Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 15, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010422
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7619010422.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr.
Bc. Milana Husťáka a JUDr. Zuzany Homzovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra
2019, v trestnej veci obžalovaného V. N., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.10.2019, sp.
zn. 5T/85/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného V. N..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 30.10.2019, sp. zn. 5T/85/2019 podľa § 72 ods. 1
písm. b) Tr. por., za použitia § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného V.Š. N. o prepustenie z

väzby na slobodu pri existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. neprijal k nahradeniu väzby ponúknutú záruku dôveryhodnou osobou
- matkou obžalovaného Mgr. Z. N., nar. XX.X.XXXX a V. S., nar. X.X.XXXX za ďalšie správanie sa
obžalovaného.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. neprijal písomný sľub obžalovaného k nahradeniu väzby.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka
nad obžalovaným.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil

sťažnosť obžalovaný, ktorú prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tak, že s argumentáciou súdu
uvedenou v napadnutom uznesení sa nestotožňuje. Odôvodnenie súdu vo vzťahu k nenahradeniu väzby
navrhovanými inštitútmi považuje za nedostatočné, formálne a arbitrárne. Namietal, že okresný súd
nevypočul v rámci rozhodovania o väzbe osoby Mgr. Z. N. a V. S., ktoré ponúkli prevzatie záruky za jeho
ďalšie správanie. Na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval,
zabezpečil si ubytovanie, zabezpečil dve nezávislé osoby, ktoré sa zaručili za jeho správanie, doložil

písomný sľub, súhlasil s kontrolami požitia návykových látok i inými povinnosťami a obmedzeniami
a dal prísľub, že nastúpi na ambulantnú liečbu. Pokiaľ ide o užívanie pervitínu, za rok strávený vo
väzbe si uvedomil dôsledky užívania pervitínu. Je ochotný podrobiť sa protitoxikomanickej liečbe a v
prípade prepustenia z väzby navštívi odborného lekára a doloží súdu doklad o začatí ambulantnej liečby.
Rovnako je ochotný pravidelne sa podrobovať kontroly požitia omamných látok.

Vo vzťahu k závažnosti trestnej činnosti uviedol, že existencia tohto faktu neznamená automaticky, že
bude v trestnej činnosti aj pokračovať. Jeho postoj k veci i jeho doterajšie správanie vo väzbe, či inéskutočnosti tomu nenasvedčujú. Poukázal na to, že obaja spoluobžalovaní P. N. i F. K. sú stíhaní na
slobode, pričom závažnosť trestnej činnosti oboch spoluobžalovaných je v zásade rovnaká ako u neho.
Okolnosti prípadu, rozsah drogovej činnosti sú v jeho prípade ako aj u P. N. v zásade totožné. Aj keď

vynesenie rozsudku je možné očakávať v najbližšom období, či i len krátky čas strávený na slobode so
svojou rodinou má pre neho veľký význam, najmä z dôvodu, že jeho matka Mgr. Z. N. je vážne chorá.
V prípade prepustenia na slobodu si zabezpečil ubytovanie u svojej sesternici V. S., keďže dcéra -
obžalovaná P. N.Á. má zákaz kontaktu s ním.

Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a nahradil väzbu písomným sľubom,
zárukou dôveryhodnými osobami, dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného
uloženia primeraných povinností a obmedzení a nariadenia kontroly technickými prostriedkami.

Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a

zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že obžalovaný V. N. si podal žiadosť o prepustenie z väzby na
slobodu, ktorú odôvodnil tým, že v prípravnom konaní vypovedal a ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú
za vinu sa priznal a konanie oľutoval. Vo väzbe už strávil necelý rok, a tak ako uvádzal v predchádzajúcej

