Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/113/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610010272
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5610010272.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa
20. decembra 2017 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
Z.. T. J. G. O. G. H., nar. X. X. XXXX T. N., trvale bytom Y.
Č.. XXX, okres S. J., zamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa31.1.2010včaseasio16.40hod.viedolosobnémotorovévozidlozn.MercedesBenzev.č.LM 181
BB v pravom jazdnom pruhu diaľnice D 1 v smere do Liptovského Mikuláša a na diaľnici D-1 v km 458,60
náhle, takmer kolmo, prešiel do ľavého jazdného pruhu, v ktorom vo vzdialenosti asi 20 m prichádzalo

osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto ev. č. ZA 011 DL v smere Poprad - Liptovský Mikuláš, ktoré
viedol T. M., nar. XX. X. XXXX, bytom W. Q. T., R.. K.. F. XXX/XX, a tento napriek brzdeniu s vozidlom
narazil prednou časťou do stredu ľavej bočnej časti vozidla Mercedes Benz, v dôsledku čoho utrpeli
zranenia: vodič vozidla zn. Fiat Punto T. M. pomliaždenie pľúc obojstranne, pneumothorax obojstranne,
hemothorax vpravo, pomliaždenie hrudníka ťažkého stupňa, pomliaždenie brucha ťažkého stupňa, tržnú
ranu nadočnicovej oblasti vpravo, tržnú ranu ľavého lakťa, otras mozgu, úrazové prederavenie tenkého

čreva so zápalom pobrušnice a krvným výronom v dutine brušnej, mnohopočetné odreniny, exkorácie
v oblasti celého hrudníka s prevahou vľavo, vykĺbenie v 4. metatarzofalangeálnom kĺbe ľavej nohy, na
ktoré zranenia bol liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života do 2. 4. 2010, spolujazdec sediaci
vpredu vpravo H. T., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom Ž.Z., F. XXXX/XX, utrpel drvivé poranenie hlavy
so vznikom zlomenín spodiny lebečnej, so zmliaždením mozgu, krvácaním pod tvrdé a mäkké pleny
mozgové, úrazový opuch mozgu, pridružené poranenia pravej kľúčnej kosti, pravého hrudníka, pečene
a dolných končatín, na ktoré zranenia dňa 8. 2. 2010 zomrel, spolujazdec sediaci vzadu vpravo J. W.,

nar. XX. X. XXXX, bytom S. XX, D., Ž., utrpel zlomeninu stehennej kosti vpravo s posunom úlomkov,
zlomeninu nosa, tržnú ranu chrbta nosa, pomliaždenia a mnohopočetné odreniny tváre, pomliaždenie
rúk obojstranne, otras mozgu, na ktoré zranenia bol liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života
najmenej do 27. 5. 2010, spolujazdec sediaci vzadu vľavo N. U., nar. XX. X. XXXX, bytom Ž., F. XXXX/
X, utrpel pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie oboch predkolení s tržnou ranou pravého predkolenia,
odreniny hlavy, na ktoré zranenia bol liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života do 13. 2. 2010,

čím obžalovaný porušil ustanovenia § 10 ods. 6, § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 31. 1. 2010,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona),č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (§ 138 písm. h/ Trestného

zákona).

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a
r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel na 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť škodu
poškodeným T. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R.. K.. F. XXX/XX, W. Q. T., vo výške 5.360,40 eura,
J. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XX, D., Ž., vo výške 3.573,60 eura, N. U., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom F. XXXX/X, Ž., vo výške 148,90 eura a Z. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. XX, Ž.,

vo výške 2.099,30 eura.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodených T. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R.. K.. F.
XXX/XX, W. Q. T., J. W., nar. XX. X. XXXX, bytom S. XX, D., Ž., a Z. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
F. XX, Ž., o d k a z u j e so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 22. 9. 2010 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na Z.. T. J. obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona (§ 138 písm. h/ Trestného zákona), pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku. Súd vo
veci rozhodol rozsudkami zo dňa 10. 10. 2012 a dňa 2. 10. 2013, ktoré odvolací súd na podklade

odvolania obžalovaného zrušil a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval
a rozhodol. Dňom 20. 10. 2014 bol spis v súlade s dodatkom Rozvrhu práce Okresného súdu Liptovský
Mikuláš pridelený na konanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni. S poukazom na prechodné
ustanovenie § 567j ods. 2 Trestného poriadku k úpravám účinným od 1. 9. 2011, súdne konanie začaté
pred 1. 9. 2011 sa dokončí podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 277 ods.

5 Trestného poriadku účinného do 31. 8. 2011, ak došlo k zmene samosudcu, hlavné pojednávanie
sa vykoná znova. Súd teda vykonal hlavné pojednávanie znova a taktiež doplnil dokazovanie v súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcich uzneseniach, ktorým je súd prvého
stupňa viazaný v otázkach hmotného a procesného práva.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a po
zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je
nevinný zo spáchania skutku.

Obžalovaný ku skutku v prípravnom konaní vypovedal, že v nedeľu 31. 1. 2010 išiel pred 16-tou

hodinou smerom z Liptovského Mikuláša diaľnicou na Poprad, ako vodič jeho firemného vozidla značky
Mercedes ML ev. č. LM 181 BB čiernej farby. Ako spolujazdci s ním išli synovia jeho družky N.Á. U.,
s ktorými žije v spoločnej domácnosti, J. U. a H. U.. J. sedel ako spolujazdec vedľa neho vpredu a H.
sedel vzadu za spolujazdcom. Chceli si odskočiť do Popradu, snežilo, má vo zvyku tankovať na pumpe
OMV pri Hybe, na ktorej zastavil. Od obsluhy sa dozvedel, že pred Popradom sa tvoria kolóny, preto

sa rozhodol, že do Popradu nejde. S jeho družkou sa mali stretnúť medzi 17.30-18.00 h. na parkoviskupri Kauflande v Liptovskom Mikuláši, takže v obci Východná sa otočil a išiel na diaľnicu smerom na
Liptovský Mikuláš. Všetci boli pripútaní bezpečnostnými pásmi. Cestou snežilo, padal mokrý sneh. Cesta
bola v pravom jazdnom pruhu zapadaná snehom. Boli vyjazdené dve koľaje. V ľavom jazdnom pruhu

bol napadaný sneh a bolo vidieť, že v ňom chodilo málo áut. Nemal dôvod sa ponáhľať, išiel rýchlosťou
100-110 km/hod. Auto má automatickú prevodovku. V tomto úseku po ceste do Liptovského Mikuláša
nepredbehol žiadne auto a jeho mohli predbehnúť asi dve alebo tri autá, kým prišiel na diaľničný most
ponad Podtureň. Na moste spomalil na 80 km/hod., tak to bolo značené. Niekde do polovice mostu ho
predbehli dve autá. Blížiac sa ku koncu mosta a výjazdu, ktorý sa napája na diaľnicu z Uhorskej Vsi,

pričom stále snežilo, stmievalo sa, zaregistroval na začiatku privádzača nejaké svetlo, nebolo to priamo
na privádzači, ale ešte na konci dediny. Na privádzači nevidel žiadne vozidlo, preto pokračoval v jazde
v pravom jazdnom pruhu a privádzaču prestal venovať pozornosť. Na diaľnici pred sebou neregistroval
žiadne vozidlá. Za sebou registroval ešte v polovici mosta v diaľke za ním nejaké svetlo, ktoré zmizlo
zo spätného zrkadla, ako sa mu most zatáčal. Blížil sa ku privádzaču, pozeral pred seba a zrazu mu
J. vykríkol niečo v zmysle: „T., pozor!“ Reflexne sa pozrel na pravú stranu a v okne pravých zadných

dverí zbadal, ako sa po privádzači veľkou rýchlosťou naňho približuje zle osvetlené menšie vozidlo,
ktoré bolo už veľmi blízko, asi vo vzdialenosti 7-8 m. Vyhodnotil to tak, že sa rúti priamo na neho a ak
niečo neurobí, tak mu narazí do jeho pravého boku. Z toho dôvodu prudko strhol volant doľava, týmto
manévrom sa chcel tomuto vozidlu vyhnúť. Zle osvetlené vozidlo podľa neho bolo z dôvodu, že malo buď
zapnuté len obrysové svetlá alebo predné svetlomety malo snehom tak znečistené, že nebolo riadne

vidieť reflektory. Auto bolo šedé, resp. do biela. On mal na zadných dverách tmavé sklá od výrobcu.
Ako strhol volant doľava, zobralo ho do šmyku, začalo ho otáčať a hneď na to ucítil náraz do jeho
ľavej bočnej strany. V akej polohe bolo jeho auto v čase nárazu popísať nevedel, bol to okamih. Ešte
dodal, že auto, ktoré vyšlo z privádzača zaregistroval ešte potom, ako ho stočilo, ako sa mihlo popri
ňom a dostalo sa až do ľavého jazdného pruhu a pokračovalo smerom na Liptovský Mikuláš. Po náraze

bolo jeho auto bokom tlačené nejakú vzdialenosť, ktorú nevie odhadnúť. Náraz do jeho vozidla nastal
asi v oblasti celých zadných ľavých dverí, stredového stĺpika a asi 2/3 jeho ľavých predných dverí. Na
prefotený plánik z miesta nehody nakreslil červenou fixkou jeho vozidlo ako číslo 1 v okamihu, ako stočil
svoje vozidlo po uzretí popisovaného vozidla z výjazdu Uhorská Ves, ktoré označil č. 2, plnou šípkou
naznačil smer tohto vozidla a prerušovanou čiarou označenou č. 3 nakreslil pohyb tohto vozidla ako

svoje vozidlo strhol doľava. Keby nestrhol svoje auto doľava, tak by podľa neho došlo k nárazu auta
vychádzajúceho z Uhorskej Vsi do pravej strany jeho auta, kde sedeli deti jeho priateľky. Po nehode
skontroloval, v akom stave sú jeho spolujazdci. Boli otrasení, zranenia na nich nevidel. On mal narazený
ľavý bok a ľavé rameno. Nedali sa mu otvoriť dvere, takže musel prejsť cez stredový panel a vystúpiť
dverami spolujazdca. Keď vyšiel videl, že do neho narazilo svetlé osobné auto. Na mieste nehody už bol

vytiahnutý šofér tohto auta. Zadný pravý spolujazdec aj predný spolujazdec boli ešte vo vozidle. Ľudia už
volali pomoc. Po nehode registroval viac áut na mieste, ktoré zastavovali a pohybovalo sa tam viac ľudí.
Po príchode záchranárov títo vykonali odbornú pomoc. Policajti zafotili postavenie vozidiel. Na mieste
sa podrobil dychovej skúške s negatívnym výsledkom, bol mu zadržaný vodičský preukaz. Po skončení
práceneschopnosti, niekedy začiatkom apríla, bol s jeho družkou v bare, kde za ním prišiel neznámy

muž, ktorého videl prvý krát a ktorý mu povedal, že bol pri dopravnej nehode, vie, ako sa to stalo a dal
mu na seba kontakt. O nehode ani iných veciach sa s ním nebavil. Išlo o svedka R. R.. Absolútne vylúčil,
že by sa chcel otočiť do protismeru a z toho dôvodu došlo k nehode, ako uvádzajú niektorí svedkovia,
pretože cieľom jeho cesty bolo parkovisko pri Kauflande, kde sa mal stretnúť s družkou. Zopakoval, že
po moste išiel rýchlosťou 80 km/hod., nemal sa kde ponáhľať a takou rýchlosťou šiel aj vtedy, keď volant

strhol kvôli autu z privádzača doľava.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že po vyhodnotení kolíznej situácie má pocit, že aj stúpil na brzdu. Auto
sa začalo otáčať, nastal náraz, vystrelili airbagy. Popísal postavenie áut po náraze, jeho auto bolo v
ľavom jazdnom pruhu prednou časťou smerom k ľavým zvodidlám a biele auto, ktoré doňho narazilo v
postavení oproti ľavej zadnej časti jeho vozidla do ľavého stredového stĺpika. Pokiaľ vo výpovedi uviedol,

že na vedľajšej ceste zaregistroval nejaké svetlá, išlo o svetlá na „starej 18-tke“, nejednalo sa o svetlá
na diaľnici, pretože tam žiadne svetlá neregistroval. Celú cestu nešiel po diaľnici viac než 80-110 km/
hod. a v mieste, kde sa dostával na viadukt išiel asi 80 km/hod., pretože tam bola obmedzená rýchlosť.
Cez deň nosí kontaktné šošovky, večer alebo na čítanie, keď je to pre neho pohodlné, nosí okuliare.
Absolvuje pravidelné vyšetrenia u jeho očnej lekárky. V čase nehody mal nasadené kontaktné šošovky

s korekciou na diaľku.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodených T. M., J. W., N. U.,
Z. T., Y. H. Š., G. Š., J.. N. U.K., J. U., H. U., R. R., a znalcov Z.. H. X.F., Z.. K. F., D.. Z.. R. X., R.., a
prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov.Svedok a poškodený T. M. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 31. 1. 2010 ako vodič osobného
motorového vozidla Fiat Punto bielej farby, s vedľa sediacim spolujazdcom H. T., N. U. sediacim za
vodičom a vedľa neho spolujazdcom J. W., jazdil po diaľnici z chaty z Pribyliny smerom na Žilinu. Pred

jazdou zasvietil svetlá, upozornil spolucestujúcich, aby sa pripútali. Jeho spolujazdec H. T. bol určite
pripútaný, u spolucestujúcich vzadu nemôže potvrdiť, ani vyvrátiť, či boli pripútaní. Diaľničným úsekom
Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš mohli prechádzať pred 17.00 hod. Viditeľnosť bola výborná,
vozovka bola skoro suchá. Bolo trochu poznať, že občas padla vločka. Premávka nebola takmer žiadna.
Prednehodoujazdilvľavomjazdnompruhurýchlosťou100-110km/hod.amalzaradenýpiatyprevodový

stupeň. Krátko pred nehodou videl za sebou nejaké osobné motorové vozidlo, ktoré bližšie popísať
nevedel. Vozidlo, do ktorého narazil prvýkrát zaregistroval na privádzači po pravej strane. Bolo kúsok
pred ním. Nespomínal si, či toto vozidlo už bolo na diaľnici, keď ho prvýkrát zaregistroval, no predtým ho
na diaľnici nevidel. Šlo v jeho smere, smer Žilina, a to v pravom pruhu diaľnice. Jeho rýchlosť nevedel
odhadnúť. Zrazu sa nečakane zjavilo kolmo na ich smer jazdy, zatočilo doľava do ich pruhu, vtedy sa
mohlo nachádzať asi 20 m pred nimi. Nevidel, že by vozidlo dávalo signál o zmene smeru jazdy. Jediné,

čo stihol, bolo zaprieť sa do brzdy, do spojky a brzdiť. Pri tom si vykĺbil štvrtý prst na pravej nohe. Stihol
pootočiť volant doľava, v snahe zabrániť čelnému nárazu. K zrážke došlo v ľavom pruhu, ich vozidlo
narazilo takmer čelne do dverí, skôr zadných a do ľavého boku tohto vozidla, ktoré bolo veľké, čierne
viac ho opísať nevedel. Samotnú zrážku si nepamätal. Bol v bezvedomí, prebral sa ležiaci na ceste.
Nevedel sa vyjadriť k rozmiestneniu vozidiel po nehode. Len počul záchranárov. Nevedel, čo bolo s

ostatnými, ani kto privolal záchranku. Pri nehode utrpel pneumothorax, nefungovala mu ľavá strana pľúc,
pravá len čiastočne, mal pomliaždené viaceré vnútorné orgány, perforáciu vnútorného čreva, vykĺbený
prst na pravej nohe, tržné rany nad obočím v očnej klenbe pravého oka, ťažký otras mozgu, tržnú
ranu na lakti, mnohopočetné odreniny. Podstúpil operáciu tenkého čreva, drenáž pľúc, ošetrenia tržných
rán, naprávanie vykĺbeniny pod narkózou. Bol hospitalizovaný v nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Prvý

týždeň bol na lôžku, druhý týždeň o barlách. Následne bol práceneschopný do 2. 4. 2010 v domácej
liečbe. Nemohol chodiť do školy, prerušil štúdium na jeden rok. Spočiatku prijímal len infúzie bez stravy.
Sadru mal na pravej nohe, ľavú nohu mal opuchnutú, bolestivú a obmedzenú chôdzu. Pri väčších
vzdialenostiachmalproblémyschôdzou.Žiadal,abysúdvodsudzujúcomrozsudkuuložilobžalovanému
povinnosť na náhradu škody za zničené odevy a taktiež vo výške bodového ohodnotenia zranení.

Príčinou dopravnej nehody podľa neho bol nepochopiteľný manéver čierneho vozidla, ktorý im skrížil
cestu. Od zaregistrovania čierneho vozidla do stretu s ním mohla uplynúť menej ako 1 minúta. Presne
sa vyjadriť nevedel. Týmto úsekom ako vodič predtým ani raz neprechádzal, možno ako spolujazdec,
orientoval sa podľa značiek. Odkedy zaregistroval to čierne vozidlo prešiel približne 150 m.
Nahlavnompojednávanívypovedalzhodneakovprípravnomkonaní,stým,žeeštedodal,žeksamotnej

nehode došlo v miestach pri výjazde na diaľnicu, kde v blízkosti je obec Liptovský Ján. Tesne pred
nehodou sa z privádzacieho pruhu sprava zjavilo veľké čierne motorové vozidlo značky Mercedes.
Nemalo žiaden šmyk, ani žiadne tretie auto tam nebolo. Z jeho pohľadu išlo o nepochopiteľný čin a
pamätá si, že H. T. skríkol: „Pozor, čo to robí?!“ Stalo sa to v okamihu a takej bezprostrednej blízkosti, že
si už ani nepamätal, či stihol ubrzdiť alebo nie. Zastavilo v podstate kolmo na ich smer a nastala zrážka.

