Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8C/148/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409206888
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8409206888.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, proti žalovanému
v 1. rade P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Z. XXX/XX, XXX XX B. X a žalovanému v 2. rade T.
Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. V. XXX, XXX XX L. V., zastúpený Oľga Šajdíková - advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava 2 a Michal Mrva - advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava 2, o zaplatenie 8 296,66 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba voči žalovanému v 2. rade sa z a m i e t a .

II. Žalovaný v 2. rade m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žaloba voči žalovanému v 1. rade sa v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 7.12.2009 sa žalobca na žalovaných domáhal uspokojenia pohľadávky špecifikovanej v
petite jej zmeny zo 16.12.2009 a náhrady trov konania.

2. Žalobou sa žalobca domáhal regresu v žalovanej výške 8 296,66 eur voči žalovaným, ktorí
zodpovedajú za škodu, ktorú vyplatil žalobca v súvislosti s dopravou nehodou motorového vozidla. V

čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. CITROEN, EČV: X. XXX T. uzavreté poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poskytnutie poistného plnenia
poškodeným osobám z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Podľa žalobcu
žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. OZ ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu
vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky a žalovaný v 2. rade ako vodič podľa § 420 ods. 1 OZ.

3. Žalobca preukázal, že podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení poskytol z
garančného fondu poškodeným osobám poistné plnenie v celkovej výške 8.296,66 eur.

4. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bez ohľadu na rozhodnutie trestného súdu
je plne zodpovedný ako vodič podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za vzniknutú škodu. Jeho
zodpovednosť za škodu je viazaná na preukázanie skutočnosti, že porušil právnu povinnosť, pri ktorej

bola spôsobená žalovaná škoda.

5. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.: 1T/113/2008-381 z 8.2.2011 v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 6To/21/2011 z 16.2.2012, oba právoplatné 16.2.2012 bol žalovaný v 2.rade uznaný vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v
súvislosti s dopravnou nehodou motorového vozidla, v nadväznosti na ktorú si žalobca uplatňuje regres
vo výške 8 296,66 eur.

6. Žalovaný v 2. rade ďalej poukázal, že sa nestotožňuje s podanou žalobou a právnou argumentáciou
žalobcu, ktorou sa snaží preukázať svoj tvrdený nárok a jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobca
odvodzuje jeho pasívnu vecnú legitimáciu nesprávne, podľa ust. § 427 a nasl. Obč. zákonníka,
teda z titulu zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou

prevádzky motorového vozidla a u žalovaného v 2. rade odvodzuje túto pasívnu vecnú legitimáciu z
titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, teda zodpovednosť za
škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ako vodiča.

7. Žalovaný v 2. rade nesúhlasí, pretože osoba zodpovedná za kompenzáciu žalobcu z titulu poskytnutia
plnenia z poistného garančného fondu je priamo určená v § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom

zmluvnom poistení, podľa ktorého kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti. Má za to, že z titulu poskytnutého plnenia je regres povinný poskytnúť osoba, ktorá
napriekzákonnejpovinnostineuzatvorilaspoisťovňoupovinnézmluvnépoisteniekmotorovémuvozidlu,
z ktorého vznikla škoda v prejednávanej veci.

8. Pre určenie takto zodpovednej osoby podľa § 24 ods. 2 písm. b) je nutné vychádzať zo systematického
výkladu a poukázať na § 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Podľa neho povinnosť uzavrieť
poistnúzmluvumáprituzemskommotorovomvozidleten,ktojeakodržiteľmotorovéhovozidlazapísaný
v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba

motorového vozidla previedla.

9. V prípade predmetného vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda bol držiteľom v osvedčení
o evidencii vozidla vždy zapísaný žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade v dokladoch k vozidlu, najmä
teda v osvedčení o evidencii vozidla, nebol nikdy zapísaný ako osoba, na ktorú bola držba motorového

vozidla prevedená. S poukazom na tieto argumenty žalovaný v 2. rade navrhol žalobu voči nemu v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

10. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

11. Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

12. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, kancelária poskytuje z poistného

garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

13. Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, kancelária má právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária

má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa §
24a ods. 1 písm. a) . Kancelária
jepovinnápožadovaťodpríslušnejkanceláriepoisťovateľovnáhradutoho,čoplnilapoškodenémupodľa
odseku 2 písm. e).

