Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Daráková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212205740
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8212205740.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouDarákovou,vprávnejvecižalobcu:E.F.F.,

K.. F., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XX, právne zastúpený advokátom: JUDr. Stanislav Súlety, so sídlom Nám.
SNP 1, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: U. K.Á., K.. K., X.. XX.XX.XXXX, L.T. L. XX, právne zastúpená
advokátom: JUDr. Ivan Savčák, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na 100% náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 19.07.2012 sa žalobca

domáha voči žalovanej určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam:
- parcela CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 106 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území L., Y.
S. Ú. L., katastrálnym odborom na LV č. XXXX;
- parcela EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 432 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území L., Y.
S.Ý. Ú. L., katastrálnym odborom na LV č. XXXX (spolu ďalej len „sporné nehnuteľnosti“).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v záujme zosúladenia faktického a právneho stavu sa domáha

určenia svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré už od roku 1974 nerušene ako
vlastník užíva a má ich aj oplotené a to na základe tej skutočnosti, že jeho právny predchodca - starý
otec uzavrel ešte v roku 1950 s rodičmi žalovanej zámennú zmluvu (ďalej len „zámenná zmluva“),
na základe ktorej jeho starý otec získal do užívania od rodičov žalovanej práve sporné nehnuteľnosti
a rodičia žalovanej získali parcely: EKN č. XXXX/X a EKN č. XXXX/X. Od tej doby mal starý otec
žalobcu sporné nehnuteľnosti užívať cit.: „....dobromyseľne s účinkami vlastníckymi...“. Na podporu
svojich tvrdení žalobca poukázal na to, že v inom konaní vedenom na tunajšom okresnom súde pod

sp. zn. 4 C 74/2005 žalovaná uznala jeho vlastnícke právo k jednej zo sporných nehnuteľností a to k
parcele CKN č. XXXX/X, ohľadom ktorej je žalovaná v katastri nehnuteľností vedená ako jej výlučná
vlastníčka a ohľadom druhej zo sporných nehnuteľností - parcely EKN č. XXXX/X je žalovaná v katastri
nehnuteľností vedená ako jej podielová spoluvlastníčka vo veľkosti jej podielu 5/6 k celku a druhým jej
podielovým spoluvlastníkom je žalobca vo veľkosti jeho podielu 1/6 k celku. Žalobca tiež uviedol, že
na jeho snahu o mimosúdne urovnanie sporu, o ktoré sa pokúsil listom zo 04.05.2012 adresovaným
žalovanej, ktorý jej bol doručený 09.05.2012 žalovaná nereagovala.

3. K žalobe boli priložené: kópia LV XXXX z internetového portálu; čestné prehlásenie žalovanej z
XX.XX.XXXX; list zo XX.XX.XXXX s návrhom mimosúdnej dohody adresovaný žalovanej.4. Žaloba spolu s prílohami bola žalovanej doručená na vyjadrenie do vlastných rúk 09.08.2012.

5. Na pojednávaní konanom 04.10.2012, žalovaná požiadala o jeho odročenie z dôvodu, že požiadala

Centrum právnej pomoci o ustanovenie právneho zástupcu, ktorý jej bol ustanovený rozhodnutím Centra
právnej pomoci sp. zn. 2 N 3854/12 zo 07.11.2012. Pojednávanie konané 12.11.2012 žiadal žalovanej
ustanovený právny zástupca odročiť pre krátkosť času na prípravu a na vyjadrenie k žalobe.

6. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu 26.11.2012, v ktorom

spochybnila tvrdenia žalobcu s tým, že podľa jej názoru žalobca len využil situáciu keď si účastníci
zámennej zmluvy nedali túto zapísať do katastra nehnuteľností, pričom uviedla, že k uzavretiu zámennej
zmluvy nedošlo v roku XXXX ale v roku XXXX, pričom účastníkmi tejto dohody boli síce právni
predchodcovia žalovanej avšak na druhej strane ním nebol právny predchodca žalobcu, t.j. jeho starý
otec ako to uvádzal žalobca v žalobne, ale bol ním strýko žalobcu, ktorý podľa žalovanej tak nemôže
byť právnym predchodcom žalobcu, pretože žalobca nemôže byť jeho dedičom. Podľa žalobkyne

dôkazom o vypočítavom konaní žalobcu je aj to, že po smrti jej otca v roku 1978, si žalobca bez
akéhokoľvek súhlasu cit.: „... protiprávne oplotil parcely pri dome, napriek tomu, že nebol ich vlastníkom
ani užívateľom týchto parciel...“, pričom žalobca nezjednal nápravu ani po upozornení matky žalovanej.
Podľa žalovanej aj z dedičského rozhodnutia po matke žalobcu z K. XXXX, je zrejmé, že táto bola iba
vlastníčkou parcely č. XXXX/X a žiadnych iných, takže podľa žalovanej právni predchodcovia žalobcu

nemohli byť vlastníkmi sporných nehnuteľností, ktoré boli údajne predmetom zámennej zmluvy z roku
XXXX. V súvislosti s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 4 C 74/2005 žalovaná jednako
poukázala na konštatovanie okresného súdu v rozhodnutí vydanom v tejto veci kde uviedol cit.: „Z
výsluchu žalovaného vyplýva, že tento uznáva vlastnícke právo k parcelám, ku ktorým sa domáha
žalobkyňaurčeniavlastníckehopráva.Onanijehoprávnipredchodcovianeužívalitietonehnuteľnosti...“,

toto konštatovanie má podľa žalovanej taktiež spochybňovať tvrdenia žalobcu, že vlastníkmi sporných
nehnuteľností mali byť jeho právni predchodcovia. V súvislosti so svojim čestným prehlásením z
XX.XX.XXXX žalovaná uviedla, že toto považuje za absolútne neplatné, pretože z jej strany nebolo
urobené slobodne a vážne, keďže ho podpísala za okolností, kedy sa na jej dome vykonávali stavebné
úpravy, ktoré by nebolo možné vykonať bez súhlasu žalobcu, ktorý tak vypočítavo žiadal podpísanie

predmetného čestného prehlásenia, ktoré žalovaná ani nečítala, súc si vedomý tohto, že žalovaná
musela mať vysporiadaný pozemok aby dostala stavebné povolenie, preto ho podpísala pod nátlakom
cit.: „... v zjavnej nevýhodnosti, keďže za 106 m2 tejto parcely poskytol navrhovateľ odporkyni 36 m2.“
Žalovaná poukázala, že o parcelu CKN č. XXXX/X žalobca do roku XXXX nemal vôbec záujem a
ona vynaložila značné aj finančné prostriedky, aby si vlastníctvo k nej vysporiadala v zmysle dohôd z