Po nej si pamätá veci už len útržkovite. Veľké čierne vozidlo prvýkrát zbadal tesne pred zrážkou, keď
ho začal registroval, tak sa pripájal sprava, z pravého pásu do pravého jazdného pruhu diaľnice, pričom
celým objemom auta ešte nebol v pravom jazdnom pruhu, časť mal v pripájacom pruhu. Bol asi 20 m
pred nimi. Vozidlo sa pohybovalo veľmi pomaly a jemu sa javilo, že vykonáva odbočovací manéver. On
sa so svojim vozidlom pohyboval v strede ľavého jazdného pruhu. Narazili do stredu čierneho vozidla

medzi dvere. Keď prichádzali k privádzaču žiadne iné vozidlá tam neboli. Práceneschopnosť ukončil asi
v lete 2010. Aké vozidlo na diaľnici obiehal si už nepamätal, neprikladal tomu dôležitosť. Pri odstraňovaní
rozporov v jeho výpovediach, v ktorej v prípravnom konaní uviedol, že vozidlo prvýkrát zaregistroval
na privádzači po pravej strane, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že vozidlo začal registrovať
počas jeho výjazdu v momente, keď časťou vozidla prechádzalo do pravého jazdného pruhu, no ešte

nebol celým objemom v tomto pravom jazdnom pruhu uviedol, že trvá na výpovedi, ako ju uskutočnil na
hlavnom pojednávaní. Na otázku, v akej polohe sa nachádzalo čierne motorové vozidlo, keď ho prvýkrát
zaregistroval uviedol, že to bolo v polohe, ako keď sa zaraďuje do pruhu a vyhodnotil to tak, že sa
pripája do pravého jazdného pruhu. Na viadukte čierne motorové vozidlo neregistroval. Pred ním nebolo
žiadne auto. Otázku, či si lepšie pamätá okolnosti nehody v čase výpovede na hlavnom pojednávaní

alebo v prípravnom konaní považoval za subjektívnu, pretože dôležité a podstatné okolnosti si pamätá
rovnako dobre stále. V ľavom jazdnom pruhu jazdil kvôli tomu, že predtým obiehal iné vozidlo. Nebola
premávka, preto sa nemusel zaradiť naspäť do pravého jazdného pruhu, ako dlho v ňom jazdil uviesť
nevedel. Z jeho pohľadu bola vozovka v pravom aj ľavom jazdnom pruhu upravená a v podstate jejstav bol takmer rovnaký v oboch pruhoch. Od momentu, keď prvýkrát zaregistroval čierne vozidlo, až do
momentu zrážky ubehol veľmi krátky časový úsek, asi pol minúty. Na základe odstraňovania rozporov vo
vzťahu k tejto otázke svedok a poškodený uviedol, že v takej situácii je veľmi ťažké vyhodnotiť plynutie

času, preto v podstate ani nepovažoval za rozporné svoje výpovede. Trvalo to naozaj veľmi krátko. To,
že vodič prichádzal z obce môže byť len jeho domnienka, ale on ho zaregistroval pred tým, ako sa
pripájal do pravého jazdného pruhu. V tom čase jazdil rýchlosťou asi 100 km/hod. Uhol, pod ktorým
jazdilo čierne motorové vozidlo napovedal zaraďovaciemu manévru auta do pruhu a následne nastal
pre nich nepochopiteľný manéver, kedy po tom, čo sa pripojil do pravého jazdného pruhu urobil, akoby

odbočovací manéver a tým sa dostal do ich pruhu a kolmo na ich smer jazdy.
Svedok a poškodený J. W.G. vypovedal, že v uvedený deň sa vracali z chaty v Pribyline, domov smerom
do Žiliny na osobnom motorovom vozidle Fiat Punto bielej farby. Bezpečnostnými pásmi pripútaný nebol.
Ostatní traja spolujazdci pripútaní boli. Vodič bol T. M., jeho spolujazdcom H. T.. Za vodičom sedel N.
U. a on sedel za spolujazdcom. Diaľničným úsekom Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš prechádzali
medzi 16.00-17.00, viditeľnosť bola stále dobrá, zvečernievalo sa, slabo snežilo. Jeden pruh diaľnice bol

čistý, druhý zasneženejší, ale vozovka bola celkovo zjazdná, nebolo treba reťaze. Bol to len snehový
poprašok, namrznuté nebolo. Premávka nebola hustá, celkovo bolo málo áut, z času na čas ich nejaké
auto obehlo. Taktiež oni obehli nejaké auto. Osvetlenie vozidla fungovalo a bolo zapnuté. Videl pred nimi
svetlá. Auto patrilo jeho mame D. W.. Auto bolo v poriadku, týždeň alebo dva po generálnej oprave,
technický stav bol stopercentný. Krátko pred nehodou jazdil vodič medzi 105-115 km/hod. so zaradeným

piatym rýchlostným stupňom. Nikam sa neponáhľali. V čase nehody jazdili v ľavom pruhu, pretože
krátko predtým obiehali nejaké vozidlo, na zaradenie pred neho nebola bezpečná vzdialenosť, preto
pokračovali v jazde v ľavom pruhu. Pred nimi nebolo žiadne vozidlo, za nimi bolo to, ktoré obehli. Vozidlo,
do ktorého narazili spozoroval po tom, ako spolujazdec H. T. zakričal: „Pozor!“ alebo „Bacha!“. Vtedy
zdvihol hlavu, dovtedy pozeral film na notebooku. To vozidlo bolo od nich vo vzdialenosti 30-40 m. Prešlo

z pravého pruhu a zastavilo kolmo pred nimi v ľavom jazdnom pruhu. K nárazu došlo v ľavom pruhu.
Určite to vozidlo posunuli. O koľko metrov uviesť nevedel. V momente nárazu sa mu zdalo, že to vozidlo
stálo, možno sa pomaličky pohybovalo. Že by vozidlo dávalo pred zrážkou znamenie o zmene smeru
jazdy si nepamätal. Vodič T. M. ešte pred zrážkou dupol na brzdy, ale tých 30 m možno prešli za sekundu.
Na náraz ako taký si nespomínal. Pri náraze buchol hlavou o sedadlo spolujazdca. Po ňom striedavo

strácal vedomie. Narazili do veľkého čierneho auta, prednou časťou ich vozidla do jeho ľavého boku.
Kto privolal zdravotnú pomoc nevedel. H. T. zostal v aute zakliesnený na mieste spolujazdca. On sedel
s ním vo vozidle. Z vozidla ho vytiahli pravdepodobne hasiči. Sám vyjsť nemohol, mal zlomenú nohu.
Upadol do bezvedomia a prebral sa až v nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Pri nehode utrpel zlomeninu
pravej stehennej kosti, zlomeninu nosa a početné odreniny na tvári. Má jazvy. Bol hospitalizovaný do 5.

2. 2010 v nemocnici v Liptovskom Mikuláši, prevezený do nemocnice v Žiline, kde bol hospitalizovaný do
14. 2. 2010, potom v domácej liečbe, pričom chodil na rehabilitácie, mal obmedzenú chôdzu, pohyboval
sa za pomoci barlí. Lekári mu povedali, že sú tam možné trvalé následky, skrátenie kostí, prípadne
krívanie. Auto je vyradené z evidencie a zošrotované. Uplatnil si náhradu škody za auto, notebook, ktorý
bol pri nehode zničený a taktiež vo výške znalcom určeného bodového ohodnotenia. Podľa jeho názoru

príčinou dopravnej nehody bolo to, že obžalovaný si chcel skrátiť cestu a otočiť sa na diaľnici a prejsť
predeľovacím pásom do protismeru.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že po diaľnici išli asi 10
až 15 minút, kým došlo k zrážke. Počasie bolo dobré, nesnežilo, sem tam padla vločka. Nebezpečenstvo
zaregistroval až, keď H. T. vykríkol nejaké varovné slovo, zdvihol hlavu a posledné, čo videl bolo čierne

motorovévozidlotypuSUV,zvláštnymspôsobomsablížiacezpravéhopruhudoľavéhojazdnéhopruhu.
Toto vozidlo nemalo žiaden šmyk, ani kolíziu. Nebolo to vozidlo, ktoré by jazdilo na diaľnici pred nimi.
Videl ako jednoducho začalo plynule prechádzať z jedného pruhu do druhého. Vodič ešte dupol na
brzdu, zrážke sa už vôbec nedalo zabrániť. To auto sa stále pomaličky pohybovalo, bolo v pohybe z
pravého jazdného pruhu do ľavého, natočené takmer kolmo na nich do ľavého jazdného pruhu. To, že

prišlo z privádzacieho pruhu usudzuje len z toho, že pred nimi žiadne auto nebolo, neobiehali ho, z
privádzacieho pruhu ho ísť nevidel, ale keďže na diaľnici predtým nebolo, z toho logicky usudzuje, že
muselo prísť odtiaľ. V akom uhle prechádzal na diaľnicu uviesť nevedel. Auto, ktoré predtým predbiehali
bolo menšieho typu, pokračovalo v jazde za nimi. Pred nimi nič iné nebolo, ani na prístupovej ceste,
ktorú zahliadol v diaľke. Ďalej pripájací pruh k diaľnici z obce poblízku nesledoval. Pamätal si, že išli po

vyvýšenom mieste, asi cez most, pokračovali pravotočivou zákrutou a pripájací pruh sa nachádzal pred
nimi na pravej strane. Pamätá si všetko až do bodu samotného nárazu, kedy si udrel hlavu o sedačku
spolujazdca. Po nehode, keď prišli záchranári a zastavovali sa ostatní ľudia, bolo počasie horšie a začalo
hustejšie snežiť. Po zraneniach mu ostali jazvy, skrátená končatina.Svedok a poškodený N. U. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 31. 1. 2010 cestoval vo vozidle Fiat
Punto bielej farby smerom z Pribyliny domov do Žiliny. Vozidlo viedol T. M., vedľa neho sedel X. T.. On
sedel vzadu, za šoférom a za spolujazdcom sedel J. W.. Bol pripútaný, taktiež H. T. bol určite pripútaný,

pretože po nehode mal na tele stopy po páse, takisto aj vodič. Diaľničným úsekom Liptovský Hrádok -
Liptovský Mikuláš prechádzali v čase o 16.30-16.45. Vie to presne, pretože z chaty z Pribyliny odchádzali
o 16.15. Bolo ešte celkom dobre vidno. Na ceste bol mierny sneh. Možno trochu snežilo, ale nie nejako
výrazne. V pravom jazdnom pruhu nebola súvislá vrstva snehu, v ľavom minimálna. Hustota premávky
bola dosť nízka. Či bolo ich vozidlo osvetlené uviesť nevedel, keď nastúpil šofér, sedel už vo vozidle.

Jazdili rýchlosťou 100, max. 110 km/hod., išli na zaradenom piatom rýchlostnom stupni. Krátko pred
nehodou šli v ľavom jazdnom pruhu. Cestu veľmi nesledoval, až neskôr, keď X. zakričal, aby upozornil
šoféra. Všimol si akurát čierne auto, ako vychádza pred nich. Bolo to prvýkrát, keď zaregistroval čierne
vozidlo, do ktorého narazili a pripadalo mu to, že išlo kolmo na nich. Keď prvýkrát zbadal vozidlo, bolo
vo vzdialenosti najviac 30 m. Šlo v ich smere v pravom pruhu a prešlo do ľavého pruhu. Bol tam sprava
pripájač na diaľnicu, z ktorého to auto išlo. Pred nimi nič nešlo. Za pripájačom boli vybraté betónové

zábrany na otáčanie údržby a myslel si, že to auto sa tam chcelo otočiť a prejsť na opačný smer,
smer Poprad. Vozidlo vôbec nedávalo signál o zmene smeru jazdy, akoby ich vôbec neregistroval. V
čase, keď H. T. zakričal, T. M. stihol akurát skočiť na brzdy a následne do čierneho vozidla narazili.
Nestihol ani strhnúť volant, pretože keď začal brzdiť vozidlo bolo asi 20 m od nich. K zrážke došlo v
ľavom pruhu v časti, kde boli vybraté tie betóny. Oni predkom nabúrali do vodičových dverí veľkého

čierneho Mercedesu. Pri zrážke ho pár metrov potlačili. Po zrážke ostal pri vedomí. Záchranku zavolal
pravdepodobne niekto z okoloidúcich áut. Hneď sa tam pristavili štyri autá, ktoré sa snažili pomôcť.
Otvorili im dvere šoféra, tak sa dostali von. Z auta vyšiel sám, šoféra vyniesli. J. W. a H. T. ostali v
aute, čakali na príchod požiarnikov. W. dostali von cez dvere vodiča, H. požiarnici vysekávali. Museli
odstrániť strechu ich z vozidla. Potom boli odvezení na ošetrenie. Zo zranení utrpel pomliaždenie oboch

zápästí, tržnú ranu na nohe, asi 5 cm dlhú. Na predkolení mal povrchové poranenie a ďalšie drobné
zranenia. Bol prevezený do nemocnice v Ružomberku. Hneď v ten deň ho pustili. Práceneschopný
bol dva týždne odo dňa nehody v domácom ošetrení. Uplatnil si náhradu škody spočívajúcu vo výške
bodového ohodnotenia určeného znalcom. Príčinou dopravnej nehody podľa neho bola chyba druhého
šoféra, možno nepozornosť. Prvýkrát zaregistroval Mercedes v momente, keď prechádzal z pravého

pruhu do ľavého pruhu a H. T., ktorý sa pravdepodobne zľakol, zakričal. Až vtedy začal sledovať situáciu
pred nimi, dovtedy jej nevenoval pozornosť a pozeral do notebooku.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že viditeľnosť v tom čase
bola optimálna. Neprikladal dôraz sledovaniu cesty, sledoval ju len občas. T. M. je dobrý, obozretný
šofér. AžpokrikuH.T.zaregistrovalautozn.Mercedes,ktoréodbočovalosmeromdoľava,spomaľovalo,

zväčšovalo svoj uhol až sa dostalo kolmo pred nich, bolo v pravom jazdnom pruhu, naklonené možno 45
až 60 stupňov na nich. Išlo o krátky úsek, max. do 50 metrov, vodič už neubrzdil a nastal náraz, pri ktorom
pravou prednou časťou auta narazili do ľavej časti čierneho auta v jeho strede, niekde v oblastí dverí, asi
na strane vodiča. V tom okamihu už boli obaja v ľavom jazdnom pruhu. Bol to nepochopiteľný manéver,
nechápal, čo sa stalo. Až po nehode si všimol, že v tom mieste diaľnice sú vybraté stredové betónové

zábrany a z toho, akým smerom a pod akým uhlom smerovalo čierne auto k uvedenému miestu,
usudzoval, že sa chcel dostať tam. Poukázal na to, že toto vozidlo išlo kontrolovaným ľavotočivým
smerom, nebol žiaden šmyk ani nejaká prekážka. V smere, v akom sa pohybovali z mosta, bol dobrý
výhľad a rozhľad, túto cestu pozná. V ľavom jazdnom pruhu jazdili z dôvodu, že na viadukte obiehali
auto, aj po zídení z viaduktu išli v ľavom jazdnom pruhu, pred sebou nevidel žiadne autá. Prvýkrát

zaregistroval Mercedes v pravom jazdnom pruhu v mieste, kde sa pripája pripájací pruh na diaľnicu a
z jeho uhla usúdil, že musel odtiaľ vychádzať.
Z výpovede svedkyne Z. T., matky nebohého poškodeného H. T., nevyplynuli skutkové okolnosti, ktorých
by bola svedkom. Vypovedala, že o nehode má len sprostredkované informácie. Jej syn H. T. utrpel
zranenia, ktorým 8. 2. 2010 v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku podľahol. V súvislosti s

tým si uplatnila nárok na náhradu škody. Na hlavnom pojednávaní dodala, že v čase nehody bola
pracovne odcestovaná, dozvedela sa o nej telefonicky. Okolnosti nehody si overovala u diaľničnej polície
a požiarnikov, kde jej povedali, že väčšie auto značky Mercedes vychádzalo z privádzača na diaľnicu
a chlapcom idúcim po diaľnici urobilo náhlu prekážku. Už sa nedalo nič robiť, nestihli ubrzdiť a došlo k
priamemunárazu.Hasičijejvysvetľovali,akýmspôsobomsynamuselidostaťzauta.Tiežjejpovedali,že

po náraze im prvú pomoc poskytovali ľudia z auta, ktoré zastavilo, a ktoré šlo za nimi. Boli dezorientovaní
a v šoku. Šofér auta, do ktorého narazili im prvú pomoc neposkytol. S obžalovaným mimo hlavného
pojednávania nebola v žiadnom kontakte, nevyhľadal ju ani nezavolal. Dúfala, že aj od neho sa dozvie,
ako k nehode vôbec došlo. V dôsledku straty H. podstúpili ona, manžel aj dcéra terapiu u psychológa.V rámci nej napísala brožúru o svojom synovi, ktorú poslala aj obžalovanému, ale z jeho strany na to
nebola žiadna reakcia. Z uplatnenej náhrady škody jej nebola uhradená ani časť, len peniaze zo životnej
poistky.

