Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316206302
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2316206302.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci žalobcov: 1/ rade K. G., I.. XX.X.XXXX, Z. N. I. O. Č.. XXX a v 2/ L. Ľ. K., I.. XX.X.XXXX, Z. Š., T.
XXX/X právne zastúpení advokátkou: JUDr. Daša Šulejová, so sídlom Bratislava, Fedinova č. 16, proti
žalovaným: 1/ R.. W. L., I.. XX.X.XXXX, Z. N. I. O. Č.. XXX, 2/ R.. V. L., I.. XX.X.XXXX, Z. Č., Z. XXXX/XX,
3/ F. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. W., W.. H. XXXX/XX, všetci traja v konaní zastúpení advokátom: JUDr.
Boris Štanglovič, IČO: 42 426 189, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti parc. reg. "H. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX W. F. B.. L.. ". Č.. XXX/XX - záhrady o výmere XXX W., ktoré sú vedené na Y. Č.. XXX pre kat. úz.

N. I. O. B. do bezpodielového spoluvlastníctva nebohej E. K., L.. N., I.. XX.X.XXXX E.. X. XX.X.XXXX I.
Z. N.Á. I. O. XXX F. Ľ. K., L.. K., I.. X.X.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, naposledy Z. N. I. O. Č.. XXX.

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti parc. reg. ". Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX W. F. B.. L.. ". Č.. XXX/XX - záhrady o výmere XXX W., ktoré sú vedené na LV č. XXX pre kat.
úz. N. I. O. patria do dedičstva po poručiteľovi Ľ.G. K., L.. K., I.. X.X.XXXX, E.. XX.XX.XXXX naposledy
bytom N. I. O. Č.. XXX.

Súd žalobcom v 1/ a 2/ rade priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa13.4.2016 pričom jej zmena bola
pripustená uznesením prijatým na pojednávaní dňa 23.1.2018 žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti
vedené na Y. Č.. XXX B. N.. úz. Kráľová nad Váhom ako parc. reg. „H. Č.. XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX W. F. B.. L.. „. Č.. XXX/XX - záhrady o výmere XXX W. jednak
patria do bezpodielového spoluvlastníctva pôvodnej žalobkyne v 1/ rade a jej neb. manžela Ľ. K., E..
X. XX.XX.XXXX a jednak že tie isté nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. poručiteľovi Ľ. K. E..

X. XX.XX.XXXX. Svoj návrh žalobcovia zdôvodnili tak, že ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností
sú v súčasnosti zapísaní v katastri nehnuteľností žalovaní v 1/ až 3/ rade a to na základe rozsudku
Okresného súdu Galanta sp. zn. XC/XXX/XX-XX E. X. XX.X.XXXX. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili
tak, že vlastníctvo žalovaných je vylúčené a to z dôvodu, že novovzniknuté parcely reg. „C“ č. XXX/
XX F. XXX/XX vznikli odčlenením od pôvodnej parcely XXX/X, ktorá bola pôvodne zapísaná na B. Č..
XXXX B. N.. Ú.. N. I. O.. K vyvlastneniu malo dôjsť rozhodnutím odboru výstavby ONV v Šali zo dňa
XX.X.XXXX zn. VYST. XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím komisie pre výstavbu ONV v Galante zo dňa

X.XX.XXXX E.. O.. XXX/XXXX. Náhrada za vyvlastnenie časti parcely č. XXX/X Z. určená na X XXX,-
N., pričom pôvodnej žalobkyni a jej neb. manželovi bolo vydané stavebné povolenie, na základe ktorého
došlo k výstavbe rodinného domu pod s.č. XXX, N. je postavený na parc. XXX/XX a je zapísaný na LV
č. XXX B. kat. úz. Kráľová nad Váhom. Podľa tvrdení žalobcov nehnuteľnosti ktoré sú predmetom sporusú užívané od roku 1960 pôvodnou žalobkyňou v 1/ rade a jej neb. manželom. Podľa názoru žalobcov
teda došlo v dôsledku vydržania k vzniku vlastníctva v prospech pôvodnej žalovanej a jej neb. manžela,
pričom po jeho smrti sa stali tieto nehnuteľnosti predmetom dedičstva po neb. poručiteľovi.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili pričom poukazovali na to, že vlastníctvom k nehnuteľnostiam
nadobudli na základe rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. XC/XXX/XX-XX E. X. XX.X.XXXX. Z
odôvodnenia uvedeného rozsudku je zrejmé, že žalovaní v 1/ a 2/ rade a právny predchodca žalovanej
v 3/ rade boli nepochybne v čase rozhodnutia vlastníkmi sporných nehnuteľností. V uvedenom rozsudku

je jednoznačne konštatované v jeho odôvodňujúcej časti, že sporné nehnuteľnosti nesporne patria do
vlastníctva vtedajších navrhovateľov, avšak boli užívané pôvodnou žalobkyňou v 1/ rade a jej neb.
manželom, ktorý majú na nich postavený dom. Taktiež žalovaní poukázali aj na to, že súdu nebolo
predložené rozhodnutie odboru výstavby ONV v Šali zn. O.. XXX/XX, N. malo dôjsť k vyvlastneniu
sporných pozemkov.

