Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212205740
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8212205740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX,
zastúpený advokátom JUDr. Stanislavom Súletým, so sídlom Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, proti
žalovanej: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, právne zastúpená JUDr. Ivanom Savčákom, so sídlom
Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 7C/32/2012-137 zo dňa 10. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na 100 % náhradu účelne vynaložených trov konania.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa v konečnej verzii žalobného nároku žalobca
domáhal, aby súd určil vlastnícke právo žalobcu k parcelám, a to parcela CKN č. XXXX/X - orná pôda

o výmere XXX m2 nachádzajúca sa v kat. úz. L., vedená Okresným úradom Bardejov, katastrálnym
odborom na LV č. XXXX a parcela registra C nachádzajúca sa v kat. úz. L. označená podľa
geometrického plánu č. XX/XXXX (správne má byť uvedené XX/XXXX) z 05.11.2012 ako parcela CKN
XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2.

3. Žalobca pôvodne v žalobe uviedol, že mieni zosúladiť fakticky a právny stav v užívaní a vlastníctve
týchto pozemkov, pretože už od roku 1974 tieto nehnuteľnosti nerušene ako vlastník užíva, má ich

oplotené. Jeho právny predchodca, starý otec, uzavrel ešte v roku 1950 s rodičmi žalovanej zámennú
zmluvu,nazákladektorejstarýoteczískaldoužívaniaodrodičovžalovanejprávnespornénehnuteľnosti
a rodičia žalovanej získali parcely EKN XXXX/X a EKN XXXX/X. Od tejto doby starý otec žalobcu sporné
nehnuteľnosti užíval dobromyseľne s vlastníckymi účinkami. V inom konaní žalovaná pred Okresným
súdom Bardejov sp. zn. 4C/74/2005 uznala vlastnícke právo žalobcu k parcele CKN XXXX/X a XXXX/
X, kde podiel žalovanej predstavuje X/X k celku a žalobcov podiel X/X celku.

4.Vpriebehukonaniažalobcazmenilskutkovétvrdeniauplatnenéhonárokutak,ževovzťahuksporným
nehnuteľnostiam tieto užíva ako oprávnený držiteľ dobromyseľne od roku 1974, dobromyseľnosť držby
odvodil od svojho právneho predchodcu - starého otca, ktorý bol účastníkom zámennej zmluvy z29.04.1957 označenej ako „dobrovoľná zhoda“, na základe ktorej mal tieto nehnuteľnosti užívať v dobrej
viere, že mu patria.

5.Neskôrnapojednávanížalobcasvojuargumentáciuzmeniltak,žetzv.„dobrovoľnázhoda“sanetýkala
sporných nehnuteľností a v poslednom rade uviedol, že určenie vlastníckeho práva sa domáha vo
vzťahu k parcele CKN XXXX/X tak, že toto vlastnícke právo uznala žalovaná v konaní pred Okresným
súdom Bardejov pod sp. zn. 4C/74/2005 a vo vzťahu k parcele CKN XXXX/X, ktorá bola vytvorená z
parcely CKN XXXX/X, ktorej parcely je žalobca podielovým spoluvlastníkom v rozsahu X/X, túto parcelu

užíva a dobromyseľne drží. Držbu odvodzuje od darovacej zmluvy z 28.08.1995, kde mu darkyňa H. E.
darovala predmetný podiel X/X k nehnuteľnosti, avšak žalobca sa domnieval, že mu táto darkyňa daruje
nehnuteľnosť ako celok.

6. V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd na návrh žalobcu v súlade s ust. § 139,
§ 140 pripúšťal zmenu žaloby vo vzťahu k žalobnému nároku, ktorý žalobca špecifikoval v petite

žaloby. Skutkovo žalobca upravoval žalobu v priebehu pojednávania, nežiadal však aj napriek tomu,
že v záverečných dôvodoch, pre ktoré žiada určiť vlastnícke právo vo vzťahu k parcele CKN XXXX/
X je podstatnou zmenou žaloby vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré majú vplyv na právne
posúdenie veci, ako to vyplýva z ust. § 132 CSP, kedy žalobca musí pravdivo a úplne opísať rozhodujúce
skutočnosti, podľa ktorých súd zisťuje dôvodnosť uplatneného nároku, zmenu žaloby nežiadal.

