Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 2T/114/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209010680
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1209010680.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Juhása a prísediacich

Mgr. Evy Pindjakovej a Mikuláša Péka v trestnej veci obžalovaného X. Q. T. Q.. pre zločin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v Bratislave na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18. augusta 2020 takto

r o z h o d o l :

X. X. Q., narodený XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom A. R. Č.. XX, Bratislava, prechodne bez
prihlásenia J. XX, V. F., slovenský štátny občan

X. Š. Q., narodený XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom C. X, I., slovenský štátny občan, toho času vo
výkone väzby v ÚVV Leopoldov v inej trestnej veci,

sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby Krajského prokurátora pre Bratislavu zo dňa 14.8.2009, sp. zn. 1 Kv 127/2007 pre zločin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona ktorého sa mali dopustiť tým, že
dňa 6.8.2007 v presne nezistenom čase po vzájomnej dohode ako konatelia spoločnosti U. L. s.r.o.
so sídlom Q., A. XX previedli na Katastrálnom úrade, Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava II, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v katastrálnom území Nové Mesto, obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto,
evidovanú Katastrálnym úradom v Bratislave, Správnou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava na liste

vlastníctva č. 2899 pre katastrálne územie Nové Mesto a to:
- dvojizbový byt č. X na X poschodí obytného domu na V. R.. V. XX v Bratislave, súpisné číslo obytného
domu XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné číslo XXXXX - Obytný dom V. Č.. XX, XX, XX,
- spoluvlastnícky podiel k bytu č. X na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu
súpisné číslo XXXX o veľkosti podielu 5680/165151,
- spoluvlastnícky podiel k bytu č. X na pozemku, na ktorom je bytový dom súpisné číslo 1322 postavený:
parcelné č. XXXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXXX/XXXXXX,

uzatvorením kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu medzi predávajúcim spot U. L. Q..J..H..
zastúpenou X. Q. a Š. Q. a kupujúcim F. X. na sumu 3 050 000,-Sk, hoci vedeli že predmetnú
nehnuteľnosť získala spoločnosť U. L. Q..J..H.. na základe podvodom uzatvorenej kúpnej zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k bytu s F. G. zo dňa 10.5.2007, na ktorej boli sfalšované podpisy vlastníka
bytu F. G., pričom pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona bolo podľa § 199 ods. 1
Tr. por. začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského

riaditeľstva PZ v Bratislave dňa 13.7.2007 pod číslom konania A.-XX/OVK-B.-XXXX následne dňa
21.9.2007 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie Y. D. a X. Z. pre zločin podvoduspolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, pričom X. Q. a Š. Q. tak konali
v snahe predaja tohto majetku, v snahe zmariť zaistenie uvedených nehnuteľností pre účely trestného
konania a v snahe zmariť náhradu škodu právnemu nástupcovi poškodeného F. G.,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský prokurátor pre Bratislavu podal dňa 12.08.2009 obžalobu na obžalovaných X. Q. T. Š. Q. pre
vyššie uvedený trestný čin /zločin/ s tým, že predseda senátu túto preskúmal, oboznámil sa s listinným
materiálom a vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaných X. Q. a Š.K. Q., svedkov
V. X., F. A.T. a F. X.. Čítaním so súhlasom procesných strán sa súd oboznámil s výpoveďami svedkov
Y. D., V. J., H. O., I. F., s konfrontáciou medzi obž. Q. a Y. D. T. H.. Q. T. Y. D.T.. Čítaním sa súd
oboznámil s listinnými dôkazmi - žiadosť o podanie informácie, vyrozumenie o spornosti platnosti
kúpnej zmluvy, kópia spisového materiálu A. XX/OVK-B.-XXXX, zápisy z účtovníctva, osobné posudky

obžalovaných. Následne senát vydal dňa 09.03.2013 rozsudok, ktorým oslobodil obžalovaných spod
obžaloby krajského prokurátora a to z dôvodu uvedeného v ustanovení § 285 odsek b/ Trestného
poriadku, nakoľko skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činom.

Na podklade podaného odvolania zo strany okresného prokurátora pre Bratislava II bola vec predložená

senátu Krajského súdu Bratislava, ktorý rozhodnutím sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 24.10.2013 na
neverejnom zasadnutí zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade rozhodnutia odvolacieho súdu, prvostupňový súd vykonal ďalšie dokazovanie v intenciách

rozhodnutia Krajského súdu Bratislava a vykonal výsluch svedkyne Y.Z. D., V. J.T. Ďalej oboznámil
listinné doklady, súd zabezpečil doplňujúce dôkazy k osobe obžalovaných tým, že si zabezpečil aktuálny
odpis z registra trestov, odpis registra priestupkov ako aj súdny spis Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorého podstatnú časť oboznámil na hlavnom pojednávaní. Súd nemohol
vykonať nariadený výsluch svedkyne H. O., ktorá medzičasom zomrela. Na podklade takto vykonaného

dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku skutkovým okolnostiam
Obžalovaný X. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo
spáchania zločinu, ktorý sa mu kladie za vinu. Uvedenú nehnuteľnosť kupovali ako spoločnosť U.
L., s.r.o., v súlade s predmetom podnikania, ktorého súčasťou je aj kúpa a predaj nehnuteľností.

