Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Mária Červenáková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Csp/225/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213103
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4317213103.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: V. B.,

I. X.X.XXXX, Z. N. XXX, XXX XX N., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., IČO: 47233516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy a
iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2014, Dohoda
o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015 a Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, sú neplatné.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy
XXXXXXXXXXzodňa15.05.2014,č.zmluvyXXXXXXXXXXzodňa22.01.2015ač.zmluvy8500100022
zo dňa 22.01.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX
zo dňa 15.05.2014, zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015 a zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa

22.01.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaný pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná
a určil, že úvery č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov
pre absenciu povinných náležitostí v úverových zmluvách. Uviedol, že so žalovaným uzavrel úverový
právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú
typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2014,
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015. Považuje zmluvu za
problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov

sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V
zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými
kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská
doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy,
ktoré znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo

mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej
únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka). V tomto smere v podanej žalobe poukázal žalobca na rozhodnutie Súdneho dvora EÚnapr. rozsudok z 27.júna 2000, Océano Grupo Editoral a Salvat Editoréz, C-240/98 - C244/98, Zb. s.
I-1491, bod 25, rozsudok C-24/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editoral SA proti Roció Murciano
Quinterol. V čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré

sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom
EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť
jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s
kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Žalobca žiadal, aby súd
podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej moci a povinnosti.

2. Spolu so žalobou zároveň žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia -dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia
veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľ žalobcu DELTA NZ TRANZ spol. s
r.o. je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Okresný

súd Levice uznesením zo dňa 18.9.2017 pod č.k. 7Csp/225/2017-27 návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 6.10.2017.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2018 k podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že pred
Okresným súdom Levice sa od sp. zn. 9Csp/225/2017 vedie konanie, v ktorom žalobca sa o.i. domáha

vydania bezdôvodného obohatenia, určenia neplatnosti zmlúv a bezúročnosti úverov. Žalovaný namieta
preto, že žalobca neprípustne a duplicitne opakuje v podanej žalobe návrh, ktorý už raz uplatňoval
a ohľadne ktorého došlo k zastaveniu konania. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhujú vykonať
oboznámenie so spisom vo vyššie uvedenej veci. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o neprijateľnom
charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy, neobstojí, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný

spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Žiadny právny predpis účinný
v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, Č. XXXXXXXXXX a číslo
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), a ani v súčasnosti neuvádza, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo
mzdy je neprípustné. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa
odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú

nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje/
preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS. Dňa 23.12.2015
nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských
úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je
možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Žalovaný uvádza,

že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k
úhrade splátok úveru. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou.
Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia
právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie
dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom

vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí
tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej
zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca ako
záujemca o úver bol poučený (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný
uzavrieť,ženejdeopodmienkupreposkytnutieúverualebosamotnéuzavretiezmluvyospotrebiteľskom

úvere. Zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod
III.). Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy, akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené
sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred
jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky,

ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda: dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy
uzavretá na samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uzavrieť nemusel. Žalovaný tieto
skutočnosti opakovane v jej texte uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o
tom, ako odmietnutie môže vykonať, dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch
jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už

nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie
je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému
splácaniu pohľadávky. Tvrdia, že táto informácia je nielen korektná (uvádza všetky skutočnosti a
dôsledky), ale postačujúca k tomu, aby si priemerne uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok odôsledkoch jej uzavretia. Podporne poukázal žalovaný aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.
6Co/142/2016, ako i na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Co/236/2016-63. Žalovaný
poprel aj argumentáciu v oblasti údajnej neurčitosti vymedzenia pohľadávky. Všetky pohľadávky sú

kauzálne spojené/prepojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom
úvere. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale
môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Určitosť
právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na základe ktorého sa dá posúdiť,
aký je obsah vzájomných práv a povinností. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka

konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy
pri označení pohľadávky teda vymedzuje aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na
základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu
je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Poukázal na rozsudok Okresného súdu v Prešove, č.k.
9C/171/2015. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok,
určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí, a to bez uvedenia

akejkoľvek skutočnosti, na základe ktorej sa uvedeného rozhodnutia domáha. Vzhľadom na skutočnosti
opísané vyššie a týkajúce sa konania vedeného pred OS Levice pod sp.zn. 9Csp/225/2017, žalovaný
žiada podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

4. K vyjadreniu žalovaného žalobca reagoval replikou, kde zotrval na svojich tvrdeniach v žalobe, tvrdí,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Vyjadrenie žalovaného pôsobí na neho zmätočne. Má za to,
že jedine súd má v kompetencii určiť, či tu právo je alebo nie je a vyniesť rozhodnutie, či úver je alebo
nie je bezúročný a bez poplatkov. V konaní vedenom na OS Levice pod sp. zn. 9Csp/225/2017 bolo
dňa 9.2.2018 rozhodnuté. Žiadal, aby súd podanej žalobe tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti v

plnom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu i napriek výzve súdu nereagoval.

