Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Zmeková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/5/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203579
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4218203579.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanej Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/
XXX, B. - V., o zaplatenie sumy 1.829,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/144/2018-211 zo dňa 19.09.2019 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., si
podanou žalobou doručenou dňa 26.07.2018 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy istiny vo
výške 1.829,46 eura s úrokom vo výške 1.906,34 eura, s 29,9% úrokom ročne zo sumy 1.829,46 eura
od 01.07.2018 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.829,46 eura od 01.07.2018
do zaplatenia a sumy bankových poplatkov vo výške 39,65 eura. Žalobu oprel o to, že 30.4.2014 uzavrel
ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou
ktorej boli o. i. Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľský
úver a Sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur,
ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami podľa zmluvných
dokumentov. Žalovaná úver riadne a včas neplnila, a tak v dôsledku omeškania žalobca vyhlásil dňa
29.10.2015 úver za predčasne splatný; ani potom však žalovaná dlžnú sumu ani len sčasti neuhradila.
Žalobca dňa 12.1.2019 oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.12.2018, uzavretej
medzi Poštovou bankou, a.s., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ako
postupníkom postúpil okrem iného aj pohľadávku voči žalovanej, preto za súhlasu postupníka navrhol
rozhodnúť o zmene žalobcu. Súd uznesením zo dňa 06.02.2019 rozhodol tak, že na miesto pôvodného
žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., ako nový žalobca.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že po vykonaní dokazovania hodnotil vec s prihliadnutím na
žalobný petit a na žalobou vymedzené rozhodujúce skutočností, z existencie ktorých žalobca vyvodzoval
opodstatnenosť svojej pohľadávky. V tomto prípade išlo o spotrebiteľský úver, ktorý je zmluvným typom
s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda daný vzťah strán sporu posudzoval ako
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom k 30.4.2014, § 52 a nasl., § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka a § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Konštatoval, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovanou bola dňa
30.4.2014 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver
vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 72 mesačnými splátkami po 63,30 eura, z ktorej
na náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver pripadla suma vo výške 3,30 eura. Mesačné
splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.5.2014, pričom termín konečnej splatnosti úveru
bol určený na 20.4.2020 pri celkovej čiastke 4.242,76 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 29,90
%, pri RPMN 34,36 % a priemernej RPMN vo výške 18,87 %. Podaním zo dňa 12.10.2015 postupca
žalovanú upozornil, že k 12.10.2015 je pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po
lehote splatnosti vo výške 224,92 eura, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 188,77 eura,
poplatkov vo výške 36,15 eura a poistného 0,00 eur. Súčasne žalovanú vyzval na úhradu s tým, že ak
nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je postupca oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Podaním z
29.10.2015 postupca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 1417264549 za predčasne splatnú v
celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 1.829,46 eura, úrok vo výške 198,30
eura, poplatky za upomienky vo výške 39,65 eura, úhrnom vo výške 2.067,41 eura. Aktuálne žalovaná
od 20.5.2014 do 20.6.2015 vrátane uhradila sumu vo výške 944,11 eura, pričom veriteľ započítal sumu
vo výške 170,54 eura na úhradu istiny, sumu 112,88 eura na poplatky započítal a sumu 660,69 eura
započítal na úroky.
