Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916010390
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5916010390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 21. septembra 2017 v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Vladimíra Kuráka
prejednalodvolanieobžalovanéhoP.D.protirozsudkuOkresnéhosúduRužomberok,sp.zn.8T/68/2016
z 5.5.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn.
8T/68/2016 z 5. mája 2017.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný P. D., nar. XX.X.XXXX v T. O., trvale bytom D.
č.XXX, okres H.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e :

1) ako konateľ právnickej osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO:
46081259, si v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za mesiac

január 2013, podanom na Daňovom úrade Žilina, pobočka Ružomberok, dňa 28.02.2013, neoprávnene
odpočítal daň vo výške 6.446,-€, pričom nemal žiadne faktúry od platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez
ktorých si daňový subjekt nemôže uplatniť právo na odpočítanie v zmysle § 51 ods.1 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, čím skrátil daň v
rozsahu 6.446,-€,

2) ako konateľ právnickej osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO:
46081259, si v podanom daňovom priznaní k DPH za mesiac február 2013, podanom na Daňovom

úrade Žilina, pobočka Ružomberok, dňa 27.03.2013, neoprávnene odpočítal daň vo výške 5.751,10 €,
pričom nemal žiadne faktúry od platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez ktorých si daňový subjekt nemôže
uplatniť právo na odpočítanie v zmysle § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov, čím skrátil daň v rozsahu 5.751,10 €,

t e d a

- skrátil daň vo väčšom rozsahu,

t ý m s p á c h a l

- pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 276 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á
a zároveň sa u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa u s t a n o v u j eskúšobná doba vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu.

Podľa § 61 ods. 6 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať funkciu v
štatutárnych orgánoch v obchodných spoločnostiach po dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. sa
obžalovaný P. D., nar. XX.X.XXXX v T. O., trvale bytom D.

č. XXX, okres H.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok, sp.zn. 1Pv 77/16/5508 zo 16.9.2016 pre

skutok, že:

3) ako splnomocnený zástupca (na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 22.04.2013) právnickej
osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO: 46081259, si v podanom
daňovom priznaní k DPH za mesiac marec 2013, podanom na Daňovom úrade Žilina, pobočka

Ružomberok, dňa 26.04.2013, neoprávnene odpočítal daň vo výške 10.749,21 €, pričom nemal žiadne
faktúry od platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez ktorých si daňový subjekt nemôže uplatniť právo na
odpočítanie v zmysle § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, čím skrátil daň v rozsahu 10.749,21 €,

4) ako splnomocnený zástupca (na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 22.04.2013) právnickej
osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO: 46081259, si v podanom
daňovom priznaní k DPH za mesiac apríl 2013, podanom na Daňovom úrade Žilina, pobočka
Ružomberok, dňa 31.05.2013, neoprávnene odpočítal daň vo výške 14.063,73 €, pričom nemal žiadne
faktúry od platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez ktorých si daňový subjekt nemôže uplatniť právo na

odpočítanie v zmysle § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, čím skrátil daň v rozsahu 14.063,73 €,

5) ako splnomocnený zástupca (na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 22.04.2013) právnickej
osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO: 46081259, si v podanom

daňovom priznaní k DPH za mesiac máj 2013, podanom na Daňovom úrade Žilina, pobočka
Ružomberok, dňa 27.06.2013, neoprávnene odpočítal daň vo výške 18.219,54 €, pričom nemal žiadne
faktúry od platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez ktorých si daňový subjekt nemôže uplatniť právo na
odpočítanie v zmysle § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, čím skrátil daň v rozsahu 18.219,54 €,

6) ako splnomocnený zástupca (na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 22.04.2013) právnickej
osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO: 46081259, si v podanom
daňovompriznaníkDPHzamesiacjún2013,podanomnaDaňovomúradeŽilina,pobočkaRužomberok
dňa 29.07.2013, neoprávnene odpočítal daň vo výške 22.999,34 €, pričom nemal žiadne faktúry od

platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez ktorých si daňový subjekt nemôže uplatniť právo na odpočítanie
v zmysle § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
čím skrátil daň v rozsahu 22.999,34 €,