14. Podľa § 2 písm. e) zákona o povinnom zmluvnom poistení, na účely tohto zákona sa rozumie
poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná
zmluva“),

15. Podľa § 2 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení, na účely tohto zákona sa rozumie

poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti,

16. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ má proti poistníkovi
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenejprevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením
poistného.

17. Podľa § 12 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý
nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,
b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene,

c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom,
d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a
tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,
e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového

vozidla podľa osobitného predpisu,
f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou,
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4 ,
h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.

18. Vzhľadom na skutkové okolnosti preukázané vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že
nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je voči žalovanému v 2. rade nedôvodný. Súd sa v plnom
rozsahu stotožnil s argumentmi prezentovanými žalovaným v 2. rade o nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie.

19. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou
dopravných prostriedkov nesie totiž ten, komu táto prevádzka slúži, t. j. prevádzateľ. Pod prevádzateľom
je potrebné rozumieť takú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale
disponovať s dopravným prostriedkom. Prevádzateľ nemusí byť totožný s vlastníkom dopravného

prostriedku, prípadne s jeho vodičom. Z uvedeného treba vyvodiť, že prevádzateľom nebude ten, kto
má vozidlo, napr. požičané iba na určitý čas, teda môže ho používať len prechodne.

20. Žalobca odvodil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade s poukazom na § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka, teda z titulu zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu

vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a u žalovaného v 2. rade ako vodiča túto
pasívnu vecnú legitimáciu odvodil z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

21. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení kancelária

poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

22. Má za to, že z titulu poskytnutého plnenia je regres, s poukazom na § 24 ods. 7 zákona o povinnom
zmluvnom poistení, povinná poskytnúť tá osoba, ktorá napriek zákonnej povinnosti neuzatvorila s

poisťovňou povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu, z ktorého vznikla škoda v prejednávanej
veci.

23. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ
motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako

osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla (§ 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení).

24. Žalovaného v 2. rade nemožno považovať za osobu, ktorá by mala povinnosť uzatvoriť s poisťovňou
povinné zmluvné poistenie motorového vozidla.

25. Nakoľko držiteľom vozidla bol žalovaný v 1. rade, ako to vyplýva i z predložených dôkazov od
samotného žalobcu a nikdy žalovaný v 2. rade, je nutné skonštatovať nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v 2. rade.26. Zo zákona o povinnom zmluvnom poistení jednoznačne vyplýva, že v zmysle § 12 ods. 2 neexistuje
žiaden dôvod, na základe ktorého by žalobca mohol od žalovaného v 2. rade žiadať tzv. regresom
náhradu sumy, ktorú poskytol poškodeným osobám z garančného fondu.

27. Z uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.

28. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

29. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bolo nevyhnutné žalobu vylúčiť na samostatné konanie. Vzhľadom
na vyjadrenie žalovaného v 1. rade doručené formou elektronickej pošty po takmer 9 rokoch od začatia
konania, ktorým navyše vzniesol pochybnosti o skutkovom stave a skutočnostiach, ktoré je nevyhnutné
v ďalšom konaní preukazovať má súd za to, že je v súlade so zásadou rýchlosti, hospodárnosti konania
a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade i v súlade s princípom právnej istoty žalobu voči žalovanému v 1.

rade vylúčiť na samostatné konanie.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Nakoľko bol žalovaný v 2. rade v konaní v plnom rozsahu úspešný (žaloba bola voči nemu v celom
rozsahu zamietnutá), súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej miere.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách žalovaného v 1. rade súd s poukazom na výrok III. tohto rozsudku nerozhodoval, nakoľko
po vylúčení veci na samostatné konanie sa bude pokračovať v rozhodovaní sporu medzi žalobcom a

žalovaným v 1. rade.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
(§ 355 ods. 1 CSP)

Proti výroku III. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
(§ 355 ods. 2 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.