Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Martina Vančová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8Csp/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201338
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418201338.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu:
Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr.
Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, L.,
o zaplatenie 1.057,98 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 853,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 02.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,34 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1,
829 90 Bratislava) sa žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.057,98 eur s príslušenstvom z titulu nesplatenej pôžičky. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že
jeho právny predchodca (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130) so žalovaným uzatvoril dňa 18.06.2014 zmluvu o pôžičke
č. 7139228 uzatvorenú prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), na základe
ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 1.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných
60 mesačných splátkach v sume 28,73 eur. Do dnešného dňa žalovaný uhradil sumu 146,52 eur.
Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 19.05.2015 úver
zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal celkom nečinný.
3. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na termín 13.11.2018. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju ako aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní s tým, že súhlasil s pojednávaním v ich
neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie doručené náhradným doručením v zmysle § 112 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju
neprítomnosť neospravedlnil. Keďže ani jedna zo sporových strán nepožiadala z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania, súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.
4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
4.1. Dňa 05.06.2014 uzatvorila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 Zmluvu o využívaní klientskej zóny. Dňa 18.06.2014 spoločnosťConsumer Finance Holding, a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky, Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere (č.l. 12 spisu), na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1.000,-
eur s tým, že žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v 60 mesačných splátkach po 28,73 eur (vrátane
poistenia), celková čiastka predstavovala 1.675,20 eur, celkové náklady spotrebiteľa 675,20 eur, ročná
úroková sadzba 25 %, RPMN 25 %, priemerná RPMN 49,67 %, termín konečnej splatnosti 6/2019. Z
prehľadu splátok a úhrad (č.l. 17 spisu) súd zistil, že žalovaný uhradil spolu 146,52 eur. Listom zo dňa
27.03.2018 (č.l. 7 spisu) spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyzvala žalovaného na zaplatenie
dlžnej splátky z poskytnutej pôžičky s upozornením, že je oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa
27.05.2018 (č.l. 6 spisu) spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanému, že dlh zo
zmluvy o pôžičke zosplatnila.
5. Uznesením č.k. 8Csp/68/2018 - 78 zo dňa 13.11.2018 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829
90 Bratislava) vstúpil terajší žalobca.
6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
6.1. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 266/2005
Z.z.“), zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
6.2. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z., dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania
zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na
základe zmluvy na diaľku.
6.3. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na
osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a
plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
6.4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
6.5. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a).
6.6. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
6.7. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
6.8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
6.9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).6.10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6.11. Podľa § 52 ods. 3 O.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.12. Podľa § 52 ods. 4 O.z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.13. Podľa § 524 ods. 1 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
6.14. Podľa § 524 ods. 2 O.z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
6.15. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
6.16.Podľa§517ods.2O.z.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6.17.Podľa§3nariadeniač.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
7. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu -
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá
spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) v spojení s § 2 písm. a)
a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra pôvodného žalobcu) a
zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (v tejto súvislosti nebol
tvrdený ani preukázaný opak). Uzatvorená zmluva poskytnutá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.
1, 3 a 4 O.z., ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo
viacerých prípadoch opakovane a žalovaný ako spotrebiteľ vzhľadom na jej formulárovú predtlač, jej
obsah nemohol žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským
v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, z čoho vyplýva, že uzatvorená zmluva musí
okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že tomu tak
nie je. Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 18.06.2014 neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch). Údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru je v zmluve uvedený iba ako 6/2019, z ktorého sa nedá vyvodiť, ktorý deň mesiaca
jún roku 2019 je termínom konečnej splatnosti úveru. Súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu
Bratislava zo dňa 29.03.2018, sp. zn. 9Co/70/2017, a ktorým sa stotožňuje, v odôvodnení ktorého je
uvedené: „Ako vyplýva z doslovného znenia predmetného ustanovenia, povinnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je termín konečnej splatnosti úveru. Pojem termín z jazykového hľadiska
predstavuje presne určený (alebo prinajmenšom presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá
skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“, znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne
určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru
najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej
splatnosti úveru. Akceptovateľné, hoci nie optimálne, je i vymedzenie konečnej splatnosti úveru určitým,
presne ohraničeným časovým úsekom, napríklad 12 mesiacov alebo jeden rok odo dňa splatnosti prvej
splátky a pod.“ V danom prípade táto požiadavka splnená nie je, keď termín konečnej splatnosti je
uvedený v zmluve ako jún roku 2019, pričom nie je zrejmý deň konečnej splatnosti úveru. Takisto
doba trvania zmluvy nie je v zmluve uvedená (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch),
pričom tiež ide o konkrétny deň, ktorá je takisto nevyhnutnou náležitosťou, a to z dôvodu informovanosti
spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o jeho viazanosti zmluvou pri splnení si povinností zo zmluvy. Pri
väčšine zmlúv je tento okamih totožný s termínom konečnej splatnosti. V danom prípade však spotrebiteľpri uzatváraní zmluvy nebol informovaný o dobe trvania zmluvy, ani o konečnej splatnosti. Absencia
vyššie uvedených náležitostí má pritom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v konaní bolo
preukázané (nebolo to ani sporné), že pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur,
pričom žalovaný uhradil celkom sumu 146,52 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
iba rozdiel medzi uvedenými sumami, t.j. sumu 853,48 eur, a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže
žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods.
1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. vo výške 5,05 % ročne, a to v
súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa 02.06.2015 (keďže v tom čase už žalovaný vzhľadom na list zo
dňa 27.05.2015, ktorým spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. úver zosplatnila, bol v omeškaní).
Vo zvyšnej časti žalovanej sumy 204,50 eur (1.057,98 eur - 853,48 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne spolu s príslušenstvom súd žalobu zamietol.
8. Súd uvádza, že mu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15
zo dňa 9. novembra 2016 ako výsledok prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ
iniciovaného Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným
týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Tunajší súd však
poukazuje na to, že označený rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť
doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky pri posudzovaní otázky
(ne)splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, na čo sú oprávnené jedine vnútroštátne
súdy. V súlade s tým aj vo
veci C-42/15 Súdny dvor Európskej únie poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona
č. 129/2010 Z.z.). Ku konkrétnym dôvodom, prečo vyššie označený rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov súd
odkazuje na rovnomenný článok uverejnený na internetovej stránke www.najpravo.sk (http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-
c-a-klara-biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html#Odkazy
a citácie), v ktorom autor
článku tieto dôvody (s ktorými sa tunajší súd stotožňuje) podrobne rozoberá.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p.. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech, a to v rozsahu 80,67 % uplatneného nároku, pričom
úspech žalovaného bol v rozsahu 19,33 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, súd
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,34 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.