žiadosti, jeho matka Mgr. Z. N. je vážne chorá, a preto žiada o poskytnutie možnosti stráviť čas do
právoplatného rozsudku so svojou rodinou. V prípade prepustenia na slobodu by býval v dome svojej
sesternice V. S. v B., k čomu priložil jej súhlas. Obydlie je vhodné na umiestnenie zariadenia na kontrolu
pohybu a pobytu osoby. Súčasne predložil ponuku pani S. na prevzatie záruky ako dôveryhodnej osoby
za ďalšie jeho správanie sa. Záruku rovnako ponúkla aj jeho matka Mgr. Z. N.. Je ochotný sa podrobiť

kontrole technickými prostriedkami a priložil aj písomný sľub, že bude viesť riadny život a dodrží všetky
povinnosti a obmedzenia, ktoré mu súd nariadi. Počas výkonu väzby sa správa slušne, disciplinovane
a plní pokyny a príkazy, čo tiež svedčí o jeho záujme viesť po prepustení riadny život na slobode. Má
za to, že v tomto štádiu trestného konania nie je dôvod na väzobné stíhanie a dostačujúcim riešením na
naplnenie účelu väzby je jej nahradenie písomným sľubom, zárukou dôveryhodnej osoby a dohľadom

probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení a
nariadení kontroly technickými prostriedkami. K žiadosti pripojil písomný sľub ním podpísaný, písomný
súhlas s ubytovaním podpísaný V. S., jej návrh na prevzatie záruky ako dôveryhodnej osoby za ďalšie
jeho správanie sa, ako aj osobou Mgr. Z. N..

K žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu okresný súd vypočul obžalovaného na hlavnom
pojednávaní, ktorý zotrval na dôvodoch svojej žiadosti a uviedol, že v prípade prepustenia je ochotný
sa podrobiť kontrole užívania návykových látok a pokiaľ by to porušil, si je vedomý následkov, ktoré by
z toho boli vyvodené.
Prokurátor po prednesení návrhu obžalovaného na prepustenie z väzby uviedol, že vzhľadom na to, že

obžalovaný na pojednávaní priznal vinu, ale aj vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že existujú
naďalej materiálne dôvody väzby. Pokiaľ ide o formálne dôvody, aj naďalej existuje obava, že obžalovaný
by pokračoval v páchaní trestnej činnosti, pričom poukázal na jej závažnosť, rozsiahlosť, kontakty na
dodávateľov a odberateľov, a keďže bol aj užívateľom pervitínu, nie je možné vylúčiť, že sa znovu k
týmto látkam vráti, a tak by sa dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Poukázal na to, že k tejto trestnej činnosti

priviedol aj svoju dcéru P. N.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závažnosť jeho konania nepovažuje
nahradenie väzby ponúknutými inštitútmi za dostatočné.
Obhajkyňaobžalovanéhozotrvalanavypočutíosôb,ktoréponúkajúzáruku,ktorýchúčasťajzabezpečili,
ako aj na prepustení obžalovaného, ktorý na pojednávaní učinil vyhlásenie o vine k trestnému činu
a svoje konanie oľutoval. Počas trvania väzby si uvedomil škodlivý konzum pervitínu so zistenou

začínajúcou závislosťou, avšak počas roku abstinencie nemal žiadne ťažkosti a je predpoklad, že by
dodržal abstinenciu aj na slobode a je ochotný sa podrobiť protitoxikomanickej liečbe. Podľa správy sa
obžalovaný počas výkonu väzby správa slušne, nebol disciplinárne potrestaný, čo svedčí o jeho snahe
viesť riadny život po prepustení na slobodu. Písomný sľub, dohľad dôveryhodnými osobami, kontrola
probačným úradníkom, náramkom a uloženie povinností a obmedzení sú dostatočnými inštitútmi u

obžalovaného k nahradeniu väzby. Po prepustení by býval u sesternice V. S. v B., ktorá s tým súhlasí,
a toto obydlie je vhodné aj na umiestnenie zariadenia na kontrolu jeho pohybu a pobytu. Za správanie
sa obžalovaného sa zaručili aj jeho matka a sesternica V. S., ktoré sú schopné kladne vplývať na
obžalovaného. Ďalej poukázala na to, že aj spoluobžalovaní P. N. a F. K.V. boli prepustení na slobodu,pričom závažnosť činu u P. N. bola totožná ako u obžalovaného. Záverom poukázala na závery
znaleckého posudku pani PhDr. B., v zmysle ktorých obžalovaný z pozície otca nepodnecoval dcéru
k drogovej činnosti. Navrhla preto na základe už uvádzaných inštitútov nahradiť väzbu a prepustiť

obžalovaného na slobodu.