7. Prvoinštančný súd od žalovanej zistil, že tvrdenia žalobcu sú pochybné. Žalovaná poukázala na
existenciu zámennej zmluvy z roku 1957, kde účastníkmi tejto zmluvy nebol právny predchodca žalobcu,
pričom po smrti otca v roku 1978 žalobca si aj napriek jej výhradám označené parcely oplotil a doposiaľ
ich užíva, aj keď nebol ich vlastníkom.

8. Prvoinštančný súd zistil zo zámennej zmluvy označenej ako „dobrovoľná zhoda“ z 29.04.1957, že
účastníkmi tohto vzťahu boli :J. K., J. F. (L. č. XX) a E. O. (L. XX) bez bližšej identifikácie dátumu
narodenia. Na základe tejto zmluvy J. K. funduš na zvanom poli F., ktorý bol majetkom J. F. odovzdal J.
F. výmenou za roľu na zvanom poli J. od role H. H. až po cestu a za F. Z., s ktorým po premeraní obidve

strany súhlasia. J. K. K. J. studnici vymenil s E. O., ktorému na výmenu J. K. odovzdal roľu a lúku Od
cestičky až po ornú pôdu, a to na zvanom poli J. K.. J. K. si vyhradil právo, aby menovaný E. O. ho riadne
púšťal cez vymenený pozemok na svoju vlastnú roľu, ktorú má ešte J. K.. Ďalej súd zistil na základe
čestného prehlásenia zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/74/2005, že žalovaná vyhlásila, že
nikdy neužívala spornú nehnuteľnosť, a to parcelu CKN XXXX/X v k. ú. L. a že ju užíva žalobca, ktorému

nebude brániť vo vyporiadaní vlastníctva k nim užívanej a plotom ohradenej parcele. Toto vyhlásenie
dala žalovaná za podmienky, že do budúcnosti nebude upravovať žalobca svoj pozemok tak, aby na
pozemok žalovanej CKN XXXX/X stekala povrchová voda. Na základe notárskej zápisnice X žalovaná
osvedčila nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele tam označenej v rozsahu X/X, v notárskej zápisnici
N118/2005 zase žalobkyňa osvedčila vlastnícke právo vydržaním k parcele okrem iného aj EKN XXXX/

X - orná pôda zapísanej na LV XXXX v rozsahu X/X.

9. Žalobca je právnym nástupcom nebohej C. F., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, po ktorej získal dedičstvo
v konaní pred Okresným súdom Bardejov sp. zn. D575/81. Darovacou zmluvou darkyňa H. E. darovala
žalobcovi svoj podiel vo veľkosti X/X na parcelách, a to zápisnica č. XX mpč XXXX - roľa o výmere

XXXX m2 v k. ú. L..

10. Pred správnym orgánom prebieha konanie vo veci legálnej stavby oplotenia žalobcom, ktoré konanie
je vedené pred Krajským stavebným úradom v Prešove č. 14/SŤ/2012-560/2559-3. Pre skutočnosť, že
nie je jasné, kto je vlastníkom oplotených nehnuteľností, správny orgán nemôže konať vo veci legálnosti

oplotenia.

11. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že na LV XXXX k. ú. L. je žalovaná vedená ako výlučná vlastníčka
spornej nehnuteľnosti CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a ďalších nehnuteľností pozemkov,

ktoré sa tam nachádzajú. Na LV č. XXXX je nehnuteľnosť EKN XXXX/X - orná pôda o výmere
XXX m2 v podielovom spoluvlastníctve medzi žalobcom v rozsahu X/X a žalovanou v rozsahu X/X.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého Civilný sporový poriadok platí aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Tak vychádzal z ust. § 137 písm. c) CSP.Z hmotnoprávneho hľadiska aplikoval ust. § 134 ods. 1 OZ, § 134 ods. 3 OZ a § 129 ods. 1 OZ a §
130 ods.1 OZ a § 131 ods. 1 OZ. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k sporným dvom

nehnuteľnostiam. Právny záujem podľa zákona je daný spravidla v prípade, ak by bez požadovaného
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochrany svojich práv a oprávnených záujmov. Prvoinštančný súd
skonštatoval, že určovacia žaloba má skôr preventívny charakter, je možné ňou však eliminovať stav

ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a je dôležitá v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave
nie je možné dospieť inak. Prvoinštančný súd uviedol, že naliehavosť právneho záujmu preukazuje
žalobca. Žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil potrebou zosúladenia
faktického stavu so stavom právnym, keďže sporné nehnuteľnosti si oplotil a tieto aj fakticky nerušene
a dobromyseľne užíva.

12. V prejednávanej veci oplotenie sporných nehnuteľností podľa zistení prvoinštančného súdu je
sporné, pretože žalovaná s postavením plotu nesúhlasila a dovolávala sa ochrany svojich vlastníckych
práv aj na príslušnom stavebnom úrade. Z toho vyplýva, že držba žalobcu nemohla byť nerušená a
dobromyseľná. Žalobca priznal, že toto oplotenie vykonal bez stavebného povolenia a prvoinštančný
súd zistil, že oplotenie nie je povolené, stavba oplotenia je ilegálna. Pokiaľ si žalobca odvodzuje svoj

naliehavý právny záujem od nelegálneho faktického stavu, ktorý sám vyvolal a sám ho aj priznal a
ktorý žiada verifikovať aj stavom právnym, neznamená to, že oplotenie nehnuteľnosti a užívanie týchto
nehnuteľností žalobcom ho bez ďalšieho oprávňuje aj si oplotené nehnuteľnosti privlastniť a tým vlastne
faktickystavzlegalizovaťnastavprávny.Prvoinštančnýsúdzistil,ženastranežalobcuniejepreukázaný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

13. Naviac, prvoinštančný súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobca podľa žaloby odvodzoval svoj
nárok na pozemky od zámennej zmluvy z roku 1950, ktorá mala byť realizovaná medzi jeho právnym
predchodcom (starým otcom )a právnymi predchodcami žalovanej (jej rodičmi). Zo spisu vyplýva, že k
zámennejzmluvedošlo29.04.1957,pričombolozistené,žeúčastnícizmluvnéhovzťahuniesúprávnymi

predchodcami (ani jeden) žalobcu, pretože sám žalobca pred súdom potvrdil, že účastníkom zmluvného
vzťahu bol síce J. F., ale nie je možné potvrdiť, či táto osoba bola skutočne otcom E. F., ktorý je otcom
žalobcu. Nebolo preto možné zistiť, či J. F. je starým otcom žalobcu. Žalobca túto okolnosť od počiatku
sporu nepreukázal, aj keď tvrdil, že táto skutočnosť ho oprávňuje nehnuteľnosti užívať. Nepreukázal ani
právne nástupníctvo a legitímnosť užívania sporných nehnuteľností.

14. Prvoinštančný súd spochybnil aj určitosť zámennej zmluvy, keď zo zámennej zmluvy nie je možné
jednoznačne zistiť, či práve predmet sporu bol predmetom zámeny, keď žalobca ani tieto okolnosti
nepreukázal. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej v inom konaní, prvoinštančný súd uviedol, že nie je

možnéspravodlivoodžalovanejočakávať,abybolaviazanásvojimivyjadreniamivinomsúdnomkonaní,
naviac, keď žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Pri darovaní žalobca v roku 1995
nepreukázal, že prijímal dar v rozsahu celej nehnuteľnosti, nielen spoluvlastnícky podiel darkyne. Keďže
žalobca v priebehu konania nepreukázal uplatnený nárok ani vo vzťahu k naliehavosti právneho záujmu,
ani vo vzťahu k dôvodnosti oprávnenej držby a vstupu žalobcu do vlastníckych práv k namietaným

nehnuteľnostiam, prvoinštančný súd žalobu zamietol. Ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval žalobca, a to najmä
ohliadku na mieste samom, súd nevykonal. Tento návrh zamietol s poukazom na zásadu hospodárnosti
a účelnosti konania, pretože ohliadka na mieste samom by nepreukázala dôvodnosť uplatňovaného
nároku.

15. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
1, 2 CSP. V spore bola úspešná žalovaná, ktorej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalobcovi.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní
žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uplatnil si náhradu
trov konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšiekonaniearozhodnutie.Soskutkovýmaprávnymnázoromprvoinštančnéhosúdusanestotožňuje.Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalobcasadomáha
určenia vlastníckeho práva, a to k parcele CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 , ktorá je

zapísanánaLVXXXXakovýlučnévlastníctvožalovanej.ĎalejžiadaurčiťvlastníctvokčastiparcelyEKN
XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, ktorej časti podľa geometrického plánu XX/XXXX z 05.11.2012
zodpovedá novovytvorená parcela CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2. Celá parcela EKN
XXXX/X je zapísaná na LV XXXX ako podielové spoluvlastníctvo žalobcu v rozsahu X/X a podielové
spoluvlastníctvo žalovanej v rozsahu X/X. Žalovaná vlastníctvo k parcele CKN XXXX/X nadobudla v

roku 2005 na základe osvedčenia o vydržaní. Vyhlásila pred vydržaním, že táto parcela vždy patrila
rodine K.. Toto vyhlásenie bolo pred notárom zavádzajúce a účelové a nezodpovedalo reálnemu stavu.
Keď vyhlasovala do notárskej zápisnice, že je výlučnou vlastníčkou parcely XXXX/X a XXXX/X, musela
si žalobkyňa byť vedomá, že nikdy tieto parcely rodine jej právnych predchodcov nepatrili a nikdy ich
neužívali.

17. Žalobca ďalej poukázal na postoj žalovanej v konaní pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn.
4C/74/2005, kde žalovaná prehlásila v záujme úspechu v tomto spore, že uznáva vlastnícke právo
žalovaného E. F. k parcele č. XXXX/X, ktorú užíval žalobca a tiež súhlasila s tým, aby sa stal jej
výlučným vlastníkom. V tomto konaní tvrdila, že takéto vyhlásenie učinila pod nátlakom. Žalobca udáva,
že spravodlivo očakáva od žalovanej, že svojím vyjadrením a vyhlásením bude viazaná.

18. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva aj k parcele CKN XXXX/X - orná pôda o výmere
XXX m2, ktorá parcela bola odčlenená od parcely EN XXXX/X, ktorú parcelu tiež nadobudla v roku 2005
žalovaná na základe osvedčenia o vyhlásení o držaní vlastníckeho práva, pričom tú časť parcely, ktorú
užíva žalobca a ktorú žalovaná nikdy neužívala. Žalobca užíva uvedené nehnuteľnosti nerušene od

roku 1974. Žalobca nikdy nespochybňoval výlučné vlastníctvo žalovanej k zvyšku parcely XXXX/X, ktorú
užíva,apreto,keďžeonužívavyčlenenúparceluXXXX/XzparcelyXXXX/X,žiadalurčiťajktejtoparcele
vlastnícke právo. Uviedol, že od roku 1974 má obe parcely oplotené, v prírode plotom a od tohto obdobia
tieto nehnuteľnosti užíva. Súd vo veci nevykonal ohliadku a mohol sa tak na mieste samom vizuálne
presvedčiť o tom, akým spôsobom si k rodinnému domu zabezpečuje prístup a o reálnom vyčlenení

spornýchparcielkparcelámžalobcu.Žiadal,abysúdžalobevyhovelapoukázal,žemánaliehavýprávny
záujem na uvedenom určení, keď chce uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby so
stavom právnym a potrebou zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

19. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá sa stotožnila s napadnutým rozsudkom,

považuje ho za vecne správny. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodnil.

20. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uplatnila si
trovy konania.

21. Odvolací súd v rámci kompetencí vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 347 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd
dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.

