Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201189
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319201189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1) X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. H. F. XXX, XXX XX Q. H. F., 2) F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. F. XXX, XXX XX Q. H. F.,
právne zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,824
96 Bratislava, IČO: 35792752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 936 eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp/43/2019-145 zo dňa

30.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné rozhodol:
,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade bezdôvodné obohatenie spoločne a nerozdielne
vo výške 936 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne s dlžnej sumy 936 eur od 12.04.2019
do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
29.09.2008 uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. v čl. 8 práva a povinnosti dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 v bode 8.7.
v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 uzatvorením tejto Zmluvy o RÚ prehlasuje v súlade s
ustanovením § 401 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, že
predlžuje premlčaciu dobu akýchkoľvek práv, ktoré vznikli Veriteľovi z tejto Zmluvy o RÚ na dobu 10
rokov od okamžiku, keď začne táto doba plynúť“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva Mal za to, že v zmluve o revolvingovom
úvere zo dňa 29.09.2008 chýbajú podstatné náležitosti, a to adresa predávajúceho, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné posudzovať
ako úver bez úrokov a bez poplatkov.1.2. Ďalej uviedol, že z prehľadu o platbách bolo zistené, že žalobcovia uhradili na úvere sumu 1
732,68 eura a úver im bol poskytnutý v sume 796,65 eura, preto suma 963,03 eura je rozdielom,
ktorý predstavuje bezdôvodné obohatenie získané žalovaným na úkor žalobcov v 1. a 2. rade. Z týchto

dôvodov vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu. Žalobcom v 1.a 2. rade
priznal aj úrok z omeškania od 12.04.2019 do zaplatenia, teda odo dňa po doručení žaloby.
1.3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, zaoberal sa aj touto námietkou. K premlčaniu uviedol, že predmetný nárok nepovažuje
za premlčaný, nakoľko za premlčaciu dobu považuje plynutie 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, že žalovaný poznal skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal
a poznal ich aj v čase vzniku, napriek tomu, že vedel, že takáto zmluva nie je v poriadku, prijal finančné
prostriedky nad poskytnutý úver, čím sa dopustil bezdôvodného obohatenia, a teda konal úmyselne. Mal
zato,žežalobkyňasanajskôrobezdôvodnomobohatenímohladozvedieťodprávnehozástupcu,potom
ako mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.09.2019 o tom, koľko už zaplatili žalovanému.
Žalobcovia žalovali pôvodne iba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 200 eur, keďže nevedeli

o koľko úver preplatili.
1.4. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali určiť
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, uvedenej v článku 8.7 zmluvných dojednaní.
1.5. Dospel k záveru, že táto spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatné z hľadiska vyslovenia neprijateľnosti takejto zmluvnej

podmienky bolo, že takáto zmluvná podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Mal za
to, že uvedené tzv. zmluvné dojednania sú predformulované a zo strany spotrebiteľa nebola akákoľvek
možnosť, a to ani teoretická, tie zmluvné dojednania zmeniť alebo upraviť. Uvedené zmluvné dojednania
neboli podpísané ani žalovaným.
1.6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem
iného namietal, že záver súdu prvej inštancie o existencii úmyslu získať obohatenie je vecne nesprávny,
skutkovo a právne nepodložený. Mal za to, že v tomto konaní po skutkovej i právnej stránke žiadna
skutočnosť, ktorá by preukazovala úmysel získať obohatenie, dokázaná nebola a záver súdu vyjadrený

v bode 29. a 30. okrem výrazných subjektívne ladených prvkov neobsahuje nič, čo by z dokazovania
vyplynulo.
2.1. Súčasne namietal aj závery o neuvedení označených náležitostí úverovej zmluvy. Zmluva o
úvere žiadny údaj predávajúceho nikdy obsahovať nemohla, pretože žiadny predávajúci s úverom
nemal nič spoločné. Okrem vyššie uvedených zákonných ustanovení dôsledne odlišujúcich veriteľa a

predávajúceho poukázal na nepreskúmateľnosť rozsudku, z ktorého nevyplýva ani len to, na základe
akej úvahy súd dospel k tomu, že veriteľa a predávajúci sú ten istý subjekt. Rozsudok nemá žiadne
odôvodnenie.
2.2. Žalovaný namietal aj závery súdu o spoločnej aktívnej vecnej legitimácii žalobcov. Mal za to, že ak
by malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, potom oprávneným subjektom na jeho vydanie (a

teda osobou aktívne vecne legitimovanou) by mal byť len dlžník, nie spoludlžník alebo iná osoba (napr.
teda ani manžel dlžníka).
2.3. Odvolanie proti výroku II. o určení neprijateľnosti podmienky uvedenej v článku 8.7 zmluvných
dojednaní odôvodnil tým, že z rozsudku okrem všeobecných, paušálnych a formulárovo koncipovaných
záverovnevyplývažiadneodôvodnenieznačnejnerovnováhy,zrozsudkuniejezrejmé,zakýchdôvodov

súd dospel k záveru o dôvodnosti určenia neprijateľnosti ustanovenia.
2.4. Navrhol,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,žežalobuzamietneažalovanémupriznal
právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní,
a to v plnom rozsahu.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania a po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalovaného

nie sú opodstatnené.

