Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. október 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205840
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717205840.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu:

N. U., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor
Šafranko, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 059 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému:
WM Consulting & Communication s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Roman Kvasnica a Partneri s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa
24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.280,65 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiťžalobkynisumu640,32eurdo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žiadna zo stránn e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 2.5.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.5.2017, domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 1.280,65 eur a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnila tým,
že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, sp. zn. 7C/285/2015 bola v postavení
spotrebiteľky úspešná a terajší žalovaný voči nej uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 1.280,65 eur

s tým, že Okresný súd Poprad žalobu zamietol. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 29.9.2016.
Žalobou si uplatnila satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, keďže svoje práva musela brániť
v pôvodnom konaní.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva a žalobu
považuje za nedôvodnú, pretože nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa v žiadnom súdnom konaní neuplatnila porušenie práva alebo

povinnosti podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa alebo iného predpisu. Je zrejmé, že v pôvodnom
súdnom konaní žalobkyňa neuplatňovala žiadne porušenie práva alebo povinnosti, pretože mala
postavenie žalovaného a žalovaný si uplatňoval právo na zaplatenie sumy 1.280,65 eur. Poukázal
na skutočnosť, že ich spoločnosť nemala vo vzťahu k žalobkyni nikdy postavenie predávajúceho. So
žalobkyňou nemali nikdy uzatvorenú zmluvu a zmluva, z ktorej sa domáhali plnenia v pôvodnom konaní,
bola uzatvorená medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou a.s.. Ich spoločnosť z tejto zmluvy, len
postúpením nadobudla pohľadávku, ktorú následne uplatnila vo svojom mene a na svoj účet na súde v

pôvodnom konaní. Ďalej poukázal, že uplatnenie práva na súde je realizáciou práva na súdnu ochranu
zaručenú Ústavou SR a nemôže predstavovať porušenie práva žalobkyne. Navrhol žalobu zamietnuť
a nesúhlasil, ak by aj žalobkyňa mala právo na primerané finančné zadosťučinenie, mal za to, že
požadovaná suma nie je primeraná.Na pojednávaní dňa 6.9.2018 žalobkyňa uviedla, že na základe poslednej úspešnosti na súde podala
túto žalobu. Pohľadávku brali s manželom, asi pred 10 rokmi, keď bola tehotná a neskôr prišli do

problémov. Ostala doma, manžel robil aj nerobil, zadĺžila sa ešte kvôli nemu aj inými dlžobami. Úvermi
sa snažila splácať úvery manželove, a aj z nich žili. Potom prišlo druhé dieťa a bolo ešte horšie. Dieťa
nemalo ani rok a musela ísť do práce. Keď prišla výplata, či jej alebo manželova, chcela podeliť peniaze
na ich úvery, či manželove. Chcela len poukázať na to, že si zaslúži peniaze za život s manželom.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že podaná žaloba vyplýva z úspechu z pôvodného
konania, v ktorom súd dospel k záveru, že zo strany právneho predchodcu žalovaného, došlo k
porušeniu spotrebiteľského práva v tom, že neuviedol všetky povinné náležitosti. Keďže súd považoval
v pôvodnom konaní postúpenie pohľadávky za neplatné, žalobu zamietol a teda takýto právny stav nie
je možné nijakým spôsobom revidovať, okrem obnovy konania a už vôbec nie je možné právny záver
voči žalovanému v 1./ rade vzťahovať na žalovanú v 2./ rade, ktorá nesporne preukázala porušenie

spotrebiteľského práva. Uviedol, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni bol v právnom vzťahu platne
a teda, keďže si uplatnil z tohto právneho vzťahu sumu 1.280,65 eur, žaloba o primerané finančné
zadosťučinenie znie proti nemu, keďže iba proti žalovanému žalobkyňa preukázala porušenie svojich
práv na súde. Mal za to, že právny základ je daný a že platne žalovaný vstúpil do práv a povinností
namiesto pôvodného veriteľa, teda žaloval aj s rizikom, že v prípade, ak bude neúspešný, môže

žalobkyňa využiť právo na podanie práve tejto žaloby. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. V súvislosti
s uplatňovanou výškou v predmetnom konaní poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by žalovaný bol
úspešný v pôvodnom konaní, v podstate by získal sumu 1.280,65 eur, ale úspešný nebol a chcel sa
bezdôvodne obohatiť, pretože nemal na to právny nárok, právny dôvod.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že porušením práv žalobkyne došlo zo strany
Slovenskej sporiteľne a.s. neuvedením všetkých zákonných náležitostí zmluvy o úvere. Žalovaný však
nie je univerzálnym právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne a.s., teda nie je porušovateľom práva.
Žalovaný so Slovenskou sporiteľňou a.s. uzatvoril iba Zmluvu o postúpení pohľadávok a následkom
postúpenia pohľadávky sa žalovaný nestal zmluvnou stranou tejto zmluvy, ale nadobudol len právo

na peňažné plnenie, vyplývajúce z tejto zmluvy (zo zmluvy o postúpení). Všetky ostatné povinnosti
vyplývajúce z tejto zmluvy zostali nezmenené a ostali v Slovenskej sporiteľni a.s., ako zmluvnej strany.

