Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409206888
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8409206888.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, proti žalovanému
v 1/ rade P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. E. Z. XXX/XX, XXX XX B. X, zast. Michal Mrva - advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Nevädzová 5, Bratislava a žalovanému v 2. rade T. Z., Z.. XX.XX.XXXX, K. B.

L. V. XXX, XXX XX L. V., zastúpený Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nevädzová
5, 821 01 Bratislava 2 a Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nevädzová 5, 821 01
Bratislava 2, o zaplatenie 8.296,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súduKežmarokč.k.8C/148/2009-302zodňa14.12.2016aprotidopĺňaciemurozsudkuOkresnéhosúdu
Kežmarok č.k. 8C/148/2009-374 zo dňa 15.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C 148/2009-302 zo dňa 14.1.2016 v spojení s

rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C 148/2009-374 zo dňa 15.12.2017 a vracia vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C 148/2009-302 zo dňa 14.12.2016
prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodol, že žalovaný v 1/ a žalovaný v 2/ rade
majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Rozsudkom č.k. 8C 148/2009-374 zo dňa 15.12.2017 prvoinštančný súd doplnil výrok o trovách konania
rozsudku č.k. 8C 148/2009-302 tak, že druhý výrok doplnil o slová: „voči žalobcovi“.
V ďalšom výroku rozhodol, že sporové strany nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal regresu v žalovanej výške
8.296,66 eur voči žalovaným, ktorí zodpovedajú za škodu, ktorú vyplatil žalobca v súvislosti s dopravnou

nehodou motorového vozidla značky Citroen, evidenčné číslo X. XXX T., keď toto motorové vozidlo
nebolo poistené pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný v
1/ rade zodpovedá ako prevádzkovateľ motorového vozidla a žalovaný v 2/ rade bol v čase vzniku
dopravnej nehody vodičom motorového vozidla.
Prvoinštančný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.12.2016 o 9.hod., na ktoré predvolal
strany sporu. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil „hospodárnosťou

konania“ v deň pojednávania o 10:49 hod. Žalovaný v 2/ rade navrhol vo veci postupovať podľa § 278
CSP.
Prvoinštančný súd posúdil dôvodnosť neprítomnosti žalovaného na pojednávaní ako nedôvodnú a
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorý svojim konaním podľa prvoinštančného súdu
spôsobuje procesné obštrukcie a bezdôvodne predlžuje konanie a zvyšuje náklady s tým spojené.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žaloba bola

zamietnutá, preto žalovaní v celom rozsahu boli v konaní úspešní.Doplňujúcim rozhodnutím prvoinštančný súd doplnil výrok rozhodnutia o osobu, ktorá zodpovedá za
vznik trov pôvodného konania, a to tak, že za trovy zodpovedá žalobca.
O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP.

3. Proti prvému rozsudku v prejednávanej veci, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že dňa 7.12.2016 im bolo elektronicky doručené predvolanie na pojednávanie dňa 14.12.2016.
Na toto pojednávanie sa neustanovili a ospravedlnili sa z dôvodu hospodárnosti konania. Následne
písomne sa ospravedlňovali z pojednávania, ktoré podanie došlo prvoinštančnému súdu až 14.12.2016,

teda v deň pojednávania, pretože medzičasom dni 10. a 11.12.2016 pripadli na sobotu a nedeľu. Žalobca
namietal splnenie podmienok pre vydanie kontumačného rozhodnutia v neprospech žalobcu a žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný v 2/ rade, ktorý potvrdil, že boli splnené všetky
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Považuje rozsudok za správny a žiadal, aby

prvoinštančný rozsudok bol potvrdený a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

5. Následne prvoinštančný súd vo veci vydal doplňujúci rozsudok, voči ktorému podal odvolanie žalobca.
Namietal, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie pôvodného, a preto aj tento
rozsudok je nedôvodný. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok v
spojení s doplňujúcim rozsudkom prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie

nie je správny.

7. Odvolací súd skôr, než pristúpil k prejednaniu veci a rozhodnutiu o zrušení napadnutého rozsudku,
vysporiadal sa s ust. § 390 CSP, podľa ktorého odvolací súd sám vo veci rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie už bolo raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
Je potrebné uviesť, že prvýkrát prvoinštančný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C 148/2009-213 zo
dňa31.10.2012.Tentorozsudokpotom,čobolnapadnutýodvolanímžalovanéhov2/rade,bolzrušenýa
vecbolavrátenánaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Odvolacísúdvuzneseníč.k.17Co174/2013-235

