Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200103
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418200103.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcov: 1. U.. O. S., T.., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. S. XXXX/X, XXX XX I., 2. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X/X, K., X., obaja zastúpení: JUDr. Tibor
Nagy, advokát so sídlom Kukučínova 8, 940 01 Nové Zámky, proti žalovaným: 1. AgroContract mliečna
farma, a.s., so sídlom Jasová 736, 941 34 Jásová, IČO: 36 537 071, zastúpená: JUDr. Lucia Kolníková,

advokát so sídlom Radvanská 1, 811 01 Bratislava, 2. AGROREA, s.r.o., so sídlom Pod kalváriou 11,
940 02 Nové Zámky, IČO: 36 549 436, zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o.,
so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť
kúpnu zmluvu na prevod spoluvlastníckeho podielu, o odvolaní žalovanej v druhom rade proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie") v časti náhrady trov konania, zo dňa 13.
januára 2020 č.k. 4C/4/2018 - 253 (ďalej „uznesenie súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania, m e n í tak, žalovaná v
druhom rade má voči žalobcom v prvom a v druhom rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Žalovaná v druhom rade má voči žalobcom v prvom a v druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 163 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (zákon
číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). Uviedol, že uznesením zo dňa 10. 06. 2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13. 06. 2019 prerušil konanie, pretože to strany sporu zhodne navrhli. Strany sporu
mohli do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia podať návrh na pokračovanie v konaní, a to

hociktorá z procesných strán. Keďže uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. 06. 2019, šesťmesačná
lehota uplynula stranám 13. 12. 2019. Návrh na pokračovanie v konaní nebol podaný žiadnou stranou,
preto súd konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko bolo konanie zastavené, teda súd
musel rozhodovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia a § 256 CSP a contrario.

2. Žalovaná v druhom rade podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom
stanovenej lehote. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedla, že bolo predovšetkým v záujme žalobcov,
aby podali návrh na pokračovanie v konaní a mala za to, že práve žalobcovia sú tou procesnou
stranou, ktorá zavinila zastavenie konania. Tvrdila, že žalobcovia len využili procesnú situáciu v konaní
tým, že bolo konanie prerušené a nemuseli podávať návrh na späťvzatie žaloby, čím by žalovaným

jednoznačne vznikol nárok na náhradu trov konania. Nepriznanie náhrady trov konania považuje za
nesprávne, nespravodlivé a nezohľadňuje všetky okolnosti prípadu. Nepodanie návrhu na pokračovaniev konaní žalovanými zároveň nemožno charakterizovať ako pasivitu v spore, keďže práve zastavením
konania možno predpokladať vo vzťahu k žalobcom celkovú nižšiu hodnotu trov konania, ktoré by boli
povinní žalobcovia nahradiť v prípade skončenia rozsudkom vo veci samej, a to zamietnutím žaloby

žalobcov. Namietala, že súčasná právna úprava umožňuje nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu
z účastníkov iba v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, t.j. iba výnimočne
a v danej veci sa nejedná o výnimočný prípad. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalovaná v druhom rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

3. Žalobcovia sa vyjadrili k odvolaniu žalovanej v druhom rade písomným podaním. Uviedli, že žiadna
zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní, hoci každá z nich mala na to právo. Podľa ich názoru
súd prvej inštancie správne rozhodol, keď konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Žalovaná v prvom rade sa k odvolaniu žalovanej v druhom rade písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v druhom rade
v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalovaná v druhom rade má voči žalobcom v prvom
a v druhom rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou domáhali nahradenia prejavu vôle uzavrieť

kúpnu zmluvu na prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. O.,
zapísaným na LV č. XXXX ako parcele registra E č. XXX/X - orná pôda o celkovej výmere 18015 m2.
Dňa 30. 05. 2019 žalobcovia podali návrh na prerušenie konania a odročenie pojednávania z dôvodu
mimosúdneho rokovania medzi stranami. Žalovaní v prvom a v druhom rade súhlasili s prerušením
konania a preto súd prvej inštancie v zmysle § 163 CSP uznesením zo dňa 10. 06. 2019, č.k. 4C/4/2018 -

