Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 18. október 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7Er/890/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509896904
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2509896904.3

Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
Staromestská 3, Bratislava, IČO: 31 348 751, zastúpený: JUDr. Evou Markovou, advokátkou so sídlom
Bratislava, Sibírska 14, proti povinnému: C. Q., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XXX, vedenej pred súdnym
exekútorom PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský, PhD., so sídlom Kollárová 34, 917 01 Trnava, o vymoženie
sumy 90,69 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona
č. 233/2019 Z. z., z a m i e t a.

II. Súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.
z., z a m i e t a .

III. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX
113/1998 zo dňa 20.05.2020, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - platobný
rozkaz, číslo konania 6Ro 274/1996 zo dňa 18.02.1997 vydaného Okresným súdom Trnava, poveril
súdneho exekútora poverením č. 5207 002448 zo dňa 24.04.1998 na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť oprávnenému istinu 90,69 eura s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov
exekúcie.

2. Súdny exekútor vydal dňa 14.05.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým
oprávneného upovedomil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č.
233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoUNEK“ alebo „zákon č. 233/2019 Z.z.“), pretože uplynula rozhodná doba. V upovedomení
súdny exekútor súčasne vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil
trovy starej exekúcie vo výške 42,- eur (paušálne trovy 35,- eur, zvýšené o daň z pridanej hodnoty 7,-
eur).

3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky zo dňa 20.05.2020.
Námietky odôvodnil rozporom upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom č. 233/2019
Z. z., ako aj rozporom ustanovení tohto zákona a na jeho základe vydaného upovedomenia o
zastavení starej exekúcie s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“ alebo „Ústava“),
a to s ustanoveniami čl. 1. ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 3 a ods. 4, čl. 20

ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj rozporom s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a rozporom s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 (ďalej aj len
Protokol č. 1). Exekučné konanie bolo začaté a je vedené podľa právnej úpravy Exekučného poriadku
účinného do 31.3.2017. Predmetná úprava Exekučného poriadku dôvody zastavenia tejto exekúcie
z dôvodov uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z. a v doručenom upovedomení o zastavení starej
exekúcie neobsahuje a jej zastavenie z takýchto dôvodov neumožňuje, vzhľadom na čo oprávnený
konštatuje porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto
exekučnom konaní a vo vzťahu k svojim základným právam vzťahujúcim sa k tomuto exekučnému
konaniu. Oprávnený požiadal súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie o námietkach do času
meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) a podal
Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade
zákona, a to jeho ustanovení čl. I §1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6
ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, čl. II. bod 5 s vyššie
uvedenými ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru a Protokolu 1. Zákon v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy
a princípmi právneho štátu ním garantovanými vstupuje a zasahuje do exekučných konaní začatých
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona vrátane exekučného konania vedeného oprávneným tak,
že do právneho poriadku retroaktívne zavádza legálnu definíciu „starej exekúcie“ v nadväznosti na
dobu jej vedenia v období pred účinnosťou tohto zákona, upravuje postup ukončenia starých exekúcií
ex lege, svojvoľne a arbitrárne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti na uplynutie
rozhodnej doby ich vedenia, upravuje vznik exekučného titulu „sui generis“ voči oprávnenému v starej
exekúcii o upovedomenie o zastavení starej exekúcie a ukladá oprávnenému v starej exekúcii povinnosť
uhradiť exekútorovi paušálne trovy exekúcie v sume 35,- eur bez DPH (42,- eur s DPH), upravuje
okamih ukončenia starých exekúcií, povinnosť exekútorov v starých exekúciách zrušiť všetky úkony
smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii v nadväznosti na neosvedčenie
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v 30 dňovej lehote, implicitne upravuje
meritórny prieskum exekučných titulov oprávneného exekučným súdom (napríklad podmienky formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, aplikácia noriem ochrany spotrebiteľa) v prípade
opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému s možnosťou exekučného
súdu nevydať exekútorovi poverenie na vykonanie novej exekúcie pri opätovnom návrhu, stanovuje
podmienky a povinnosti oprávneného pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, napriek
procesnému charakteru zákon retroaktívne vstupuje do úpravy hmotnoprávnych vzťahov oprávneného
a povinného nabúravajúc konštituovanú právnu istotu účastníkov hmotnoprávneho vzťahu v otázke
premlčania, vyplývajúcu z noriem hmotného práva a prolonguje tieto premlčacie doby o obdobie jedného
roka, implicitne stanovuje povinnosť oprávneného opätovnej úhrady súdneho poplatku za opätovný
návrh na vykonanie exekúcie (16,50 eura) s vylúčením nároku oprávneného na náhradu trov spojených
s jeho podaním. Nakoľko oprávnenému hrozí zastavovanie ďalších starých exekúcií podľa § 5 ods.
3 ZoUNEK aj v období po podaní týchto námietok, z čoho vyplýva akútna hrozba ďalších budúcich
zásahov do základných práv a majetkovej sféry oprávneného, oprávnený odôvodnil žiadosť o podanie
požadovaného návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR aj akútnou hrozbou ďalších budúcich
zásahov do základných práv oprávneného a jeho majetkovej sféry. Zároveň vzhľadom na enormné
množstvo starých exekúcií, vo vzťahu ku ktorým hrozí ich zastavenie na základe ZoUNEK, je preukázaná
aj existencia všeobecného záujmu na posúdení súladu uvedených ustanovení ZoUNEK s Ústavou a
Dohovorom ústavným súdom v kontexte rizika vzniku značných škôd a ťažko napraviteľných následkov
vo vzťahu k veľkému počtu oprávnených vedúcich staré exekúcie. Z uvedených dôvodov oprávnený
navrhol, aby súd návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR doplnil aj o požiadavku pozastavenia
účinnosti napadnutých ustanovení ZoUNEK ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy do doby jeho
rozhodnutia vo veci samej o podanom návrhu. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho
stavu oprávnený navrhol, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd prerušil konanie o námietkach - do času meritórneho
rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej o jeho návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1
písm. a) Ústavy SR o súlade ZoUNEK, a to jeho ustanovení Čl. I § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a),
§ 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, Čl. II
bod 5 s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl.
46 ods. 1 Ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, aby takýto návrh Ústavnému súdu
SR podal a následne námietkam oprávneného vyhovel, a podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie zrušil.

4. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že sa netýkajú okolností, ktoré by spôsobovali
zrušenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo by neboli naplnené dôvody zastavenia starej
exekúcie podľa § 2 zákona č. 233/2019 Z.z. Námietky považuje za neopodstatnené a účelové s cieľom
vyhnúť sa úhrade paušálnych trov súdneho exekútora, voči ktorým zákon nepripúšťa námietky resp.
opravný prostriedok. Námietky oprávneného navrhol súdny exekútor zamietnuť.

5. Zo súdneho spisu vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi (Mgr.
Ladislav Bango) doručené 12.05.1998.

6. Podľa § 233a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do
31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

7. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., ktorý upravuje postup ukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017
(ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie
exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods.
1, 2 zákona).

8. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

9. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

10. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

11. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred
zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych
trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych
trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu
iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

12. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

13. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

14. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo, b) ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

15. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

16. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží
exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

17. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

18. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

20. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať žalobu na obnovu exekučného konania.

21. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“
alebo „Civilný sporový poriadok“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že
sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu
návrh na začatie konania.

22. Podľa § 162 ods. 2 a 3 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním
uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

23. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. l. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má
možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.

24. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.

25. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP
na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny
stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto
právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom
práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP
(„Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania
upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Táto formulácia vytvára
súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za
účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou má v takom prípade právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla
namietnutého porušenia Ústavy, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že
Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

26. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o
súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to: 1.)
ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s
prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore a 2.)
v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a
Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, všeobecný súd splní podmienku čl.
144 ods. 2 Ústavy, t. j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou,
resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

27. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o
ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s
Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu
na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130
ods. 1 písm. d) Ústavy.

28. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z
18.10.2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis,
jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona
o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k
názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily
( ... ), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne
uviedol, že “Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...“ ,
čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože
samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je
presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu
opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.“

29. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo
s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému
záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie
konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019
Z. z. s Ústavou, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.
233/2019 Z.z. zamietol ako nedôvodný a zároveň ako nedôvodný zamietol aj návrh oprávneného na
podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zákonom č. 233/2019
Z.z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia
zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až
doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia
exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývajú aj z iných zákonov a
v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale
zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca
a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s
Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby
moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie
vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku,
ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením
pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené
podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu
a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného
do 31.3.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom
exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa
nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného

dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci,
oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného
návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku
podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho
poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša
právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore
s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť
ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú
nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona
oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu, s výnimkou súdneho
poplatku, a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore
s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor
si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený
znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje
súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou,
naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je
prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože
za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky
a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.
Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený
namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa
súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade
zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena
exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a
proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide
o predĺženie premlčania, tak tiež tu nie je rozpor s ústavou, pretože sa predlžuje premlčacia doba,
ktorá ešte neuplynula a nejde o určenie novej premlčacej doby po uplynutí predchádzajúcej. Okrem
toho táto okolnosť nie je podstatná pre aktuálne rozhodnutie. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade
podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore
s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do
31.3.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v
ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie
predložené ako exekučný titul doposiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska
exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná.

30. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje
ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK).
Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo
napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK.
Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia
taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej
doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa §
2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).

31. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1.4.2017, preto je nadobudnutím účinnosti ZoUNEK,
potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK). Súdny exekútor vydal podľa § 5
ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu
uplynutia rozhodnej doby. Oprávnený podal podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu námietky
z dôvodu rozporu upovedomenia so zákonom. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení
starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného
spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote,
neboli však podané dôvodne. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci uplynula rozhodná doba piatich
rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, t. j. vo veci vznikol dôvod zastavenia
starej exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súčasne nebolo zistené, že ide o starú
exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku
ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predlžila (§ 4 ZoUNEK). Zápis exekúcie v centrálnom
registri exekúcií nie je predpokladom, ktorého splnenie je podmienkou na vydanie upovedomenia o

zastavení starej exekúcie (nezapísanie exekúcie v CRE nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej
exekúcie). Pokiaľ oprávnený namietal rozpor upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom,
takýto rozpor súd nezistil. Exekučný súd nepovažuje zákon za rozporný s Ústavou, a preto nebude za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho
dôvodu prerušovať toto konanie. Vzhľadom k uvedenému súd návrhy oprávneného na prerušenie
konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov na ústavný súd zamietol a námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie ako nedôvodné zamietol (§ 7 ods. 3 tretia veta ZoUNEK). Oprávnený v námietkach neuviedol
a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom
a exekúcia nebola zo zákona zastavená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.