minulosti o čom ma svedčiť Notárska zápisnica z XX.XX.XXXX, je preto zjavným, že žalovaná by sa tejto
parcely len tak nevzdávala. Podľa žalovanej žalobca si oplotením sporných nehnuteľnosti podvodným
spôsobom tieto privlastnil, pričom za nich ani neplatí dane, pričom jej tak ako oprávnenej vlastníčke a
spoluvlastníčke týchto sporných nehnuteľností dlhodobo bráni v ich užívaní, pričom sa jej a jej matke
mal žalobca vyhrážať, ktoré skutočnosti mala riešiť aj polícia, obecný úrad a aj Krajský stavebný úrad

v Prešove (napr. postriekal maliny na záhrade žalovanej, k čomu sa napokon mal priznať aj na polícii).
Podľa žalovanej aj v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 74/2005 žalobca podmieňoval
svoje vyjadrenie v tejto veci cit.: „.... uznaním vlastníckeho práva k parcele, ktorá žiadnym spôsobom
nesúvisela s týmto konaním.“ Žalovaná tiež ako zavádzajúce označila tvrdenie žalobcu, že v roku XXXX
mali jej právni predchodcovia nadobudnúť parcelu EKN č. XXXX/X, pretože podiel na tejto parcele vo

veľkosti 1/6 k celku mal žalobca nadobudnúť darovaním až v roku XXXX S. H. E., pričom podel 4/6 k
celku na tejto parcele vlastnil J. Č., ktorý od neho nadobudla žalovaná v K. XXXX keďže sa malo jednať
práve o parcelu ktorá bola predmetom zámennej zmluvy v roku XXXX a ďalší podiel na tejto parcele
získala žalovaná v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 74/2005. Podľa žalovanej v danom
prípade absentuje na strane žalobcu naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože žalobca

užíva aj iné nehnuteľnosti na úkor ich vlastníkov, ktoré vzťahy by sa mali podľa žalovanej riešiť v prvom
rade. Napokon žalovaná poukázal aj na skutočnosť, že časť parcely EKN č. XXXX/X na ktorú si žalobca
v konaní nárokuje sa nachádza pod jej rodinným domom.

7. K vyjadreniu žalovanej boli priložené: zmenná zmluva označená ako „Dobrovoľná zhoda“ B.

XX.XX.XXXX; rozhodnutie v dedičskej veci sp. zn. G. XXX/XX B. XX.XX.XXXX po poručiteľke C. F.
zomrelej XX.XX.XXXX; notárska zápisnica sp. zn. X. XXX/XX, X. XXX/XX B. XX.XX.XXXX o osvedčení
vydržania vlastníckeho práva žalovanou; darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice sp. zn.
X. XXX/XX, X. XXX/XX B. XX.XX.XXXX; notárska zápisnica sp. zn. X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX,X. XXXXX/XXXX B. XX.XX.XXXX o osvedčení vydržania vlastníckeho práva žalovanou a list Krajského
stavebného úradu v Prešove č. 14/sť/2012-560/2559-3 z 24.08.2012.

8. Podaním doručeným okresnému súdu 03.12.2012 žalobca vzhľadom na skutočnosť, že s účinkami
vlastníckymi od roku XXXX užíva iba časť parcely EKN č. XXXX/X a nie celú túto parcelu, ku ktorej sa
pôvodnou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva, ktorej ním užívanej časti má podľa aktuálneho
stavu katastra zodpovedať parcela CKN č. XXXX/X - orná pôde vo výmere 170 m2, v katastrálnom
území L., ktorá je vedená katastrálnym úradom na LV XXXX a to ako podielové spoluvlastníctvo žalobcu

v podiele 1/5 k celku a žalovanej v jej podiele 5/6 k celku. Vzhľadom na uvedené zistenie žalobca
žiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu, tak že sa domáha určenia vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam:
- parcela CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 106 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území L., Y.
S. Ú. L., katastrálnym odborom na LV č. XXXX;
- parcela CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 170 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území L., Y.

S.Ý. Ú. L., katastrálnym odborom na LV č. XXXX.
Prílohou podania žalobcu boli: geometrický plán č. XX/XXXX B. XX.XX.XXXX; Z. XXXX.

9. Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom 14.12.2012 okresný súd pripustil zmenu žalobného
petitu v zmysle podania žalobcu doručeného okresnému súdu 03.12.2012.

10. Na pojednávaní konanom 14.12.2012 žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach v zmysle ktorých
popierala nárok žalobcu ako celok aj po pripustení zmeny žalobného petitu, avšak uviedla, že v záujme
vysporiadania starých krívd je ochotná darovať žalobcovi časť svojho spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 5/6 k celku na parcele CKN č. XXXX/X, avšak ako celok popiera nárok k žalobcu k parcele

CKN č. XXXX/X. Žalovaná na otázku súdu, aby odôvodnila zmenu svojho postoja vyjadreného v konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 4 C 74/2005 v rámci ktorého mala prehlásiť, že ani ona ani jej
predkoviaparceluCKNč.XXXX/Xnikdyneužívaliažeuznávavlastníckynárokžalobcuknej,opakovane
ako vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že toto prehlásenie urobila pod tlakom okolností,
pretože si chcela vysporiadať pozemky pod domom a to aj v súvislosti s jeho rekonštrukciou, kedy

pre stavebné povolenie potrebovala rýchlo preukázať svoje vlastníctvo, pričom predmetnú parcelu si
postupne vysporadúvala od pozemkovoknižných vlastníkov, mala s tým výdavky a nevidí dôvod prečo
by s jej mala vzdať v prospech žalobcu. Tiež uviedla, že parcelu CKN č. XXXX/X využíva ako prístupovú
cestu k svojim nehnuteľnostiam. Žalobca predložil LV XXXX a žiadal pojednávanie odročiť za účelom
rokovaní s protistranou o zmiernom riešení sporu.

11. Podaniami doručenými okresnému súdu 20.02.2013 sporové strany žiadali o poskytnutie ďalšej
lehoty na mimosúdne rokovania o zmierlivom riešení sporu, pričom to túto opakovane žiadal žalobca
aj podaním doručeným okresnému súdu 21.05.213. Rovnakú požiadavku sporové strany tlmočili
okresnému súdu aj na pojednávaní konanom 08.11.2013 s tým, že do tej doby k zmieru nedošlo. Aj

podaniami doručenými okresnému súdu 28.04.2014 sporové strany oznámili, že medzi nimi prebiehajú
mimosúdne rokovania a žiadajú o lehotu. Podaním doručeným okresnému súdu 26.09.214 právny
zástupca žalobcu oznámil, že nedošlo k zmierlivému riešeniu sporu.