Z vykonaného dokazovania a z listinných dôkazov, najmä rozsudku č.k. 7C/285/2015 - 96 zo dňa
12.2.2016, uznesenia č.k. 3Co/261/2016 - 118, rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/158/2017

- 169, zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/285/2015 bolo vedené konanie, v ktorom žalobca WM Consulting
& Communication s.r.o. žaloval B. U. ako žalovaného v 1 rade a žalobkyňu N. U., ako žalovanú v
2.rade, o zaplatenie sumy 1.280,65 eur s príslušenstvom. Právny predchodca Slovenská sporiteľňa

a.s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.5.2008 poskytla žalovaným
úver vo výške 1.659,69 eur (50.000,- Sk). Žalovaní sa zaviazali tento úver spoločne a nerozdielne
splácať v 60-tich pravidelných mesačných splátkach, po 39,23 eur (1.182,- Sk). Dňa 25.9.2014 bola
pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovaným Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená
na žalobcu(v pôvodnom konaní). Súd žalobu zamietol z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že

žalovaní uhradili sumu 1.597,12 eur (48.114,84 Sk). V skutočnosti však nebola im poskytnutá suma
1.659,69eur(50.000,-Sk),pretožezaspracovanieúverubolipovinnízaplatiťpoplatok63,03eur(1.899,-
Sk), ktorý bol uhradený z prostriedkov úveru. V skutočnosti obdržali sumu 1596,60 eur (48.101, Sk)
a za takejto situácie bol už úver splatený a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Teda záverom bolo, že
zmluva neobsahuje sumu, ktorú by v konečnom dôsledku mali spotrebitelia zaplatiť a teda nemal by byť

spotrebiteľ zavádzaný problematickými údajmi, z ktorých nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné
navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda aj celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude
povinný veriteľovi vrátiť. V zmluve o splátkovom úvere bola stanovená výška úveru vo výške 1659,69
eur (50.000,- Sk), ďalej je tam stanovená výška splátky istiny vo výške 1.182,- Sk (39,23 eur), v 60-
tich splátkach, čo predstavuje sumu 70.920,- Sk (2.354,11 eur). Voči tomuto rozsudku podal žalobca

odvolanie s tým, že Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok iba vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade a v
rozsahu zrušenia vec vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok
nadobudol v uvedenom procesnom štádiu právoplatnosť voči žalovanej v 1. rade (teraz žalobkyni).
Okresný súd Poprad, ako prvostupňový súd v pôvodnom konaní opätovne zamietol žalobu ale z dôvodu,že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu. Krajský súd v
Prešove rozsudkom zo dňa 5.4.2018 č.k. 3Co/158/2017 - 169 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu z
dôvodu,žežalobcanebolaktívnelegitimovanýnapodaniežaloby,keďženedošlokplatnémupostúpeniu

pohľadávky.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 4 ods. 2, 10 cit. zákona, predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho
dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo

osobitným predpisom, zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie
za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.

Podľa § 7 ods. 1, 5 cit. zákona, používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s
plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 9 cit. zákona, pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy

a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,

b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a
ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so
zreteľom na produkt,
d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ

želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo
predávajúceho,
e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu.

Súd mal za to, že žaloba je v časti dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa si
voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie jej spotrebiteľského práva v pôvodnom konaní vedenom
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/285/2015. V pôvodnom konaní bola žaloba zamietnutá.
Dôvodom bolo, že úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, keďže Slovenská sporiteľňa

a.s. uviedla nesprávny údaj týkajúci sa - nákladov vynaložených žalovanými na požičaný úver, a s
tým súvisiacu RPMN. Keďže RPMN nebolo správne uvedené, tak sa považuje akoby tento údaj v
zmluve nebol uvedený. Žalovaní boli povinní vrátiť dodávateľovi iba to čo im bolo poskytnuté - netto
úver. Keďže poskytnutý úver bol žalovanými zaplatený a žalobca žiadal náklady úveru, teda nárokpresahujúci poskytnutý úver, súd žalobu zamietol. Obaja žalovaní v pôvodnom konaní boli úspešní.
Prvostupňový súd v pôvodnom konaní uviedol, že v zmluve, ktorú uzatvorila žalobkyňa so svojím
manželoma Slovenskousporiteľňoua.s.,nebolauvedenásuma,koľkomáspotrebiteľskutočnezaplatiť.