Svedok H. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že dopravná nehoda, ktorej bol svedkom sa stala
začiatkom roka 2010, kedy sa s manželkou vracal z dovolenky po diaľnici z Popradu, smerom na Žilinu.
Šoféroval Volkswagen Polo rýchlosťou asi 110 km/hod., pričom asi pol kilometra pred odbočkou na
Liptovský Ján spozoroval na ceste pred ním dve vozidlá. Jedným z nich bolo Mercedes ML čiernej
farby a to druhé Fiat Punto bielej farby. Pohyboval sa v pravom jazdnom pruhu, taktiež aj Mercedes.

Tento bol pred ním asi 100 až 150 m a Fiat Punto sa pohybovalo v ľavom jazdnom pruhu, pričom sa
nachádzalo tesne za Mercedesom. Pravdepodobne sa ho chystalo obiehať. Následne videl, ako vodič
Mercedesu stočil volant do ľavého jazdného pruhu a tým pádom Fiat Punto čelne narazilo do ľavého
boku Mercedesu. V momente zastal na krajnici, manželka volala XXX a on utekal k nehode, snažil sa
pomôcť. Vodiča bieleho Punta vytiahol z auta, ľahol si na zem, ľudia z čierneho Mercedesu mu dali
bundu, zakryli ho. Títo boli v šoku, ale nič sa im nestalo. Za ten čas zastavili pri nehode ďalšie vozidlá,

pribehli dvaja alebo traja chlapi, ktorí sa snažili pomôcť a vytrhnúť nejakým spôsobom dvere na strane
spolujazdca, ktorý bol zakliesnený, čo sa im nepodarilo. Spolujazdec sediaci vzadu za vodičom vyšiel
sám. Nevidel na ňom, že by mal nejaké zranenia, len bol v šoku a ten druhý bol zakliesnený v uličke
medzi sedadlami, preto ho nevyťahovali, čakali na záchranárov. Prišli policajti, sanitka, hasiči a prebrali
situáciu. Diaľnicou prechádzal v čase medzi 16.00-17.00 hod. Bolo už šero, viditeľnosť bola slabšia,

padal jemný poprašok. Vozovka bola mokrá, okraj krajnice bol biely, sypký, sneh sa tam netopil. Sneh
zasahoval aj na vozovku, pričom na úseku, kde sa pripája výjazd z obce na diaľnicu bol sneh nahrnutý aj
navozovke.Diaľnicabolaprázdna,videlpredseboulentietodvevozidláazanímnevidelžiadnevozidlo.
Pred vozidlom Mercedes určite nebolo žiadne auto. Bol na vyššej úrovni, ako ten Mercedes, takže videl,
že žiadne auto nebolo pred ním. Vozidlá dobehol, neobiehal ani jedno z nich. Šiel za ním asi minútu,

potom došlo k tej nehode. S manželkou sa rozprával a v tom jej povedal: „Pozri, čo to robí!?“ a už len
videli, ako do seba narazili. Či Mercedes vyhodil ukazovateľ zmeny smeru jazdy si nevšimol. Vo vzťahu
k reakcii bieleho Punta na vzniknutú situáciu vypovedal, že sa už nedalo nehode nijako zabrániť. Bol
to okamih, už nestihli ani brzdiť. K zrážke došlo v ľavej časti vozovky a Punto prednou časťou narazilo
do ľavého boku Mercedesu. Mercedes sa len zakýval a zostal stáť v ľavom pruhu, mierne zasahoval

do stredu vozovky a Punto odhodil náraz, ale zostalo v ľavom pruhu. Príčinou nehody podľa neho bolo
to, že vodič Mercedesu chcel prejsť do opačného smeru, pretože v mieste, kde došlo k nehode neboli
stredové zvodidlá a chcel prejsť do opačného smeru, pričom si nevšimol biele Punto a došlo k zrážke.
Svoju úlohu určite zohralo aj to, že Punto bolo biele, padal poprašok a nebola veľmi dobrá viditeľnosť.
Situáciu aj nakreslil tak, ako si ju pamätal, nevidel výjazd z Liptovského Jána na diaľnicu. Dohľadnosť

bola asi na 250-300 m, hmla nebola a tieto vozidlá zaregistroval v čase bezprostredne predtým, ako
Mercedes urobil pohyb doľava smerom z pravého jazdného pruhu. Po príchode polície všetci odišli preč,
zostal tam len on. Ďalej zotrval na tom, že Fiat Punto išlo v ľavom jazdnom pruhu a čo sa týka čierneho
Mercedesu v jeho predchádzajúcej výpovedi ho zrejme policajt dobre nepochopil, pretože ak je v nej
uvedené, že ho videl, ako vychádza z výjazdu z Uhorskej Vsi na Liptovský Mikuláš, a že sa pohybovalo

pomaly, policajt to pochopil zle, pretože on z miesta svojho pohybu po diaľnici ani nemohol registrovať,
resp. vidieť Mercedes, ak by vychádzal po výjazde z Uhorskej Vsi, pretože miesto, kde bol s vozidlom on
je vyvýšené a nie je vôbec vidno na tento výjazd. Vozidlo Mercedes prvýkrát zaregistroval na diaľnici, asi
niekde v mieste, kde uvedený výjazd končí, čiže nevedel uviesť, či Mercedes sa predtým pohyboval po
diaľnicivjehojazdnompruhualebovychádzalzuvedenéhovýjazdu.Tesneprednehodouzbadal,žetoto

vozidlo bolo mierne natočené, akoby vychádzalo z výjazdu alebo ho šmyklo. Vnímal, ako ten Mercedes
zrazuotočilodoľava,takmerkolmonaľavýjazdnýpruh,hneďdošloknárazuFiatadoMercedesu,pričom
Mercedes v dôsledku nárazu prehlo, neodhodilo ho, nahlo na pravú stranu a po náraze sa vrátilo späť
na kolesá. Fiat Punto odhodilo po náraze späť. Obe autá potom zostali v ľavom pruhu. Jemu sa javil
tento pohyb Mercedesu ako prudký a Mercedes mohol ísť takou rýchlosťou, ako on, resp. Fiat Punto.

Žiadne iné vozidlo pohybovať sa v čase zrážky z privádzača v Uhorskej Vsi nevidel, avšak na výjazd,
ktorý je pod úrovňou diaľnice výhľad nemal, videl až na miesto, kde sa pripája tento výjazd ku diaľnici.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal v zásade zhodne s niekoľkými rozdielmi oproti
predchádzajúcej výpovedi, preto aj v tejto súvislosti poukázal na odstup dlhej doby od nehody, pre ktorý
si už nepamätal úplné podrobnosti. Počas cesty ako schádzal z mosta a približovali sa k výjazdu na

diaľnici, niekde v miestach pri Liptovskom Jáne v diaľke vo vzdialenosti asi 500 až 800 m videl čierny
Mercedes, ako sa otočil z pravého jazdného pruhu pred Fiat Punto do ľavého jazdného pruhu. Videl, ako
toto vozidlo išlo rovno po diaľnici a náhle odbočilo. Neskôr si všimol, že v tomto mieste chýbajú stredové
panely diaľnice, preto zo smeru a spôsobu jazdy a z toho, že bolo kolmo natočené, usudzoval, že zrejmechcel prejsť cez tento priestor. Následne videl ako došlo k čelnej zrážke s iným motorovým vozidlom.
Počas jazdy ho nepredbiehalo auto poškodených a nevidel ani, že by Punto predbiehalo nejaké iné
auto. Iné vozidlo okrem Mercedesu a Fiat Punto nevidel. Nachádzal sa vo vzdialenosti asi 500 m, kolmo

schádzal z mosta a dostal sa do zóny, kde miesta pred ním boli dobre viditeľné a celú situáciu mal pred
sebou. Bol to zlomok sekundy. Keď prvýkrát zbadal čierny Mercedes, tento jazdil v pravom jazdnom
pruhu, Fiat Punto jazdilo v ľavom, teda rýchlom jazdnom pruhu. Mercedes sa otočil smerom doľava za
viaduktom, v smere kolmo na cestu alebo na pruh, po ktorom prechádzal. Mercedes nevidel prichádzať
z privádzača. K zrážke došlo zhruba v miestach ako je privádzač, a to v ľavej časti diaľnice, teda v ľavom

jazdnom pruhu. Obžalovaný a jeho dvaja spolujazdci vystúpili z auta von, boli v šoku, neboli zranení,
skríkol na nich, aby mu pomohli, až vtedy sa chlapci prebrali, išli mu pomôcť. Nevšímal si, čo robil
obžalovaný. K rozdielom vo vzdialenostiach, v akých videl vozidlá účastníkov nehody vysvetlil, že vo
vzdialenosti 500 m boli, keď pred sebou zaregistroval Mercedes a Punto, a v momente zrážky pred ním
boli 100 až 150 m. Čo sa týka viditeľnosti vzhľadom na denný čas a ročnú dobu mohla byť viditeľnosť
považovaná za slabšiu, ale pre neho bola dobrá, pretože celú situáciu videl dobre. Pokiaľ uvádzal rôzny

rozsahviditeľnosti, poukázalnaodstupčasu,pretoževtomčasetomoholvnímaťinak.Logickysitovšak
pamätal lepšie pri skoršej výpovedi. Čas - 1 minútu, ktorú šiel za týmito autami len odhadol, nestopoval
ho. Keďže Mercedes nevidel ako vošiel do pravého jazdného pruhu, len usudzoval, že vyšiel z výjazdu.
Pri rozpore v časti výpovede, kde uvádzal, že Mercedes šmyklo, zotrval na pôvodnej výpovedi.
Svedkyňa G. Š. vypovedala, že dopravná nehoda sa stala koncom januára 2010, kedy s manželom šli

po diaľnici z Popradu smerom na Žilinu. Šoféroval manžel. Pred Liptovským Mikulášom sa pohybovali v
pravom jazdnom pruhu, spozorovala čierny Mercedes, ktorý bol asi 20 m pred nimi. Vzdialenosť nebola
nejaká veľká. Keďže bola tehotná opatrne sledovala cestu a spozorovala, že ten Mercedes veľmi rýchlo
odbočil doľava. Bolo to prudko, strhol volant doľava a následne zbadala, že v ľavom pruhu je biele Punto,
do ktorého Mercedes narazil. Punto nestihlo ani zareagovať a zrazili sa. Oni spomalili, obišli nehodu,

manžel išiel pomôcť ľuďom. Ona telefonovala na XXX a celý čas čakala v aute. Ľudia v bielom Punte
boli zranení, čierny Mercedes šoféroval asi 50-ročný pán. Títo zranení neboli. Po nehode zastavili aj
ďalšie autá a nastal tam zmätok. V tom čase na danom úseku sneh nepadal. Pravý jazdný pruh bol
upravený, nebol na ňom sneh. V ľavom pruhu bol poprašok. Diaľnica bola na tom úseku upravená.
Viditeľnosť bola dobrá. Ona videla asi 100 m pred seba. Bolo šero, mohlo byť medzi 16-tou až 17-tou

hodinou. Na diaľnici nebolo veľa áut, ich žiadne auto neobiehalo a videla len ten čierny Mercedes. Biely
Fiat Punto zaregistrovala, až keď sa zrazili, resp. tesne pred zrážkou, bolo asi 5 m pred Mercedesom.
Ako reagovalo biele Punto na situáciu nevedela povedať, ale už sa nedalo zrážke zabrániť, pretože bolo
hneď za ním. Podľa nej príčinou dopravnej nehody bolo to, že Mercedes strhol doľava a biele Punto už
nemalo šancu zareagovať na danú situáciu.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne a dodala, že s odstupom času je veľmi ťažké vyjadriť sa
k vzdialenosti, v akej autá sledovala, možno to bolo 50-100 m, možno 70 m, možno menej, ale bolo to
v takej vzdialenosti, že dostatočne dobre videla, čo sa udialo. Bol to pre ňu veľmi stresujúci moment,
pretože v tom čase bola tehotná. Išlo o čelnú zrážku bieleho Punta do čierneho Mercedesu a podľa jej
názoru Punto nemalo šancu zabrániť tejto zrážke.

Svedok J. U. v prípravnom konaní vypovedal, že v nedeľu 31. 1. 2010 bol s priateľom jeho matky T.
J. a so svojím bratom H. lyžovať v Jasnej. Dohodli sa, že sa s mamou stretnú v Liptovskom Mikuláši,
pretože ešte mala prácu. Oni traja sa rozhodli, že za ten čas pôjdu pozrieť do Baumaxu v Poprade. Po
príchode na benzínovú pumpu pred obcou Hybe na diaľnici niekto T. povedal, že pred Popradom sa
robia kolóny, preto sa rozhodli, že sa vrátia späť do Liptovského Mikuláša. Vo Východnej sa otočili a išli

smerom na Liptovský Mikuláš. Čierny Mercedes ML riadil T.. On sedel vedľa neho ako spolujazdec a
brat H. sedel vzadu za ním, za spolujazdcom. Počasie bolo zlé, snežilo, na diaľnici bola už nová vrstva
snehu. T. šiel rýchlosťou určite nepresahujúcou 90 km/hod. Veľa áut nechodilo. Na diaľničnom moste
ponad Podtureň ich obehli dve autá. Na moste boli asi 16.45, zmrákalo sa, bolo šero. Ako sa priblížili
k výjazdu z Uhorskej Vsi na diaľnicu, kde po pravej strane končili zvodidlá, zaregistroval, ako po tomto

privádzači sprava, ide veľkou rýchlosťou a zdalo sa mu, že priamo na nich, menšie auto, veľkosťou niečo
ako Škoda Fabia. Vyzeralo, akoby malo zapnuté iba parkovacie svetlá, nie dobre viditeľné. Blížilo sa na
nich tak, akoby malo do nich naraziť. Zaregistroval ho len pár metrov od nich. Strašne rýchlo sa blížilo,
preto zakričal na T.: „T., pozor!,“ ten sa pozrel cez neho a stočil volant doľava. Ešte videl, ako ich to
malé auto minulo, prešlo až do rýchleho ľavého pruhu diaľnice a v tom okamihu zacítil prudký náraz do

ich ľavej strany auta. Niekoľko metrov ich posunulo, potom zastali, chvíľu bolo ticho. T. zapol výstražný
trojuholník, vystúpili z auta a už pri nich zastavovali aj ďalšie autá. Videl, že do nich narazil biely Fiat,
pri ktorom boli ľudia a snažili sa dávať pomoc. Niekto volal záchranku, policajtov. Pri nehode neutrpel
žiadne zranenie, ktoré by ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života.Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že po práci mali vyzdvihnúť mamu na parkovisku pri Kauflande v
Liptovskom Mikuláši. V tom čase bola trochu zlá viditeľnosť, snežilo. Pred nárazom ich hodilo do šmyku,
pretože cesta bola zlá a pocítil už len náraz, odhodilo ich niekoľko metrov. Po náraze vystúpili z auta a

snažili sa niečo robiť. Za nimi zastavilo ďalšie vozidlo, ktorého posádka sedela ešte v aute, tak k nim
pribehli a spolu pomáhali ľuďom z Fiatu Punto. Hneď sa volala polícia, hasiči a záchranka. On sedel v
aute vpredu pri vodičovi ako spolujazdec, jeho brat sedel vzadu vľavo za vodičom. Iné vozidlá nevidel,
pretože bola zlá viditeľnosť asi na 10 až 15 m. Cesta nebola odhrnutá, splývala s prostredím a bolo
vidno len šero a svetlá áut. Okrem vozidla šedej farby, ktoré im náhle vbehlo do cesty, tam iné vozidlo

nebolo, asi preto ho aj zaregistroval neskôr. Vie, že sa preradili do ľavého jazdného pruhu, ale ako ďalej
reagoval ich šofér, sa vyjadriť nevedel. V ktorej časti vozidlo, ktoré im náhle vbehlo do cesty, ušlo preč
a odišlo, sa nevedel vyjadriť ani ho bližšie popísať. To, že im vošiel do cesty, bol aj dôvod, prečo sa aj
oni museli nie preradiť, ale vyhnúť sa mu tým, že vošli do ľavého jazdného pruhu. Ich auto ostalo na
diaľnici v ľavom jazdnom pruhu. K polohe vozidiel po náraze sa vyjadriť nevedel. Keď vystúpil, bežal k
autu, ktoré do nich narazilo. Všetci boli v šoku, spolujazdec bol zakliesnený. Pomohli a povyťahovali ich.