3. Súd vo veci vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav veci:
Rada Miestneho národného výboru v N. I. O. požiadala dňa 18.2.1960, odbor pre výstavbu rady ONV
v Šali o vyvlastnenie stavebných pozemkov, ktoré v tejto žiadosti nie sú špecifikované, pričom k tomuto
vyvlastneniu malo dôjsť okrem iných aj v prospech Ľ. K., N. O. G. Ž. I. V. Z. Š.B. T. Z. N. I. O. Č.. XXX.

Následne mal MNV v N. I. O. požiadať Štátne notárstvo so sídlom v Galante o prijatie sumy X XXX,- Kčs
do notárskej úschovy z dôvodu, že táto mala byť zložená na základe rozhodnutia odboru výstavby ONV
v Šali zo dňa 11.5.1960 zn. O.. XXX/XXXX. Podľa uvedenej žiadosti mal právny predchodca žalobcov
titulom vyvlastnenia obdržať X XXX W.. Uvedená suma bola rozhodnutím Štátneho notárstva zo dňa
XX.XX.XXXX prijatá do úschovy a dňa XX.XX.XXXX Štátne notárstvo v Galante rozhodlo o vyplatenie

tejto sumy Jozefovi Ráczovi ml. a Etele Ráczovej ako náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti.

4.Dňa 16.3.1990 vydal Okresný súd v Galante rozsudok sp. zn. XC/XXX/XX-XX. V zmysle výroku
tohto rozsudku súd rozhodol, že novovytvorené B. XXX/XX F. XXX/XX sú formálnym vlastníctvom
navrhovateľov v tomto konaní a zostávajú vlastnícky neusporiadané. Na strane 6 odôvodnenia

rozsudku súd konštatuje, že novovytvorené parcely XXX/XX F. XXX/XX nesporne patria do vlastníctva
navrhovateľov a to aj napriek tomu, že neb. Ľ. K. s manželkou majú na jednej z týchto parciel postavený
rodinný dom.
5. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo okrem iného aj o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
6. Súd v prejednávanom spor musel primárne riešiť otázku existencie naliehavého právneho záujmu
na strane žalobcov na požadovanom určení. Po vyhodnotení zisteného skutkového stavu dospel súd k
názoru, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem, pretože žaloba tak ako ju formulovali
žalobcovia predstavuje pre nich jediný použiteľný prostriedok nápravy a ochrany ich práv, ktoré sú

v súčasnosti ohrozené kolíziou správami žalovaných. Tento názor súdu je potvrdený aj zistenými
skutočnosťami ktoré svedčia o tom, že právni predchodcovia žalobcov sporné pozemkové nehnuteľnosti
dlhodobo užívali a majú na nich postavený svoj rodinný dom. V čase podania žaloby pritom právny
poriadok Slovenskej republiky neobsahoval žiadny iný inštitút, ktorý by mohli žalobcovia použiť za
účelom ochrany svojich porušených a ohrozených práv.

7. Podľa § 134 ods. 1/ Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má
nepretržite v držbe po dobru 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.
8. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

9. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

10. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, o tom že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

11. Súd poukazuje na to, že v čase roka 1960 kedy mala pôvodná žalobkyňa v /1 rade s neb.
manželom vstúpiť do držby uvedených nehnuteľností platil na území Slovenska Občiansky zákonníkč. 141/1950. Na základe ustanovení platných v čase vstupu žalobkyne v 1/ rade a jej neb. manžela
do držby nehnuteľností bolo možné vlastníctvo nadobudnúť zmluvou, vydržaním, zo zákona alebo
úradným výrokom alebo iným spôsobom. Je potrebné taktiež uviesť, že v danom období mali zápisy

prevodu vlastníctva do pozemkovo-knižných vložiek iba deklaratórny charakter. Na základe vtedy platnej
právnej úpravy súd vyhodnocoval, či držba sporných nehnuteľností pôvodne žalobkyne v 1/ rade a jej
neb. manželom bola držbou oprávnenou, pričom zaujal stanovisko, že vzhľadom na predložené listinné
dôkazy z ktorých vyplýva, že v prospech žalobkyne v 1/ rade a jej neb. manžela došlo k vyvlastneniu
časti parcely XXX/X zapísanej v B. Č.. XXXX, pričom pôvodnej žalobkyni v 1/ rade a jej manželovi

mala byť pridelená výmera XXXX W., ktorá je v súčasnosti zahrnutá v sporných parcelách. Súdu síce
v konaní nebolo predložené samotné vyvlastňovacie rozhodnutie odboru výstavby ONV v Šali zo dňa
XX.X.XXXX E.. O.. XXX/XXXX, avšak zo všetkých ďalších písomností je zrejmé, že k vyvlastneniu časti
parcely č. XXX/X skutočne došlo a jej pôvodným vlastníkom bola priznaná a vyplatená náhrada, pričom
na základe stavebného povolenia z roku 1960 bol na parc. č. XXX/XX B. rodinný dom. Na základe týchto
skutočností teda súd zaujal stanovisko a to aj s prihliadnutím na to, že pri existencii určitých pochybností