Žalobkyňasavpredmetnomkonanídomáhaprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške1.280,65
eur, teda takej sumy, na akú žaloval v pôvodnom konaní žalovaný. Svoj nárok odôvodnila tým, že svoje
práva si musela brániť v pôvodnom konaní.

Súd mal za to, že spor vedený na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/285/2015 zasiahol do

súkromného a pracovného života žalobkyne. Keďže na žalovaného bola postúpená pohľadávka, ktorú
prevzal Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2014, prevzal tak aj všetky práva a povinnosti,
ktoré súvisia s vymáhanou pohľadávkou. Žalovanému vyplýva zákonná povinnosť v zmysle vyššie
citovaného zákona § 53 ods. 1 OZ a to, že dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na
základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Týmto došlo k situácii, ktorá vyžaduje poskytnutie ochrany vyššieho stupňa vo forme sankčného postihu
odrážajúceho prostriedku voči žalovanému, ktorý porušil spotrebiteľské práva žalobkyne a domáhal
sa neoprávneného plnenia. Preto výška 640,32 eur polovicu, ktorú žiada žalobkyňa, súd považuje za
primerané finančné zadosťučinenie, ktoré má plniť všetky funkcie ochrany spotrebiteľa v zmysle § 3 ods.
5 a § 4 ods. 2, 10 a § 9 písm. e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ide o závažné porušenie

povinnosti na strane žalovaného s agresívnou praktikou domáhať sa nelegálneho plnenia od žalobkyne
ako spotrebiteľa. V zmluve boli uvedené skresľujúce informácie pre poskytnutie celého úveru a vrátenie
úveru aj s nákladmi. Spotrebiteľ má právo žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na
súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. V
tomto prípade žalovaný, ako právny nástupca dodávateľa. Hypotéza citovanej právnej normy vyžaduje

splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame
vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je.
Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku

takejto ujmy. Preto sa súd bližšie nezaoberal rodinnými pomermi žalobkyne súvisiacimi s jej bývalým
manželom. Žalovaný resp. jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach bola nepochybná. S poukazom na
vyššie uvedené súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo
strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domáhala na súde, jej priznanie finančného

zadosťučinenia je čiastočne dôvodné.

Prirozhodovaníonárokunafinančnézadosťučineniejepotrebnéprihliadaťnaokolnostiprípadu.Zmluva
je dvojstranný právny úkon a právoplatným rozsudkom bolo jednoznačne uznané, že právny predchodca
žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel žalobkyni nepravdivé informácie.

Právny predchodca žalovaného ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov má poznať
zákonnú úpravu poskytovania úverov, vrátane všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje. Napriek tomu
ním vopred pripravená formulárová zmluva neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo
žalobkyňa ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla. Žalovaný v tomto konaní pohľadávku vzniknutú z takto
koncipovanej zmluvy spolu so všetkými právami a povinnosťami odkúpil a domáhal sa jej zaplatenia

uplatnením pred súdom.

Pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia súd je toho názoru, že primeraná povahe
a rozsahu porušenia práva žalobkyne je suma polovica z uplatnenej sumy. Žalovaní v pôvodnom
konaní boli dvaja, vtedy ešte manželia, v súčasnosti rozvedení. Prisúdená suma zodpovedá svojmu

účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľom. Súd mal za to, že ak by neexistovala ochrana spotrebiteľa v pôvodnom konaní, museli
by zaplatiť s bývalým manželom celú žalovanú sumu a žalovaný by ju poškodil tým, že by ju vymáhal.
Poskytnutie finančnej služby a plnenie, ktoré od žalobkyne požadoval žalovaný v pôvodnom konaní,
nebolo zákonné a žalobkyni tak bola spôsobená ujma tým, že znášala stav právnej neistoty až do

právoplatného rozhodnutia vo veci v pôvodnom konaní. Žalobkyňa bola vystavená neplatným zmluvným
podmienkam a právnej neistote a zo strany právneho predchodcu žalovaného jej bola poskytnutá vadna
služba, pričom za porušenie týchto práv zodpovedá žalovaný. Teda súd mal za to, že na úspešné
uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná v 50 % a s prihliadnutím na ten istý úspech žalovaného, súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.