zo dňa 19.11.2013 vytýkal prvoinštančnému súdu procesné pochybenia, ktorých sa dopustil pri konaní a
rozhodovaní v prejednávanej veci, keď prvoinštančný súd riadne žalovanému v 1/ rade nedoručil žalobu
a ani jej prílohy a túto svoju povinnosť si nesplnil ani vo vzťahu k opatrovníkovi, ktorého žalovanému
v 1/ rade ustanovil.
Ďalej odvolací súd vytýkal prvoinštančnému súdu, že žalovanému v 2/ rade náležitým spôsobom

nedoručil žalobu, keď mu vôbec nedoručil prílohy.
Odvolací súd ďalej zistil, že rozsudok prvoinštančného súdu nezodpovedá v tom čase platnému
procesnému predpisu, a to ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď v napadnutom rozsudku prvoinštančného súdu
chýba nielen skutkové zistenie, ale aj vyhodnotenie dôkaznej situácie a dôkazov, ktoré v prejednávanej
veci boli vykonávané.

Odvolací súd poukázal ďalej na to, že prvoinštančné rozhodnutie nie je odôvodnené vo vzťahu ku
všetkým vyhláseným výrokom.
Preto bola vec v tom čase zrušená podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. s tým, že bola daná úloha
prvoinštančnému súdu odstrániť všetky uvedené procesné pochybenia a vo veci rozhodnúť. Zároveň
bolo uložené prvoinštančnému súdu konať podľa § 226 O.s.p.

8. V prejednávanej veci odvolací súd opäť zistil, že prvoinštančný súd procesne pri vydávaní
kontumačnéhorozhodnutiavneprospechžalobcuprocesnepochybilanepostupovalzákonne.Pretoust.
§ 390 CSP nie je v prejednávanej veci aplikovateľné. Odvolací súd nemal všetky podmienky vyplývajúce
z ust. § 379 a nasl. CSP splnené na to, aby mohol vo veci riadne konať a prípadne aplikujúc ust. § 390

CSP aj meritórne rozhodnúť.
Ak by vo veci rozhodoval odvolací súd za predpokladu procesnej situácie, ktorá nastala v prejednávanej
vecilenpristriktnomaplikovaníust.§390CSP,bolabyporušenázásadadvojinštančnostikonaniavtejto
veci, ktorá vyplýva z ust. § 12 CSP a bolo by odňaté právo strán sporu na riadne prejednanie tejto veci,na spravodlivý súdny proces a na prístup k súdu len v dôsledku konania prvoinštančného súdu, ktoré
nebolo v súlade s procesnými pravidlami. Prvoinštančný súd doposiaľ, počas celého konania, riadne
nezistilskutkovýstav.Zatakejtosituácieodvolacísúdnemásplnenúpodmienkukonania,atodostatočne

zistený skutkový stav, ktorým by bol v odvolacom konaní viazaný. V oboch napadnutých rozsudkoch
prvoinštančnéhosúdutotižboliporušenéprocesnépravidláprvoinštančnýmsúdomadošlokprocesným
pochybeniam, ktoré priamo nedovoľovali odvolaciemu súdu ani v jednom prípade sa zaoberať vecou
samou a vyjadriť odvolaciemu súdu čo i len pri preskúmaní jedného z rozhodnutí prvoinštančného súdu
právny názor vo vzťahu k predmetu prejednania veci. Je na škodu veci, že prvoinštančný súd svojim

konaním pripustil stav právnej neistoty oboch sporových strán a nepostupoval v súlade s čl. 2 ods. 1,
čl. 3 ods. 1 a čl. 17 CSP. Tieto pochybenia je neprípustné, aby odstraňoval odvolací súd v odvolacom
konaní, pokiaľ prvoinštančný súd nerešpektoval názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení sp. zn.
17Co 174/2013.

9. Naviac je potrebné poukázať aj na charakter preskúmavaných rozsudkov prvoinštančného súdu,

keď prvý zrušený rozsudok uznesením odvolacieho súdu č.k. 17Co 174/2013-235 zo dňa 19.11.2013
má charakter rozsudku vo veci samej pri snahe o riadne prejednanie sporu a napadnuté rozsudky
č.k. 8C 148/2009-302 a 8C 148/2009-374 majú charakter tzv. rozsudku pre zmeškanie, kde pre takéto
skrátené konanie neboli splnené podmienky a rozsudku dopĺňacieho, kde prvoinštančný súd rozhodol
o chýbajúcom nároku. Charakter skupín rozsudkov je rôzny. Posledné dva vydané rozsudky však nie

sú zákonným pokračovaním v konaní po zrušení rozsudku vo veci samej odvolacím súdom, ale ide
o rozsudky, kde sa prvoinštančný súd vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu nezaoberal a
rozhodol rozsudkami, ktoré majú iný charakter, ako pôvodný zrušený odvolacím súdom, kde pri riadnom
pokračovaní v konaní a pri viazanosti názorom odvolacieho súdu by bol daný dôvod pri odvolacom
konaní v tejto veci akceptovať ust. § 390 CSP. Za situácie opísanej odvolacím súdom je však aplikácia

§ 390 CSP nemožná. Preto odvolací súd nemal povinnosť postupovať podľa § 390 CSP.

