Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/28/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201219
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5717201219.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Mazúcha
a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233
516, proti povinnému: V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, o vymoženie 1.711,84 Eur s príslušenstvom,
trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym
exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Š. Rosívala 2,
pod sp.zn. EX 200/17, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k.
18Er/360/2017-30 z 19.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Er/360/2017-30 z 19.12.2019 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 18Er/360/2017-30 z 19.12.2019 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), 44
ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
podstate tým, že rozhodcovská zmluva uzatvorená 26.9.2013 v spotrebiteľskej veci, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, napĺňa znaky neprijateľnej podmienky, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku
čoho je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva
nebola dojednaná individuálne, má charakter formulárovej zmluvy, vopred pripravenej dodávateľom s
určením rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie prípadného sporu medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Na základe uvedeného potom rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán,
ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že postup
exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku. Rozhodcovská zmluva v
danej veci bola individuálne dojednaná. Odvolateľ zdôraznil, že spotrebiteľ bol poučený o tom, že
nie je povinný uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie
zmluvy o revolvingovom úvere a to tak, aby to bolo zrozumiteľné i priemernému spotrebiteľovi.
Tiež mal možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia bez súčasného
zániku úverovej zmluvy. Na individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy nemá podľa oprávneného
vplyv, že rozhodcovská zmluva má podobu predformulovaného návrhu. Poukázal pri tom na nález
Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS 3725/13 z 10.4.2014. V ďalšom namietal výklad
pojmu spotrebiteľ zo strany exekučného súdu ako subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti

na právne úkony, ako aj skutočnosť, že exekučný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
právom povinného odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Vznik rozhodcovskej zmluvy povinný dobrovoľne
akceptoval svojim podpisom a rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od zmluvy odstúpiť.
Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo 14/2011
z 22.11.2012. Oprávnený namietal záver exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy
z dôvodu, že pri začatí rozhodcovského konania dodávateľom nemá spotrebiteľ možnosť dosiahnuť
prejednanie veci všeobecným súdom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 1M Obdo V 16/2006 z 26.3.2009, podľa ktorého platnosť, či neplatnosť právneho úkonu
možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Oprávnený
zdôraznil, že okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu - nemôže
byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, daná okolnosť v čase
vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Oprávnený tiež namietal výklad ustanovenia § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka zo strany exekučného súdu. Podľa oprávneného neprijateľným môže
byť len také ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, ktoré spotrebiteľovi nedávalo možnosť výberu pri
podaní jeho žaloby. Rozhodcovská zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom
rozhodcovského konania pri riešení sporov medzi zmluvnými stranami. Podľa oprávneného cieľom
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy
(doložky) ako takej. Zmyslom tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi v
procesnom postavení žalobcu právo vybrať si orgán rozhodujúci o jeho žalobe. Oprávnený poukázal
tiež na to, že ak sa má neprijateľnosť zmluvnej podmienky spájať so začatím rozhodcovského konania
podľa toho, kto je žalobca, potom nemôže ísť o absolútnu neplatnosť takej zmluvnej podmienky, lebo
daná skutočnosť neexistovala v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy. Na podporu svojich argumentov
oprávnený pomerne rozsiahlo citoval z rozhodnutí iných odvolacích súdov v iných veciach, resp.
niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 1M Obdo V 16/2006).

4. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby odvolací súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň navrhol, aby súd oprávnenému priznal nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v celkovej výške 121,12 Eur.

5. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
exekučného konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379 a § 380 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

7. V posudzovanej veci sa odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu, že právny vzťah
založený medzi oprávneným a povinným zmluvou o revolvingovom úvere z 26.9.2013 je vzťahom
spotrebiteľským, na ktorý je potrebné vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy. Uvedenú skutočnosť
oprávnený v podanom odvolaní ani nespochybňoval. Oprávnený tiež nespochybňoval oprávnenie
exekučného súdu skúmať predložený exekučný titul po formálnej i materiálnej stránke.

8. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva v posudzovanej
veci nemá charakter individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluvy.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi oprávneným a povinným
bola koncipovaná na jednej listine, bola dodržaná zákonom vyžadovaná jej písomná forma, má však
charakter formulárovej zmluvy, ktorú predkladal oprávnený prakticky všetkým povinným, jej obsah
povinný nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia.
V obsahu sa ale predmetná rozhodcovská zmluva v ničom nelíši od rozhodcovských zmlúv z iných
zmluvných vzťahov, v ktorých oprávnený vystupuje ako dodávateľ. Preto nemožno akceptovať tvrdenie
odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne. Rozhodcovský súd bol paušálne
zakotvený v rozhodcovskej zmluve ešte pred jej vznikom a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho
môže do zmluvy uvádzať. Vopred určený rozhodcovský súd (resp. 2 rozhodcovské súdy uvedené v
rozhodcovskej zmluve) preto vyvolávajú pochybnosti o objektívnosti ich rozhodovania v spotrebiteľských

veciach. Z uvedeného dôvodu je potom nepodstatné, či uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy bolo alebo
nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere.

10. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska vo všetkých prípadoch,
keď by vystupoval na strane žalovaného. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval
výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek
námietkam oprávneného toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje takmer vo
všetkých prípadoch práve veriteľ, a to predovšetkým kvôli charakteru uzatváranej zmluvy a veľmi
obmedzeného spektra potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou.
Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, či súdom, bude vec predložená.
Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív
riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechanie spotrebiteľovi možnosť za primeraných okolností sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve. Oprávnený v podstate povinnému iba uviedol, že bude rozhodovať niektorý z rozhodcovských
súdov vybratý oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní (z čoho nie je
jednoznačne zrejmé, či sa má na mysli súdne konanie rozhodcovského alebo iného súdu, napr.
všeobecného) a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné si
uvedomiť, že oprávnený, ktorý rozhodcovskú zmluvu formuloval a inicioval jej uzavretie, disponuje
právne kvalifikovanými zamestnancami. Naopak spotrebiteľovi, ktorý prišiel za oprávneným s cieľom
uzatvoriť zmluvu o úvere, a ktorý často ani nemá žiadnu vedomosť o rozhodcovských súdoch, je
predložená rozhodcovská zmluva (odvolací súd má pritom pochybnosti o tom, že by spotrebiteľ bez
prispenia dodávateľa sám iniciatívne požadoval uzavretie rozhodcovskej zmluvy), v dôsledku čoho je
spotrebiteľ nútený spraviť v neprimerane krátkom čase kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorý orgán bude
v budúcnosti v prípade vzniku sporu kompetentný o tomto spore rozhodnúť. Časová a finančná tieseň
spotrebiteľa spolu s predložením rozhodcovskej zmluvy, mnohokrát obsahujúcej rozsiahly a neprehľadný
odborný text, priamo pri podpisovaní zmluvy o úvere, vedú spravidla k tomu, že spotrebiteľ neraz pristúpi
na podmienky, ktoré by za iných okolnosti neprijal. Obava, že slabšia strana (spotrebiteľ) si nedokáže
naplánovať svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, je teda viac ako
oprávnená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať
v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98,
C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

11. Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého povinný mal právo jednostranne
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd uvádza,
že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá.
Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie
zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje
zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal
možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ
má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť, prípadne tým že oprávnený
rozhodcovskú zmluvu predloží na „samostatnom hárku papiera“, ktorý predloží spotrebiteľovi zároveň
s uzatváranou zmluvou o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak
má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené,
samotná možnosť odstúpenia od zmluvy, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z
rozhodcovskej zmluvy podmienku dojednanú individuálne. Okolnosti predloženia návrhu rozhodcovskej
zmluvy a jej uzavretia dostatočne osvedčujú, ktorá zo zmluvných strán mala záujem na jej uzavretí a
ktorej uzavretie si bez akýchkoľvek pochybností nevymienil spotrebiteľ.