22. Len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že žalobca v
prejednávanej veci podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k dvom nehnuteľnostiam, a to k parcele
CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. L.. Žalobca tvrdil, že
túto nehnuteľnosť užíval jeho právny predchodca, neskôr uviedol, že sa tak stalo na základe zámennej
zmluvy z roku 1957, neskôr tvrdil, že k užívaniu týchto nehnuteľností pristúpil v roku 1974.

23. Ďalej žalobca žiadal, aby bol určený za výlučného vlastníka parcely CKN XXXX/X - orná pôda
o výmere XXX m2, ktorá bola na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyčlenená z pôvodnej
parcely EKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX k. ú. L., pričom
žalobca je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v rozsahu X/X a žalovaná v rozsahu X/X.

Aj vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti tvrdil, že spočiatku túto nehnuteľnosť mali nadobudnúť jeho právni
predchodcovia na základe zámennej zmluvy z roku 1957, neskôr upresnil svoje tvrdenia tak, že ju užíva
od roku 1974. Bolo zistené, že napriek protestom žalovanej si žalobca tieto nehnuteľnosti ohradil, vo
vzťahu k legálnosti postavenia plota je vedené správne konanie pred stavebným úradom. Súd ďalej maljednoznačne zistenú skutočnosť, resp. nebola zistená skutočnosť, že žalobca je právnym nástupcom
pôvodných účastníkov zámennej zmluvy z roku 1957. V priebehu konania žalobca nepreukázal, akým
spôsobom vstúpil do držby týchto nehnuteľností, skôr než si ich ohradil.

24. Takto zistený skutkový stav prvoinštančným súdom je potrebné v prvom rade podriadiť pod skúmanie
otázky, ktorú nastolil ako prioritnú prvoinštančný súd v súlade s ust. § 137 písm. c) CSP, a to skúmanie
otázky naliehavosti právneho záujmu. Ust. § 137 písm. c) CSP totiž z procesného hľadiska stanovuje
žalobcovi preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je, alebo nie je. Naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca v žalobe
uviedol, že vo verejnom registri je na nehnuteľnostiach evidovaná aj žalovaná. Podľa väčšinových
názorov právne vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu a nejde
len o procesnú podmienku. V konaní o určenie vlastníckeho práva, kedy sa má dosiahnuť zhoda zápisu
vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem
vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému, teda nie žalobcovi.

Keď, teda, sa má dosiahnuť zhoda zápisu vo verejnom registri so skutočným stavom právnym, je daný
naliehavý právny záujem, aj keď žaloba o určenie vlastníckeho práva v niektorých prípadoch nemá
význam pre strany sporu a skôr je dôležité riešiť vydanie veci. V tomto prípade moc nad obidvoma
parcelami tým, že sú ohradené žalobcom, má žalobca, ktorý chce dosiahnuť vzhľadom na to, že
zapísanou osobou na týchto parcelách je žalovaná zápis svojho vlastníctva.

25. V otázke naliehavosti právneho záujmu žalocu odvolací súd modifikuje dôvody prvoinštančného
rozhodnutia. Uvedená okolnosť, však nič nemení na ďalších správnych záveroch prvoinštančného súdu,
keď neboli zistené a žalobcom preukázané podmienky na určenie vlastníckeho práva.

26. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že oprávnený držiteľ nehnuteľnosti sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov,
ak ide o nehnuteľnosť.

27. Na základe uvedeného podmienky určenia vlastníckeho práva žalobcu vydržaním sú jednak

spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba.

28. Pokiaľ sa týka spôsobilosti predmetu vydržania, predmetom vydržania majú byť nehnuteľnosti, orná
pôda v užívaní žalovanej a žalobcu. Žalovaný je spôsobilým subjektom vydržania, pretože je spôsobilý
nadobudnúť vlastnícke právo.

29. Ako zistil prvoinštančný súd, ďalšie podmienky oprávnenosť držby a vydržacia doba neboli
prvoinštančným súdom zistené a žalobcom preukázané. Žalobca má totiž dôkazné bremeno na
preukázanie, že splnil podmienky vydržania a nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.
Na to, aby bolo možné konštatovať, že držba je oprávnená, musí byť ako držiteľ podľa § 130 ods.