Nehnuteľnosť kúpili od pána G., bola riadne prepísaná a zaevidovaná v katastri nehnuteľností. Dňa
06.08.2007 túto nehnuteľnosť predali na základe ponuky realitnej kancelárie F. X.. Realitná kancelária
obdržala za predaj aj províziu. Pri predaji bytu nemal žiadnu vedomosť o tom, že by táto nehnuteľnosť
pochádzala z trestnej činnosti. Na polícii bol vypočutý dňa 26.06.2007, 17.07.2007 a 02.08.2007 vo
veci zločinu vraždy. O skutočnosti, že zmluva o predaji bytu nebola podpísaná predávajúcim F. G., sa

dozvedel až písomným oznámením zo dňa 01.10.2007 pri odovzdávaní kúpnej ceny za byt bola okrem
pána G. prítomná aj Y. D..
Obžalovaný Š. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo
spáchania zločinu, ktorý sa mu kladie za vinu. Uvedenú nehnuteľnosť kupovali ako spoločnosť U.
L., Q..J..H.., v súlade s predmetom podnikania, ktorého súčasťou je aj kúpa a predaj nehnuteľností.

Nehnuteľnosť kúpili od pána G., bola riadne prepísaná a zaevidovaná v katastri nehnuteľností. Dňa
06.08.2007 túto nehnuteľnosť predali na základe ponuky realitnej kancelárie F. X.. Realitná kancelária
obdržala za predaj aj províziu. Pri predaji bytu nemal žiadnu vedomosť o tom, že by táto nehnuteľnosť
pochádzala z trestnej činnosti. Nepamätá si, že by mu niekto na polícii priamo povedal, že pán G.
nepodpísal osobne zmluvu o predaji bytu. Prvý krát sa o tejto skutočnosti dozvedel v októbri 2007, keď

dostali list od polície.
Svedkyňa F. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípade predaja tohto bytu
kontakt dostala asi 2 dni pred tým. Realitná kancelária jej nepovedala okolnosti ohľadne bytu. Kúpnu
zmluvu vyhotovovala realitná kancelária. Zálohu vyplatila v realitnej spoločnosti. Zvyšná suma sa platila
priamo v banke. Vklad do katastra zabezpečovala firma, ktorá pred tým vlastnila byt. Nepoznala osobne

pracovníčku realitnej kancelárie, iba s ňou bola pozrieť niekoľko bytov. Právne záležitosti ohľadne byturiešila realitná kancelária. Ako dôvod predaja bytu obžalovaní uviedli, že firma vlastí tento byt a chce ho
predať. Bližšie to neriešila, o pôvod bytu sa však zaujímala. Byt v súčasnosti vlastní a býva v ňom.
Svedok V. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 12.07.2007 vyťažoval

podozrivú Y. D., ktorá bola podozrivá z vraždy F. G.. Nakoľko uviedla, že na poškodenom spáchala
podvod predajom bytu bez jeho vedomia, bolo potrebné vypočuť aj osoby Q. a Q.. Svedok vyťažoval
podozrivého Q., vtedy mu aj oznámil, že byt kúpili od niekoho iného. O tejto skutočnosti napísal úradný
záznam, ktorý odovzdal vyšetrovateľovi. Tento záznam podpísal iba svedok.
Svedok F. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o skutočnosti, že

vyťažoval obžalovaného Q.. Ak by tak urobil, bol by o tejto skutočnosti spísaný úradný záznam.
Svedkyňa Y. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2019 odmietla vypovedať. Z uvedeného
dôvodu bola prečítaná jej svedecká výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedla, že bola dobrá
priateľka F. G.. Nakoľko mal nejaké dlžoby, chcela mu pomôcť a prostredníctvom pani Masarovičovej
ho nakontaktovala na pani O. a tá ho zoznámila s obžalovanými. Dohodli sa na predaji bytu. Vysvetlili
jej, že je potrebné, aby majiteľ bytu osobne podpísal zmluvy u notára. Notár však odmietol overiť