Na spolujazdcovej strane toho auta bol nejaký problém.
Svedok H. U. v prípravnom konaní vypovedal, že v poslednú januárovú nedeľu r. 2010 boli s bratom J.
lyžovať s priateľom jeho matky T. J.. Keďže mama mala ešte prácu v Jasnej dohodli sa, že pôjdu s T. na
jeho aute Mercedes ML čiernej farby do Popradu do Baumaxu a o 17.30 h. sa potom stretnú s mamou
pri Kauflande v Liptovskom Mikuláši. Na pumpe OMV pred obcou Hybe na diaľnici sa T. dozvedel, že

pred Popradom sa robia kolóny. Bol zlý čas, snežilo, preto sa rozhodli, že do Popradu nepôjdu, ale vrátia
sa do Liptovského Mikuláša. Auto šoféroval T., brat J. sedel vpredu vedľa neho a on sedel vzadu za J..
Na diaľnici bola vrstva snehu. T. šiel rýchlosťou asi 100 km/hod., ale na moste ponad obec Podtureň
spomalilna80km/hod.Predbehloichpáráut,aleveľaáutnechodilo.Namosteboliasio16.45,zmrákalo
sa, bolo šero, snežilo. Prechádzali pri výjazde z Uhorskej Vsi na diaľnicu, keď zrazu jeho brat J. zakričal:

„Pozor, T.!,“ a len vtedy zaregistroval, ako po tomto privádzači sprava ide veľkou rýchlosťou vozidlo.
Jemu sa zdalo, ako keby z toho privádzača vyletelo priamo na nich. T. stočil volant doľava, aby sa
mu vyhol a v tom do nich na ľavej strane niečo narazilo. Auto, ktoré vyletelo z privádzača z ich pravej
strany bolo bledej farby a malé, niečo veľkosti Škoda Fabia alebo Felícia. Nevšimol si, že by auto bolo
osvetlené a v tom počasí bolo zle viditeľné. Išlo rýchlo až tak, že keď T. strhol volant doľava, vyšlo až do

ľavého jazdného pruhu. Po náraze šli bokom, posunulo ich niekoľko metrov, zastali. T. zapol výstražný
trojuholník, vystúpili z auta a už pri nich zastavovali ďalšie autá. Až keď vystúpil zbadal, že do nich narazil
biely Fiat. Boli pri ňom ľudia, ktorí sa snažili dávať prvú pomoc. Niekto z týchto ľudí volal záchranku a
policajtov. Volal ich aj T., ale povedali mu, že o tom vedia. Pri nehode neutrpel žiadne zranenia, ktoré
by ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života.

Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že obžalovaný išiel dosť pomaly. Počas jazdy autom, počúval
hudbu cez slúchadlá a sem tam sa pozrel na tachometer, pretože sedel krížom, takže 100 % vie, že išiel
pod povolenú rýchlosť aj preto, že husto snežilo. V aute sedel za spolujazdcom, za jeho bratom a na
cestu nevidel, nemal na ňu výhľad, ale zrejme muselo niečo do cesty vybehnúť, keď brat skríkol, ale čo
to bolo, uviesť nevedel. Obžalovaný v dôsledku toho intuitívne strhol volant doľava a v tom momente do

nich z ľavej strany niečo buchlo. Keďže nevenoval pozornosť situácii na ceste, nevedel, kde sa v tom
čase na ceste nachádzali. Husto snežilo, bol večer, stmievalo sa a bola zlá viditeľnosť. S istotou vie, že
jazdil pod povolenú rýchlosť, pretože maximálna povolená rýchlosť na viadukte ponad Podtureň bola
80 km/hod., to som si zapamätal, a on šiel menej. Neponáhľali sa. Poukázal na odstup času od výsluchu
v prípravnom konaní. Zotrval na tvrdení, že tam niečo vyletelo. Na úrovni, kde sedel, nevidel celú časť

výjazdu, ale muselo to byť motorové vozidlo, pretože ak by sa nestalo niečo neočakávané, jeho brat by
nevykríkol a ani T. by nestrhol volant doľava. Nebolo to ani zviera, ani cyklista. Priamy rozhľad na cestu
nemal, videl len nejakú časť tohto auta.
Svedkyňa J.. N. U. v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný je jej druh, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti. Ku dopravnej nehode nevie nič uviesť, pretože nebola jej priamym svedkom. Uvedeného

dňa pracovala v Jasnej. Mala vedomosť o tom, že mali v pláne ísť do Baumaxu do Popradu a následne
pôjdu na nákup do Kauflandu. Prišli za ňou hore do Jasnej, lyžovali do 15-tej. Bolo zlé počasie. Ona
ostala v práci a dohodli sa, že v Kauflande sa stretnú o 17.30. Asi o 16.45 si našla viacero zmeškaných
hovorov od svojho druha. Keď mu zavolala späť dozvedela sa, že sa stala nehoda, okamžite išla za nimi.
Na miesto prišla asi o 17.15, kde boli hasiči. Volali ďalšiu záchranku, lebo začal obžalovaný odpadávať.

K poveternostným podmienkam uviedla, že počasie bolo zlé. Cesta bola v hroznom stave. Husto padal
dážď so snehom. Potvrdila, že asi v apríli 2010 v reštaurácii v Liptovskom Mikuláši ku nim podišiel nejaký
pán, ktorého nikdy predtým nevidela a opýtal sa jej druha, či mal nejakú autonehodu, že bol pri tom, keďsa tá nehoda stala. Potom už nepočula, o čom sa rozprávali. Druh si len priniesol na papieri napísané
jeho meno a adresu.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a spomenula si, že

pár dní pred udalosťou sa bavili o tom, že na OMV pumpe pôjde synovi H. za vernostné body vyzdvihnúť
čiernu flísovú bundu, takže po ceste šli vyzdvihnúť aj túto bundu, keďže tam tankovali. Z Jasnej na
miesto nehody išla po starej ceste, cez Liptovský Mikuláš smerom k Liptovskému Hrádku. Počasie bolo
v tom čase hrozné. O koľkej prišla na miesto nehody si už nepamätala, no bolo to v čase, keď bola
diaľnica uzavretá a boli tam záchranné a policajné zložky. V prvom rade hľadala svojich synov, či sú

zdraví. Záchranky už zranených odvážali preč.
Svedok R. R. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 31. 1. 2010 si na aute z požičovne zo Žiliny,
ktoré si požičal týždeň pred nehodou, zháňal zamestnanie a ubytovanie pre neho a jeho priateľku, asi
o 15.30 h. prišiel do Liptovského Mikuláša. Z Liptovského Hrádku chcel ísť na diaľnicu, pričom asi na
konci Uhorskej Vsi, kedy mohol ísť asi rýchlosťou 30 km/hod. videl, že za ním ide nejaké auto, ktoré
normálne svietilo a spoza toho auta vybehlo nejaké iné auto, ktoré išlo dosť rýchlo asi 70-80 km/hod.,

čo mu pripadalo veľmi rýchlo na to počasie. Bolo to nejaké typovo menšie auto, svetlej farby, strieborné
alebo podobne. Dosť husto snežilo, lepšie si ho nevšimol, bolo slabo osvetlené, akoby len na parkovacie
svetlá, rýchlo ho obehlo bez smerovky a dalo sa doprava na výjazd na diaľnicu. Divil sa, prečo ide tak
rýchlo, keď vozovka bola neupravená, bola čľapkanica, sneh. Keď prichádzal k mostu popod diaľnicu,
všimol si, ako po moste išlo nejaké väčšie tmavé auto. Pokračoval ďalej smerom rovno popod most a

keď bol kúsok za tým mostom, tak počul riadnu ranu. Pokračoval v jazde do Liptovského Jána, kde na
kopčeku auto odstavil, chcel vidieť, čo sa stalo. Mohlo byť asi 17.00 hod., išiel peši na miesto nehody.
Videl veľké tmavé auto otočené k stredovým zvodidlám. Kúsok od neho bolo nejaké malé auto rozbité,
na kraji cesty stáli vozidlá a ľudia. Vyťahovali ľudí z auta. Videl veľa krvi v tom malom bielom aute. Išiel sa
pozrieť, či sa niekomu niečo nestalo aj ku tomu druhému autu, pričom videl dvoch chalanov, jeden buď

sedel a druhý ležal. Pýtal sa, či im treba nejako pomôcť a pri nich zbadal jedného pána, ktorého pozná
z videnia z klubu 66. Tohto sa tiež pýtal, či potrebuje pomôcť, na čo mu on povedal, že nie, že už volali
záchranku. Zdalo sa mu, že bol v šoku. Neskôr na miesto prišli policajti. Pýtali sa ľudí, ktorých tam bolo
už zbehnutých dosť, či videli tú nehodu. On sa neprihlásil, nevedel, či je to potrebné, pretože priamo ako
svedok nehodu nevidel. Po chvíli prišli aj hasiči, ktorí vytrhávali dvere. Ako dlho sa tam zdržal nevedel,

no peši sa vrátil ku autu a odišiel domov. Niekedy v apríli bol v klube 66, kde zbadal toho pána, ktorý
mal nehodu, išiel sa s ním porozprávať a povedal mu, že išiel z Uhorskej Vsi, kde ho obiehalo nejaké
biele auto, ktoré išlo rýchlo na diaľnicu bez smeroviek, počul ranu, takže zastavil a bol na mieste nehody.
Vypýtal si na neho kontakt. Policajtom sa nenahlásil, keď boli na mieste, pretože mu bolo zle. Od toho
dňa s ním v kontakte nebol, ani ho nevidel. K počasiu v mieste dopravnej nehody sa vyjadril, že bola

kalamita, husto snežilo, stmievalo sa a keď prišiel na diaľnicu, kde sa stala nehoda, stále snežilo.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal ako v prípravnom konaní, dodal, že malé strieborné auto, ktoré ho
obiehalo, išlo asi 70 - 80 km/h. Iné motorové vozidlo na tejto ceste, po ktorej išiel popod diaľničný most,
nevidel. V tom čase sa nachádzal za obcou Uhorská Ves asi 10 - 15 m za tabuľou, kde je odbočka na
diaľnicu, je tam rovina. Od miesta, kde sa cesty rozdeľujú, je to asi 15 - 20 m, skôr bližšie ku dedine. Išiel

asi 40 až 50 km/h. rýchlosťou. Po obehnutí tým autom, ďalej šiel popod diaľničný most. Ono odbočilo
a po prejdení popod diaľničný most, je vidieť aké autá idú po diaľnici. On na diaľnicu vyjsť nechcel. On
sa sám prihlásil, ale nepamätal sa už za akých okolností, kedy a komu, ale dotyčného, ktorý nabúral,
tam videl a stretol ho niekde v Liptovskom Mikuláši, v Lidli. Tak sa ho spýtal, či je to on a ako nehoda
dopadla, či je to vážne, vravel, že áno, tak si vzal na neho kontakt, ak by bolo treba. Išlo o vodiča z

tmavého auta, Mercedes alebo BMW. Ďalšie auto z nehody bolo malé strieborné. Na miesto nehody sa
dostal pešo, cez diaľničný privádzač z druhej strany v smere z Liptovského Jána, teda v protismere, kde
preskočil zábradlia. Vyvýšené miesto, na ktorom zastal s autom, je vzdialené asi 100 m od diaľnice.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalca Z.. H. X., z odboru doprava cestná, nehody v cestnej
dopraveajehoznaleckýmposudkomč.17/2010,zktoréhozáverovavýpovedenahlavnompojednávaní

vyplynulo, že stav pozemnej komunikácie je zaznamenaný v dokumentácii, pred nehodou predstavoval
ošetrenú vozovku. V čase dopravnej nehody išlo o nehomogénnu plochu komunikácie s prítomnosťou
(miernou vrstvou) napadnutého snehu, ktorú zimné pneumatiky vozidiel boli schopné zvládnuť. Znalec
po ohliadke miesta dopravnej nehody, havarovaných vozidiel, po vyhodnotení stôp zaznamenaných
v plánku z miesta dopravnej nehody a výpovedí obžalovaného i svedkov, analýzou nehodového deja

vypracovanou pomocou programu PC Crash dospel k záveru, že k zrážke vozidiel došlo približne v prvej
tretine ľavého jazdného pruhu v smere ich jazdy, pričom nárazová rýchlosť Mercedesu bola 33 km/hod.
a vozidla zn. Fiat Punto 89 km/hod. V čase, keď vozidlo Mercedes začalo vybočovať doľava, predná
časť vozidla Fiat bola od jeho zadnej časti vzdialená 20 m. V tom čase vozidlo Fiat Punto sa pohybovalorýchlosťou asi 92 km/hod., brzdením sa rýchlosť znížila až do nárazovej rýchlosti. Po technickej stránke
príčinou nehody bolo, že vodič vozidla zn. Mercedes Benz za daných okolností vytvoril pre vodiča
vozidla zn. Fiat náhlu prekážku z technického hľadiska. Začal vybočovať doľava vtedy, keď sa vodič

vozidla Fiat nachádzal vo vzdialenosti cca 20 m.
Znalec bezprostredne po nehode prekontroloval technický stav vozidiel a nezistil žiadne závady, obidve
vozidlá boli v poriadku vrátane riadenia, aj bŕzd. Keďže v čase dopravnej nehody snežilo len občas, na
vozovkesanachádzalidrobnéčiastkysnehu,teplotavozovky bolaokolo0oC,znalecZ..X.určilsúčiniteľ
adhézie 0,4. Pri zistenom povrchu vozidlá sa viac posunú po náraze ako na suchej vozovke. V prílohe

č. 5 posudku znalec vypočítal, že uhol nárazu predstavuje približne 30 stupňov. Závery znaleckého
posudku svedčia o tom, že obžalovaný ako vodič vozidla zn. Mercedes Benz prechádzal do ľavého
jazdného pruhu pomaly a pod vyšším uhlom, aký je obvyklý pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu
do druhého a predovšetkým nepokračoval v priamej jazde smerom na Liptovský Mikuláš. Závery znalca
v tomto smere korešpondujú s výpoveďou svedka N. U. a J. W., ktorí vnímali spomalenie rýchlosti vozidla
zn. Mercedes Benz a pohyb vľavo pod uhlom, pod akým sa odbočuje, nie pod akým sa prechádza v

konštantnej, či zvyšujúcej sa rýchlosti do druhého jazdného pruhu pri predbiehaní pomalšieho vozidla.
Obžalovaný pri natočení svojho vozidla pod uhlom najmenej 30 stupňov v ľavom jazdnom pruhu vytvoril
prekážku prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlo zn. Fiat Punto, čo bolo hlavnou príčinou
zrážkytýchtovozidiel.VodičvozidlaFiatPuntoprirýchlostipribližne90km/hod.pospozorovaníprekážky
vo vzdialenosti 20 m pred svojím vozidlom, nemal žiadnu možnosť zrážke vozidiel zabrániť. Znalec pri

vypracovaní znaleckého posudku pracoval aj s verziou ohrozenia Mercedesu neznámym motorovým
vozidlom.
Do konania bol stranou obhajoby zabezpečený a predložený znalecký posudok č. 9/2012 zo dňa
15. 5. 2012, ktorý vypracoval Z.. K. F., z odboru doprava cestná, nehody v cestnej doprave, ktorý
rozbor nehodového deja vyhotovil pomocou programu Virtual CRASH 2.2, v záveroch uviedol, že

vozidlo Mercedes ML svojou ľavou prednou časťou zasahovala do tzv. rýchleho jazdného pruhu, t. j.
do ľavého jazdného pruhu diaľnice v smere jazdy vozidiel, ktorou bolo bližšie k stredovým zvodidlám.
Poloha vozidla Fiat v tom okamihu bola rovnobežná so stredovou čiarou. Rovina rázu je vzdialená
58,8+76,07 m = 134,87 m, od VBM smerom na Poprad, alebo 17,3 m od spojnice pripájacieho jazdného
pruhu od Uhorskej Vsi. Priebeh nehodového deja popísal tak, že vozidlo Mercedes ML je po náraze

zo smeru vybočovania do ľavého jazdného pruhu zmenený na dopredný pohyb v smere pôvodného
pohybu vozidla, ale ľavou prednou časťou predného nárazníka a bokom sa šuchne o stredové zvodidlá
podobne aj vozidlo Fiat a následne pokračujú okolo stredových zvodidiel do konečných polôh tak, že
vozidlo ML zastaví ako prvé bližšie k Liptovskému Mikulášu ľavou prednou časťou bližšie k stredovým
zvodidlám a tesne za ním zastaví v podobnej polohe Fiat Punto. Vozidlo Mercedes ML sa v okamihu

nárazu pohybovalo rýchlosťou 76,27 km/h. a vozidlo Fiat Punto sa v okamihu nárazu pohybovalo
rýchlosťou 80,5 km/h. Ako príčinu vzniku dopravnej nehody ustálil nesprávnu techniku jazdy vodiča
vozidla Mercedes ML, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou reagoval na hlasový podnet člena svojej
posádky o prichádzajúcom vozidle sprava a podvedome zareagoval v snahe vyhnúť sa nebezpečenstvu
vprichádzajúcomvozidlespravaaprudkovybočilvľavo,kdepráceprichádzalovozidloFiat.Podľaznalca

vodič Mercedesu ML reagoval na podnet o nebezpečenstve podvedome a správne sa pred vybočením
vľavo mal presvedčiť pohľadom do spätného zrkadla o voľnom ľavom jazdnom pruhu, ale predĺžením
úkonu vybočenia vľavo by pravdepodobne nezabránil kolízii hroziacej sprava. K technickému stavu
vozidiel dodal, že ho vzhľadom na časový odstup od nehody neskúmal a tento nie je v príčinnej súvislosti
so vznikom dopravnej nehody.