12. Pojednávanie konané 03.06.2015 potom, ako žalovaná poprela v celku žalobný nárok žalobcu

odročené za účelom vykonania ohliadky na mieste samom, pričom podaním doručeným okresnému
súdu 18.10.2016 žalovaná oznámila, že nenavrhuje jej vykonanie ani na jej vykonaní netrvá, pričom
súčasne ako listinný dôkaz predložila čestné prehlásenie E. F. B. XX.XX.XXXX. Žalobca podaním
doručeným okresnému súdu 26.10.2016 vyslovil súhlas s vykonaním ohliadky na mieste samom.

13. Na pojednávaní konanom 03.10.2017 sporové strany zotrvali na svojich skorších vyjadreniach s
tým, že k mimosúdnej dohode nedošlo, pričom žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o užívanie parcely
CKN č. XXXX/X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, túto žalobca podľa nej
neužíva dobromyseľne, s tým že žalobca súčasne spochybnil „pravdivosť“ spôsobu nadobudnutia
spoluvlastníckeho práva žalovanej k tejto parcele, ktoré nadobudla vydržaním k parcele CKN č. XXXX/X,

z ktorej bola vytvorená parcela CKN č. XXXX/X. Na pojednávaní konanom 11.01.2018 právny zástupca
žalobcu vzhľadom na zistenie, že žalovaná požiadala o výmaz parcely CKN XXXX/X B. Z. XXXX, ktorej
zápis bol na tom základe v predmetnom LV zrušený, navrhol pripustiť úpravu žalobného petitu v súlades geometrickým plánom č. XX/XXXX B. XX.XX.XXXX (predložený s podaním doručeným okresnému
súdu 03.12.2012, pozn.) a to tak, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam:
- parcela CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 106 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území L., Y.

S. Ú. L., katastrálnym odborom na LV č. XXXX;
- parcela registra „C“ nachádzajúca sa v katastrálnom území L. označená podľa geometrického plánu
č. XX/XXXX (R. H. L. Č.. XX/XXXX, J..) z XX.XX.XXXX ako parcela CKN XXXX/X - orná pôda o výmere
170 m2.

14. V podaní doručenom okresnému súdu 29.03.2018 žalobca v súvislosti s čestným prehlásením E. F.,
predloženým žalovanou na pojednávaní konanom 03.06.2015, uviedol, že nespochybňuje fakt, že otcom
E. F. L. J. F., pričom je pravdou, že „cit.: „... účastníkom „Dobrovoľnej zlahody" z XX.XX.XXXX bol aj J. F..
V cit. dohode je uvedená osoba J. F., avšak s určitosťou nevieme potvrdiť, že v dohode uvedená osoba
J. F. bez identifikačných údajov je skutočne otcom E. F..“ a súčasne žalobca uviedol, že skutočnosti
uvádzané v predmetnom čestnom prehlásení neboli nijako preukázané. V súvislosti s vyhotovením

geometrického plánu č. XX/XXXX B. XX.XX.XXXX, ktorého dôvod vyhotovenia žiadala žalovaná uviesť
na pojednávaní konanom 11.01.2018, žalobca uviedol, že tento dal spracovať on sám ako podielový
spoluvlastník parcely EKN č. XXXX/X a to z dôvodu, že jeho nárok uplatnený v predmetnom konaní
sa týka iba časti tejto označenej parcely, takže cit.: „Jeho vyhotovenie tak bolo nevyhnutné z hľadiska
jednak určenia rozsahu nároku žalobcu a následne samotnej určitostí, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti

žalobného návrhu (petitu žaloby).“ Napokon žalobca uviedol, že navrhuje vykonanie ohliadky na mieste
samom a opakovane tak uviedol aj vo svojich podaniach doručených okresnému súdu 18.04.2018;
18.06.2018 a 30.04.2019.

15. Uznesením č. k. 7 C 32/2012-105 z 11.09.2018 okresný súd pripustil zmenu žalobného petitu

v zmysle podania predloženého žalobcom okresnému súdu na pojednávaní 11.01.2018 (právoplatné
19.09.2018).

16. Na pojednávaní konanom 10.06.2019 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom jej rozsahu, pričom
uviedol, že pri uplatnení tohto žalobného nároku vychádzal z prísľubu žalovanej daného mu v konaní

vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 4 C 74/2005 v zmysle ktorého mal za to, že keďže on uznal jej
vlastnícke právo k, v tamtom konaní vyporadúvaným nehnuteľnostiam, tak aj ona jemu recipročne v
tomto konaní prisvedčí k ním uplatňovanému vlastníckemu právu, pričom žalobca krátkou cestou na
pojednávaní predložil do spisu listinný dôkaz označený ako „Dobrovoľná dohoda“ B. XX.XX.XXXX o
ktorej uviedol, že ju nepredložil skôr pretože ju cit.: „.... až teraz našiel...“, pričom však sa táto dohoda

týka pozemku (parcely Č.. XXXX/X), ku ktorému žalobca uznal vlastnícke právo žalovanej v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2005, t.j. nie k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Na otázku súdu
žalobca uviedol, že ani jedna z osôb, ktorá bola účastníkom „Dobrovoľnej zhody“ (rozumej zámennej
zmluvy) z XX.XX.XXXX nie je jeho právnym predchodcom. Jeho otec sa volal E. F. a starý otec E.
F.. Tiež uviedol, že sporné nehnuteľnosti si oplotil v roku XXXX na základe ústnej dohody medzi jeho

otcom a otcom žalovanej, pričom na uvedenú stavbu nemal stavebné povolenie a nemá vedomosť,
že by prebiehalo dodatočné stavebné konanie o povolenie tejto stavby. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní v podstatnom bode zmenil argumentáciu, ktorou odôvodňoval žalobný nárok a to tak, že
žalobca sa nedomáha určenia vlastníckeho práv k sporným nehnuteľnostiam už na základe zámennej
zmluvy z roku XXXX, ktorá sa podľa jeho vyjadrenia netýka sporných nehnuteľností, ale sa domáha