podpisy, nakoľko F. G. bol opitý. Na druhý deň bol znovu opitý a tak zavolala O. T. J. a vznikol nápad
osloviť nejakého bezdomovca, ktorý podpíše zmluvy u notára za G.. Svedkyňa potom našla jedného
bezdomovca, teraz už vie, že sa volá X. Z. a podpisy u notára overili. Po overení podpisov zavolali
Seleckého a odovzdala mu overené doklady. Obžalovaní nevedeli, že, zmluvy nepodpísal G..
Následne boli oboznámené zápisnice o konfrontáciách medzi svedkyňou a obžalovanými z prípravného

konania, ktoré však nepriniesli žiadne zmeny dôkaznej situácie, nakoľko všetci vypočúvaní zotrvali na
svojich výpovediach.
Svedkyňa V. J., po zákonnom poučení uviedla, že nebola prítomná pri ohliadkach bytu poškodeného
G., ani pri podpise zmlúv. Osobne nepoznala ani poškodeného, ktorý mal prevádzať byt, ani osobu
sprostredkovateľa. Do procesu predaja sa dostala cez O., k podrobnostiam sa už nevedela vyjadriť pre

odstup času, ktorý uplynul od skutku. S obžalovanými sa stretla jedenkrát, avšak bolo to v inej súvislosti.
S Y. D. sa nikdy nestretla, to meno jej nič nehovorilo. Rovnako nepoznala ani G., ani Z..
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného
poriadku je potrebné poukázať najmä na vyrozumenie o spornosti platnosti kúpnej zmluvy, kópia
spisového materiálu A. XX/OVK-B.-XXXX, zápisy z účtovníctva, obsah spisu OS BA I sp. zn. XT/XX/

XXXX, úmrtný list svedkyne H.U. O., lustrácie ku kriminálnej minulosti obžalovaných.
K hodnoteniu dôkazov a právnym zisteniam

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu v zmysle
ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je kladený
obžalovaným za vinu, nie je trestným činom a preto súd oslobodil obžalovaných spod obžaloby podľa
§ 285 písmeno b/ Trestného poriadku.

V tomto smere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných
dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny.
Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.
Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces
vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.

Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti,
nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov
nie je dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov
zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno

rozhodnúť v neprospech obžalovaného a je povinnosťou súdu postupovať v zmysle zásady „in dubio
pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Predmetná zásada sa odvíja a nadväzuje na
jednu z najzákladnejších zásad trestného konania - prezumpciu neviny. Prezumpcia neviny vyžaduje,
aby štát v trestnom konaní niesol a uniesol dôkazné bremeno v otázke viny.

Súd má za jednoznačné preukázanú skutočnosť, že spoločnosť U. L., s. r. o., zastúpená obžalovanými
ako konateľmi, nadobudla na základe kúpnopredajnej zmluvy byt č. 7 na V. R. Č.. XX v Bratislave, pričom
boli uvedení do omylu a to vzhľadom na skutočnosť, že podpis predávajúceho F. G. na kúpnopredajnej
zmluve podvodne zabezpečila svedkyňa D.. Ďalej má za preukázané, že spoločnosť GERONT DSS, s.r. o. následne v auguste 2007 predmetný byt previedla na kupujúcu F. X., pričom prevody boli riadne
zaúčtované v účtovníctve spoločnosti.
Súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činom a to z viacerých

dôvodov. Obžaloba vychádza najmä z predpokladu, že obom obžalovaným bolo riadne oznámené, že pri
kúpenehnuteľnostidošlokpodvodu,pričompritomtotvrdenívychádzanajmäzozáznamuspracovanom
A.. X. dňa 12.7.2007. Na druhej strane je však potrebné vziať do úvahy viaceré dôkazy svedčiace v
prospech obžalovaných a to:
- obžalovaní zhodne uviedli, že nebolo preukázané, že by sa dopustili uvedeného skutku, respektíve

popreli spáchanie skutku,
- svedok A. nepotvrdil, že by vyťažoval X. Q. a že by mu oznámil že kúpnopredajnú zmluvu nepodpísal
F.. G.,
- výpovede svedkyne Y. D. vyplýva, obaja obžalovaní nemali vedomosť o podvodnom nadobudnutí
nehnuteľnosti, preto nemohli mať ani úmysel zakryť jej pôvod v trestnom čine, nakoľko neboli jeho
páchateľmi,

- nie je možné dospieť ani k jednoznačnému záveru, že obžalovaní vedeli, že mal byť podpis
poškodeného F.. G. falošný, čo potvrdila aj svedkyňa Y. D., ktorá potvrdila, že falošné podpisy
zabezpečila ona,
- obžalovaní sa nesnažili nejakým spôsobom zakryť predaj bytu, kúpna cena bola riadne vyznačená v
účtovných dokladoch, o čom predložili doklady,

- zo strany OČTK neboli vykonané žiadne úkony ohľadne zaistenia bytu, pričom nie sú známe žiadne
skutočnosti, ktoré by bránili polícii, aby sa budúci prevod bytu bol zablokovaný, ak mala opodstatnené
podozrenie zo spáchania trestného činu,
- v tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaní boli príslušníkmi PZ informovaní
o zákaze nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou až dňa 1.10.2007, pričom prevod bytu zrealizovali

začiatkom augusta 2007.

