Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320202749
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4320202749.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom 816 47 Bratislava,

Čulenova 6, IČO: 36 361 518, v konaní zast.: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 890 240, proti žalovanej: O., o zaplatenie 728,20 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam
Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 728,20 eur a to v opakujúcim sa a
v budúcnosti splatných splátkach po 10 eur mesačne, ktoré je žalovaná povinná platiť žalobcovi do
posledného dňa toho- ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom
rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2020 žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal
žalovanú žalobcovi zaplatiť sumu 728,20 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
dňa 5.12.2018 vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese E., pričom bol zistený neoprávnený
odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, t.j. odoberanie energie bez zmluvného

vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. XXXXXX.
Listom zo dňa 10.12.2018 zaslal žalobca žalovanej výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovanú na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia výzvy, pričom jej
ponúkol možnosť odpustenia 15 % dlhu v prípade úhrady do 18.1.2019 resp. možnosť splatiť dlh v
splátkach. Súčasťou výzvy bol Protokol č. XXXXXX

12C/20/2020

a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. XXXXXXXXXX. Výška dlhu- škody
bola vo výške 728,20 eur.

2. Súd dňa 26.5.2020 pod sp.zn. 12C/20/2020-29 vydal platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu
podala žalovaná odpor s odôvodnením, že dom, kde bol zistený neoprávnený odber užíva so súhlasom
sesternice manžela. Uviedla ďalej v odpore, že nevie kto narušil hlavný prívod elektriny, nie je technicky

zdatná a vôbec nevedela o tom, že niekto narušil hlavný prívod a tak bola odoberaná elektrina v
dome č. XXX, v ktorom býva. Súd uznesením č.k. 12C/20/2020-36 zo dňa 15.6.2020 v zmysle §
267 ods. 3 CSP zrušil platobný rozkaz zo dňa 26.5.2020. Uznesením č.k. 12C/20/2020-38 vyzval
žalobcu v zmysle § 167 ods. 3 CSP na vyjadrenie k odporu podaného žalovanou. Žalobca vo vyjadreníuviedol, že žalovaná v odpore priznala, že v dome - odbernom mieste býva a teda žalovaná je pasívne
legitimovaná. Skutočnosť, že majetkové pomery žalovanej a jej tvrdenie, že nie je technicky zdatná
nie sú dôvodmi, ktoré vyvracajú nárok žalobcu uplatnený v žalobe. Uznesením č.k. 12C/20/2020- 54

súd vyzval žalovanú v zmysle § 167 ods. 4 CSP na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Žalovanej bolo
uznesenie č.k. 12C/20/2020-54 doručené dňa 20.7.2020. Žalovaná sa nevyjadrila.

3. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaná. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že trvá na predmetnej žalobe, pridržiavajúc sa písomných vyjadrení. Žalovaná uviedla,

že žalovanú pohľadávku uznáva čo do výšky i dôvodu, avšak vzhľadom k jej finančným možnostiam
žiadala, aby jej bolo povolené žalovanú pohľadávku žalobcovi splácať v splátkach 10-15 eur mesačne,
nakoľko je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 154,90 eur, je nemajetná, má zvýšené náklady
spojené so zdravotným stavom v priemere 6 eur mesačne, uhrádza vlastníkovi domu č. XXX za odber
elektrickej energie 15 eur mesačne. Zo svojho príjmu hradí DIGI vo výške 16,40 eur. Nakoľko jej
dôchodok je nízky, poberá z ÚPSVaR sociálny príspevok vo výške 18,10 eur mesačne. Právny zástupca

žalobcu uviedol, že rozhodnutie o výške splátok ponecháva na úvahu súdu, poukázal na skutočnosť,
že odo dňa zistenia neoprávneného odberu nedošlo zo strany žalovanej ani len k čiastočnému plneniu,
ako aj výšku uplatneného nároku.