Obaja znalci boli v súlade s názorom Krajského súdu v Žiline vyjadreným v uznesení zo dňa 21. 1. 2014
na hlavnom pojednávaní dňa 27. 1. 2016 vypočutí opakovane tak, aby ich výsluch zodpovedal názoru
odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný. Obom znalcom bolo umožnené, aby kompletne
prezentovalivšetkysvojezávery,ichodôvodnenieavysvetlenie,prečosúichzáveryrozdielne,takakoto
uložilvosvojomrozhodnutíodvolacísúdazatýmtoúčelomsaajnavzájomoboznámilisozávermisvojich

posudkov. Obaja znalci však zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov, odpovedali na odborné
otázky, ktoré im boli kladené zo strany obžaloby a obhajoby, avšak ani ich výpoveďami na hlavnom
pojednávaní sa nepodarilo odstrániť rozpory a rozptýliť pochybnosti o rozdielnosti záverov, najmä v
nárazovej rýchlosti vozidla Mercedes (podľa posudku Z.. X. 33 km/h. a podľa posudku Z.. F. 76,27 km/
h.) a ktorý odvolací súd považoval za značný a nie nepodstatný. Odvolací súd taktiež poukázal na to,

že pokiaľ by sa potvrdila rýchlosť 33 km/h., môže to oprávnene odôvodňovať úvahy aj o tom, že vodič
Mercedesu chcel prejsť cez voľný priestor medzi stredovými zvodidlami do protismerných pruhov na
diaľnici, čo by logicky vysvetľovalo jeho nečakaný, náhly a nepredvídateľný manéver. Z týchto dôvodov,
keďže rozdiely medzi závermi znalcov v podstatných okolnostiach nehodového deja neboli odstránené,súd postupoval v smere naznačenom odvolacím súdom a doplnil dokazovanie pribratím znaleckého
ústavu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline kontrolným znaleckým posudkom č. 96/2017 zo

dňa 25. 5. 2017, ktorého závery na hlavnom pojednávaní prezentoval znalec z odboru cestná doprava
D.. Z.. R. X., R.., na základe predložených podkladov vypracoval komplexnú analýzu nehodového deja.
Kontrolný znalecký posudok poukázal na to, že výpovede posádok jednotlivých vozidiel sa rôznia z
hľadiska opisu pohybu vozidiel pred zrážkou, avšak technickou analýzou vypočítané parametre, ako
natočenie vozidla a rýchlosť vozidla Mercedes v okamihu zrážky nekorešpondujú s opisom nehodového

deja zo strany vodiča a pasažierov vozidla Mercedes. Uvedené parametre (natočenie vozidla a rýchlosť
vozidlaMercedesvokamihuzrážky)všakkorešpondujúsopisomnehodovéhodejazostranypasažierov
vozidla Fiat, preto bola vykonaná analýza nehodového deja v súlade s ich výpoveďami. Z vykonanej
analýzy okrem iného vyplýva, že vozidlo Fiat Punto jazdilo v ľavom pruhu diaľnice D1 rýchlosťou cca 100
km/h. V oblasti diaľničného privádzača jazdilo v pravom jazdnom pruhu vozidlo Mercedes, ktoré v čase
cca 3,25 s pred okamihom zrážky vozidiel, začalo odbočovať vľavo. Vodič vozidla Fiat mohol rozpoznať

skutočnosť, že vozidlo Mercedes odbočuje vľavo, čím vytvára kolíznu situáciu pre jazdu vozidla Fiat v
čase cca 2,25 s, pred okamihom zrážky vozidiel. Vodič vozidla Fiat začal po uplynutí reakčného času
(cca 1 s) intenzívne brzdiť. Vodič vozidla Mercedes po rozpoznaní vozidla Fiat približujúceho sa v ľavom
jazdnom pruhu diaľnice D1 na toto reagoval brzdením, pričom zastavil, prípadne sa pohyboval takmer
nulovou rýchlosťou v ľavom jazdnom pruhu diaľnice D1, v oblasti prerušenia stredových betónových

zvodidiel pod uhlom cca 65° k pozdĺžnej osi vozovky. Technicky nie je možné vypočítať, aký dlhý čas
pred zrážkou vozidlo Mercedes stálo. Z technického hľadiska je rovnako prijateľné, že vozidlo Mercedes
začalo vykonávať odbočovanie vľavo z odbočovacieho (pripájacieho) jazdného pruhu a teda by prešlo
vzdialenosť od počiatku odbočovania do miesta zrážky za dlhší čas ako 3,25 s. Vzhľadom na uvedené
potom nie je ani možné exaktne vypočítať, aký dlhý čas pred zrážkou vozidlo Fiat intenzívne brzdilo. Ak

pred zrážkou došlo iba k uplynutiu času nábehu brzdného účinku vozidla Fiat, potom sa toto vozidlo
mohlo pohybovať rýchlosťou cca 84,5 km/h. V mieste zastavenia vozidla Mercedes došlo k nárazu
prednej časti brzdiaceho vozidla Fiat do bočnej časti vozidla Mercedes. Nárazová rýchlosť vozidla Fiat
bola cca 83 km/h. a rýchlosť vozidla Mercedes v okamihu zrážky cca 0 km/h. Po zrážke sa vozidlá
pohybovali do konečných polôh, pričom vozidlo Mercedes krátko pred zastavením v konečnej polohe

narazilodostredovejbetónovejbariéry.Vzájomnápolohavozidielvčasezrážky,ktorúznalciprezentovali
v kontrolnom znaleckom posudku, korešponduje s výpoveďou vozidla Fiat a pasažierov tohto vozidla,
ktorí okrem iného uvádzajú, že vozidlo Mercedes náhle zatočilo kolmo na smer jazdy vozidla Fiat. Uhol,
ktorý zvierali vozidlá v okamihu zrážky bol cca 65°, pričom pasažieri vozidla Fiat mohli takéto postavenie
vozidiel vnímať ako takmer kolmé postavenie vozidla Mercedes voči pohybu vozidla Fiat. V mieste

dopravnej nehody neboli zanechané také stopy, z ktorých by bolo možné exaktne usudzovať o mieste
zrážky, zadokumentované boli konečné polohy vozidiel po dopravnej nehode a stopa, ktorú zanechalo
vozidlo Mercedes po svojom pohybe po zrážke (stopa na cestnej betónovej bariére pri kontakte svojou
ľavou prednou časťou s bariérou a ktorá vznikla v časovom úseku po zrážke vozidiel a pred zastavením
vozidla Mercedes v jeho konečnej polohe) a z nej je potom možné usudzovať o následnom pohybe

vozidla Mercedes po zrážke. Miesto zrážky bolo vyhodnotené na základe výpočtu zrážky vozidiel,
pri ktorej bol zohľadňovaný i mechanizmus vzniku poškodenia jednotlivých vozidiel a následný pohyb
vozidiel po zrážke do konečných polôh. Pozdĺžna poloha miesta zrážky je daná vzdialenosťou zadnej
časti vozidla Fiat od VBM cca 86 m, priečna poloha miesta zrážky je daná vzdialenosťou ľavého
obrysu vozidla Fiat od ľavej krajnice cca 1,9 m. Z technického hľadiska bola technika jazdy vodiča

vozidla Fiat vyhodnotená ako správna a vodič tohto vozidla nemal technickú možnosť, pri rýchlosti
ktorou sa pohyboval, dopravnej nehode zabrániť. K posúdeniu techniky jazdy vodiča vozidla Mercedes
z kontrolného znaleckého dokazovania vyplynulo, že vodič mal pravdepodobne v úmysle otočiť sa cez
prerušenie zvodidiel. Uvedená technika jazdy vodiča vozidla Mercedes je nesprávna, pretože otáčanie
sa vozidiel je v danom úseku zakázané. Uvedeným manévrom vyvolal také podmienky pre vodiča

vozidlaFiathodnotenéakovytvorenienáhlejprekážky.PretovodičvozidlaMercedesvyvolalnesprávnou
technikou jazdy (jazdným manévrom otáčania sa) kolíznu situáciu, pričom vodič vozidla Fiat už nemohol
dopravnej nehode zabrániť. Pri posúdení možností zabránenia stretu vozidiel zo strany vodičov na
základe výpočtov dospeli k záveru, že vodič vozidla Fiat by mal možnosť zabrániť zrážke, ak by viedol
svoje vozidlo v okamihu, kedy začal reagovať na vznik kolíznej situácie rýchlosťou do cca 64 km/h.,

čo vychádza z predpokladu, že vozidlo Mercedes v čase zrážky stálo cca 0,7 s, tento čas však nie je
možné exaktne vypočítať, a v prípade, že tam stálo kratší čas, vodič vozidla Fiat by ani rýchlosťou 64
km/h. nezastavil do miesta zrážky a nezabránil by vzniku dopravnej nehody. Naproti tomu vodič vozidla
Mercedes mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by viedol svoje vozidlo správnou technikou jazdy, tedavo svojom jazdnom pruhu , bez toho, aby uskutočnil vjazd do ľavého jazdného pruhu v takom čase a
takým spôsobom, ako to vykonal počas nehodového deja vytvorením náhlej prekážky vodičovi vozidla
Fiat.

Kontrolným znaleckým posudkom bola preskúmaná aj správnosť a prijateľnosť znaleckých posudkov
znalcov Z.. H. X. a Z.. K. F. z technického hľadiska. V znaleckom posudku Z.. H. X. nebola spracovaná
a vypočítaná zrážka vozidiel a pohyb vozidiel po zrážke, chýbajú tiež príslušné protokoly výpočtu.
Vzájomná poloha vozidiel v okamihu zrážky ustálená Z.. X.Ľ. je v značnej odchýlke od polohy, ktorá
vyplýva z poškodenia vozidiel. Napriek týmto nedostatkom znalec správne vyhodnotil problematiku

technickej príčiny dopravnej nehody. Taktiež v znaleckom posudku Z.. K. F. nebola spracovaná a
vypočítaná zrážka vozidiel a pohyb vozidiel po zrážke, chýbajú tiež príslušné protokoly výpočtu.
Vzájomná poloha vozidiel v okamihu zrážky ustálená Z.. F. nie je správna a nekorešponduje s
poškodením vozidiel. Pokiaľ znalec Z.. F. ustálil nárazovú rýchlosť vozidla Fiat na 80,5 km/h. a vozidla
Mercedes na 76,3 km/h., tieto hodnoty sú zjavne nesprávne. Dôvodom je, že pri uvedených rýchlostiach
by došlo k vzniku poškodení s veľmi malým rozsahom a v žiadnom prípade by nemohlo dôjsť k

vzniku poškodení vozidiel v takom rozsahu, ako to vyplýva z fotodokumentácie z miesta dopravnej
nehody. Ďalšie výpočty a konštatovania tohto znalca o pohybe vozidiel pred zrážkou, ktoré nadväzujú a
vychádzajú z uvedených nesprávnych nárazových rýchlostí sú taktiež nesprávne. Znalec v znaleckom
posudku nesprávne uvádza: „je technicky neprijateľné tvrdenie, že vozidlo malo odbočiť prejazdom
vľavo do protismeru cez otvor vo zvodidlách“. V znaleckom posudku Z.. F. sa nachádzajú viaceré

zásadné nedostatky a chyby. Na záver sa znalecký ústav venoval technickej prijateľnosti tvrdení
pasažierov vozidla Mercedes (a jednotlivých výpovedí) o pohybe neznámeho vozidla, z hľadiska
technickej prijateľnosti a plauzibility, teda posúdenia časovo priestorovej vierohodnosti. V znaleckom
posudku bolo vypočítané, že ak by malo dôjsť k takému pohybu neznámeho vozidla, v pripájacom
jazdnom pruhu, ako to opisujú pasažieri vo vozidle Mercedes, potom by muselo dôjsť k rozpoznaniu

kolíznej situácie zo strany pasažiera, ktorý mal vykríknuť: „T. pozor!“, v takom časovom okamihu, kedy
zo vzájomnej vzdialenosti vozidla Mercedes a neznámeho vozidla nemohla vyplynúť kolízna situácia, z
čoho možno usudzovať o technickej neplauzibilite (neprijateľnosti) časovo priestorového pohybu vozidla
Mercedes a neznámeho vozidla, ktorý by bol v súlade s opisom nehodového deja zo strany pasažierov
vozidla Mercedes, a konštatovali, že k takému pohybu neznámeho vozidla, ako to opisuje posádka

vozidla Mercedes nemohlo dôjsť.
K pohybu vozidla Mercedes pred zrážkou, či jazdilo v pravom jazdnom pruhu na diaľnici alebo
prichádzalo z pripájacieho jazdného pruhu, pred vznikom kolíznej situácie, znalci pri kontrolnom
znaleckom dokazovaní skonštatovali, že túto otázku je možné vyhodnocovať iba z polohy vozidla
Mercedes v čase zrážky a rýchlosti tohto vozidla v okamihu zrážky. Tieto parametre sú technicky

vypočítateľné a vyplýva z nich, že do polohy v okamihu zrážky sa vozidlo Mercedes mohlo dostať takým
spôsobom, že sa pohybovalo v priebežnom pravom jazdnom pruhu pri pravom okraji tohto jazdného
pruhu, a z tohto miesta začalo uskutočňovať otáčanie sa až po okamih zrážky. Ide o trajektóriu vozidla,
kedy sa vozidlo do miesta zrážky mohlo dostať po najkratšej dráhe, avšak do miesta zrážky sa mohlo
dostať aj po dlhšej dráhe, čiže je technicky prijateľné aj to, že uvedený úkon mohol vodič vozidla

Mercedes začať vykonávať aj z pripájacieho jazdného pruhu. Z technického hľadiska nie je možné
jednoznačne vyhodnotiť, z ktorého miesta, resp. z ktorého jazdného pruhu vodič vozidla Mercedes začal
uvedený manéver vykonávať. Prípadné miesto začatia tohto manévru však nemá vplyv na vyhodnotenie
príčiny predmetnej dopravnej nehody.
Znalec ďalej poukázal na pochybenia, ku ktorým došlo pri zadokumentovaní miesta dopravnej nehody

a jeho zameraní (str. 59-62 ZP), pretože pri aplikácii všetkých zameraných údajov dochádza k vzniku
rozporu jednotlivých údajov z fotodokumentácie. Pri spracovaní plánika miesta nehody boli jednotlivé
namerané parametre porovnávané s fotodokumentáciou a pri zistení rozporu nebol použitý údaj, z
ktorého vyplýva rozpor a, preto nebola zohľadnená kóta, ktorá vyjadruje pozdĺžnu vzdialenosť prednej
časti Mercedes od VBM 58,8 m (ako upresnil znalec, pokiaľ na niektorých miestach v ZP bol uvedený

údaj 85,8 m, išlo len o preklep) a kóta vyjadrujúca pozdĺžnu vzdialenosť zadnej časti Mercedesu
od predelenia betónového zátarasu 10,8 m (policajti vzdialenosť vozidla od betónového zátarasu
merali zle). Ďalej znalec podrobne vysvetlil spracovanie údajov v náčrte, ktoré vzniknú na základe
merania príslušníka policajného zboru na mieste dopravnej nehody, z ktorých si spracovateľ posudku
vyhotovuje plánik miesta dopravnej nehody (str. 63 ZP) a vykonáva pri tom kontrolu jednotlivých údajov

porovnávaním s fotodokumentáciou, pričom bolo zistené, že niektoré údaje neboli zamerané správne,
preto bol použitý postup ako z fotodokumentácie vyhodnotiť, ktorý z údajov je správny, a ktorý nesprávny.
Z daných podkladov je však možné vyhodnotiť, ktorý údaj je zjavne nesprávny, pričom znalec nenašiel
taký rozpor, ktorého dôsledkom by mohla byť skutočnosť, že tento rozpor by ovplyvňoval a vstupovaldo príčiny dopravnej nehody. Princíp je v tom, že jeden údaj je zakótovaný dvomi kótami. Považoval
za potrebné uviesť, že parameter - vzdialenosť vozidiel od východiskového bodu merania - nie je
rozhodujúci a nevstupuje do vyhodnotenia príčiny dopravnej nehody. Ďalej znalec vysvetlil, ktoré údaje

a vzdialenosti považovali za nepresne zamerané a z akých dôvodov (str. 59-61 ZP). Poukázal na to, že
na plánku z miesta dopravnej nehody vypracovaného policajtom je viacero chýb, z toho dôvodu zvolil
postup krok po kroku vyhodnocovať, kde sa policajt pomýlil, či sa dá vypracovať objektívne plánik, či
prípadné chyby môžu mať vplyv na vyhodnotenie príčiny dopravnej nehody. V danom prípade, bolo
možné všetky dôležité údaje našťastie dodatočne vyhodnotiť z fotodokumentácie a v tejto súvislosti

poukázal na ním vyhotovený objektívny plánok v znaleckom posudku (str. 63). Nevylúčil určitú odchýlku,
avšak nezistil takú odchýlku, ktorá by mohla ovplyvniť samotnú príčinu dopravnej nehody. Všetky
kritériá dôležité pre zhodnotenie miesta zrážky (vzájomná poloha vozidiel, v konečnej polohe jedného
vozidla voči druhému, konečná poloha vozidiel vo vzťahu k začiatku zvodidla, rozsah a charakter
poškodenie vozidiel, parametre vozidiel z hľadiska zrážky a výpočtu pohybu vozidiel do konečných
polôh) boli dostatočne dobre vyhodnotiteľné z fotodokumentácie. Znalec taktiež poukázal na to, že ako

jediní zo všetkých znaleckých posudkov počítali aj samotnú simuláciu nehodového deja, preto dospeli
k rýchlosti Mercedesu inej ako u znalca Z.. X., pri ktorého parametroch by nebolo možné vysvetliť
pohyb vozidla Mercedes do konečnej polohy. U znalca Z.. F. sú parametre zrážky úplne technicky
neprijateľné a je úplne vylúčené, aby sa v okamihu zrážky vozidlo Mercedes pohybovalo rýchlosťou
76 km/h., pretože s ohľadom na zadokumentované stopy ide o fyzikálny nezmysel. Tvrdenie, že