je potrebné vychádzať z toho, že pôvodná žalobkyňa v 1/ rade s neb. manželom boli oprávnení držitelia.
Na základe informácií ktoré mala pôvodná žalobkyňa s neb. manželom k dispozícii v čase vstupu do
držby je potrebné sa dôvodne domnievať, že nadobudli presvedčenie, že sú držiteľmi oprávnenými. V
prípade pôvodnej žalobkyne v 1/ rade a jej neb. manžela však nebol predložený žiadny titul, na základe
ktorého by došlo k vzniku ich vlastníctva niektorým zo spôsobov, ktorý pripúšťal vtedy platný zákon

č. XXX/XXXX, preto bolo následne potrebné posudzovať možnosť vzniku vlastníctva vydržaním a to s
prihliadnutím na zmenu právnej úpravy tohto inštitútu na území SR.

12. Občiansky zákonník č. 141/1950 síce inštitút vydržania poznal , avšak vydržaním nebolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo k nescudziteľným veciam, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

13. Občianky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie účinnej od 1.4.1983
neupravoval. Až uvedenou novelou nadobudol občan vlastníctvo k veci ktorá mohla byť v osobnom
vlastníctve v prípade nehnuteľností, ak s vecou nakladal po dobu 10 rokov ako so svojou a bol so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. V uvedenom období bola možnosť

vydržania však značne obmedzená, pretože k pozemku alebo k jeho časti nadobudol vlastníctvo štát
a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Vlastníctvo k takému
pozemku teda nenadobudol občan ale štát. Občan nadobudol iba zo zákona právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní.
14. Až novelou Občianskeho zákonníka vykonanou Zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1.1.1992

boli obmedzenia vydržania podľa predchádzajúcej právnej úpravy odstránené. V otázke vydržania
vlastníckeho práva k pozemku bolo predmetnou novelou umožnené započítanie nepretržitej držby
vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom kvalifikovaná držba bola koncipovaná totožne s predchádzajúcim
právnym stavom a to tak, že držiteľ musel mať vydržovanú vec vo svojej moci a nakladať s ňou ako s
vlastnou a to v dobrej viere, že mu vec patrí, to všetko po celú dobu 10 ročnej vydržacej doby. Uvedenou

novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 1.1.1992 došlo k tomu, že ak držiteľ pozemku teda ten
kto s nim nakladal ako s vlastným spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10
rokov od vstupu do držby a súčasne bol držiteľom oprávneným čiže sa so zreteľom na všetky okolnosti
domnieval že mu pozemok patrí, nadobudol vlastnícke právo k vydržovanému pozemku.
15. Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj vzhľadom na

východiská formulované súdom 2. inštancie v jeho uznesení č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zaujal súd
stanovisko, že právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby sporných nehnuteľností v roku 1960,
pričom v tom istom období im bolo vydané stavebné povolenie, na základe ktorého bol na parc.
XXX/XX postavený rodinný dom. Z uvedenej skutočnosti má súd za nesporne preukázané, že právni
predchodcovia žalobcov vstúpili do držby sporných pozemkov v roku 1960 a od tej doby s nimi nakladali

ako s vlastnými a to na základe svojho subjektívneho presvedčenia, že sú oprávnenými držiteľmi
sporných nehnuteľností, ktoré im mali byť po ich vyvlastnení pridelené za účelom výstavby rodinného
domu. Keďže súčasná právna úprava umožňuje započítanie vydržacej doby, po ktorú mal držiteľ vec
v oprávnenej držbe aj pred 1.1.1992 je teda nesporné, že právni predchodcovia žalobcov mali vec
v oprávnenej držbe a podmienky vydržania splnili už v roku 1970 a to aj napriek tomu, že vtedy

platná úprava ešte vydržanie nepoznala. Z uvedeného je teda zrejmé, že ani začatie súdneho konania
v roku 1988 ktorého záverom nebolo určenie vlastníctva k sporným pozemkom, nemohlo ovplyvniť
skutočnosť,žeprávnipredchodcoviažalobcovužokremspôsobiléhopredmetuvydržaniavšetkyostatné
podmienky splnili v roku 1970. Na základe uvedeného je teda oprávneným záver súdu, že po účinnostinovely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. nadobudli právni predchodcovia žalobcov vlastníctvo
k sporným pozemkom ku dňu 1.1.1992 a to po započítaní oprávnenej držby, trvajúcej v rozmedzí rokov
1960-1970.

16. Na základe uvedených skutočností súd žalobe vyhovel, pričom rozsudok v predmetnej veci bude
žalobcom slúžiť ako podklad pre ďalšie uplatňovanie ich vlastníckych práv.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Súd žalobcom ako procesne úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania, pričom o ich
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.