určenia vlastníckeho práva k parcele CKN XXXX/X titulom uznania vlastníckeho práva žalobcu k tejto
parcele žalovanou v konaní sp. zn. 4 C 74/2005 a vlastníckeho práva k parcele registra „C“ označenej
v geometrickom pláne č. XX/XXXX B. XX.XX.XXXX ako parcela CKN XXXX/X, ktorá bola vytvorená z
J. XXXX/X sa domáha titulom jeho dobromyseľného presvedčenia, že mu táto parcela bola H. E. v roku
1995 darovaná ako celok a nielen podiel na tejto parcele vo veľkosti 1/6 k celku, žalovaná je podielovou

spoluvlastníčkou na tejto parcele vo veľkosti 5/6 k celku titulom vydržania vlastníckeho práva v roku
XXXX, ktoré vydržanie žalobca spochybňuje, pretože túto nehnuteľnosť žalovaná, ani jej predkovia nikdy
neužívali. Žalovaná zotrvala na svojich skorších vyjadreniach vo veci, pričom poprela tvrdenia žalobcu
o tom, že vybudovanie oplotenia mu povolil jej otec, pretože k výstavbe oplotenia došlo až po K. XXXX,
t.j. už po smrti jej otca, pričom jej otec žalobcovi ani nemohol povoliť výstavbu plota, pretože vlastnícke

vzťahyktýmtopozemkomeštenebolivčasejehovýstavbyvyporiadané.Žalovanásadomáhalaochrany
svojho vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom do jeho výkonu zo strany žalobcu rôznymi
podaniami na stavebný úrad, ale ten ju zakaždým odkázal na občiansky súdny spor. Žalovaná tiež
uviedla, že spoluvlastnícky podiel 1/6 na spornej parcele č. 1358/1 ona žalobcovi neupiera, ani mu honeberie, ale si neželá, aby žalobca disponoval s jej podielom na tejto nehnuteľnosti vo veľkosti 5/6 k
celku.

17. Okresný súd vykonal dokazovanie: výsluchom sporových strán, nimi predloženými listinnými
dôkazmi, tak ako sú špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia, obsahom spisu tunajšieho súdu
vedeným pod sp. zn. 4 C 74/2005 a zistil tento skutkový stav.

18. Zo zámennej zmluvy označenej ako „Dobrovoľná zhoda“ z 29.04.1957 vyplýva, že jej účastníkmi boli

- J. K., J. F. (L. Č.. XX) C. E. Č. (L. Č.. XX), bez bližšej ich identifikácie dátumom narodenia, pričom J.
K. za dosl. cit.: „...funduš na zvanom poli Kuty...“, ktorý bol majetkom J. F. odovzdal J. F. výmenou dosl.
cit.: „.... roľu na zvanom poli pri studnici od role H. H. až po cestu a za kuty luka s ktorim po premeraní
obidve strany sulesia.“, pričom J. K. roľu pri studnici vymenil s E. Č., ktorému na výmenu J. K. odovzdal
dosl. cit.: „.... rolu aj luku od cestičky až po ornu pôdu a to na zvanom poli podračkanom.“, s tým, že
dosl. cit.: „J. K. si vyhradzuje právo aby menovaný E. Č. ho riadne púšťal cez vymenený pozemok na

svoju vlastnu rolu ktoru ma ešte pod račkanom.“

19. V čestnom prehlásení žalovanej z 01.02.2006, predloženom žalobcom, ktoré žalovaná urobila aj pre
účely konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 4 C 74/2005, žalovaná vyhlásila, že nikdy neužívala
spornú nehnuteľnosť - parcelu CKN č. XXXX/X v katastrálnom území L., a že ju užíva žalobca, ktorému

nebude brániť pri cit.: „... vyporiadaní jeho vlastníctva k ním užívanej a plotom ohradenej parcele...“
s tým, že toto prehlásenie dáva žalobcovi pod podmienkou, že do budúcnosti nebude upravovať svoj
pozemok tak, aby na pozemok žalovanej „č. F. XXXX/X“ stekala povrchová voda.

20. Z notárskej zápisnice sp. zn. X. XXX/XX, X. XXX/XX B. XX.XX.XXXX vyplýva, že po vyjadrení

svedkov, obecného úradu L. a Slovenského pozemkového fondu Bratislava - regionálny odbor Bardejov
z XX.XX.XXXX bolo žalovanej osvedčené nadobudnutie vlastníckeho práva titulom jeho vydržania a to
v celku ku parcele F. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 218 m2, na LV XXXX; v celku ku parcele F. Č..
XXXX/X - orná pôda o výmere 293 m2 na LV XXXX a k podielu vo veľkosti 5/6 na parcele F. Č.. XXXX/
X - orná pôda vo výmere 220 m2 na LV 1674.

21. Z notárskej zápisnice sp. zn. X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX B. XX.XX.XXXX
vyplýva, že po vyjadrení svedkov, obecného úradu L.C. C. R. J. O., K. S. L. B. XX.XX.XXXX bolo
žalovanej osvedčené nadobudnutie vlastníckeho práva titulom jeho vydržania a to v celku ku parcele
EKN XXXX/X - orná pôda vo výmere 553 m2 na LV XXXX; k podielu vo veľkosti 5/6 na parcelách EKN

XXXX/X - orná pôda vo výmere 1400 m2 a EKN XXXX/X - orná pôda vo výmere 432 m2 na LV XXXX
(sporná nehnuteľnosť, pozn.) a k podielu vo veľkosti 3/9 na parcelách EKN XXXX/X - orná pôda vo
výmere 1816 m2, EKN XXXX/X - orná pôda vo výmere 407 m2 na LV XXXX.

22. Z rozhodnutia v dedičskej veci sp. zn. G. XXX/XX B. XX.XX.XXXX po poručiteľke C. F., B.

XX.XX.XXXX, vyplýva, že predmetom dedenia bol iba spoluvlastnícky podiel poručiteľky v jeho veľkosti
1 k celku na parcele č. XXX, mpč. XXXX/X, pod B 1/b - poľnohospodárska pôda v užívaní JRD v L. X.
Y., ktoré dedičstvo pripadlo synovi poručiteľky, t.j. žalobcovi v tejto veci.

23. Z darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice sp. zn. X. XXX/XX, X. XXX/XX B.

XX.XX.XXXX vyplýva, že ňou darkyňa H. E. darovala žalobcovi ako obdarovanému svoj podiel vo
veľkosti 1/6 na parcele záp. č. 64 mpč. XXXX - roľa o výmere XXXX H.X v kat. území L..