248 konanie prerušil. Uánesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 2019. Vzhľadom na to, že žiadna
zo strán nepodala v priebehu šiestich mesiacov návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie
rozhodol napadnutým uznesením. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania nebolo
odvolaním napadnuté, preto v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak
zostal iba výrok týkajúci sa trov konania.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSPsúdvýnimočnenepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich

zavinil. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila,
že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je
inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti
sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj podané odvolanie. Vzhľadom
na rozsah podaného odvolania, úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či súd prvej inštancie o
nároku na náhradu trov sporových strán konania správne rozhodol, keď žiadnej zo strán nepriznalnárok na náhradu trov konania, pretože rozhodoval podľa § 256 CSP a contrario. K prerušeniu konania
došlo aktivitou oboch sporových strán, ktoré zhodne navrhli prerušenie z dôvodu mimosúdnych jednaní
medzi nimi. Predpokladom pre spočívanie konania je konsenzus oboch sporových strán, avšak tento

predpoklad odpadá, ak jedna z nich prejaví vôľu v konaní pokračovať. Prerušenie konania podľa §
163 CSP má podľa zákonodarcu charakter tzv. procesnej sankcie za pasivitu v spore. Vôľu pokračovať
v konaní môže prejaviť ktorákoľvek zo strán, avšak táto vôľa by mala byť predovšetkým na strane
žalobcov, ktorí disponujú oprávnením tak začatia, ako aj pokračovania sporu a ktorí by prioritne mali
mať záujem na pokračovaní v konaní. Pasivitu žalovaných v spore, spočívajúcu v tom, že nepodali

návrh na pokračovanie v konaní, im nemožno dávať za vinu za zastavenie konania, nakoľko sú to práve
žalobcovia, ktorí by mali mať prioritný záujem na pokračovaní v konaní a ktorí takýto návrh nepodali.
Žalobcovia sú stranou sporu, ktorí podali žalobu, disponujú s ňou v tom smere, že môžu ju vziať späť,
navrhnúť zastavenie konania. Keďže na podnet strán sporu bolo konanie prerušené, bolo povinnosťou
predovšetkým žalobcov v prípade, ak majú záujem, žiadať o pokračovanie v konaní. Naopak žalovaní
túto povinnosť nemajú, ale majú iba právo požiadať o pokračovanie v konaní.

12. V danom prípade nebolo správne právne posúdenie súdu prvej inštancie pri aplikácií ustanovenia
§ 256 a contrario, pretože by to znamenalo, že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania a preto
rozhodol o nepriznaní nároku na ich náhradu. Avšak v konkrétnej veci prišlo k zastaveniu konania práve
zdôvodu,žezastaveniekonaniavzniklopasivitoustránsporu,predovšetkýmnastranežalobcov.Taktiež

je v danej veci potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovanej v druhom rade, že v danom prípade žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania strane sporu, zo
súdneho spisu nevyplývajú a ani žiadna zo strán sporu tieto dôvody neprezentovala.

13. Odvolanie voči napadnutému uzneseniu v časti náhrady trov konania podala iba žalovaná v

druhom rade. V danom prípade žalovaná v prvom rade a žalovaná v druhom rade netvoria procesné
spoločenstvo, keďže každá zo žalovaných bola žalovaná z iného skutkového stavu. Odvolací súd sa
zaoberal iba dôvodnosťou odvolania žalovanej v druhom rade. Uznesenie súdu prvej inštancie voči
žalovanému v prvom rade nadobudlo právoplatnosť, keďže sa voči nemu neodvolal a odvolací súd v
tejto časti rozhodnutie (keďže nejde o procesné spoločenstvo) nepodrobil prieskumnej činnosti.

14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP tak, žalovaná v druhom rade má voči žalobcom v prvom a v druhom rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná v druhom rade má voči žalobcom v prvom a v druhom
rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolací súd vyhovel odvolaniu
žalovanej v druhom rade, zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania,
z čoho vyplýva, že žalovaná v druhom rade bola v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov

odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).