7) ako splnomocnený zástupca (na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 22.04.2013) právnickej

osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO: 46081259, si v podanom
daňovom priznaní k DPH za mesiac august 2013, podanom na Daňovom úrade Žilina, pobočka
Ružomberok dňa 27.09.2013, neoprávnene odpočítal daň vo výške 21.660,25 €, pričom nemal žiadne
faktúry od platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez ktorých si daňový subjekt nemôže uplatniť právo naodpočítanie v zmysle § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, čím skrátil daň v rozsahu 21.660,25 €,

8) ako splnomocnený zástupca (na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 22.04.2013) právnickej
osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO: 46081259, si v podanom
daňovom priznaní k DPH za mesiac september 2013, podanom na Daňovom úrade Žilina, pobočka
Ružomberok, dňa 31.10.2013, neoprávnene odpočítal daň vo výške 36.604,21 €, pričom nemal žiadne
faktúry od platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez ktorých si daňový subjekt nemôže uplatniť právo na

odpočítanie v zmysle § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, čím skrátil daň v rozsahu 36.604,21 €,

9) ako splnomocnený zástupca (na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 22.04.2013) právnickej
osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO: 46081259, si v podanom
daňovom priznaní k DPH za mesiac október 2013, podanom na Daňovom úrade Žilina, pobočka

Ružomberok, dňa 26.11.2013, neoprávnene odpočítal daň vo výške 17.036,70 €, pričom nemal žiadne
faktúry od platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez ktorých si daňový subjekt nemôže uplatniť právo na
odpočítanie v zmysle § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, čím skrátil daň v rozsahu 17.036,70 €,

10)akosplnomocnenýzástupca(nazákladegenerálnehosplnomocneniazodňa22.04.2013)právnickej
osoby Artgoal plus, s.r.o. so sídlom na Podhora 1327/44, Ružomberok, IČO: 46081259, si v podanom
daňovom priznaní k DPH za mesiac november 2013, podanom na Daňovom úrade Žilina, pobočka
Ružomberok dňa 31.12.2013, neoprávnene odpočítal daň vo výške 20.972,64 €, pričom nemal žiadne
faktúry od platiteľov vyhotovené podľa § 71, bez ktorých si daňový subjekt nemôže uplatniť právo na

odpočítanie v zmysle § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, čím skrátil daň v rozsahu 20.972,64 €,

pričomtýmtokonanímvsúhrnezamesiacejanuáražjún,augustažnovember2013skrátildaňzpridanej
hodnoty v rozsahu 174.502,72 €,

kvalifikované ako pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods.
4 Tr. zák.,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný P. D. uznaný za vinného z pokračovacieho
zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako
je uvedený v bodoch 1/ až 10/ napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a funkciu v
štatutárnych orgánoch v obchodných spoločnostiach po dobu 6 rokov.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej
obhajkyne. V odvolaní uviedol, že s rozsudkom prvostupňového súdu sa nestotožňuje, nakoľko konajúci
súd nezobral do úvahy výsledky dokazovania v priebehu hlavného pojednávania a boli porušené viaceré
základné zásady trestného konania. Poukázal, že bol konateľom spoločnosti Artgoal plus s.r.o. do

19.4.2013, kedy ho na tejto funkcii nahradil U. W.. Stále je spoločníkom spoločnosti. Pokiaľ ide o
splnomocnenie pre obžalovaného z 22.4.2013, z dôkazov vyplýva, že sám správca dane zabezpečil toto
splnomocnenie z iného spisu a zaevidoval ho do systému. Podľa vyjadrenia splnomocnenca zástupcu
poškodeného bolo toto splnomocnenie platné od 29.12.2014 do 18.3.2015. Správca dane sa nikdy
nevyjadril, že by obžalovaný vyhotovoval daňové priznania a neoprávnene si odpočítal daň. Podľa

príslušných ustanovení Daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňajeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice správcovi dane. V priebehu
hlavného pojednávania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by práve obžalovaný vyhotovoval a
podával daňové priznania, ako aj daň z pridanej hodnoty. Obžalovaný sa vyjadril, že daňové priznania