4. Súd vykonal dokazovanie žalobou čl. 1-4, splnomocnením čl. 5, protokolom o zistení neoprávneného

odberu čl. 8, výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom čl. 9, výpočtom škody
spôsobenej neoprávneným odberom + prílohou čl. 10, predžalobnou výzvou čl. 13, doručenkou
čl. 14,15, platobným rozkazom čl. 29, odporom proti PR čl. 34, uznesením čl. 36, uznesením čl.
38, vyjadrením žalobcu čl. 45-46, uznesením čl. 49, rozhodnutím sociálnej poisťovne, platobným
dokladom SIPO, platobným príkazom na výplatu sociálnych dávok a ústrižkom poštovej poukážky a

zistil nasledovný skutkový a právny stav :

5. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete v zmysle § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. vykonal
dňa 5.12.2018 kontrolu odberného miesta domu č. XXX E. a to poverenými zamestnancami žalobcu,
ktorou bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu v dôsledku porušenia

zabezpečenia proti neoprávnenejmanipulácii,ktorúskutočnosťžalobcapreukázalProtokolomozistení
neoprávneného odberu ( č. záznamu XXXXXX), v ktorom uviedol pri podpise neoprávneného odberu
( bod 4 Protokolu) „Z narušeného hlavného prívodu na dome č. XXX bola odoberaná elektrická

12C/20/2020

energia do domu č. XXX „. Počas kontroly bola prítomná žalovaná, ktorá uvedený Protokol podpísala.

6. Podľa § 46 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého platí : 1./ neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

meraný určený meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii a ktorá nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
alebo určeným meradlom , ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.

7. Pri neoprávnenom odbere elektriny, je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne

vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i/.

8. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie zaznamenaný určeným meradlom, na

ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo
nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom sústavy je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť a teda odberateľ elektrickej
energie je zodpovedaný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne
právo nepovoľuje a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení.

9. Podľa § 420 ods. 1 O.Z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.10. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 5.12.2018 na odbernom mieste
E. bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu, v dôsledku porušenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktorá skutočnosť bola potvrdená z vyhotoveného

protokolu 25.12.2018.

11. Žalobcovi tak vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie za obdobie
od 6.6.2018 do 5.12.2018, ktorá bola vypočítaná v súlade s § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny, ktorý znie : „Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny
sa vypočítala vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny
učenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2“, ako bolo preukázané
aj výpočtom škody - Príloha č. 1 - detail pre výpočet škody ( čl. 10).

12. Podľa§151ods.1CSP, skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú

za nesporné.

13. S poukazom na vykonané dokazovanie a predložené dôkazy, ako aj vyjadrenie žalovanej, ktorá
žalovanú pohľadávku uznala čo do výšky a dôvodu, súd v zmysle § 151 CSP žalobe ako dôvodne
podanej vyhovel. Žalovaná žiadala, aby súd poukazom na jej finančné možnosti jej povolil splácať

žalovanú pohľadávku v splátkach vo výške 10 - 15 eur mesačne.
12C/20/2020
14. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
15. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
16. Z predložených dôkazov žalovanou mal súd za preukázané, že žalovaná poberá starobný dôchodok
vo výške 154,90 eur ( čl. 64), sociálnu dávku z ÚPSVaR vo výške 18,10 eur ( čl. 65), hradí DIGI:

Služby, poplatky 16,40 eur, má náklady spojené so zdravotným stavom. S poukazom na preukázané
sociálne pomery žalovanej súd povolil žalovanej žalovanú pohľadávku splácať vo výške 10 eur mesačne
z dôvodu, že preukázateľne žalovaná nie je schopná, ako sociálne odkázaná vyššie splátky uhrádzať,
a to v pravidelných mesačných splátkach do posledného dňa toho - ktorého mesiaca s účinnosťou
od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného

zaplatenia, pod hrozbou výhody splátok ( výrok I).

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu súd mu priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške trov konania rozhodne
súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
12C/20/2020

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).