3. V súvislosti so zákonom vyžadovanými podmienkami pre predčasné zosplatnenie celého dlhu
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako lex specialis k všeobecnému ustanoveniu §
565 Občianskeho zákonníka upravuje podmienku, podľa ktorej dodávateľ môže uplatniť toto právo
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. K predčasnému zosplatneniu úveru
zo strany veriteľa došlo dňa 29.10.2015 dôvodne, keďže žalovaná dňa 20.6.2015 realizovala ostatný
raz úhradu splátky a veriteľ žalovanú listom z 12.10.2015 upozornil na uplatnenie práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že k 12.10.2015 je pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako
3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 224,92 eura, pozostávajúcej aj z omeškanej splátky vo výške
188,77 eur. Pokiaľ splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci a žalovaná bola
k 12.10.2015 v omeškaní s úhradou viac ako 3 mesiace, tak ku dňu 12.10.2015 bola v omeškaní s
úhradou splátok splatných 20.7.2015, 20.8.2015 a 20.9.2015. Súd vzhľadom na námietku premlčania
vznesenú žalovanou, pri platnom a zákonnom zosplatnení celého dlhu prihliadol na plynutie premlčacej
doby podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“
Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že ak došlo k modifikácii lehoty splatnosti pohľadávky z
úverovej zmluvy vyhlásením predčasnej splatnosti veriteľom žalovanej v dôsledku porušenia povinností
žalovanej dlžníčky - spotrebiteľa - platiť dohodnuté splátky riadne a včas, zmenil sa obsah pôvodného
záväzku žalovanej v lehote splatnosti. Predčasným zosplatnením celej pohľadávky zo spotrebiteľskej
úverovej zmluvy začiatok plynutia premlčacej doby nebolo možné posudzovať podľa prvej vety §
103 Občianskeho zákonníka, teda odo dňa zročnosti jednotlivých splátok, lebo sa naplnila hypotéza
predpokladaná druhou vetou ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Ak je teda z upozornenia veriteľa žalovanej zo dňa 12.10.2015 zrejmé, že
veriteľ vyvodzoval právo zosplatniť celý dlh pre nezaplatenie splátky splatnej 20.7.2015, 20.8.2015
a 20.9.2015, teda troch splátok majúcich za následok predčasné zosplatnenie pohľadávky, trojročná
premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, a to od 21.7.2015
pre celý zosplatnený dlh. Žaloba bola doručená súdu až dňa 26.7.2018, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Námietka premlčania bola
žalovanou vznesená dôvodne, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, lebo jej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a),b),d),e),f),g),h) CSP. Uviedol, že neboli splnené procesné podmienky,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, a napokon že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasil s tým, že jeho právo na zaplatenie peňažnej sumy je premlčané, lebo
premlčacia doba začína plynúť až odo dňa splatnosti tretej nesplatenej splátky v zmysle § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti
všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. Žalobca v odvolaní poukázal aj na znenie §
565 Občianskeho zákonníka s tým, že v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje
celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Premlčacia doba nezačala plynúť dňa 21.07.2015, ale až odo dňa 29.10.2015. Ak by mal žalobca
postupovať tak, ako naznačil súd prvej inštancie, pripravil by sa o tri mesiace z trojročnej premlčacej doby
odo dňa omeškania splátky až po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Nárok žalobcu tak nemôže
byť premlčaný, lebo k jeho premlčaniu by došlo až dňa 29.10.2018, t.j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si
mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné a nedostatočným odôvodnením súd porušil jeho ústavné práva; odôvodnenie má totiž
obsahovať dostatok dôvodov a tieto musia byť zrozumiteľné, teda zjavné a zreteľné, lebo odôvodnenie
rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Tým podľa neho došlo k
porušeniu práva strany na spravodlivý súdny proces. Súdy sú totiž povinné skúmať konkrétne okolnosti
uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze; v žiadnom prípade ju nie je možné
chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Zmluva o úvere bola uzavretá dobrovoľne,
bez pripomienok a nátlaku. Na podporu svojich argumentov poukázal na znenie niektorých rozhodnutí
Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a
žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.
6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods.
2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie nie je opodstatnené.
Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý
vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené. Skutkovo však nijako nezdôvodnil a bližšie nerozviedol, v čom spočíva
nesprávne zistený skutkový stav a ktoré prostriedky procesného útoku neboli súdom prvej inštancie
akceptované. Jeho poukazovanie na to, že rozsudok je arbitrárny, odvolací súd rovnako neakceptoval.
Vo všeobecnosti je súd povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 CSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v
§ 220 CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným a odvolací súd
ho vo väčšine prípadov zruší, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal.