6.OkresnýsúdLevicenapojednávanídňa23.9.2020rozhodolvzmysle§180CSPvneprítomnostistrán

sporu, ktoré mali doručenie riadne vykázané. Žalobca neúčasť písomne neospravedlnil, pojednávanie
nežiadal odročil z dôležitého dôvodu. Žalovaný neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil s vykonaním
pojednávania v jeho neprítomnosti.

7. Na základe prevedeného dokazovania oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, písomnými

vyjadreniami strán sporu, súd zistil tento skutkový a právny stav:

8. Z listiny nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2014 žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového
úveru s úverovým limitom 1 200,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane

úrokov): 68,12 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru): 2 452,32 Eur, predpokladaná RPMN za úver: 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,00 %,
priemerná RPMN za úver: 46,30 %. Účel čerpania úveru: zariadenie domácnosti. V časti predmetného
formulára sa pod bodom 6 nachádzajú „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ - dopísané
perom - poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1 200, splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná

splátka (vrátane úrokov) 68,12, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 452,32, RPMN za úver:
69,55 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,00 %, priemerná RPMN za úver: 46,30 %, ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania 5,25 %. Žalobca zmluvu podpísal dňa 6.5.2014, žalovaný dňa 15.5.2014.

9. Zároveň dňa 15.5.2014 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú Dohodu o

zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť
voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 200,00 Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti
voči dlžníkovi dojednali predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od zamestnávateľa.
Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné

zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti
vo výške 68,12 Eur mesačne a to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že
všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Žalobca vyhlásil,že si je vedomí, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere.

10. Z listiny nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015 žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového
úveru s úverovým limitom 840,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane
úrokov): 26,56 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru): 1199,52 Eur, predpokladaná RPMN za úver: 26,17 %, ročná úroková sadzba úveru: 18,08

%, priemerná RPMN za úver: 36,30 %. Účel čerpania úveru: kúpa/oprava auta. V časti predmetného
formulára sa pod bodom 6 nachádzajú „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ - dopísané
perom - poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 840, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná
splátka (vrátane úrokov) 26,56, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1199,52, RPMN za úver: 25,71
%, ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %, priemerná RPMN za úver: 36,30 %, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,05 %. Žalobca zmluvu podpísal dňa 19.1.2015, žalovaný dňa 22.1.2015.

11. Zároveň dňa 22.1.2015 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú Dohodu
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť
voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 840,00 Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti voči

dlžníkovi dojednali predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od zamestnávateľa.
Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné
zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti
vo výške 45,91 Eur mesačne a to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že
všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Žalobca vyhlásil,

že si je vedomí, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere.

12. Z listiny nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015 žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového

úveru s úverovým limitom 840,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane
úrokov): 26,56 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru): 1199,52 Eur, predpokladaná RPMN za úver: 26,17 %, ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %,
priemerná RPMN za úver: 36,30 %. Účel čerpania úveru: bez uvedenia účelu. V časti predmetného
formulára sa pod bodom 6 nachádzajú „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ - dopísané

perom - poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 840, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná
splátka (vrátane úrokov) 26,56, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1199,52, RPMN za úver: 25,71
%, ročná úroková sadzba úveru: 18,08 %, priemerná RPMN za úver: 36,30 %, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,05 %. Žalobca zmluvu podpísal dňa 19.1.2015, žalovaný dňa 22.1.2015.

13. Zároveň dňa 22.1.2015 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako spoločnosť osobitnú Dohodu
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bude mať spoločnosť
voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že mu poskytne na základe žiadosti o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 840,00 Eur a ako zabezpečenie pohľadávok spoločnosti voči
dlžníkovi dojednali predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od zamestnávateľa.

Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné
zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na účet spoločnosti
vo výške 45,91 Eur mesačne a to do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že
všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Žalobca vyhlásil,
že si je vedomí, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o

revolvingovom úvere.

14. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 9Csp/225/2017 viedlo konanie vo veci žalobcu: V. B., I..
X.X.XXXX, Z. N. XXX, E.. Q. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. XX, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.

Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47233516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 2 513,54 a
iné. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 9.2.2018 pod č.k. 9Csp/225/2017-134 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1 962,62 Eur do troch dní od právoplatnosti (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný (výrok II.). Ovýške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok
III.). Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok 117,50 Eur (výrok IV.). Konanie v časti o zaplatenie
550,92 Eur, o určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a určenie, že zmluvy o revolvingovom

úvere sú bezúročné a bez poplatkov zastavil (výrok V.). Predmetom konania boli zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 15.5.2014, č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.1.2015 a
č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.1.2015. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v
časti výrokov I. - IV., žiadal v uvedených častiach rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Nitre ako

odvolací súd rozsudkom zo dňa 3.12.2019 pod č.k. 12Co/113/2018-182 rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku I. vo veci samej potvrdil (výrok I.). Odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II. a III. zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o súdnom poplatku potvrdil s tým, že žalovaný
je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 117,50 Eur na účet Okresného súdu Levice do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

(výrok IV). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2020.

15. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o písm. c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo písm. d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva

z osobitného predpisu.

16. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

17. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 52 Obč. zák. (v znení účinnom k 15.5.2014 i 22.1.2015) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 53 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.

21. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 551 Obč. zák. (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.23. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

24. Keďže žalobca vo svojej žalobe uplatnil určovaciu žalobu, súd v prvom rade skúmal, či mal žalobca
naliehavý právny záujem. Žalobca sa vo svojej žalobe domáha určenia, že úver je bezúročný a

bezpoplatkový ako i, že zmluvy o úvere sú neplatné, pričom ide o žalobu na určenie, či tu právo je alebo
nie je podľa § 137 písm. c) CSP a zároveň sa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy,
kde ide o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP.

25. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej
tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne.

Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď
na túto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak odpoveď záporná má
viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania.

26.Žalobcasapodanoužaloboudomáhaurčiť,žeDohodaozrážkachzomzdyč.zmluvyXXXXXXXXXX
zo dňa 15.5.2014, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2015 a č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa
22.1.2015 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Súd skúmal, či u žalobcu existuje
naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Súd konštatuje, že v konaní žalobca preukázal naliehavý
právny záujem na podaní tejto žaloby. Právne postavenie žalobcu by bolo bez rozhodnutia súdu o

tejto určovacej žaloby neisté, pretože mimosúdnym vymáhaním nároku žalovaného ako veriteľa bez
existencie exekučného titulu dochádza k poškodeniu majetku žalobcu, keďže na základe uzatvorenej
dohodyozrážkachzomzdyveriteľmôževymáhaťnímurčenýavyčíslenýdlhatobezpredchádzajúceho
riadneho súdneho konania, v ktorom by žalobca mohol prípadne uplatniť svoju obranu voči vymáhaným
nárokom.

27.Dohodaozrážkachzomzdyazinýchpríjmovbolamedzistranamisporuuzavretádňa15.5.2014(Č..
XXXXXXXXXX) F. X. XX.X.XXXX (Č.. XXXXXXXXXX F. Č.. XXXXXXXXXX) za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Všetky sú vo forme formulára, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo

strany žalovaného veriteľa. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne
siahnuť na majetok dlžníka za poskytnutie úveru. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Žalovaný podľa údajov Obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým
spôsobom a žalobca úverové prostriedky nepoužil na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Podľa ustálenej judikatúry

vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27.
júna 2000 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C - 240/8 až C-244/98, Zb. s. I - 4941, bod 25, a

z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C - 168/05, Zb. s. I - 10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 37).

28. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. RozsudokC-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného
účinku. Na zdôraznenie tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej

komisie vo veci C-30/12, O. W.POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom
zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu

vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a
14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v

tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania
zrážok z dlžníkovej mzdy.“

29. Ako už bolo uvedené v deň podpisu všetkých troch zmluúv o revolvingovom úvere žalobca podpísal
na samostatnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného,

že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená ako samostatný právny dokument a teda nejde o
neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o zrážkach zo mzdy
nadväzuje na predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu a predstavuje jednu z foriem zabezpečovacieho
prostriedku peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné
ustanoveniaoprávnychúkonoch.Musíobsahovaťoznačeniepohľadávkyouspokojeniektorejide,výšku

dohodnutých zrážok, platiteľa mzdy. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v daných dohodách je
neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2
ods. 2 Obč. zák. v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké

postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nemôže byť vo vzťahu nadradenosti a neprislúcha mu
právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú
realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Dohody neobsahujú údaje, na uspokojenie akej
konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané. Nebolo jasne a určite
koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená týmito dohodami. Je

preukázané, že dohody o zrážkach zo mzdy boli podpísané v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere,
pritom je nepochybné, že v deň uzavretia Zmluvy o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku,
ktorú má táto dohoda o zrážkach zabezpečovať. Rovnako v konaní nebolo preukázané, pritom dôkazné
bremeno bolo na žalovanom, aby spotrebiteľ bol v zmysle § 5a ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť,

kedy v zmysle cit. právneho predpisu je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky neprípustné. To,
že k poučeniu žalobcu nedošlo vyplýva z jeho tvrdenia, že v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť
zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu
dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v
Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých

zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia
nezávislýmsúdom.Súdpoukazujenaustanovenie§53ods.3Obč.zák.,zktoréhovyplýva,žejetopráve
dodávateľ, ktorý v prípade, ak nepreukáže opak, potom sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ním a
spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, avšak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného jednoznačne taktiež vyplýva, že v danom prípade nešlo o
individuálne dojednané dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný poukázal na to, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 551 Obč. zák., je zákonom prípustný
spôsob, ktorým sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru, s čím treba
súhlasiť, na druhej strane však žalovaný realizovaním dohody mohol získať na úkor žalobcu finančné

prostriedky bez toho, aby mohol žalobca u svojho zamestnávateľa dosiahnuť ukončenie zrážok, pričom
však nepreukázal, že táto dohoda bola dobrovoľná. Pod pojmom „individuálne“ je potrebné rozumieť
osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, pri ktorom každá zo strán môže ovplyvniť
obsah takejto dohody. Ak sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulovanéa spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia. Je
pravdou, že právna úprava v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 1.5.2014
zakotvila v ustanovení § 5a ods. 1, že je neprípustné, aby bolo uspokojenie pohľadávky alebo splnenie

záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy, okrem prípadu, že sa
táto nachádza na samostatnej listine a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, pričom mu
bola daná možnosť túto odmietnuť. I keď Dohoda bola vyhotovená v písomnej forme a na osobitnej
listine, avšak dlžník ako spotrebiteľ nebol preukázateľne poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nebolo
preukázané, že bol oboznámený s tým, že má možnosť odmietnuť uzavretie Dohody o zrážkach zo

mzdy i keď táto skutočnosť v predmetnej dohode bola uvedená.

30. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich

pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010 - 110.98, 113, 179, ktorým v bode
9 Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ
je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo

mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a
spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide
preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

31. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s

požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť túto klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Obč. zák.) aj keď má základ
v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami,
ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej
kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré

mu prípadne neprináleží.

32. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa
aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl resp. neplatných právnych
úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa

takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Je neprijateľné, aby žalovaný v budúcnosti a bez prejavu
vôle žalobcu jednoznačne určil, aká konkrétna pohľadávka (predstavujúca výšku istiny, úroku, sankcií,
poplatku za služby) zo zmluvy bude zrážaná zo mzdy žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
akcesorický vzťah, ktorý má zabezpečiť konkrétnu pohľadávku vo výške uvedenej v písomnej dohode,

čo v danom prípade absentuje. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel
a vo výroku I. tohto rozsudku určil, že dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté so žalovaným sú neplatné.

33. V čase rozhodovania súdu je v platnosti novela zákona č. 129/2010 Z.z. vykonaná zákonom č.
279/2017 Z.z. (účinná od 1.1.2018), v ktorej zákonodarca v § 11 ods. 4 stanovil, že spotrebiteľ sa môže

pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobou. V zmysle citovanej právnej úpravy účinnej v čase
rozhodovania súdu v danej veci, naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je
potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu a teda umožňuje spotrebiteľovi domáhať
sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy ako i jej neplatnosti a to podaním žaloby.

34. Žalobca zároveň v podanej žalobe žiadal, aby súd určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo
dňa 15.05.2014, zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2015 a zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.01.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaný pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná
a určil, že úvery č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov

pre absenciu povinných náležitostí v úverových zmluvách. Tak, ako bolo uvedené v bode 14 tohto
rozsudku na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Csp/225/2017 sa viedlo konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na úkor žalobcu zo zmlúv o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX uzavretej 15.4.2014, číslo XXXXXXXXXX uzavretej 22.1.2015 a číslo XXXXXXXXXXuzavretej 22.1.2015. Súd v tomto konaní skúmal podmienky všetkých troch zmlúv o revolvingovom
úvere a dospel k záveru, že sú bezúročné a bez poplatkov. Keďže otázka platnosti zmluvy o úvere,
ako i jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť je vo vzťahu k otázke o vydanie bezdôvodného obohatenia

otázkou predbežnou, o čom už sa viedlo konanie pod sp. zn. 9Csp/225/2017, nie je žiadny dôvod, aby
súd samostatným výrokom rozsudku v tomto konaní (sp. zn. 7Csp/225/2017) určil, že úverové zmluvy
sú neplatné a bezúročné a bez poplatkov, aj keď s poukazom na § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 nie je
potrebné zo strany žalobcu preukazovať naliehavý právny záujem. Z uvedeného dôvodu súd podanú
žalobu v tejto časti zamietol.

35. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu a pomer úspechu a neúspechu strán sporu, súd v súlade
s ustanovením § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).

V Leviciach, dňa 23.9.2020

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.