1 OZ vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí a že je teda
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Dobromyseľná, teda
oprávnená držba predpokladá presvedčenie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že je vlastníkom
veci alebo oprávneným vykonávateľom práva. Žalobca v priebehu konania nepreukázal vo vzťahu k ani
jednej parcele, ktorú žiada určiť do výlučného vlastníctva, že nadobudol moc nad celými uvedenými

nehnuteľnosťamispôsobom,ktorýhopresvedčilotom,žemáprávotútonehnuteľnosťužívaťakovlastnú
a nakladať s vecou ako s vlastnou a vykonávať toto právo pre seba v celom rozsahu. Teda vstup do
oprávnenej držby žalobca nepreukázal. Preukázal len vstup do držby, ktorý nebol rozporovaný, a to v
roku 1974, kedy začal sporné nehnuteľnosti užívať. Na základe akého podnetu k užívaniu došlo, však
preukázané neoblo. Preto chýba predpoklad preto, aby súd mohol uzatvoriť, že držba je oprávnená.

30. Na to, aby žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, musí uplynúť 10-ročná vydržacia
lehota. Začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza k splneniu
ostatných podmienok vzniku vlastníctva. Počas plynutia vydržacej doby musí byť oprávnená držba
nepretržitáamusíbyťnerušená.Vpriebehukonaniavšaknerušenosťdržbypreukázanánebola,pretože

bolo zistené, že žalovaná od počiatku kedy si žalobca postavil plot na týchto pozemkoch z jeho konaním
nesúhlasila, dokonca vyvolala aj stavebné konanie.31. Vzhľadom na uvedené okolnosti, ktoré sú podstatné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku
žalobcu správne prvoinštančný súd rozhodol o tom, že žalobca nie je vlastníkom parcely č. XXXX/
X a vyčlenenej parcely XXXX/X, ale že vo verejnom registri zatiaľ nedošlo k takej zmene, aby

právny stav aktuálny a fakticky mal za príčinu zmenu tam uvedených informácií. Naopak, žalobca v
odvolaní namietal, že žalovaná nadobudla vlastnícke práva k nehnuteľnosti, a to parcele č. XXXX/
X a podiel X/X k parcele EN XXXX/X spôsobom, ktorý nepovažoval za správny. Skutočnosť, že
žalovaná nenadobudla podľa žalobcu nehnuteľnosti zákonným spôsobom, nie sú okolností dôležité na
preukázanie vzniku vlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam. Predmetom dokazovania a

preukazovania uplatneného nároku žalobcu nebolo to, že žalovaná sa nestala vlastníčkou sporných
nehnuteľností, ale okolnosti svedčiace o tom, že žalobca sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností a vo
svoj prospech tieto nehnuteľnosti vydržal. Žalobcovi sa okolnosti dôležité pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním nepodarilo preukázať, dôkazné bremeno neuniesol, a preto správne postupoval
prvoinštančný súd, keď žalobu zamietol.

32. Vo vzťahu k námietke, že prvoinštančný súd nevykonal všetky dôkazy, najmä dôkaz ohliadkou
na mieste samom odvolací súd udáva, že procesný postup súdu nemôže ovplyvniť jeho rozhodnutia.
Nevykonanie dôkazu prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí náležitým spôsobom odôvodnil, dôkaz
ohliadkou na mieste samom by nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu o posúdení nároku žalobcu o
určenie vlastníckeho práva vydržaním, teda že dobromyseľne vstúpil do držby a počas celého obdobia

bol dobromyseľný a nerušený. Touto ohliadkou by bolo zistené len oplotenie nehnuteľnosti, ktorá
okolnosť stranami sporu sporná nie je, avšak je spornosť legálnosti postavenia tohto oplotenia. To však
nie je v kompetencii odvolacieho súdu.

33. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako

správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu bola úspešná žalovaná, a preto jej
súd v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím prvoinštančným súdom.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.