4. Žalovaný v odvolaní opätovne napádal závery súdu prvej inštancie týkajúce sa spoločnej aktívnej
legitimácie žalobcov vo vzťahu k žalovanému nároku pre ich nesprávnosť.Podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu vyplýva, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podali
obaja žalobcovia a zmluva o revolvingovom úvere nebola uzavretá len so žalobkyňou v 1. rade, ale aj
žalobcom v 2. rade ako spoludlžníkom, ktorý vstúpil spolu s hlavným dlžníkom - žalobkyňou v 1. rade do

zmluvného vzťahu s veriteľom a obaja boli rovnako zodpovední za splatenie celej dlžnej sumy. Solidarita
žalobcov v 1. a 2. rade na uplatňovanie si nároku z titulu bezdôvodného obohatenia vyplýva priamo zo
zákona.
4.1. V zmysle ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovia ako manželia úver splácali zo
spoločných prostriedkov, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z právnych úkonov

týkajúcich sa spoločných vecí sú manželia oprávnení konať spoločne a nerozdielne. Odvolací súd preto
námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú.

5. Pokiaľ ide o otázku plynutia objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalovaný v tomto smere poukazoval na to, že jeho úmysel
získať na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie, preukázaný nebol.

6. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvy predkladané žalovaným na
podpis spotrebiteľom obsahujú neprijateľné podmienky a nezodpovedajú požiadavkám stanoveným
právnymi normami zameranými na ochranu spotrebiteľa.

7. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému
poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.
V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.

8. Odvolací súd zároveň uvádza, že každý súd je povinný v spore so slabšou zmluvnou stranou skúmať
výšku zmluvného úroku a jeho primeranosť, a to bez ohľadu, či sa tohto prieskumu spotrebiteľ ako
slabšia zmluvná strana domáha alebo nie.

9. Z obsahu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.09.2008 uzatvorenej medzi stranami

sporu je zrejmé, že dohodnutá výška úrokovej sadzby úveru bola 79,49 %.
9.1. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 79,49 % takmer trinásťnásobne prevyšuje
priemernú úrokovú 6,15 % sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v danom
období. Dohodnutá úroková miera podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať
záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi.

10.SúdySRopakovanedospelikzáveru,ževýškaúrokovdojednávanýchvzmluváchospotrebiteľských
úveroch uzatváraných so žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi (napr. rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 17Co/296/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci 9Co/401/2012, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach vo veci 6Co/764/2014).

11. Odvolací súd v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že súdy v minulosti opakovane vyhodnotili
požadovanie úžerných úrokov za rozporné s dobrými mravmi. Napriek súdnej praxi žalovaný so
spotrebiteľmi dlhodobo uzatváral zmluvy, pri ktorých úrok dosahoval hodnoty cca 70 % ročne a tieto
plnenia spotrebiteľov predstavujúcich zmluvné úroky nielenže prijímal, ale v prípade ich nezaplatenia sa

ich aj domáhal súdnou cestou, príp. cestou rozhodcovského súdu.

12. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že požadovaním úžerných úrokov a
nerešpektovaním právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa (zakomponovanie neprijateľných
podmienok do zmluvy, neuvádzanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch)

nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníkov (žalobcov)
žiadať úrok z úveru resp. iné odplaty, poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou
zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného
pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené
zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu

spotrebiteľa. Konanie žalovaného preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech.Navyše odvolací súd poukazuje na prejudiciálne konanie v súvislosti aj s premlčaním vedeným Súdnym
dvorom EÚ pod C-485/19 práve vo veci PROFICREDIT.

13. Za tohto stavu má odvolací súd za to, že úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie bol
daný, a preto sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzťahuje 10-ročná premlčacia doba.

14. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného ohľadom dôvodnosti určenia zmluvnej podmienky

zakotvenej v čl. 8 bod 8.7. zmluvných dojednaní predmetnej zmluvy, odvolací súd
uvádza, že v zmysle § 216 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu.

15. Zároveň odvolací súd uvádza, že pokiaľ je daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, uplatnením argumentu a minori ad maius, je potrebné dospieť
k záveru, že tento je tým skôr daný na určení neplatnosti samotnej zmluvy v dôsledku toho,

že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, pre ktoré zmluva neobstojí v demokratickej
spoločnosti ako celok. Určenie neplatnosti zmluvy má pre spotrebiteľa význam aj z hľadiska prípadnej
možnosti uplatnenia nárokov vyplývajúcich z porušenia jeho práv (napr. nárok na primerané finančné
zadosťučinenie).

16. Pokiaľ sa týka námietky o nadbytočnosti určenia predmetnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú,
má odvolací súd opačný názor ako žalovaný. Určením uvedenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú,
súd prvej inštancie len upozornil na zvláštnosť a nekalosť konania žalovaného, ktorý na jednej strane
pôvodne chcel z tejto zmluvnej podmienky uplatňovať práva a na druhej strane uplatnenie si nároku
žalobcov v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe namieta.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex offo
súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z absolútne
neplatnej dohody o úrokoch žalobcovi nemožno priznať žiadne právo.

18. Keďže zmluva je neplatná, žalovaný mal nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobcom reálne poskytol,
t.j. 796,65 eura (§ 457 OZ). Žalobcovia však žalovanému vrátili viac, a to 1.732,68 eura, preto suma
prevyšujúca poskytnutú istinu - 963,03 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,
ktoré je povinný vydať žalobcom (§ 451 OZ).

19. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
(porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012,
NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co
67/2012 z 24.10.2012).

20. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

22. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalobcovia, ktorým
vznikolzásadnenároknanáhradutrovodvolaciehokonania(vzmysle§255ods.1CSPvspojenís§396
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd

rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).