vozidlo Mercedes tesne pred zrážkou malo stáť, vychádza z objektívnych stôp: rozsah a charakter
poškodenia vozidiel, ich vzájomná poloha po zastavení, ich konfigurácia vo vzťahu k zvodidlu a
následnej simulácie nehodového deja pri rešpektovaní fyzikálnych zákonitostí zrážky a pohyb vozidiel
do konečných polôh (graficky str. 69-71 ZP). Čo sa týka subjektívneho opisu priebehu nehodového deja,
problematiku rýchlosti vozidla Mercedes v okamihu zrážky neovplyvňujú subjektívne výpovede, pretože

sa jedná o výsledok technického výpočtu. So všetkými podstatnými tvrdeniami sa znalci podrobne
zaoberali a vysvetlili, ktoré sú technicky neprijateľné, pričom nezistili nijakú podstatnú skutočnosť, s
ktorou by sa nezaoberali. Ďalej bližšie vysvetlil problematiku časovo priestorovej vierohodnosti, teda
plauzibility (prijateľnosti) vyhodnotenej technicky z hľadiska prípadného pohybu neznámeho vozidla,
pričom vychádzali z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 5. 10. 2015 (keď sa dostával

na viadukt, išiel rýchlosťou 80 km/h.), a v nadväznosti na jeho tvrdenie, že pre jazdu tohto neznámeho
vozidla prešiel až do ľavého jazdného pruhu a bol nútený vykonať vyhýbací manéver vľavo, preto
sa muselo neznáme vozidlo dostať pred Mercedes, t. j. muselo sa aj pohybovať vyššou rýchlosťou
ako vozidlo Mercedes. Z týchto údajov vychádzal a výsledkom bolo, že tesne pred nehodou sa vodič
nepohyboval rýchlosťou 80 km/hod., ale pohyboval sa veľmi pomaly, vykonával manéver podobný

otáčaniu sa. Dodal, že znalecké posudky, ktoré boli spracované predtým, mali zásadné chyby, aj
prepočty znalcov, pritom rýchlosť 0 km/h. alebo blízka nule, je objektívny údaj, ktorý je možné vypočítať.
Zo záverov znaleckého posudku č. 16/2010 na podklade súdnej pitvy neb. H. T., nar. XX. X. XXXX,
ktorú uskutočnili znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, súdne lekárstvo, po vykonaní obhliadky tela
a pitve zomrelého, vyplýva popis zranení, ktoré utrpel, a to drvivé poranenie hlavy so vznikom zlomenín

spodiny lebečnej so zmliaždením mozgu, krvácaním pod tvrdú a mäkké pleny mozgové, úrazový opuch
mozgu a pridružené poranenia pravej kľúčnej kosti, pravého hrudníka, pečene a dolných končatín sú
poranenia, ktoré viedli k smrti H. T.. Poranenia u neho vznikli v priamej časovej a príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 31. 1. 2010, a to deceleračným mechanizmom v momente zrážky osobného
motorového vozidla Fiat Punto s motorovým vozidlom značky Mercedes Benz. Poškodený sa vo vozidle

nachádzal na pravom zadnom sedadle ako spolujazdec, v čase jazdy bol pripútaný bezpečnostným
pásom. K popisu zraňujúceho deja bližšie znalci uviedli, že všetky poranenia, ktoré boli zistené na
tele, orgánoch a tkanivách poškodeného vykazovali známky vitality, t. j. vznikli pôsobením vonkajšieho
mechanického násilia na jeho telo, ktoré malo veľmi veľkú intenzitu, pretože jeho pôsobením došlo
k prekonaniu pevnosti, súdržnosti a elasticity pevných kostí predkolení pravej stehnovej kosti, rebier,

pravej kľúčnej kosti a pevných lebečných kostí. Mechanické násilie vzniklo prudkým momentovým
zbrzdením tela poškodeného o časti deformujúceho sa interiéru vozidla v momente jeho čelnej zrážky
s bočnou plochou motorového vozidla Mercedes. Hlavný vektor pôsobiaceho mechanického násilia
prebiehalspreduspravadozadudoľava.Iniciačnýmmomentomvzraňujúcomdejiboloprekríženiedráhy
pohybu motorového vozidla Fiat Punto, motorovým vozidlom Mercedes, ktoré vytvorilo náhlu prekážku

v pohybe. Po narazení čelnej plochy motorového vozidla Fiat Punto do ľavej bočnej plochy motorového
vozidla Mercedes došlo k momentovej zmene charakteru pohybu osobného motorového vozidla Fiat
Punto v zmysle jeho prudkého zbrzdenia, v dôsledku rozdielnej hmotnosti tela poškodeného voči vozidlu
a fyzikálnych zákonov o zotrvačnosti došlo k prudkému pohybu tela poškodeného v interiéri osobnéhomotorového vozidla proti deformujúcim častiam jeho predného interiéru. V prvej fáze deja došlo k
prudkému zosunutia sa trupu a najmä dolných častí tela (končatín a panvy) smerom pod palubnú dosku
a k narazeniu predkolení o časť interiéru pod palubnou doskou, kedy vznikli trieštivé zlomeniny kosti

predkolení. Deformačné sily sa preniesli aj na stehnové kosti, kde nepriamym mechanizmom došlo k
zlomeniupravejstehnovejkosti.Vzlomkovomčasovomintervalenáslednedošlokprudkémuvymršteniu
brucha a hrudníka proti palubnej doske, proti čelnému sklu a deformujúcej sa streche, pričom v tejto
fáze vznikli zlomenina kľúčnej kosti (bezprostredným kontaktom so zapnutým bezpečnostným pásom)
a zlomeniny pravých rebier, pomliaždeniu pľúc, poškodeniu pravého laloka pečene ako aj k zakrvácaniu

do pravej nadobličky. Najzávažnejším momentom v zraňujúcom deji bol pohyb hlavy a krčnej chrbtice,
kde hlava vykonala mierne omeškaný pohyb za hrudníkom a bruchom, došlo k narazeniu pravej čelovej
a spánkovej oblasti hlavy o pevný, tvrdý, plochý predmet, ktorým mohol byť aj predný pravý stĺpik
na vozidle. Narazením tejto plochy došlo k vzniku priečne prebiehajúcej zlomeniny spodiny lebečnej.
Hlava poškodeného od pravého interiéru vozidla bola odmrštená prudkým švihovým pohybom opačným
smerom. Sumáciou dvoch prudkých švihovitých protipohybov v bočnom smere, spôsobilo tzv. uhlové

zrýchlenie mozgu v lebečnej dutine, kde mozog poškodeného vykonal dva protismerné prudké pohyby v
lebečnej dutine s nadmerným prepätím tzv. premosťujúcich ciev lebečnej dutiny, čo viedlo ku krvácaniu
do priestorov medzi mozog a tvrdú plenu mozgovú (subdurálne krvácanie). pri prudkých protipohyboch
mozgu došlo k presunu mozgovo-mliečneho moku, vzniku pretlaku a podtlaku na protiľahlých stranách,
čosaprejavilokrvácanímpodmäkképlenymozgové,pričompriamymnárazomčastímozguokosťdošlo

k pomliaždeniu mozgu. Ako reakcia na tieto úrazové zmeny sa začal rozvíjať opuch mozgu. Narastaním
krvácania v lebečnej dutine a narastajúcim opuchom mozgu došlo k intrakramiálnej hypertenzii, čo je
stav bezprostredne ohrozujúci činnosť životne dôležitých funkcií a život postihnutej osoby. Úraz hlavy
bol vyhodnotený ako najzávažnejšie poranenie, ktoré bezprostredne ohrozovalo jeho život. Následne
v dňoch 4. 2. a 5. 2. 2010 bola konštatovaná smrť mozgu. Došlo k úplnému nezvratnému poškodeniu

činnosti mozgu a za známok úplného zlyhania riadiacich a regulačných funkcií mozgu dňa 8. 2. 2010
stav vyústil do smrti H. T.. Znalci ako bezprostrednú príčinu smrti poškodeného určili zlyhanie riadiacich
a regulačných funkcií mozgu, v dôsledku zmliaždenia mozgu, krvácania pod mäkké a tvrdú plenu
mozgovú, pri opuchu mozgu a pri zlomeninách spodiny lebečnej, pričom tieto poranenia utrpel pri
dopravnej nehode dňa 31. 1. 2010 o 16.40 hod. na diaľnici D1. Znalci v textovej časti posudku tiež

poukázali na to, že im bola zapožičaná farebná dokumentácia z miesta dopravnej nehody, v ktorej
je znázornené poškodenie osobného motorového vozidla značky Fiat Punto s deformovanou celou
prednou časťou vozidla a vystrihnutou prednou časti strechy s deformáciami interiéru v mieste jeho
vodiča aj predného spolujazdca, ako aj deformácie na bočnej ploche vozidla Mercedes.
Zo znaleckého posudku znalca J.. H. D. č. 6/2010 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,

ktorý bol na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátorky a obžalovaného prečítaný, vyplynuli závery
ohľadne rozsahu zranení, ktoré utrpeli poškodení T. M.Ý., J. W. a N. U. a určenie mechanizmu ich vzniku,
ako aj príčinnú súvislosť zranení s dopravnou nehodou zo dňa 31. 1. 2010. Po preskúmaní záznamov
zo zdravotnej dokumentácie znalec dospel k záveru, že poškodený T. M. utrpel pomliaždenie pľúc
obojstranne, pneumothorax obojstranne, hemothorax vpravo, pomliaždenie hrudníka ťažkého stupňa,

pomliaždenie brucha ťažkého stupňa, tržnú ranu nadočnicovej oblasti vpravo, tržnú ranu ľavého lakťa,
otras mozgu, úrazové prederavenie tenkého čreva so zápalom pobrušnice a krvným výronom v dutine
brušnej, mnohopočetné odreniny, exkorácie v oblasti celého hrudníka s prevahou vľavo, vykĺbenie v
4. metatarzofalangeálnom kĺbe ľavej nohy, na ktoré bol liečený a obmedzovaný v obvyklom spôsobe
života od 31. 1. 2010 do 2. 4. 2010, pričom mechanizmus zranení spočíva v priamom pôsobení

vonkajšieho mechanického násilia veľkou intenzitou a prudkosťou, strednou kontaktnou plochou
opatrenou ohraničenou povrchovou nerovnosťou vnútrajška kabíny osobného motorového vozidla,
pričom toto násilie vzniklo ako následok decelerácie pri zrážke osobných vozidiel a deformácie vozidla.
Mechanické násilie pôsobiace na telo poškodeného v momente zrážky malo deceleračný charakter
a vzniklo prudkým momentovým zabrzdením a nárazom tela poškodeného o deformujúci sa interiér

prednej časti vozidla - volant, palubná doska, predné okno. Obmedzenie obvyklého spôsobu života u
poškodeného T. M.F. predstavovalo pripútanie na lôžko, obmedzená pohyblivosť, chôdza o barlách,
potreba lekárskych kontrol a liečba, rehabilitácia, prerušenie štúdia, obmedzená bežná denná domáca
činnosť, športovanie a účasť na spoločenskom živote, práceneschopnosť. U poškodeného J. W. znalec
dospel k záveru, že pri dopravnej nehode utrpel zranenia - zlomeninu stehennej kosti vpravo s posunom

úlomkov, zlomeninu nosa, tržnú ranu chrbta nosa, pomliaždenia a mnohopočetné odreniny tváre,
pomliaždenie rúk obojstranne, otras mozgu. Ako mechanizmus vzniku zranení znalec určil pôsobenie
vonkajšieho mechanického násilia veľkej intenzity, pretože jeho pôsobením došlo k zlomenine stehennej
kosti, spočíva v priamom pôsobení mechanického násilia veľkou intenzitou a prudkosťou, strednoukontaktnou plochou opatrenou ohraničenou povrchovou nerovnosťou vnútrajška kabíny osobného
motorového vozidla, pričom toto násilie vzniklo ako následok decelerácie pri zrážke osobných vozidiel
a deformácie vozidla. Mechanické násilie pôsobiace na telo poškodeného v momente zrážky malo

deceleračný charakter a vzniklo prudkým momentovým zabrzdením a nárazom tela poškodeného
o deformujúci sa interiér - predná sedačka spolujazdca. Nárazom tela a najmä dolných častí tela,
končatín smerom na prednú sedačku sa úrazové sily preniesli aj na stehennú kosť, kde nepriamym
mechanizmom došlo k zlomenine pravej stehennej kosti. U poškodeného J. W. obmedzenie v obvyklom
spôsobe života trvalo od 31. 1. 2010 najmenej do 27. 5. 2010 (k podaniu znaleckého posudku jeho

práceneschopnosť trvala). Obmedzenie v obvyklom spôsobe života u neho predstavovalo pripútanie
na lôžko, kľudový režim, rehabilitácia s nácvikom chôdze o barlách a následne bez opory, lekárske
kontroly, liečba, obmedzená bežná denná domáca činnosť, športovanie a účasť na spoločenskom
živote, práceneschopnosť. Prejavovala sa bolesťami hlavy, nosa, tváre, rúk, bola potrebná operácia
zlomeniny stehennej kosti s bolesťami stehna a obmedzenou pohyblivosťou. Obmedzenie v obvyklom
spôsobe života u všetkých troch poškodených zodpovedá dĺžke ich práceneschopnosti. Poškodený

N. U. utrpel pri dopravnej nehode pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie oboch predkolení s tržnou
ranou pravého predkolenia, odreniny hlavy, pričom mechanizmus vzniku zranení spočíval v priamom
pôsobení vonkajšieho mechanického násilia veľkou intenzitou a prudkosťou, strednou kontaktnou
plochou opatrenou ohraničenou povrchovou nerovnosťou vnútrajška kabíny osobného motorového
vozidla, hlavne zadnej plochy predných sedačiek, ktoré vzniklo ako následok decelerácie pri zrážke

osobných vozidiel a deformácie vozidla. Zranenia sa prejavovali bolesťami hrudníka, oboch predkolení a
hlavy, pričom obmedzený v obvyklom spôsobe života trvalo od 31. 1. 2010 do 13. 2. 2010. Obmedzenie
v obvyklom spôsobe života u poškodeného N. U. spočívalo v zhoršenej chôdzi pre bolesti predkolení a
práceneschopnosťou. Znalec bodovo ohodnotil jednotlivé utrpené zranenia u T. M. spolu na 360 bodov,
u J. W. spolu 240 na bodov, u N. U. na 10 bodov. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života u všetkých

troch poškodených zodpovedá dĺžke ich práceneschopnosti.
Podľa zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody k nehode došlo dňa 31. 1. 2010 v čase asi
o 16.40 hod. na diaľnici D1 v km 458,60 v smere Poprad - Liptovský Mikuláš v mieste, kde je pripájajúci
pruh z výjazdu Uhorská Ves. Ide o rovný úsek, pripájajúci pruh výjazdu z Uhorskej Vsi v čase ohliadky
bol zasnežený, pravý jazdný pruh bez snehu, ľavý jazdný pruh čiastočne zasnežený, kvalita povrchu

D1 dobrá, pravá časť krajnice viditeľná, na ľavej strane odhrnutý sneh, šírka jazdných pruhov - pravý
3,90 m, ľavý - 4,20 m, pripájajúci pruh 3,70 m, v mieste dopravnej nehody rýchlostný limit 130 km/hod.,
rozhľadové pomery dobré, slabé sneženie, zamračené. Vozidlo zn. Mercedes Benz ev. č. LM 181 BB
ostalo stáť na kolesách v ľavom jazdnom pruhu, prednou časťou pri deliacich betónoch, šikmo na jazdný
pruh, poškodená ľavá strana vozidla, predné aj zadné dvere. Vozidlo zn. Fiat Punto ev. č. ZA 011 DL,

ostalo stáť na kolesách v ľavom jazdnom pruhu poškodenou prednou časťou vozidla, mierne šikmo v
strede jazdného pruhu v smere jazdy.
Zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že na mieste bolo zistené, že z nezistených príčin vodič vozidla
zn. Mercedes Benz ev. č. LM 181 BB, náhle prešiel do ľavého jazdného pruhu, kde v tom čase jazdilo
vozidlo zn. Fiat Punto ev. č. ZA 011 DL, ktoré prednou časťou narazilo do vozidla zn. Mercedes. Policajt

z diaľničného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš na mieste dopravnej nehody vyhodnotil, že zodpovedným
subjektom za vznik dopravnej nehody bol obžalovaný Z.. T. J., porušením povinnosti vodiča upravených
v § 4 ods. 1 písm. c/ a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Súčasťou zápisnice je aj vizualizácia
stavu stôp a meraní po dopravnej nehode, ktorý dňa 2. 2. 2010 vyhotovil príslušník OR PZ Liptovský
Mikuláš prostredníctvom programu PC-CRASH. Dychovou skúškou u obžalovaného nebolo zistené

požitie alkoholu. Z miesta nehody bol zhotovený plánik a fotodokumentácia. V nemocnici svedkovi T. M.
bola odobratá krv na zistenie alkoholu, plynovou chromatografiou bol zistený negatívny výsledok.
Z klimatologického posudku SHMÚ zo dňa 15. 6. 2010 vyplývajú údaje o počasí pre oblasť Uhorská Ves -
LiptovskýMikuláš,kdedňa31.1.2010včaseasio16.40hod.bolvtejtooblastizamračenésosnežením,
teplota vzduchu dosahovala mínus 4 oC, relatívna vlhkosť vzduchu 90 %. Pod novonapadanou

snehovou pokrývkou o výške 1 cm, sa na antropogénne ovplyvnenom zemskom povrchu miestami
nachádzali zmrazky, na prírodnom zemskom povrchu sa nachádzala pokrývka 7 cm. Západ slnka nastal
o 16.35 hod., pri zamračenom počasí so snežením, súmrak nastal už pred západom slnka a tým
viditeľnosť bola zhoršená.
Zo správy Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., vyplýva, že v úseku diaľnice D1 Liptovský Hrádok -