12. Odvolateľ v podanom odvolaní na podporu svojho záveru, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá
platne, odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo/14/2011 z 22.11.2012. Týmto
rozhodnutím Najvyšší súd SR zrušil mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora napadnuté

rozhodnutie okresného i krajského súdu z dôvodu, že sa nezaoberali možnosťou zmluvných strán
odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy a túto skutočnosť nevyhodnotili z hľadiska jej vplyvu na právomoc
rozhodcovského súdu. Dané rozhodnutie neriešilo otázku rozhodcovskej zmluvy ako takej, lebo
rozhodnutia súdov nižšieho stupňa v danom prípade boli zrušené z dôvodu ich nepreskúmateľnosti, nie
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR v danom prípade teda nezaujal vecné
stanovisko vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, tak ako sa na to nesprávne snažil poukázať oprávnený.

13. Odvolacie námietky oprávneného neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Argumenty oprávneného o tom, že vznik a ďalšie trvanie rozhodcovskej zmluvy bolo
výlučne na rozhodnutí spotrebiteľa, sú nenáležité. Ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd je toho
názoru, že „priemerný spotrebiteľ“ si riešenie prípadných sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej
zmluvy sám iniciatívne nevymieňuje. Ide o priamu iniciatívu oprávneného, o čom svedčí formulárový
charakter rozhodcovskej zmluvy predkladanej spotrebiteľom pri uzatváraní zmlúv o úvere. Dodávateľ
núti spotrebiteľa vopred pripravenou spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu na ktoré nie je povinný, s
cieľom dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcovským súdom a obchádzanie ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti nie je známy
prípad, v ktorom by pravidelne veriteľom vopred vybraný súkromnoprávny rozhodcovský orgán v celom
rozsahu nevyhovel návrhu, ktorý mu predložil veriteľ napr. z dôvodu zistenia neprijateľných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve a dôsledného uplatňovania predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľa.

14. Na uvedenom závere nedokáže nič zmeniť ani skutočnosť, že niektoré súdy (na rozhodnutia, ktorých
poukazuje odvolateľ) rozhodli diametrálne odlišne, teda v prospech oprávneného. Rozhodnutia súdov
na rovnakej inštančnej úrovni (súdov rovnakého stupňa), resp. súdov podriadených, nie sú pre konajúci
odvolací súd záväzné a v mnohých prípadoch sú tieto už aktuálnou judikatúrou súdov prekonané.

15. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa výkladu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, tak súd prvej inštancie svoje rozhodnutie primárne nezaložil na znení tohto ustanovenia
(hoci ho v rozhodnutí cituje), neargumentujúc neprijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy spočívajúcej
na nútení spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie vyhodnotil
rozhodcovskú zmluvu ako celok neprijateľnú, vzhľadom na jej formulárový charakter, okolnosti jej
uzavretia vyvolávajúce dôvodné pochybnosti o slobodnom rozhodnutí spotrebiteľa, naviac vylučujúce
individuálny zásah spotrebiteľa, resp. možnosť spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, či cieľ sledujúci jej
uzavretím. Všetky uvedené skutočnosti spoločne viedli nepochybne k záveru, s ktorým sa bez výhrad
stotožnil i odvolací súd, že predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľská ochrana tvorí súčasť nášho právneho poriadku na
základe pozitívneho záväzku Slovenskej republiky prispievať k vyššiemu štandardu spotrebiteľov.
Právne normy z oblasti spotrebiteľského práva je potrebné vykladať tak, aby boli naplnené ciele a
zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku.
Ochrana poskytovaná exekučným súdom v exekučnom konaní vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej
podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na
to, aby nekalá podmienka spotrebiteľa nezaväzovala. Exekučná súdna kontrola v tejto súvislosti nie je
o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov, ale o zamedzení nekalosti dodávateľov.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcom,
ktorý odvodil svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno
ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Preto
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 11. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.