podával len za január a február 2013 a pokiaľ ide o marec, nebol si v tomto smere istý. Poukázal
na výpovede svedkov - živnostníkov, z ktorých vyplýva, že jednal s nimi nejaký U., resp. U., ktorý
však nie je totožný s osobou obžalovaného. Pokiaľ sa svedkovia v prípravnom konaní vyjadrili, že
obžalovaného poznajú, na hlavnom pojednávaní tvrdili, že obžalovaného nepoznajú. V odvolaní ďalej
poukázal na listinné dôkazy prebrané na hlavnom pojednávaní, ako aj výpovede svedkov, ktoré majú

spochybňovať vinu obžalovaného. Daňový úrad Ružomberok sa vo svojich rozhodnutiach ako aj pri
výsluchu vyjadril, že obžalovaný nepredložil žiadne účtovné, daňové a ani iné doklady a účtovníctvo,
ktorým by preukázal svoj nárok na odpočítanie dane. Obžalovaný v mene spoločnosti Artgoal plus s.r.o.
konal obmedzene, väčšina svedkov ho nepozná, nikdy s ním nerokovala, nemajú priamu vedomosť
o tom, že by vystavoval faktúry a viedol účtovníctvo spoločnosti. Svedkovia uvádzajú, že jednali s
niekým iným než je obžalovaný. Prvostupňový súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s osobou

H. P., ktorý do okresov Ružomberok a Dolný Kubín často chodieval. Taktiež sa prvostupňový súd
nevysporiadal so skutočnosťou, že H. P. mal generálnu plnú moc od
U. W., ktorá ho oprávňovala taktiež konať. Pokiaľ prvostupňový súd zobral do úvahy účtovné doklady
zabezpečené v rámci prípravného konania, poukázal, že veľká časť z nich nie je opatrená ani pečiatkou
a podpisom vystaviteľa. V predmetnej veci je veľa pochybností na to, aby bolo možné jednoznačne a

nepochybne určiť osobu páchateľa skutku a označiť za páchateľa práve obžalovaného. Prvostupňový
súd sa nevysporiadal s množstvom pochybností, ktoré v konaní vyvstali. Nie je možné konštatovať,
že ak sú pochybnosti o nejakej skutkovej okolnosti, je nutné dať za pravdu vždy poškodenému. Zo
žiadnych ustanovení Trestného poriadku nemožno vyvodiť existenciu zásady, ktorá by stanovovala, že
v pochybnostiach, ktoré sa nedajú odstrániť ani ich dôsledným vyhodnotením, by mali orgány činné v

trestnom konaní postupovať vždy v prospech poškodeného, resp. v neprospech podozrivej osoby. V
súlade s platnou judikatúrou k podaniu obžaloby by zásadne nemali stačiť len indície alebo domnienky,
ktoré nasvedčujú tomu, že nemožno vylúčiť, že obvinený mohol trestný čin spáchať. Navrhol preto, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci
niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku prihliadal aj na chyby, ktoré síce neboli odvolaním
vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to

dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v
zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, a že toto je čiastočne dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je

zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu,
pričom dokazovanie vykonal v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Pokiaľ ide o hodnotenie
dôkazov, tieto prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu nevyhodnotil celkom dôsledne, keď uznal
obžalovaného za vinného v celom rozsahu obžaloby.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že spáchanie trestnej činnosti
obžalovaným je preukázané najmä výpoveďou Ing. O. F., ktorá sa podrobne vyjadrila k priebehu
daňovej kontroly z 28.4.2014. Svedkyňa najmä poukázala, že jedinou splnomocnenou osobou na
vyberanie peňazí z účtu spoločnosti Artgoal plus bol obžalovaný. Obžalovaný pri daňovej kontrole
potvrdil, že daňové priznania podával len za mesiac január a február 2013. Ostatné daňové priznania