9. Žalobca v odvolaní namietal najmä nesprávne právne posúdenie týkajúce sa počiatku plynutia
premlčacej doby. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je
nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu
síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
V tejto veci súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah strán sporu ako spotrebiteľský v zmysle
ním citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona a spotrebiteľských úveroch. Odvolací
súd po prejednaní veci zároveň konštatoval, že odôvodnenie rozsudku zodpovedá správne zistenému
skutkovému stavu súdom prvej inštancie, ktorý po vznesení námietky premlčania žalovanou urobil
záver, že žalobca podal na súd žalobu krátko po uplynutí premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia
§ 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie splatnosť mesačnej splátky bola v zmluve o úvere
uzavretej medzi veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dohodnutá k 20. dňu v mesiaci a žalovaná bola
k 12.10.2015 v omeškaní s úhradou viac ako 3 mesiace. To znamená, že ku dňu 12.10.2015 bola v
omeškaní s úhradou splátok splatných 20.7.2015, 20.8.2015 a 20.9.2015. Predčasným zosplatnením
celej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy začiatok plynutia premlčacej doby nebolo možné
posudzovať podľa prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka, teda odo dňa zročnosti jednotlivých
splátok, lebo sa naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou ustanovenia § 103 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak teda z upozornenia veriteľa
žalovanej bolo zrejmé, že veriteľ vyvodzoval právo zosplatniť celý dlh pre nezaplatenie splátok splatných
20.7.2015, 20.8.2015 a 20.9.2015, teda troch splátok majúcich za následok predčasné zosplatnenie
pohľadávky, trojročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, ktorou bola zročnosť prvej nezaplatenej splátky splatnej ku dňu 21.7.2015 pre celý zosplatnený
dlh. Vzhľadom na to, že žaloba bola doručená súdu až dňa 26.7.2018, čo bolo po uplynutí trojročnej
premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, súd námietku premlčania
posúdil ako dôvodne vznesenú, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol (§ 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).
10. Účelom zákonného inštitútu premlčania vo všeobecnosti je pobádať oprávneného k tomu, aby pod
sankciou neúspechu s uplatnením svojho práva uplatnil toto právo na príslušnom orgáne v zákonom
stanovených lehotách a aby tak zbytočne neodďaľoval uspokojenie jeho nároku zo strany povinného
subjektu. Zmyslom je teda zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to aj za cenu straty vynútiteľnosti
práva. Použitie námietky premlčania nemá síce za následok zánik práva, ale má za následok zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho pri vznesení námietky premlčania nemožno premlčané právo
oprávnenému v súdnom konaní priznať. To platí aj pri posudzovaní včasnosti uplatneného práva na
zaplatenie tzv. zosplatneného dlhu v dôsledku postupu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na dodržaný zákonný postup v prípade spotrebiteľského vzťahu v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, kedy premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nezaplatenej (prvej)
splátky.
11. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začína plynúť od
splatnosti prvej zmeškanej splátky, pre ktoré veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tak ako to
vyplýva z § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka bolo
prijaté na ochranu veriteľa tak, že mu umožňuje vymáhať celý dlh, teda aj to plnenie, ktoré by ešte
nebolo splatné, ak by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ide o právo veriteľa, či si bude
vymáhať jednotlivé splátky potom, čo sa dlžník dostane do omeškania alebo využije ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čo mu umožní vymáhať celý dlh. Závisí
teda od veriteľa, kedy vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu, čím si určuje začiatok plynutia premlčacej doby.
Pokiaľ toto právo využije so značným časovým odstupom od zmeškanej splátky, vystavuje sa riziku, že
časť premlčacej doby je v dôsledku jeho pasivity konzumovaná. Ak by aj nedošlo k využitiu práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, premlčacia doba pre vymáhanie zmeškanej splátky (splatnej
k 20.07.2015) objektívne plynie od jej zročnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka). Pri využití práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu veriteľ „vstupuje“ do premlčacej doby, ktorá už začala plynúť, a
to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie zmeškanej splátky ale aj celého dlhu. Premlčacia doba
- či pre jednotlivú splátku alebo pre celý dlh - začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky a ak
bola splátka splatná (zročná) 20. dňa v mesiaci, veriteľ si mohol uplatniť svoje právo na súde najskôr
21. deň, kedy už bol dlžník v omeškaní („actio nata“).
12. V tomto prípade začala plynúť premlčacia doba 21.07.2015 a vzhľadom na to, že ide o lehotu určenú
podľa rokov, lehota sa skončila dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
sa lehota začína (§ 122 Občianskeho zákonníka). Touto udalosťou podľa § 103 Občianskeho zákonníka
bola zročnosť nesplnenej splátky, teda 20.07.2015, premlčacia doba uplynula dňom 20.07.2018, a preto
žaloba bola na súd podaná už po uplynutí premlčacej doby. Odvolací súd neakceptoval dôvodnosť
podaného odvolania zo žiadneho z označených odvolacích dôvodov, ktoré v konečnom dôsledku všetky
ani neboli žalobcom riadne špecifikované. Vzhľadom na to zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
13. V odvolacom konaní by mala úspešná žalovaná podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd podľa § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.