24. V liste č. XX/sť/XXXX-XXX/XXXX-X B. XX.XX.XXXX adresovanom žalovanej Krajský stavebný úrad
v Prešove (ďalej len „krajský úrad“) informuje žalovanú o spôsobe vybavenia jej podania ohľadom

postupu obce L. ako stavebného úradu (ďalej len „stavebný úrad“) v súvislosti s neoprávnenou stavbou
oplotenia žalobcom na parcelách CKN č. XXX a EKN č. XXXX/X Y. F.. Ú. L., ktoré boli vo vlastníctve
žalovanej, pričom uviedol, že zo spisu predloženého stavebným úradom zistil, že na mieste samom
bol 28.03.2012 vykonaný štátny stavebný dohľad pričom stavebný úrad konštatoval, že sa jedná o
neoprávnenú stavbu oplotenia, ktorá má charakter nehnuteľnosti, avšak keďže ohľadom tejto stavby

nedošlo k dohode medzi vlastníkom pozemkov (žalovanou) a vlastníkom stavby (žalobcom) stavebný
úrd odkázal žalovanú, aby sa domáhala svojich práv súdnou cestou, o čom mal stavebný úrad
vyrozumieť žalovanú listami z 23.05.2012 a z 28.05.2012, v ktorom starosta obce L. mal žalovanej
oznámiť cit. „.... že sa jedná o občiansko-právny spor a obec až do rozhodnutia súdu nie je kompetentnákonať.“ Krajskému úradu pri vykonanom šetrení na stavebnom úrade boli ohľadom stavby oplotenia
na parcele vo vlastníctve žalovanej CKN č. XXXX/X predložené listiny - odhlásenie drobnej stavby
oplotenia, geometrický plán č. XXXXXXXX-X/XX a čestné prehlásenie žalovanej z 01.02.2006 o jej

uznaní užívacieho práva žalobcu k danej parcele. Krajský úrad tiež konštatoval, že šetrením na mieste
samom bolo zistené, že sa jedná o dve stavby oplotenia, jedna je medzi parcelami č. XXXX/X C. XXXX/
X a druhé je v prednej časti pozemku medzi parcelami č. XXX C. Č.. XXXX/X, s tým, že žalovaná
predložením LV osvedčila svoje vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X, ale LV k parcele č. XXXX/X
nepredložila.Krajskýúradzistil,žeLVkparceleč.XXXX/Xniejezaložený,pričomsamájednaťoparcelu

vytvorenú z parcely č. XXXX/X, ktorá je podľa LV XXXX v podielovom spoluvlastníctve jednako žalovanej
v podiele 5/6 a jednako žalobcu v podiele 1/6. Napokon krajský úrad uzavrel, že do právoplatného
skončenia súdneho konania vo veci určenia vlastníckeho práva, nie je možné urobiť si úsudok o
vlastníckych právach k dotknutým pozemkom a teda nemôže konať vo veci legálnosti oplotenia.

25. Z LV XXXX vedeného katastrálnym úradom pre katastrálne územie L. vyplýva, že žalobca a žalovaná

sú vcedení ako podieloví spoluvlastníci a to vo veľkosti ich podielov: žalobca 1/6 k celku a žalovaná 5/6
k celku na parcelách: CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 170 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom
územíL.C.;U.XXXX/X-ornápôdavovýmere1400m2,nachádzajúcasavkatastrálnomúzemíL.aEKN
XXXX/X - orná pôda vo výmere 262 m2 (sporná nehnuteľnosť, pozn.), nachádzajúca sa v katastrálnom
území Beloveža. Avšak z aktuálneho výpisu z tohto LV XXXX, na aktuálne znenie ktorého nadväzoval aj

návrh žalobcu na zmenu žalobného petitu predložený na pojednávaní 11.01.2018 vyplýva, že žalobca
a žalovaná sú vcedení ako podieloví spoluvlastníci a to vo veľkosti ich podielov: žalobca 1/6 k celku a
žalovaná 5/6 k celku na parcelách: EKN XXXX/X - orná pôda vo výmere 1400 m2, nachádzajúca sa v
katastrálnom území L. a EKN XXXX/X - orná pôda vo výmere 432 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom
území L..

26.ZLVXXXXvedenéhokatastrálnymúradomprekatastrálneúzemieL.vyplýva,žežalovanájevedená
ako výlučná vlastníčka parciel: CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 106 m2, nachádzajúca sa v
katastrálnom území L. (sporná nehnuteľnosť, pozn.); CKN XXXX/X - orná pôda vo výmere 385 m2,
nachádzajúca sa v katastrálnom území L. a CKN XXXX/XX - trvalé trávne porasty vo výmere 62 m2,

nachádzajúca sa v katastrálnom území L.Ž., ku ktorým nadobudla vlastnícke právo vydržaním.

27. V žalovanou predloženom čestnom prehlásení E. F. z 26.09.2015 uviedol, že toto vydáva na žiadosť
žalovanej s tým, že jeho otec J. F. bol účastníkom zámennej zmluvy z roku 1957, pričom žalobca nie je
právnymnástupcompojehootcovi,takževzhľadomnauvedenémázato,žecit.:„....parcelaEKNXXXX/

X, ktorá bola pôvodne okrem iných parciel predmetom uvedenej Dohody z roku 1957, bola nesprávne
zapísaná na E. F., ktorý nebol právny nástupca môjho otca J. F.. Som teda toho názoru, že parcelu CKN
XXXX/X týmto nadobudol neoprávnene.“

28. Z listu zo 04.05.2012 s návrhom mimosúdnej dohody žalobcu, ktorý bol žalovanej doručený

09.05.2012 vyplýva, že žalobca v záujme mimosúdneho urovnania sporu k sporným nehnuteľnostiam
ponúkol žalovanej, aby na oplátku v jej prospech bola vyporiadaná parcela CKN č. XXXX/X, na ktorú
nebol založený LV a ktorá bola vytvorená z časti parcely EKN č. XXXX/X C. U. XXXX/X, ku ktorým
parcelám bol ako podielový spoluvlastník vedený žalobca.

29. Zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 C 74/2005 vyplýva, že U. K. sa v
procesnom postavení žalobkyne (v danom konaní žalovaná, pozn.) domáhala voči E. F. v procesnom
postavení žalovaného (v danom konaní žalobca, pozn.) určenia svojho vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam:
- parcela EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 184 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území L.,

vedená Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX;
- parcela EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 222 m2 nachádzajúca sa v katastrálnom území
L., vedená Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pričom okresný súd
rozsudkom č. k. 4 C 74/2005-31 z 01.02.2006 žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a to aj na tom
základe, že žalovaný v tomto konaní nárok žalobkyne uznal s tým, že, tak ako to vyplýva z označeného

rozsudku, žalobkyňa vyhlásila, že cit.: „.... uznáva vlastnícke právo žalobcu (správne má byť žalovaného,
pozn.) k parcele č. 1357/1 v kat. území L..“ (rozsudok nebol napadnutý odvolaním, pozn.)30. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) „Ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“

31. Podľa § 137 písm. c) CSP „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu“

32. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) „Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom

veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.“

33. Podľa § 134 ods. 3 OZ „Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.“

34. Podľa § 129 ods. 1 OZ „Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.“

35. Podľa § 130 ods. 1 OZ „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“

36. Podľa § 131 ods. 1 OZ „Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi
a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné
pre údržbu a prevádzku veci.“

37. V danom prípade sa žalobca určovacou žalobou z roku XXXX domáhal určenia svojho vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam, dôvodiac, že tieto ako oprávnený držiteľ dobromyseľne užíval ako
svoje od roku XXXX, pričom svoju dobromyseľnú držbu odvodzoval od dobromyseľnej držby svojho
právneho predchodcu a to od svojho starého otca, ktorý mal byť účastníkom zámennej zmluvy z
XX.XX.XXXX označenej ako „Dobrovoľná zhoda“, na základe ktorej tento jeho právny predchodca mal

sporné nehnuteľnosti užívať v dobrej viere, že mu patria. Neskôr na pojednávaní konanom 10.06.2019
žalobca zmenil svoju argumentáciu, pričom uviedol, že zmluva tzv. „Dobrovoľná zhoda“ z XX.XX.XXXX
s netýkala sporných nehnuteľností a napokon v podstatnom bode zmenil svoju argumentáciu s tým,
že uvedeného určenia sa domáha na tom základe, že pokiaľ ide o spornú parcelu CKN č. XXXX/X,
tak k nej sa domáha určenia vlastníckeho práva na základe toho, že toto jeho vlastnícke právo k tejto

parcele mala uznať žalovaná v konaní tunajšieho súdu vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2005 a pokiaľ ide
o druhú spornú parcelu CKN XXXX/X, ktorá bola vytvorená z parcely CKN XXXX/X, ktorej je žalobca
podielovým spoluvlastníkom spolu so žalovanou vo veľkosti jeho podielu 1/6 k celku, tak k nej sa domáha
určenia vlastníckeho práva titulom svojej dobromyseľnej držby, ktorú odvodzuje od darovacej zmluvy
z XX.XX..XXXX, ktorou mu darkyňa H. E.Á. darovala predmetný podiel na tejto nehnuteľnosti, avšak

žalobca sa domnieval, že mu táto bola darovaná ako celok a takto ju aj užíval.

38. Okresný súd zdôrazňuje, že elementárnou procesnou podmienkou každej určovacej žaloby podľa
137 písm. c) CSP je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom otázku ne/existencie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí súd riešiť prioritne a ak ju vyrieši záporne, musí

byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá.

40. Zákon trvá na tom, aby v prípade určovacej žaloby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný
spravidla v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa
bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (napr. R 17/1972). Právny záujem musí byť

naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací
žalobný petit (t.j. to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou
s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací petit

je vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva, t.j. či sa ním
môže skutočne dosiahnuť odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva
súdne konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné súdne konanie. Určovací žalobný
petit sa uplatní najmä v prípade, keď je určovací výrok potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie(predchádzania ďalším sporom) alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným
orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej
súdom (napr. pred správou katastra nehnuteľností). Určovacia žaloba má skôr preventívny charakter a

má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom
vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v tam, kde určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a
jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu vzťahov, ktorá je zárukou odvrátenia budúcich sporov
účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu

a ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude daný ani
právny záujem na takomto určení. Určovacia žaloba tak spravidla nebude úspešná tam, kde možno
žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP.

41. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha t.j. v danom prípade žalobcu. Žalobca

svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil potrebou zosúladenia faktického stavu
so stavom právnym, keďže sporné nehnuteľnosti si oplotil a tieto aj fakticky nerušene a dobromyseľne
užíva. V danom prípade však vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že oplotenie
sporných nehnuteľností je sporné, žalovaná uviedla, že s postavením plotu od začiatku nesúhlasila
a dovolávala sa ochrany svojho vlastníckeho práva k oploteným nehnuteľnostiam na príslušnom

stavebnom úrade, ktorý ju však odkázal na občianske súdne konanie (viď list Krajského stavebného
úradu v Prešove č. XX/sť/XXXX-XXX/XXXX-X B. XX.XX.XXXX), t. j. žalovaná od postavenia tohto
oplotenia toto bojkotovala a domáhala sa svojho vlastníctva k oploteným sporným nehnuteľnostiam,
takže držba žalobcu nemohla byt nerušená a ani dobromyseľná. Sám žalobca tiež uviedol, že toto
oplotenie vykonal bez stavebného povolenia a aj z listu Krajského stavebného úradu v Prešove č. XX/

sť/XXXX-XXX/XXXX-X B. XX.XX.XXXX vyplýva, že stavba oplotenia je ilegálna (nepovolená). Podľa
okresnéhosúdusitakžalobcaodvodzujesvojnaliehavýprávnyzáujemodnelegálnehofaktickéhostavu,
ktorý sám vyvolal a sám ho aj priznal a ktorý žiada verifikovať aj stavom právnym. Avšak to, že si žalobca
sporné nehnuteľnosti oplotil a tieto takto aj užíva, ešte neznamená, že ho táto skutočnosť bez ďalšieho
oprávňuje tieto nehnuteľnosti si aj privlastniť argumentujúc svojim faktickým užívacím právom, ktoré

ako bolo preukázané, nebolo a ani nemohlo byť nerušené. Inými slovami na „nepráve“ nemôže žalobca
stavať „právo“, resp. vedomým neprávom, kedy žalobca vedome obišiel procedúru stavebného konania
v rámci ktorého by sa skúmali aj vlastnícke vzťahy k stavbou dotknutým nehnuteľnostiam (a v prípade
ich spornosti by boli vlastníci odkázaní na súd), nemožno odôvodňovať legitimitu svojho nároku, resp.
a contrario právom nemožno posvätiť (odobriť) vedomé neprávo. Vzhľadom na uvedené okresný súd

dospel k záveru, že v danom prípade nie je na starne žalobcu preukázaný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení.