za kontrolované obdobia boli doručované poštou s poštovými pečiatkami z pošty v Ružomberku a
Liptovskom Mikuláši. Podľa prvostupňového súdu spáchanie skutkov obžalovaným v bodoch 1/ až 10/
je preukázané aj výpoveďami svedkov U. P., H. U., G.. U. Q., Y. C., U. N., Ing. Y. S., Ing. P. Q., Ing. F. Y.,
Ing. C. O., svedka Q. N., Ing. U. X. a U. P.. Títo potvrdili, že spoločnosť Artgoal plus s.r.o. Ružomberok
im dodávala práce a služby, práce boli spoločnosťou riadne vykonané a boli vystavené faktúry,

ktoré spoločnosti Artgoal plus s.r.o. Ružomberok vyplatili vrátane DPH. Všetci svedkovia potvrdili, že
jednotlivé práce a služby dohadovali len s obžalovaným ako konateľom spoločnosti. Prvostupňový súd
ďalej konštatuje, že spáchanie skutkov v bodoch 1/ až 10/ je preukázané aj výpoveďou svedka U.
W., ktorý potvrdil, že obžalovaného nepozná a o predaji spoločnosti Artgoal plus nič nevie. Svedokpotvrdil, že žiadne daňové priznania nepodával ani žiadnym spôsobom sa nepodieľal na fungovaní
predmetnej spoločnosti. Taktiež potvrdil, že na daňových priznaniach nie sú jeho podpisy. Obžalovaného
podľa prvostupňového súdu má usvedčovať aj svedkyňa F. P., ktorá potvrdila, že jej bývalý manžel

H. P. vyhľadával fiktívnych konateľov do rôznych spoločností, pričom svedkyňa potvrdila, že pozná
obžalovaného a taktiež, že vozila svojho bývalého manžela na Slovensko, kde sa opakovane stretol s
obžalovaným, s ktorým mal nejaké kšefty. Svedok U. C. uviedol, že obžalovaného nepozná a taktiež
nemal vedomosť o tom, že sa stal spoločníkom spoločnosti Artgoal plus s.r.o. Ružomberok. Pokiaľ
ide o výber peňazí z účtu spoločnosti Artgoal plus s.r.o., výbery vykonával výlučne obžalovaný. Podľa

názoru prvostupňového súdu obžalovaný ako konateľ spoločnosti a neskôr na základe plnej moci pri
podávaní daňových priznaní uplatnil odpočítanie DPH, pričom nemal žiadne faktúry od platiteľov DPH.
Keďže práce boli vykonané zväčša živnostníkmi, ktorí neboli platcovi DPH, obžalovaný si nemal DPH
odpočítať od základu dane a bol povinný túto DPH odviesť štátu. Keďže U. W., ktorý sa v kritickom
čase nachádzal vo väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia slobody, sa nemohol podieľať na podnikaní
spoločnosti Artgoal plus s.r.o. Ružomberok a nemohol podávať daňové priznania a zasielať ich poštou

z Ružomberku, resp. Liptovského Mikuláša, považuje prvostupňový súd za nepochybné, že skutkov sa
dopustil práve obžalovaný.

S hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom v tom smere, že bolo objektívne a bez akýchkoľvek
pochýb preukázané, že skutkov uvedených v bodoch 1/ až 10/ napadnutého rozsudku sa dopustil

obžalovaný, sa krajský súd nestotožňuje. Podľa názoru krajského súdu bolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochýb preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov uvedených v bodoch 1/ a 2/
napadnutého rozsudku, čo napokon aj sám priznal. Jeho priznanie taktiež korešponduje s dôkazmi
zabezpečenými v trestnom konaní vzťahujúcimi sa ku týmto dvom skutkom. Podľa názoru krajského
súdu však nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb objektívne preukázané, že obžalovaný

sa dopustil skutkov uvedených v bodoch 3/ až 10/ obžaloby. Z vykonaných dôkazov jednoznačne a
bezpečne nevyplýva, že bol to práve obžalovaný, kto vyhotovil daňové priznania a kto ich aj podal
na daňový úrad. Objektívny dôkaz o tom, kto vypracoval, podpísal a podal daňové priznania uvedené
v bodoch 3/ až 10/ napadnutého rozsudku sa v spise nenachádza. Aj keď podľa názoru krajského
súdu existuje nepochybne dôvodné podozrenie, že tohto konania sa mohol dopustiť aj obžalovaný,