Liptovský Mikuláš, ako aj v úseku výjazdu na D1 od obce Uhorská Ves na Liptovský Mikuláš bolo dňa
31. 1. 2010 v čase od 16.00 - 17.00 hod. zamračené so snežením. Vozovka bola v oboch jazdných
pruhoch po chemickom posype mokrá, miestami s kašovitým snehom do hrúbky 1 cm. Podľa údajov z
meteostanice umiestnenej na moste Podtureň v blízkosti miesta dopravnej nehody vyplýva vlhký stavvozovky. V uvedenom čase a uvedených úsekoch, ako aj v čase dopravnej nehody bola vykonávaná
zimná údržba diaľnice vozidlami z dôvodu sneženia a to tak, že odstraňovali sneh z diaľnice plúžením a
posypomchemickýmmateriálom,čomuzodpovedajúajzáznamyvozidielsčasovýmiúdajmipripojenými

k tomuto vyjadreniu.
Národná diaľničná spoločnosť podala na výzvu súdu správu, že v časti úseku diaľnice D1 v smere
Poprad - Liptovský Mikuláš cez viadukt Podtureň až po km 458,60 nie je žiadne trvalé obmedzenie
všeobecne najvyššej povolenej rýchlosti 130 km/hod., nevie však vylúčiť, že uvedeného dňa nebola
najvyššia povolená rýchlosť na tomto úseku znížená v dôsledku havárie, opráv na ceste alebo iných

dôvodov krátkodobého charakteru.
Z lekárskej správy J.. T. X. vyplýva, že obžalovaný je viac rokov v starostlivosti oftalmológa J.. P.
T., súkromná očná ambulancia Zvolen, pričom podľa záznamu z vyšetrenia 27. 8. 2009 má zrakovú
poruchu, pri ktorej je povinný používať pri vedením motorového vozidla zrakovú korekciu (okuliare,
kontaktné šošovky). J.. P. T. podala správu, podľa ktorej obžalovaný je jej pacientom od r. 2009, je
nositeľom kontaktných šošoviek aj počas jazdy vo vozidle, naposledy v septembri 2009 bol vyšetrený,

pravidelne u nej odoberá kontaktné šošovky, ktorých doba použitia je 6 mesiacov.
Z potvrdenia spoločnosti K&M, a. s., vyplýva, že ich zamestnanec pri plnení svojich pracovných
povinností používal platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, R. U. Y., a. s., od jej vydania až do jej
zrušenia ju nepoužíval žiadny iný zamestnanec a použil ju aj v čase dopravnej nehody, pri čerpaní
pohonných hmôt do motorového vozidla ich akciovej spoločnosti, o čom svedčí pripojený výpis o

transakcii finančných prostriedkov za načerpanie pohonných hmôt dňa 31. 1. 2010 o 16.24 hod. v mieste
čerpacia stanica OMV Hybe, čomu zodpovedá aj doklad o zaplatení z čerpacej stanice Hybe - Juh OMV
Slovensko, s. r. o., dňa 31. 1. 2010 o 16.22 hod., ktorý do konania predložil obžalovaný.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému

z nedbanlivosti spôsobí smrť, pričom kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto prečinu naplní ten, kto
ho spácha závažnejším spôsobom konania. Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h/
Trestného zákona sa rozumie porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,
postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Objektom tohto trestného činu je ľudské
zdravie a predmetom útoku je živý človek. Z hľadiska subjektívnej stránky postačuje zavinenie z

nedbanlivosti (§ 16 Trestného zákona). Na naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa
vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Smrťou podľa § 142 ods. 2 Trestného
zákona je biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť).
Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok

popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný Z.. T. J., ktorý svojím konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona (s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona) po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke,
preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
Hoci obžalovaný v priebehu celého konania popieral svoju vinu a poukazoval na to, že k zrážke

vozidiel došlo z príčiny, ktorú nevedel ovplyvniť a on sám bol ohrozený kolíziou s iným vozidlom, ktorej
sa snažil zabrániť práve vyhýbacím manévrom a strhnutím volantu vľavo, vykonaným dokazovaním
bol však preukázaný opak. Pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach, najmä
kontrolného znaleckého dokazovania z odboru cestnej dopravy, súd ustálil skutkový priebeh a dej
dopravnej nehody tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. Zo záverov kontrolného znaleckého posudku

vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver, že primárnu príčinu nehodovej udalosti je potrebné
vidieť v nesprávnej technike jazdy obžalovaného, ktorý svoje vozidlo zn. Mercedes ML viedol smerovo
takýmspôsobom,ženedovolenýmmanévrom(manéverotáčaniasacezprerušeniezvodidieljevdanom
úseku zakázaný) svoje vozidlo natočil voči pozdĺžnej osi vozovky pod uhlom 65°, čím pre vodiča vozidla
zn. Fiat Punto vytvoril náhlu prekážku a nesprávnou technikou jazdy vyvolal pre vodiča vozidla zn. Fiat

Punto kolíznu situáciu. V dôsledku tohto konania obžalovaného došlo k zrážke uvedených vozidiel,
pričom vodič motorového vozidla zn. Fiat Punto, svojím konaním nevytvoril situáciu, ktorá by viedla ku
vzniku kolíznej situácie, svoje vozidlo viedol technicky správnym spôsobom a jeho možnosti zabránenia
vzniku dopravnej nehody v podstate neboli žiadne.
Pri hodnotení vykonaných dôkazov na hlavných pojednávaniach súd ustálil priebeh skutku najmä

na základe výpovedí poškodených ViliG. M.F., J. W. G. N. U., taktiež svedkov H. Š. a G. Š.,
fotodokumentácie z miesta nehody, zápisnicou o obhliadke miesta cestnej nehody, ale najmä kontrolným
znaleckým dokazovaním z odboru cestnej dopravy ustálil príčiny a skutkový priebeh dopravnej
nehody. Súd nemá najmenšie pochybnosti o úplnosti a správnosti záverov kontrolného znaleckéhodokazovania, pretože znalecká organizácia sa vysporiadala so všetkými podstatnými a rozhodujúcimi
okolnosťami dôležitými pre priebeh nehodového deja a podala veľmi podrobný znalecký posudok, o
ktorého odbornosti nie je žiaden dôvod pochybovať. Vzhľadom na vyjadrenie znalca, ktorý prezentoval

kontrolný znalecký posudok na hlavnom pojednávaní, je možné v otázke vyhodnotenia technickej príčiny
dopravnej nehody sa stotožniť aj so závermi znaleckého posudku Z.. H. X. v tejto časti, ktorú podľa
záverovkontrolnéhoznaleckéhoposudkuvyhodnotilsprávneakopríčinunastraneobžalovaného,avšak
rozhodne sa nemožno stotožniť so závermi znaleckého posudku Z.. K. F., ktoré znalecká organizácia
vyhodnotila ako nesprávne a obsahujúce viaceré zásadné nedostatky a chyby (s poukazom na nárazové

rýchlosti, ktoré prezentoval znalec Z.. F. by nemohlo dôjsť k vzniku poškodení v takom rozsahu, akému
zodpovedá fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody).
V priebehu tohto konania boli sporné najmä dve okolnosti. Prvou spornou okolnosťou bola tá, odkiaľ
sa vozidlo obžalovaného Mercedes premiestnilo do miesta zrážky, t. j., či sa pred zrážkou pohyboval
v pravom jazdnom pruhu diaľnice alebo v pripájacom pruhu, t. j. či na diaľnicu prišiel z privádzača
od obce Uhorská Ves. K tejto otázke vypovedali obžalovaný, posádka jeho vozidla, ako aj posádka

vozidla zn. Fiat, taktiež svedkovia Š., a následne bola predmetom kontrolného znaleckého dokazovania,
z ktorého vyplynulo, že technicky prijateľné sú v podstate obe verzie a z technického hľadiska nie
je možné jednoznačne vyhodnotiť, z ktorého jazdného pruhu vodič vozidla Mercedes začal uvedený
manéver vykonávať. Preto bolo potrebné túto okolnosť vyhodnocovať v súhrne s inými dôkazmi,
ktoré boli predložené, a to dokladom o tankovaní pohonných hmôt na benzínovom čerpadle OMV

Hybe nachádzajúcej sa pri diaľnici D 1 zo dňa 31. 1. 2010 o 16.24 hod. platobnou kartou č.
XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorá bola obžalovanému pridelená zamestnávateľom spoločnosťou K&M, a.
s. a tiež výpisom z účtu vedenom v Dexia banke Slovensko, a. s., ktoré predložil obžalovaný, čím
preukazoval, že sa pohyboval po diaľnici a nepripájal sa na diaľnicu z pripájacieho pruhu od obce
Uhorská Ves. Vzhľadom na časovú súvislosť čerpania pohonných hmôt o 16.24 hod., vzdialenosť od

miesta dopravnej nehody a času dopravnej nehody asi o 16.40 hod. mal súd preukázané, že obžalovaný
sa pred dopravnou nehodou pohyboval v pravom jazdnom pruhu diaľnice. Dojem posádky vozidla zn.
Fiat a svedkov Š. o tom, že obžalovaný s vozidlom vyšiel z privádzacieho jazdného pruhu, mohol byť
podmienený tým, že k nehode došlo na úrovni napojenia privádzacieho pruhu na diaľnicu a svedkovia
prichádzali z diaľničného viaduktu, pohybovali sa smerom nadol a zároveň do miernej ľavotočivej

zákruty, čiže nemali priamy výhľad na privádzač sprava, resp. pohyb vozidla obžalovaného doľava vo
väčšom uhle v tomto mieste. Keďže vyššie uvedenými listinnými dokladmi mal súd preukázané, že
obžalovaný tankoval pohonné hmoty približne 20 minút pred dopravnou nehodou na čerpacej stanici
pri diaľnici (v obci Hybe sa nenachádza žiadna čerpacia stanica) vzdialenej približne 10 km od miesta
nehody, súd ustálil na rozdiel od obžaloby, že vozidlo obžalovaného sa pohybovalo v pravom jazdnom

pruhu diaľnice D1 v smere Poprad - Liptovský Mikuláš, a nie z privádzacieho pruhu na diaľnicu D1
pri obci Uhorská Ves. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na vyjadrenie znalca D.. Z.. X., R..
na hlavnom pojednávaní, o tom, že prípadné miesto začatia odbočovacieho manévru nemá vplyv na
vyhodnotenie príčiny predmetnej dopravnej nehody.
Druhou spornou okolnosťou bola existencia malého neosvetleného vozidla, ktoré malo obžalovanému

vbehnúť do jazdnej dráhy z pripájacieho pruhu z obce Uhorská Ves, čo svojimi výpoveďami potvrdzovali
obžalovaný a svedkovia J. U., H. U. a R. R.. V prvom rade je potrebné poukázať na výpovede posádky
vozidla zn. Fiat o tejto okolnosti, ktorí sledovali situáciu na ceste - T. M. a J. W. popreli, že by sa na diaľnici
pred nimi nachádzalo nejaké iné vozidlo okrem vozidla obžalovaného. Taktiež svedkovia Š. vypovedali,
že na diaľnici pred sebou videli len tieto dve vozidlá - Mercedes a Fiat, pred vozidlom Mercedes určite

nebolo žiadne auto. Z kontrolného znaleckého dokazovania je zrejmé, že v tejto časti preto znalci pri
overení verzie obžalovaného museli vychádzať z výpovedí posádky vozidla Mercedes, ako aj z plániku
z miesta dopravnej nehody, ktorý ku svojej výpovedi pripojil obžalovaný, a na ktorom zakreslil pohyb
neznámeho vozidla, ktoré ho malo obmedziť v jazde. Na základe obsahu výpovedí obžalovaného a
svedkov H. a J. U. vyhodnotením nimi uvádzaných údajov - rýchlosti vozidla Mercedes pred zrážkou,

rýchlosti neznámeho vozidla, ktorá musela byť vyššia než rýchlosť vozidla Mercedes a reakčných časov
posádky, však znalci dospeli k záveru o technickej neprijateľnosti časovopriestorového pohybu vozidla
Mercedes a neznámeho vozidla, ktorý by bol v súlade s opisom nehodového deja zo strany pasažierov
vozidla Mercedes a teda k pohybu neznámeho vozidla nemohlo dôjsť tak, ako to opisuje posádka vozidla
Mercedes.

Vzhľadom na uvedené súd považoval túto spornú otázku a verziu nehodového deja, ktorou sa
obžalovaný bránil a vysvetľoval nedovolený manéver, ktorý pred zrážkou uskutočnil, za dostatočne
objasnenú a kontrolným znaleckým dokazovaním za absolútne vylúčenú. V nadväznosti na uvedené
vyhodnotil aj výpovede svedkov J. U., H. U. a R. R. ako nepresvedčivé a tendenčné v snahe napomôcťobžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti alebo túto aspoň zmierniť ospravedlnením v dôsledku
impulzívneho a obranného konania, a tiež nevierohodné, pretože pravdivosť ich výpovedí a technickú
prijateľnosť ich tvrdení vylúčili výpovede iných účastníkov nehody a hlavne kontrolný znalecký posudok.

Pri hodnotení výpovedí svedkov J. U.I., H. U. a R. R. súd považuje za potrebné poukázať aj na rozpory,
ktoré z nich vyplynuli ohľadom viditeľnosti a stave vozovky v čase nehody, pretože títo svedkovia tvrdili,
že v danom čase husto snežilo a bola veľmi zlá viditeľnosť (dokonca dohľadnosť na 10-15 metrov ako
tvrdil svedok J. U., o takej zlej viditeľnosti nevypovedal nikto z vypočutých), pričom tieto ich tvrdenia boli
vyvrátené jednak výpoveďami poškodených T. M.É., J. W. a N. U., ktorí sa všetci vyjadrili, že vozovka

bolaupravená,zjazdnáaaksnežilo,taklensemtampoletovalsneharovnakovypovedaliajmanželiaŠ.,
že v tom čase na danom úseku sneh nepadal alebo bol len poprašok, viditeľnosť bola dobrá, resp. aj keď
by sa vzhľadom na denný čas a ročnú dobu mohla považovať za slabšiu, svedkovia sa vyjadrili, že celú
situáciu dobre videli. Ich výpovede potvrdzuje aj správa Národnej diaľničnej spoločnosti a klimatologický
posudok SHMÚ, z ktorých vyplýva, že vozovka bola udržiavaná vozidlami zimnej údržby a na vozovke
sa nachádzal max. 1 cm snehu, ako aj zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, v

ktorej bol zachytený stav vozovky po nehode ako pravý jazdný pruh bez snehu a ľavý jazdný pruh
bol čiastočne zasnežený. Z vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti, zo záznamu o ohliadke miesta
nehody, z výpovedí ostatných účastníkov cestnej premávky, je zrejmé, že v čase dopravnej nehody
mierne snežilo, ale nie tak, aby bola znížená viditeľnosť, sťažené podmienky na vozovke, pravý jazdný
pruh bol riadne upravený vzhľadom na ročné obdobie a ani obžalovaný netvrdil, že by poveternostné

podmienky ovplyvnili vedenie jeho motorového vozidla.
Výpoveď svedka J. U. o tom, ako sa snažili pomôcť posádke vozidla zn. Fiat je taktiež v rozpore s tým,
čo uviedol svedok H. Š., pretože ich k aktivite a pomoci zraneným musel nabádať okríknutím. Jeho
výpoveď je rozporná aj navzájom v jednotlivých štádiách konania, pretože v prípravnom konaní tvrdil, že
jeho brat sedel vpravo za ním ako spolujazdcom, na hlavnom pojednávaní tento svedok tvrdil, že jeho

brat sedel vzadu vľavo za vodičom.
Súd neuveril výpovedi svedka R. R., ktorá sa nezhoduje s výpoveďou obžalovaného, za ktorých ho
mal kontaktovať, pretože obžalovaný vypovedal, že svedok R. ho v bare rozpačito oslovil tak, že ani
nevedel, čo od neho chce, o nehode ani iných veciach sa s ním nebavil, no kontakt od neho si zobral,
pričom o tejto okolnosti svedok R. vypovedal, že obžalovanému priamo povedal na jeho otázku, prečo ho

zaujíma, že mal nehodu, že išiel z Uhorskej Vsi a mal mu rozpovedať všetky okolnosti dopravnej nehody,
o ktorých vedel. Výpoveď svedka bola rozporná aj vnútorne, pretože v prípravnom konaní uvádzal, že
obžalovaného stretol v klube 66 a na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho stretol v Lidli. Taktiež sa
jeho výpoveď nezhoduje v zásade s výpoveďami svedkov H. U. a J. U., ohľadne toho, čo robili po
nehode, pretože títo vypovedali, že z auta vyšli a neutrpeli žiadne zranenia, len boli v šoku, pričom

svedok uvádzal, že pri obžalovanom na mieste nehody videl dvoch chalanov, z ktorých jeden buď sedel
a druhý ležal a pýtal sa ich, či im treba nejako pomôcť, takéto okolnosti svedkovia J. a H. U. vôbec
neuvádzali. Je taktiež nepochopiteľné, prečo sa svedok neohlásil priamo polícii s oznámením, že vie o
nejakej okolnosti, ktorá je dôležitá pre vyšetrovanie tejto dopravnej nehody, ale svoju výpoveď ponúkol
až po tom, čo mal náhodne stretnúť obžalovaného v Liptovskom Mikuláši niekoľko mesiacov po skutku.

