Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Pavol Naď
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111220930
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7111220930.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Igora Ragana, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice, Košice, Trieda
SNP 48/A, Košice, IČO: 00691135, proti povinnému: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XXX, XXX XX
L. - E., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdneho exekútora: JUDr. Ján Ondáš, Mlynárska
16, Košice, pod EX 1689/2011, pre vymoženie pohľadávky vo výške 59,74 Eur s prísl., o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnémusúduKošiceI,č.k.:16Er/3626/2011zodňa25.10.2019,takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u juznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,84 eur, a to
do 15 dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 57, § 58, § 200 ods. 5 zákona
č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len exekučný poriadok/ konštatoval,
že dňa 11.6.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
z dôvodu uvedenom v ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Súdny exekútor v
priebehu exekúcie zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v rámci šetrenia
majetkových pomerov povinného cez Kataster nehnuteľností zistil, že povinný nie je vlastníkom ani
spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Na základe lustrácie v systéme
Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie,
úrazové poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti. Súd šetril majetkové pomery aj zisťovaním účtov
povinného v systéme bánk pôsobiacich na území Slovenskej republiky - lustrácia v bankách, kde zistil,
že povinný nemá vedený účet v žiadnej banke. Súd dňa 12.7.2019 požiadal o súčinnosť aj Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach so žiadosťou či povinný je vlastníkom motorového vozidla,
Dňa 17.7.2019 Krajské riaditeľstvo zaslalo súdu správu, v ktorej oznámili, že povinný je vedený ako
vlastník 2 osobných motorových vozidiel AA E., na ktorých je 18 skorších exekútorských blokácii.
Povinný nemá príjmy, ktoré by podliehali exekúcii, nevlastní žiadne hnuteľné veci predajom, ktorých by
sa uspokojila pohľadávka oprávneného. Povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Povinný nie je
spoločníkom v obchodnej spoločnosti, čo súd zistil z výpisu z obchodného registra Slovenskej republiky.
Na základe lustrácie v živnostenskom registri Slovenskej republiky súd zistil, že povinný je zapísaný ako
subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť, avšak súd vykonal lustráciu aj registri účtovných závierok
kdedanýsubjektnemáuloženúúčtovnúzávierku,atedanevykazujezisknapodnikaní.Vdanomprípade
po šetrení majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom aj súdom, súd konštatuje zistenú
nemajetnosť povinného. Proti povinnému je vedených 13 exekučných konaní.3. Súd prvej inštancie konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom
založených zistil, že šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
5. Namietal, že exekúcia mala byť zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a v
tom prípade by trovy nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený.
6. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že nemajetnosť povinného v exekučnom spise
nesporne preukázal. Odvolanie exekútora neakceptuje jednoznačnú zákonnú úpravu ustanovenú v
exekučnom poriadku.
7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP je povinný
pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.
9. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie
z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.
11. Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po
viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by
mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony
súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia
povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok.
12. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.
14. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
15. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je
spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať
oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto
smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09
zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastavení
exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť
prejavom svojvôle."16. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v
zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento
uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora.
17. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou
nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym
výsledkom.
18. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné,
ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako
vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
20. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.