42. Aj napriek uvedenému záveru o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, okresný súd ešte v súvislosti so žalobným nárokom žalobcu tiež konštatuje, že esenciálnou

(podstatnou) skutočnosťou od ktorej si žalobca prvotne odvodzoval svoj žalobný nárok na určenie svojho
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bola zámenná zmluva z roku XXXX, ktorá mala byť
realizovaná medzi jeho právnym predchodcom (starým otcom) a právnymi predchodcami žalovanej
(jej rodičmi) a na základe ktorej malo dôjsť medzi nimi k zámene resp. k vzájomnej výmene sporných
nehnuteľností do užívania ktorých títo právny predchodcovia sporových strán v zmysle tejto dohody mali

vstúpiť bez zápisu tohto užívacieho stavu do príslušných pozemkových registrov, v ktorom dôsledku tak
malo dôjsť k rozporu medzi faktickým a právnym stavom ich užívacieho a právneho režimu. Žalobca
predmetnú zámennú zmluvu od ktorej si tento svoj nárok odvodzoval v konaní nepredložil a predložila ju
až žalovaná, pričom z nej mal súd za preukázané, že táto bola v skutočnosti uzavretá XX.XX.XXXX a to
medzi osobami tam označenými ako - J. K., J. F. (L. Č.. XX) a E. Č. (L. Č.. XX), bez bližšej identifikácie

týchto osôb napr. dátumom narodenia, na základe ktorej by bolo možné tieto osoby explicitne stotožniť
s právnymi predchodcami sporových strán, tak aby nie len okresný súd, ale ktokoľvek mohol bez
pochybností objektívne uveriť, že sa nepochybne jedná o právnych predchodcov sporových strán,
t.j. o starého otca žalobcu a o rodičov žalovanej. Napokon túto skutočnosť spochybnil, resp. na tento
nedostatok označenej zámennej zmluvy z hľadiska jej určitosti poukázal aj samotný žalobca resp. jeho

právny zástupca, ktorý v súvislosti s vyjadrením sa k žalovanou predloženému čestnému prehláseniu E.
F.zXX.XX.XXXX,vktoromčestneprehlásil,žeJ.F.boljehootcomanieprávnympredchodcomžalobcu,
uviedol že cit.: „... účastníkom „Dobrovoľnej zlahody" z XX.XX.XXXX bol aj J. F.. V cit. dohode je uvedená
osoba J. F., avšak s určitosťou nevieme potvrdiť, že v dohode uvedená osoba J. F. bez identifikačnýchúdajov je skutočne otcom E. F.Í..“ Inými slovami, žalobca sám spochybnil z hľadiska označenia určitosti
subjektov zámennú zmluvu od ktorej odvodzoval svoj žalobný nárok, takže a contrario by bolo možné
obdobne konštatovať, že tak ako s určitosťou nie je možné tvrdiť, že v predmetnej zámennej zmluve

označený J. F. (účastník dohody) je otcom E. F. (podal čestné prehlásenie, pozn.), tak ako to bol
uviedol žalobca, nemožno ani s určitosťou tvrdiť, že J. F. bol starým otcom žalobcu, tak ako to tvrdil v
žalobe, pričom žalobca túto skutočnosť v konaní trvajúcom od r. XXXX žiadnym relevantným a pre súd
uveriteľným dôkazným prostriedkom nepreukázal a napokon až na pojednávaní konanom 10.06.2019
uviedol, že žiadna z osôb, ktorá bola účastníkom zámennej zmluvy označenej ako „Dobrovoľná zhoda"

B. XX.XX.XXXX nebol jeho právnym predchodcom. Teda aj z týchto dôvodov okresný súd neuveril
tvrdeniam žalobcu o jeho právnom nástupníctve po jednom z účastníkov predmetnej zámennej zmluvy
a teda ani legitimite jeho nároku dobromyseľnej držby sporných nehnuteľností po jeho údajom právnom
predchodcovi, do dobromyseľnej držby ktorého mal žalobca podľa jeho tvrdení vstúpiť v roku XXXX.

43. Obdobne okresný súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že zmienená zámenná zmluva, ktorá

podľa pôvodnej žalobnej argumentácie (do 10.06.2019, pozn.) bola základným predpokladom žalobcom
uplatneného nároku, je neurčitá aj z hľadiska tam uvádzaných zamieňaných pozemkov. Okresný súd
v tejto súvislosti podotýka, že zo slovných spojení miestneho zvykového charakteru uvádzaných v
predmetnej zámennej zmluve typu cit.: „...funduš na zvanom poli F....“ alebo „... roľa pri R. S. K. H. H. až
po cestu a za F. Z....“ alebo „... na zvanom poli J....“., nie je možné stotožniť takto označené pozemky

so spornými nehnuteľnosťami označenými parcelným číslom, bonitou a výmerou, pričom v tomto
smere neboli počas konania žalobcom produkované žiadne dôkazy, napr. výpovede žijúcich svedkov
o lokálnom označovaní pozemkov a ich zidentifikovanie so spornými nehnuteľnosťami z hľadiska ich
polohy resp. zamerania a pod. V prípade opaku, t.j. v prípade, že by okresný súd bez ďalšieho uveril
tvrdeniam žalobcu, že takýmto miestnym slovným koloritom označené nehnuteľnosti sú práve tými

nehnuteľnosťami ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa domáha, mohlo by sa vzhľadom na uvedené
neurčité a všeobecne objektívne nezrozumiteľné formulácie v zámennej zmluve stať, že či už žalobca
aleboktokoľvekinýbysamoholdomáhaťurčeniavlastníckehoprávakinýmnehnuteľnostiam,tvrdiac,že
práve tieto nehnuteľnosti vo sfére jeho záujmu sú tými o ktorých zámenná zmluva pojednáva. Napokon
žalobca po takmer 7 rokov trvajúcom spore uviedol na pojednávaní 10.06.2019, že zámenná zmluva

tzv. „Dobrovoľná zhoda“ z XX.XX.XXXX sa netýkala sporných nehnuteľností.

44. Pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, neobstojí ani jeho na
pojednávaní konanom 10.06.2019 zmenená argumentácia, na základe ktorej sa určenia svojho
vlastníckeho práva domáha jednako dovolávajúc sa prísľubu žalovanej daného mu v konaní tunajšieho

súdu sp. zn. 4 C 74/2005 uznať jeho vlastnícke právo k parcele CKN č. XXXX/X a jednako svojou
domnienkou, že darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX mu v skutočnosti bola darovaná celá parcela M.
XXXX/X z ktorej bola vytvorená parcela CKN XXXX/X a nie len podiel 1/6 k celku. V súvislosti s
touto zmenenou argumentáciou okresný súd podotýka, že túto považuje zo strany žalobcu z účelovú,
keďže ju uplatnil až v čase kedy pod tlakom dôkazov bolo zrejmé, že žaloba z hľadiska jej právneho

dôvodu neobstojí, tobôž ak bolo preukázané, že žalobca v žalobe uvádzal nepravdu napr. že účastníkom
zámennej zmluvy z r. XXXX bol jeho starý otec, čo neskôr odvolal alebo, že táto zámenná zmluva z
r. 1957 s týka sporných nehnuteľností, čo žalobca napokon tiež sám poprel. V súvislosti s uvedenou
zmenenou argumentáciou žalobcu okresný súd v prvom rade podotýka, že pokiaľ ide o rozsudok
vydaný v inom súdnom konaní (§ 228 CSP) tento je záväzný len svojou výrokovou časťou, nie však

odôvodnením, takže od žalovanej nemožno spravodlivo očakávať, že bude viazaná svojim vyjadrením
v inom súdnom konaní, tobôž ak toto svoje tvrdenie v tomto konaní poprela odvolávajúc sa na okolnosti,
za ktorých toto vyjadrenie učinila (pre účely stavebného konania vo veci svojho rodinného domu
potrebovala mať vyporiadané nehnuteľnosti pod domom na čo potrebovala súhlas žalobcu, preto voči
nemu recipročne učinila predmetné vyjadrenie) a taktiež vzhľadom k tomu, že žalobca o tejto tvrdenej

skutočnosti, t.j. o legitimite jeho vlastníctva k parcele CKN č. XXXX/X, nepredložil žiadny iný dôkaz (aj
keď konanie trvalo takmer 7 rokov, pozn.). V tejto súvislosti tak okresný súd uvádza, že žalobca uveriac
prísľubu žalovanej tak zanedbal zásady minimálnej obozretnosti a prevencie, pričom okresný súd môže
rozhodnúť iba na základe explicitných dôkazov a nie na podklade rôznych prísľubov a vyjadrení daných
si navzájom účastníkmi konania v rámci iných súdnych konaní, navyše ak ich v danom konaní poprú

(bezprostrednosť vykonávania dôkazov). Taktiež je ťažké bez ďalších dôkazov uveriť tvrdeniam žalobcu,
že bol v omyle, že darovacou zmluvou B. XX.XX.XXXX mu v skutočnosti bola darovaná celá parcela
CKN XXXX/X z ktorej bola vytvorená parcela CKN XXXX/X a nie len podiel 1/6 k celku. Z predloženej
darovacej zmluvy mal súd za preukázané, že táto bola navyše spísaná formou notárskej zápisnice,v ktorej je predmet darovania jasne a zrozumiteľne uvedený a to číslom aj slovom, bez možnosti
akéhokoľvek možného rôzneho výkladu a chápania. V darovacej zmluve je uvedené, že darkyňa je cit.:
„.... spoluvlastníčkou poľnohospodárskej pôdy ... pod B15 v 1/6 ine ...“ (čl. II, bod. 1) alebo, že darkyňa

cit.: „... daruje svoj podiel...“ (čl. II, bod. 2) alebo cit.: „Predmetom tohto majetkového prevodu je podiel
na nehnuteľnosti ...“ (čl. II, bod. 4) a napokon v závere predmetnej notárskej zápisnice je uvedené, že
táto bola cit.: „... účastníkom konania vysvetlená nimi schválená a podpísaná.“ Vzhľadom na uvedené je
podľa okresného súdu obtiažne uveriť tvrdeniam žalobcu o jeho omyle v tom, čo mu bolo v skutočnosti
darované, nehovoriac o tom, že žalobca už aj v žalobe v danej veci, ako aj v konaní vedenom tunajším

súdom pod sp. zn. 4 C 74/2005 v súvislosti aj s inými parcelami, ktoré boli a sú s parcelou EKN XXXX/X
vedené na jednom a tom istom LV XXXX vždy uvádzal, že je ich podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti
jeho podielu 1/6 k celku, takže si musel byť tejto skutočnosti vedomý. Okrem toho v tejto súvislosti možno
mať aj pochybnosti o dobromyseľnosti držby tejto nehnuteľnosti žalobcom (čo je jeden z predpokladov
vydržania vlastníckeho práva), ktorému bol podiel na nej darovaný v roku XXXX avšak v žalobe uvádzal,
že ju dobromyseľne už ako svoju užíval od roku XXXX.

45. Vzhľadom na uvedené má tak okresný súd za to, že žalobca majúc nie len povinnosť tvrdenia,
ale aj preukaznú povinnosť, nielenže nepredložil kľúčový dokument, ktorý bol základným stavebným
kameňom jeho pôvodnej žalobnej argumentácie, od ktorého si odvodzoval svoj žalovaný nárok, ale
z tohto dokumentu, ktorý napokon predložila druhá sporová strana, pre jeho neurčitosť a objektívnu

nezrozumiteľnosť nemožno bez všetkých pochybností vyvodiť jednako ani nástupnícku líniu žalobcu po
jeho predkoch do dobromyseľnej držby sporných nehnuteľností ktorých mal žalobca podľa jeho tvrdení
vstúpiť a jednako ani objektívnu identifikáciu tam uvádzaných pozemkov so spornými nehnuteľnosťami
a napokon v súvislosti s jeho novou argumentáciou inými dôkazmi dostatočne a bez pochýb nepreukázal
nim tvrdené skutočnosti na podklade ktorých sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam, preto súd žalobu ako celok zamietol.

46. Žalobca navrhoval doplniť dokazovanie vykonaním obhliadky na mieste samom, okresný súd však
podľa § 185 ods. 1 CSP tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, pretože jeho vykonanie
vzhľadom na zásadu hospodárnosti a účelnosti konania, ako aj vzhľadom k tomu, že jeho vykonanie

by neprispelo k preukázaniu skutočností, ktoré boli dôvodom na zamietnutie žaloby, považoval za
nadbytočné. Preddavok na vykonanie tohto dôkazu uhradený žalobcom mu v rámci rozhodovania o
trovách konania bude vrátený.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

48.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

50. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP, keďže žalovaná mala v predmetnom konaní plný úspech vo veci, okresný
súd jej priznal voči v konaní neúspešnému žalobcovi 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania. O samotnej výške trov konania okresný súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.