Dôvodnú pochybnosť o tom, či sa vôbec svedok nachádzal na mieste dopravnej nehody vyvoláva aj
jeho tvrdenie, že v malom bielom aute bolo veľa krvi, pritom z fotodokumentácie je zrejmé, že na vozidle
zn. Fiat sa stopy krvi skutočne nachádzajú, avšak nemožno hovoriť o žiadnych značných množstvách v
interiéri tohto vozidla ako uvádzal svedok R., teda jeho výpoveď nie je v súlade so stavom preukázaným
fotodokumentáciou z miesta nehody. Naviac správanie svedka, ktorý sa mal na miesto nehody dostať

pešo cez diaľničný privádzač z druhej strany, teda v protismere, kde preskočil zábradlia a mal prejsť
cez dva protismerné pruhy diaľnice, kde pohyb chodcov je zakázaný, je treba vyhodnotiť minimálne ako
nezodpovedné.
Výpoveď svedkyne J.. N. U., ktorá nebola priamou svedkyňou skutku, súd vyhodnotil ako účelovú, v
snahe napomôcť svojmu druhovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, pretože sa ňou snažila vyvolať

dojem o nezvládnuteľnej poveternostnej situácii už pred nehodou (do 15.00 hod. lyžovali v Jasnej a bolo
zlé počasie), pritom sa na miesto nehody dostavila až o 17.15 hod. a uvádzala, že husto snežilo, padal
dážď so snehom a cesta bola v hroznom stave.
Za opodstatnenú nemožno považovať ani námietku obhajoby, že v kontrolnom znaleckom posudku sa
po prvý krát v tomto konaní objavila verzia, že vozidlo Mercedes v čase zrážky malo rýchlosť 0 km/

h., teda stálo, pretože svedok J. W. už v prípravnom konaní vypovedal, že v momente nárazu sa mu
zdalo, že vozidlo Mercedes stálo, možno sa pomaličky pohybovalo. Napokon znalec prezentujúci závery
kontrolného znaleckého dokazovania poukázal na to, že rýchlosť 0 km/h. alebo blízka nule, je objektívny
údaj, ktorý je možné vypočítať.V záveroch, ku ktorým dospeli znalci ÚSI Žilina, nevznikli žiadne pochybnosti zásadného charakteru,
najmä o príčinách vzniku dôvodov dopravnej nehody (nesprávna technika jazdy obžalovaného
spočívajúca v nedovolanom manévri otáčania sa na diaľnici s vylúčením verzie o „malom neosvetlenom,

resp. slabo osvetlenom vozidle“, ktoré malo svojou jazdou ohroziť vozidlo obžalovaného), ktoré by
mohli viesť k akémukoľvek spochybneniu viny obžalovaného za žalovaný skutok. Závery kontrolného
znaleckého posudku sú jasné, úplné, presvedčivé, súd nemá dôvod im neveriť a o ich odbornej
fundovanosti a objektívnosti súd nepochybuje. Dokonca sám znalec D.. Z.. X., R.. poukázal na
nezrovnalosti, ktoré zistil v plániku pri meraniach jednotlivých bodov na mieste dopravnej nehody

príslušným policajtom a logicky a dôsledne vysvetlil, akým spôsobom pri ich následnom použití pri
vypracovaní znaleckého posudku postupoval. a z akých dôvodov neboli určité parametre použité. Z
týchto dôvodov nie je absolútne dôvodné pochybovať o tom, že by kontrolný znalecký posudok nebol
vypracovaný výlučne na základe najlepších odborných znalostí a skúseností znalcov pôsobiacich v
znaleckom ústave.
Obhajobu obžalovaného, že náhle a neobvykle prešiel z pravého do ľavého jazdného pruhu v dôsledku

ohrozenia slabo osvetleným osobným motorovým vozidlom, prichádzajúcim z privádzacieho pruhu od
obce Uhorská Ves, súd na základe vykonaného dokazovania považuje za vylúčenú. Svedkovia T. M., J.
W.G., N. U., H. Š. a G. Š. popísali manéver obžalovaného ako nepochopiteľný, náhly, nepredvídateľný, a
v nadväznosti na kontrolné znalecké dokazovanie je potrebné ho hodnotiť ako nedovolený až zakázaný.
Obžalovaný porušil svojím konaním ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej

premávke v znení účinnom v čase dopravnej nehody, pretože plne nesledoval situáciu v cestnej
premávke a ustanovenie § 10 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého vodič pri prechádzaní z jedného
jazdného pruhu do druhého je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu,
do ktorého prechádza, pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Svedkovia nepotvrdili,
že obžalovaný mal zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy, túto skutočnosť netvrdil ani obžalovaný.

Obžalovaný prechádzal do ľavého jazdného pruhu spôsobom, ktorým vytvoril prichádzajúcemu vozidlu
náhlu prekážku, čím spôsobil vznik dopravnej nehody. Obžalovaný ako zodpovedný subjekt počas
vedenia motorového vozidla nejazdil spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o cestnej premávke, preto
ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi, lebo v danom okamihu spôsobil bezprostredné
ohrozenie druhého účastníka cestnej premávky. Na záver súd považuje za potrebné dodať, že z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že technika jazdy vodiča vozidla Fiat bola správna a vodič nemal
technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť.
Následky dopravnej nehody v podobe smrti poškodeného H. T. a rozsah zranení, ktoré v dôsledku
dopravnej nehody utrpeli ďalší traja poškodení v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou mal
súd preukázané úmrtným listom, znaleckými posudkami z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne

lekárstvo a odvetvie chirurgie, lekárskymi správami a výpoveďami jednotlivých poškodených. Pretože u
poškodenýchT.M.aJ.W.išloodlhšietrvajúcuporuchuzdravia,zaktorúsavsúdnejpraxipovažujedoba
dlhšia ako 6 týždňov (najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní), súd následky na ich zdraví hodnotil ako
ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona. Pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie
skutku súd uzatvára, že aj keď bolo namieste konanie obžalovaného kvalifikovať aj ako prečin ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona vo vzťahu k poškodeným T. M. a
J. W., pretože naplnil svojím konaním aj všetky znaky skutkovej podstaty tohto prečinu a súd na túto
možnosť obžalovaného a osoby, ktorým sa doručuje obžaloba upozornil na hlavnom pojednávaní, avšak
s poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR nebolo možné skutok kvalifikovať
nielen ako usmrtenie, ale aj ublíženie na zdraví, pretože v prípade uznania viny aj z uvedeného prečinu,

by sa jednalo sa o porušenie zásady „reformationis in peius“, teda zákazu zmeny k horšiemu. Keďže
v konaní, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo sa konanie obžalovaného kvalifikovalo len
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, a rozhodnutia boli odvolacím súdom zrušené
len na podklade odvolania podaného v prospech obžalovaného, došlo by tým k zhoršeniu postavenia
obžalovaného.

Súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov uznal obžalovaného Z.. T. J. vinným zo spáchania
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože vykonanými dôkazmi
mal preukázané, že obžalovaný porušením povinností vyplývajúcich z pravidiel v cestnej premávke
inému zavinil smrť a ďalším trom osobám poruchu zdravia, pričom porušil dôležitú povinnosť, ktorá
spočívala v tom, že pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého na diaľnici spôsobom

jazdy vytvoril prekážku inému motorovému vozidlu v situácii, ktorá sa pre vodiča tohto motorového
vozidla vzhľadom na krátku vzdialenosť stala neriešiteľnou, bez možnosti nielen zabrániť zrážke, ale
aj zmierneniu následkov tejto čelnej zrážky s vozidlom obžalovaného. Nesporne medzi porušením tejto
povinnosti obžalovaným a následkom, t. j. smrťou poškodeného H. T. a ťažkou ujmou na zdraví T.M.F. a J. W. je príčinná súvislosť, pretože na diaľnici v úseku s povolenou rýchlosťou do 130 km/hod.
obžalovaný vytvoril náhlu a neprekonateľnú prekážku pre vozidlo poškodených, pohybujúce sa v tom
momente rýchlosťou cca 100 km/hod. vo vzdialenosti približne 20 m. Obžalovaný konal vo vedomej

nedbanlivosti,pretoževedel,žemôžeporušenímpovinnostíuloženýchzákonomč.8/2009Z.z.ocestnej
premávke, ohroziť iného účastníka cestnej premávky a spôsobiť mu smrť alebo ujmu na zdraví, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto ohrozenie nespôsobí.
Keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinu, súd sa zaoberal aj otázkou použitia princípu
„ultima ratio“, avšak vzhľadom na závažnosť konania obžalovaného a nenapraviteľný následok vo

vzťahu k poškodenému H. T. a závažné ujmy na zdraví, ktoré utrpeli poškodení T. M. a J. W., jeho
použitie podľa názoru súdu absolútne neprichádzalo do úvahy.
K námietke obhajoby o procesných pochybeniach pri začatí trestného stíhania súd uvádza, že
trestné konanie bolo v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté dňa 31. 1. 2010 vykonaním
neopakovateľného úkonu - obhliadkou o mieste cestnej dopravnej nehody, pričom poverený príslušník
PZ, ktorý síce následne vydal uznesenie o začatí trestného stíhania, vec odovzdal vyšetrovateľovi

PZ, ktorý v súlade s ustanovením § 206 ods. 1 Trestného poriadku Z.. T. J. vzniesol obvinenie a ďalej
vykonával vyšetrovacie úkony v tejto trestnej veci. Skutočnosť, že poverený príslušník PZ v uznesení o
začatí trestného stíhania nad rámec svojich povinností a oprávnení uviedol, že sa trestné stíhanie začína
nielen pre prečin podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ale aj pre ods. 2 písm. a/ citovaného ustanovenia
Trestného zákona, podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť, neúčinnosť a nezákonnosť všetkých

ďalších úkonov trestného konania, najmä ak k vzneseniu obvinenia a vykonaniu vyšetrovania došlo
procesne súladným spôsobom, a to vyšetrovateľom PZ, ktorý je oprávnený vykonávať vyšetrovanie
o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou tri roky.
Dôkaz vykonaním výsluchu policajta J.. X.. H. O., ktorý vyhotovoval plánok z miesta dopravnej nehody

k okolnostiam jeho vypracovania navrhnutý obhajobou súd odmietol, pretože vyjadrenia znalca k tejto
otázke považoval súd za dostatočné. Znalec poukázal na objektívne fakty a dôvody, pre ktoré sa určité
konkrétne údaje z tohto plánika, ktorý policajt vyhotovil, nemohli pri spracovaní kontrolného znaleckého
posudku použiť a ako ďalej znalci v takom prípade postupovali. Výsluch tohto svedka s poukazom
na odstup niekoľkých rokov od okolností, za ktorých mal vyhotoviť náčrt z dopravnej nehody považuje

súd za zbytočný, nehospodárny a neopodstatnený úkon, ktorý by zbytočne predĺžil konanie a nemohol
by objektívne prispieť k zmene dôkaznej situácie a inému hodnoteniu dôkazov, či viesť k odlišnému
rozhodnutiu súdu v tomto trestnom konaní, najmä s poukazom na vyjadrenia znalca D.. Z.. R. X., R..,
ktorý opakovane na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj napriek chybám v plániku sa dalo pri znaleckom
dokazovaní postupovať objektívne na základe preukázaných faktov vyplývajúcich z fotodokumentácie,

ktorá bola vyhotovená bezprostredne po nehode a tieto chyby alebo nepresnosti nemohli ovplyvniť
samotnú príčinu dopravnej nehody. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil vykonanie takého dôkazu ako
týkajúceho sa okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného správou o povesti z miesta jeho trvalého bydliska zistil,

že sa zapája do spoločenského života v obci, na jeho osobu neboli vznesené podnety na prejednávanie
komisiou verejného poriadku. Z lustrácie v registri priestupkov Ministerstva vnútra SR nevyplýva žiaden
záznam. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že pred spáchaním skutku bol opakovane postihnutý
za priestupky súvisiace s prekročením rýchlosti a porušením povinností účastníka cestnej premávky
uložením blokových pokút. Vodičský preukaz mu bol zadržaný v súvislosti s touto dopravnou nehodou

dňa 31. 1. 2010. V odpise registra trestov nemá žiaden záznam. Proti obžalovanému sa nevedie a
neviedlo žiadne iné trestné konanie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to, že pred spáchaním skutku viedol
riadny život, priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2Trestnéhozákonamožnouložiťtrestodňatiaslobodynadvarokyažpäťrokov.Priprevahepoľahčujúcich
okolností sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, t. j. na štyri roky, preto súd mohol
ukladať trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe. Obžalovaný svojím nezodpovedným až

bezohľadným konaním spôsobil nenapraviteľný, neodvrátiteľný a najzávažnejší následok na živote
poškodeného H. T. a závažný následok na zdraví poškodených T. M. a J. W., poškodený N. U.
utrpel ľahké zranenia. Jeho konanie nemalo následky len materiálne (na živote, zdraví, majetku), ale
nepochybne na aj osobnom a rodinnom živote pozostalých a psychike zúčastnených osôb. Ľútosť, ktorú
prejavil nad dôsledkami dopravnej nehody súd považuje len za formálnu a nie skutočný prejav ľútosti.

S poukazom na osobu páchateľa, okolnosti spáchania skutku, spôsob konania obžalovaného a najmä
na tragický následok protiprávneho konania je súd presvedčený, že uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody je v tomto prípade jediným primeraným a spravodlivým trestom za nedbanlivostné
konanie obžalovaného, ktorý, ak by rešpektoval pravidlá cestnej premávky a neuskutočnil by zakázaný
manéver, nespôsobil by smrť a ťažkú ujmu na zdraví poškodených. V zásade len takýto druh
trestu dostatočne poskytne záruku individuálnej prevencie u obžalovaného, generálnej prevencie u

ďalších potenciálnych páchateľov a možno dôvodne očakávať, že takýto trest bude akceptovaný
spoločnosťouakotrestprimeranevystihujúciajmorálneodsúdeniepáchateľa.Právevtejtosúvislostimá
mimoriadny význam spravodlivého trestu z hľadiska jeho prijatia poškodenými ako prejavu dostatočného
a primeraného zadosťučinenia a satisfakcie za spôsobenú škodu a bolesť. Trest mu uložil v polovici
upravenej sadzby vo výmere 3 roky, pretože nepovažuje obžalovaného za kriminálne závadnú osobu,

doposiaľ viedol riadny a usporiadaný život slušného človeka.
Na výkon trestu trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože
na takéto rozhodnutie boli splnené všetky podmienky uvedené v § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
teda, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, pretože trestnej
činnosti sa dopustil práve v súvislosti s vedením motorového vozidla pri porušení povinností v cestnej
premávke,pričomnásledkomkonaniaobžalovanéhobolousmrteniejednejosobyaťažkáujmanazdraví
dvoch osôb. S poukazom na spôsobený následok a závažné porušenie pravidiel cestnej premávky súd

ukladal trest zákazu činnosti vymeraný v druhej polovici trestnej sadzby na 5 rokov, pričom bol viazaný
maximálnou výmerou tohto trestu uloženou v skoršom zrušenom rozsudku, pretože v prípade uloženia
prísnejšieho trestu by došlo k porušeniu zásady zákazu zmeny k horšiemu „reformationis in peius“, teda
zhoršeniu postavenia obžalovaného, lebo v konaní, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo, boli
rozhodnutia odvolacím súdom zrušené len na podklade odvolania podaného v prospech obžalovaného,

tak ako tomu bolo aj v otázke ukladania trestu odňatia slobody.

V súvislosti s konaním obžalovaného vznikol poškodeným nárok na náhradu škody v podobe peňažnej
náhrady spočívajúcej v nákladoch vynaložených na pohreb a pomník nebohého H. T. poškodenou Z.
T. a v bolestnom za utrpené zranenia u poškodených T. M., J. W. a N. U.. Poškodení si svoje nároky

uplatnili riadne a včas. Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným škodu - bolestné, pri
jeho určení vychádzal z vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva J.. H. D., ktorý stanovil bolestné u
T. M.Á. na hodnotu 360 bodov, u J. W. na hodnotu 240 bodov, u N. U. na hodnotu 10 bodov. Podľa
vládneho opatrenia č. 21/2010 Z. z. hodnota 1 bodu v roku 2010 predstavovala sumu 14,89 eura, preto
obžalovaný je povinný nahradiť poškodenému T. M.F. škodu vo výške 5.360,40 eura, J. W. vo výške

3.573,60 eura a N. U. vo výške 148,90 eura. Poškodenej Z. T. súd priznal náhradu škody vo výške
2.099,30 eura, čo predstavuje preukázané náklady na pohreb nebohého syna H. T. podľa predložených
dokladov spolu vo výške 1.435,42 eura a sumu 663,88 eura, ktorú podľa nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. možno priznať ako náklady na zriadenie pomníka nebohému a úpravu hrobu. Poškodených T. M.,
J. W. a Z. T. so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na civilný proces, pretože v zostávajúcej časti

nebola preukázaná výška uplatneného nároku na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovanéhoobžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.