a to vzhľadom na svoje možnosti, ide v posudzovanom prípade len o nepodloženú domnienku. Zo
zabezpečených dôkazov totiž jednoznačne nevyplýva, kedy boli daňové priznania uvedené v bodoch
3/ až 10/ napadnutého rozsudku vypracované, kým boli vypracované, kým boli podpísané a kým boli
odoslané na daňový úrad. Vzhľadom na dôkaznú situáciu nemožno podľa názoru krajského súdu
jednoznačne a bezpečne konštatovať, že údaje v týchto daňových priznaniach - najmä pokiaľ ide

o dátumy v nich uvedené, resp. podpisy zodpovedajú realite - teda, že tieto daňové priznania boli
vypracované v čase v nich uvedenom a najmä je sporné, kto ich podpisoval. Z dôkazov, na ktoré
poukázal prvostupňový súd, nepochybne vyplýva, že takúto možnosť mal aj obžalovaný. No dôkazy
zabezpečené v trestnom konaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb nepreukazujú, že skutkov
uvedených v bodoch 3/ až 10/ napadnutého rozsudku sa dopustil práve obžalovaný. Aj keď nemožno

vylúčiť, že tieto skutky mohol spáchať obžalovaný, resp. mohol sa podieľať nejakým spôsobom na
nich, táto skutočnosť jednoznačne a bezpečne preukázaná nebola. Krajský súd poznamenáva, že
nemožno na základe zabezpečených dôkazov vylúčiť, že daňové priznania uvedené v bodoch 3/ až
10/ napadnutého rozsudku mohla vyhotoviť a zaslať na daňový úrad aj iná osoba. Obžalovaný v tomto
smere poukázal na osoby zainteresované v spoločnosti Artgoal plus, a to konkrétne H. P., U. W. a U.

C.. Svedkovia U. C. a U. W. akúkoľvek účasť na skutkoch, pre ktoré je stíhaný obžalovaný, popreli,
pričom z vykonaných dôkazov vyplýva, že títo mohli byť v predmetnej veci zneužití ako tzv. biele kone.
V súvislosti s výpoveďami týchto svedkov krajský súd poznamenáva, že je potrebné ich vyhodnotiť
obzvlášť dôsledne, nakoľko ako vyplýva zo spisu, U. W. mal v kritickom čase byť závislý na drogách
a U. C. zase závislý na alkohole. Sami sa v súvislosti s podpisovaním nejakých listín vo vzťahu k

spoločnosti Artgoal plus vyjadrujú nejednoznačne. Taktiež pokiaľ ide o svedka H. P., z výpovede jeho
manželky F. P. vyplývajú skutočnosti, na základe ktorých nemožno vylúčiť reálne existujúcu možnosť
účasti H. P. na spáchaní skutkov uvedených v bodoch 3/ až 10/ napadnutého rozsudku. Vzhľadom na
dôkaznú situáciu nemožno s absolútnou istotou vylúčiť možnú účasť v rôznej miere na spáchaní skutkov
uvedených v bodoch 3/ až 10/ napadnutého rozsudku osobami U. C., U. W. a H. P., pričom aj keď

ich účasť objektívne preukázaná nebola, takáto možnosť na základe zabezpečených dôkazov existuje,
tak ako existuje aj u obžalovaného. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
konštatuje, že U. W. bol od júla 2013 vo výkone väzby a následne vo výkone trestu odňatia slobody, a to
až do 22.9.2015, a je preto vylúčené, aby sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na podnikaní spoločnostiArtgoal plus s.r.o., nemožno podľa názoru krajského súdu úplne vylúčiť jeho prípadnú čiastočnú účasť na
skutkoch uvedených v bodoch 3/ až 10/ napadnutého rozsudku, keďže objektívne nebolo preukázané,
kedy daňové priznania uvedené v týchto bodoch boli vypracované, kým boli vypracované a kedy