Z hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno preto uzavrieť, že tvrdenia a závery obžaloby
sú v kontexte všetkých vykonaných dôkazov takej povahy, že neumožňujú presvedčivo a bez rozumných
pochybností ustáliť skutkový stav v zmysle podanej obžaloby, nakoľko súdu výpoveď samotného

vyšetrovateľa PZ bez ďalších dôkazov nepostačuje na vyslovenie viny obžalovaných. V tomto smere
súd poukazuje na konštantnú judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že aj keď bol obžalovaný dôvodne
podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred
súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného

stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby /primerane pozri R NS č. 14/1964/.

Podľa § 233 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, kto príjem alebo vec
pochádzajúcu z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod
v trestnej činnosti, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely

trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie,

a/ prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži,

a takým činom získa značný prospech, potrestá sa odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov.

Objektívna stránka trestného činu spočíva v legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu
príjmami alebo iným majetkom z trestnej činnosti akejkoľvek hodnoty, alebo o dispozíciu vecou, ktorá je
príjmom z trestného činu, ak je motivovaná úsilím:

a) zakryť ich pôvod v trestnom čine, alebo
b) zakryť ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, alebo
c) zmariť ich zaistenie na účely trestného konania, alebo
d) zmariť ich prepadnutie alebo zhabanie.

Konanie za týchto okolností musí spočívať v prevedení takých príjmov alebo vecí na seba alebo iného,
alebo v ich držbe. Príjmom z trestného činu je príjem vo finančnom vyjadrení alebo vec, ktorá je príjmom
z trestnej činnosti, ak boli získané trestným činom alebo za vec získanú trestným činom alebo akoodmena za spáchanie trestného činu. Príjem alebo vec z trestnej činnosti môžu mať charakter hnuteľný
aj nehnuteľný.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje špecifický úmysel vo forme zatajenia existencie príjmu alebo iného
majetku z trestnej činnosti v úmysle zatajenia existencie takého príjmu alebo veci, prípadne v zakrytí
ich pôvodu v trestnom čine alebo ich určenia na jeho spáchanie. Na trestnosť činu sa vyžaduje, aby
páchateľ vedel o pravom pôvode, použití alebo určení legalizovaného príjmu alebo majetku alebo veci,
teda že ide o príjem, majetok z trestnej činnosti, resp. o vec, ktorá je príjmom z trestnej činnosti, je určená

alebo použitá na jeho spáchanie. Pôjde aj o zmarenie ich zaistenia na účely trestného konania alebo
ich prepadnutia alebo zhabania.

Súdjetohonázoru,žepriposúdenívšetkýchprodukovanýchdôkazovjednotlivoavichsúhrne,posúdení
okolností a zvláštností prípadu nemožno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaných za skutok
prekvalifikovaný obžalobou ako zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 odsek 1 písmeno

a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a to pre absenciu protiprávneho konania obžalovaných. V
tomto smere súd poukazuje hlavne na vyššie uvedené úvahy pri hodnotení vykonaného dokazovania.

Vzhľadom na dostatočne nespochybnenú verziu prezentovanú obžalovanými v rámci ich obhajoby,
podporenú ďalšími vykonanými dôkazmi, respektíve vzhľadom k tomu, že obžaloba nepreukázala

protiprávne konanie obžalovaných ako je to vyššie spomenuté, bolo potrebné dôsledne uplatňovať
zásadu „in dubio pro reo“ a pri pochybnostiach o základnom znaku skutkovej podstaty trestného činu -
existenciu objektívnej stránky vychádzať z alternatívy pre obžalovaných priaznivejšej.
Možno teda záverom zhrnúť, že v skutku obžalovaných absentuje protiprávnosť ich konania, pretože za
zistených okolností sa nepotvrdili skutočnosti uvedené v obžalobe o tom, že by obžalovaní iný majetok

z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takej veci, zakryť jej pôvod v trestnom čine, zmariť jej
zaistenie na účely trestného konania, prepadnutia alebo zhabania, previedli na inú osobu a získali tak
značný prospech.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, riadiac sa prezentovanými úvahami pri hodnotení
dôkazov, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.