10. Vo vzťahu k predmetu odvolania odvolací súd zistil, že pojednávanie pred rozhodnutím vo veci bolo
dňa 18.11.2016. Na toto pojednávanie sa dostavil len žalovaný v 2/ rade a na pojednávanie riadnym
spôsobom nebol predvolaný v tom čase žalovaný v 1/ rade. V tom čase prvoinštančný súd konal ako s

opatrovníkom žalovaného v 1/ rade s P.. F. F., VSÚ Okresného súdu Poprad. Na ďalšie pojednávanie,
ktoré malo byť nariadené na 14.12.2016 prvoinštančný súd predvolal žalobcu, opatrovníka žalovaného
v 1/ rade s tým, že strany sporu boli poučené podľa § 274 a § 278 CSP. Predvolanie bolo doručené
žalobcovi a P.. F. F. na emailovú adresu. Žalovaný v 1/ rade na pojednávanie predvolaný nebol. Dňa
14.12.2016 sa na pojednávanie dostavil len právny zástupca žalovaného v 2/ rade. Na pojednávaní

nebol prítomný žalovaný v 1/ rade, ktorý nebol na pojednávanie predvolaný a ani jeho opatrovník
P.. F. F., ktorý v tom čase už funkciu opatrovníka v zmysle nového procesného predpisu vykonávať
nemohol. Vtedy na pojednávaní zástupca žalovaného v 2/ rade navrhol vo veci rozhodnúť podľa § 278
CSP. V ten istý deň dňa 14.12.2016 na pojednávaní mal prvoinštančný súd k dispozícii ospravedlnenie
neprítomnosti žalobcu. Pojednávanie totiž pred prvoinštančným súdom začalo o 9. hod. a trvalo podľa

zápisnice z pojednávania až do 14:15 hod., kde jedinou činnosťou prvoinštančného súdu bolo zistenie
prítomnosti a procesný návrh žalovaného v 2/ rade. Na tomto pojednávaní o 10.49 hod. prvoinštančný
súdmalkdispozíciiospravedlneniežalobcustým,žezdôvoduhospodárnostižalobcaospravedlnilsvoju
neúčasť a navrhol, aby súd pojednával bez prítomnosti žalobcu. Aj napriek uvedenému prvoinštančný
súd vyhovel návrhu žalovaného v 2/ rade a vydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu.

Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a)sažalobcanedostavilnapojednávanievoveci,hocibolnaňriadneavčaspredvolanýavpredvolanína
pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozhodnutia
pre zmeškanie a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú určité podmienky, za ktorých môže súd rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. V prvom rade základnou podmienkou je, že toto rozhodnutie musí
byť vydané len na pojednávaní. Prvoinštančný súd na 14.12.2016 nariadil pojednávanie. Návrh na
vydanie rozsudku pre zmeškania podal žalovaný v 2/ rade, ktorý bol riadne na pojednávanie predvolaný.

Na to, aby žalovaní mohli podať návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, musia byť na
pojednávanie predvolaní všetci žalovaní, resp. zastúpení, tak, aby nevznikla pochybnosť o tom, či všetci
zo strany žalovaných podávajú tento procesný návrh (§ 278 CSP).Žalobca na pojednávanie nebol riadne predvolaný, pretože predvolanie na pojednávanie, ako to vyplýva
z čl. 290 spisu, bolo vykonané len na jeho emailovú adresu podľa § 105 ods. 2 CSP. Predvolanie strany
sporu na pojednávanie je potrebné doručovať do vlastných rúk strany sporu, alebo do elektronickej

schránky, čo v danom prípade sa nestalo. Doručovanie bolo vykonané len na bežnú emailovú adresu,
bez overenia doručenia takéhoto predvolania.
Naviac žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, uviedol, že súd vo veci môže
pojednávať v neprítomnosti žalobcu, teda nevznikli žiadne prekážky pre ktoré by prvoinštančný súd
nemohol vo veci riadne nekonať

11. Preto prvoinštančný súd pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie žalobcu nepostupoval správne.
Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozsudky zrušil a vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Nedostatky konania pred prvoinštančným súdom nie je možné napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

12. Prvoinštančný súd je povinný v ďalšom konaní vychádzať z ust. § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak
bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na svoje predchádzajúce zrušuje uznesenie, na to, že

prvoinštančný súd je povinný riadne vo veci konať a rozhodnúť, pretože má všetky podklady na to, aby
mohol ustáliť skutkový stav, vyhodnotiť vykonané dôkazy a vec aj právne posúdiť. Prvoinštančný súd
rozhodne aj o náhrade trov konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.