boli podpísané. Za objektívny údaj na týchto daňových priznaniach možno považovať len dátum ich
podania na daňový úrad, podľa prijímacej pečiatky daňového úradu. Aj keď nesporne obžalovaný
mal možnosť spáchať skutky uvedené v bodoch 3/ až 10/ napadnutého rozsudku, objektívne a bez
akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že bol to práve obžalovaný, ktorý daňové priznania
vypisoval, podpisoval a podával. Vzhľadom na dôkaznú situáciu je podľa názoru krajského súdu preto

potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, pokiaľ ide
o skutky uvedené v bodoch 3/ až 10/ napadnutého rozsudku. Na základe vykonaných dôkazov teda
nemožno vylúčiť možnosť, že tieto skutky mohol spáchať aj obžalovaný, no na druhej strane je potrebné
konštatovať, že takýto jednoznačný a nespochybniteľný záver nevyplýva zo zabezpečených dôkazov,
pričom zo zabezpečených dôkazov vyplýva aj možnosť účasti iných osôb na spáchaní týchto skutkov.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného potom zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
a sám uznal obžalovaného za vinného v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., nakoľko v tomto smere považoval vinu
obžalovaného za bezpečne a nepochybne preukázanú.

Ohľadom skutkov uvedených v bodoch 3/ až 10/ obžaloby krajský súd podľa § 285
písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby, a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný. Ako už krajský súd vyššie konštatoval, možnosť, že skutkov uvedených v bodoch
3/ až 10/ sa mohol dopustiť obžalovaný síce na základe doposiaľ zabezpečených dôkazov existuje,
ale na druhej strane jednoznačný a bezpečný záver o tom, že tieto skutky spáchal obžalovaný zo

zabezpečených dôkazov nepochybne nevyplýva. Naopak, zo zabezpečených dôkazov možno dospieť
aj k záveru, že účasť na týchto skutkoch mohli mať v rôznej miere aj iné osoby. Oslobodzujúci výrok
krajskéhosúduvovzťahukuskutkom3/až10/zodpovedáajzásade-indubioproreo-vpochybnostiach
v prospech obžalovaného. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že náležité zistenie skutkového
stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so

skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového
stavu nemožno preto považovať len zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď
výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú
možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Použitie zásady „in dubio pro reo“ preto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v
trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných
dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky,
výkon ktorého mu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe, pričom skúšobnú dobu ustanovil na 3 roky. Súčasne obžalovanému uložil povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému
programu. Taktiež obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu v štatutárnych orgánoch

vobchodnýchspoločnostiachpodobu6rokov.Trestodňatiaslobodyuložilkrajskýsúdobžalovanémuna
spodnej hranici trestnej sadzby, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, rozsah a
charakter spáchanej trestnej činnosti nie je dôvod ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ dostal do rozporu so zákonom
2-krát, keď v roku 2001 bolo jeho trestné stíhanie ukončené podmienečným zastavením trestného

stíhania, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil a v roku 2003 bolo jeho trestné stíhanie ukončené
uzavretím zmieru. V obidvoch prípadoch sa trestné stíhanie vzťahovalo k menej závažným trestným
činom. Za primeranú preto považuje krajský súd aj skúšobnú dobu vo výmere 3 roky, pri súčasnom
uložení povinnosti podrobiť sa výchovnému programu. Nakoľko obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil
v súvislosti s činnosťou štatutárneho orgánu právnickej osoby, krajský súd mu zároveň uložil aj trest

zákazu činnosti vykonávať funkciu v štatutárnych orgánoch v obchodných spoločnostiach po dobu 6
rokov.Taktouloženétrestyobžalovanémupovažujekrajskýsúdzaspravodlivýaobjektívnyobrazpotrieb
individuálnej a generálnej prevencie. Uložené tresty podľa názoru krajského súdu odzrkadľujú možnosť
nápravy a pomery obžalovaného. Je na obžalovanom, aby vedením riadneho spôsobu života preukázal,že uložené tresty majú na neho dostatočný výchovný vplyv a budú postačovať k jeho prevýchove. Tresty
uložené obžalovanému krajským súdom možno súčasne považovať za tresty dostatočne vyjadrujúce
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.