ukladá exekučnému súdu povinnosť preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Správny preklad
je však taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť posúdiť resp. vyhodnotiť, či je rozhodcovská doložka
nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný

súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k
zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.

9. Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú
doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu,

aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho
dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na
posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského
konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.

10. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možná ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice
rady 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) Smernice, ktorá hodnotí, čo je
možné považovať za neprijateľnú podmienku. Interpretácia súdov vychádza z nesprávneho prekladu,
nakoľko slovenský preklad by mal znieť: nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva alebo mu

brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od
spotrebiteľa,abyriešilsporyvýlučnearbitrážou,naktorúsanevzťahujúustanoveniaprávnychpredpisov.
V tomto kontexte potom nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť ako nekalú podmienku,
nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu aj súčasťou civilného
práva.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného
právnehostavuvyvodzovaťzáver,podľaktoréhobyexekučnýsúdmalpovinnosťpreskúmavaťexekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.

12. Na záver poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa
26.09.2011, z ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, je preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm.
c) ZoRK. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie ibana to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá skutočnosť
hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim
bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, lebo len tento

zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

13. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

15.Zospisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žedňa09.04.2014bolapredsúdnymexekútoromspísaná
zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podaním
doručeným okresnému súdu dňa 28.04.2014 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave dňa 14.12.2012 pod sp. zn. II/2012-906.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú
právny predchodca oprávneného spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a povinní ako dlžníci
uzavreli dňa 02.05.2006.

16. V článku 18 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej VOP) si zmluvné strany dohodli riešenie
sporov a rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov pri
nasledovných bankových produktoch a/alebo súvislosti s nimi a) pri vykonávaní prevodov peňažných
prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a používaní platobných

služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj
spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty a/alebo v súvislosti s
nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský
súd, ktorým je podľa čl. 2 VOP Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom Tellerova 1, 814 99
Bratislava.

17. Podľa čl. 1.1 VOP Všeobecné obchodné podmienky tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzavretej medzi
bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný
bankový produkt vo VOP upravený.

18. V čl. V bod 2 Zmluvy o splátkovom úvere dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so VOP veriteľa, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

19. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku.

20. Podľa odseku 4 vyššie citovaného ustanovenia na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor
vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

21. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

23. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto
odvolaní rozhoduje už podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

24. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

25. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

26. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex
offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a §

4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

27. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 02.05.2006 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny.

28. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

29. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

30. Po zhodnotení uvedených skutočností odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom konaní uplatnený
nárok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a povinnými dňa 02.05.2006 je nárokom vyplývajúcim zo
spotrebiteľského vzťahu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o splátkovom úvere

uzatvárali povinní ako fyzické osoby, pritom zo zmluvy nevyplýva, že by pri jej uzatváraní boli povinní
konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca
oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé,
že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa

preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď
skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

31. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú

v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanostia táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa-dodávateľa bez toho,
aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola
individuálne dohodnutá, pričom jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ

nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo
ho odmietnuť, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dojednaná a ktorá určuje, že spory budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľná.
Právny predchodca právneneného bol pri uzatváraní zmluvy podnikateľom, ktorý obsah rozhodcovskej
doložky na predtlačenom formuláry vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne

dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia, čím dosiahol, že
spotrebiteľ sa v prípade vzniku sporu musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto koncipovaná
rozhodcovskádoložkaakozmluvnápodmienkajevrozporespožiadavkouochranyspotrebiteľa,pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to práve ku škode spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného treba takto dohodnutú rozhodcovskú doložku
považovať za neprijateľnú a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

32. Pokiaľ ide o povinnosť banky vyplývajúcu jej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách odvolací súd
uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku priamo vo
formulárovejzmluve,vobchodnýchpodmienkachresp.všeobecnýchobchodnýchpodmienkach,ktorých

obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj
ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú
doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj
všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou
zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich

obsiahnutou, a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho,
aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

33. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje

ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny
a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže
exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie
je možné vykonať.

34. Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec
neaplikoval uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná
novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá

zrušila ustanovenie § 45 tohto zákona.

35. Argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Súdneho dvora ES nie je z hľadiska
správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný, nakoľko exekučný

súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne poukázal na výklad
danej Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

36.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduznesenieokresnéhosúdu,ktoréjevovýrokuozamietnutí

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).