Obžalovaný V. N. je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na

podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 2.8.2019, sp. zn. 2 Pv
61/18/8810. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2019 obžalovaný V. N. urobil vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku a následne okresný súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného
o vine zo spáchania skutku a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom priznal spáchanie skutku sa
nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s rozhodnutím o treste a rozhodnutím o zaistených veciach.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tak, že skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu
aj naďalej nasvedčujú tomu, že skutok bol spáchaný a vykazuje znaky obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172
ods. 1 písm. b), písm. c) , písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Vzhľadom na páchanie skutku závažného charakteru a počas dlhšieho časového obdobia, nadväzujúc
na zistenú závislosť obžalovaného, na konzum návykových látok, vyplývajúc zo znaleckého posudku
znalkyne z odboru psychiatria, okresný súd konštatoval, že je u obžalovaného naďalej daný väzobný
dôvod v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. tak ako bol konštatovaný aj doposiaľ.

Okresný súd vychádzajúc aj z dôvodov vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4
Tos/74/2019 zo dňa 28.8.2019 uviedol, že u obžalovaného sa jedná vzhľadom na charakter tejto trestnej
činnosti o závažnú trestnú činnosť, ktorej charakter je vyjadrený aj trestnou sadzbou, ako aj obdobím
páchania trestnej činnosti a vo vzťahu k viacerým osobám. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal
za to, že väzbu nie je možné nahradiť žiadnym z navrhovaných inštitútov obžalovaným, teda ani prijatím

písomného sľubu, zárukou dôveryhodných osôb, ani dohľadom probačného a mediačného úradníka
v zmysle ustanovení § 80 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. Iné skutočnosti uvádzané obžalovaným ako
dôvody na jeho prepustenie z väzby na slobodu, okresný súd považoval pre vyhovenie jeho žiadosti
za právne irelevantné.

Keďže sťažnostný súd sa plne stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, preto v ďalšom poukazuje
na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v
podrobnostiach naň odkazuje.

Záverom k nahradeniu väzby zabezpečovacími inštitútmi krajský súd uvádza, že súd, ktorý posudzuje

možnosti nahradenia väzby inštitútmi uvedenými v § 80 ods. 1 Tr. por., vždy musí zohľadniť to, či
charakterové a osobné pomery podozrivej osoby zaručujú, že v prípade jej prepustenia uvedená osoba
svojím konaním zaručí, že nahradenie väzby splní účel, ktorý je tým sledovaný. Krajský súd dodáva,
že dohovor ani judikatúra súdu neukladajú povinnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu
nahradiť väzbu obžalovaného, ale im poskytuje len takúto možnosť. V danom prípade s prihliadnutím

na povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je obžalovaný trestne stíhaný, ani krajský súd v tomto
štádiu konania nepovažuje nahradenie väzby za dostatočný, pretože substitučný inštitút (nahradenie
väzby zárukou ponúknutou dôveryhodnou osobou, písomným sľubom, dohľadom probačného a
mediačného úradníka) neodstraňuje obavu, že v prípade prepustenia na slobodu by obžalovaný
nemohol pokračovať v protispoločenskej činnosti. Ide o obžalovaného, ktorý páchal trestnú činnosť

závažného charakteru, počas dlhého časového obdobia, je sám užívateľom pervitínu s počínajúcou
závislosťou. Na základe vyššie uvedených skutočností potom krajský súd vyhodnotil rozhodnutie
okresnéhosúduzasprávneazákonnéanenahradilväzbuvyššiecitovanýmizabezpečovacímiinštitútmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd zamietol sťažnosť obžalovaného V. N. ako

nedôvodnú.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.