Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/323/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210582
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317210582.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 379 277 95proti žalovaným: 1/ O. V., G..
XX.XX.XXXX, K. I. XXX/X, XXX XX A., 2/ Z. V., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XXX/X, XXX XX A. o zaplatenie
16.495,39 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie proti žalovanej v 2/ rade z a s t a v u j e.

II. Žalovaný v 1/ rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.263,02 eur a úrok z omeškania vo výške

5,05% ročne zo sumy 14.263,02 eur od 3.3.2015 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach každá vo výške 250,- eur vždy do 20-tého dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci prvýkrát
počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť pod
hrozbou straty výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

III. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.232,37 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

IV. Žalovanej v 2/ rade vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu
72,94% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
ktorým sa konanie končí. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. podal dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu,

ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu na istine sumu 16.495,39
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 03.03.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. uzatvorila dňa
XX.XX.XXXX so žalovanými Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným
pôžičku vo výške 16.000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mali žalovaní splácať pôžičku v pravidelných

120 mesačných splátkach po 248,14 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 29.776,80 eur. Do
podania žaloby na súd žalovaní uhradili právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.736,98 eur.Žalobca ďalej v žalobe citoval ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaní porušili svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, preto ich právny predchodca žalobcu
v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 31.12.2014 - predžalobná upomienka

vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ich na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko
k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.02.2015 úver zosplatnil, o čom
bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.02.2015 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

Žalovanídodňapodaniažalobydlžnésplátkyneuhradili.Celkovýdlhkudňupodanianávrhupredstavuje

sumu 16.495,39 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi zostatkom pohľadávky vo výške 18.638,93 eur
evidovaným v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ a zmluvnou pokutovou vo výške 2.143,54
eur evidovaným v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si v tomto konaní neuplatňuje.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie zo dňa
XX.XX.XXXX, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.X.XXXX adresovanú

žalovanému v 2/ rade, Predžalobnú upomienku zo dňa 31.12.2014 s doručenkou o prevzatí zásielky zo
dňa 13.1.2015 adresovanú žalovanému v 1/ rade, Prehľad splátok a úhrad ku dňu 31.10.2017.

4. Uznesením súdu zo dňa 11.4.2018 súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať na strane žalobcu
so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, nakoľko spoločnosť Consumer

Finance Holding, a. s. zanikla rozdelením s nástupnickými spoločnosťami.

5. Dňa 2.5.2018 súdu doručila žalovaná v 2/ rade sťažnosť voči uzneseniu zo dňa 11. 4. 2018, v
tejto sťažnosti uviedla, že zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie uzatvorenú dňa 6. 2. 2014 so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. nikdy predtým ako jej bolo doručené uznesenie súdu

nevidela, nepodpísala ju a jej osobné údaje boli zneužité.

6. Uznesením súdu zo dňa 30.07.2018 súd zamietol sťažnosť žalovanej v 2/ rade a pripustil, aby
namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. do tohto konania vstúpila obchodná
spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, a to na

základe návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu uzatvorenia Rámcovej Zmluvy o
postúpenípohľadávok,ktorábolauzatvorenámedzižalobcomspoločnosťouVšeobecnáúverovábanka,
a. s.. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupníkom, ktorej predmetom je aj
pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o.
súhlasila s tým, aby do konania vstúpila na miesto doterajšieho žalobcu. K návrhu postupník pripojil aj

Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.3.2018 adresované žalovanému v 1/ rade.

7. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“) súd doručoval žalovaným žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach,
uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný v 1/ rade prevzal dňa 16.01.2019 a žalovaný

v 2/ rade dňa 31.12.2018.

8. Pred nariadeným pojednávaním žalobca doručil dňa XX.X.XXXX súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že nimi predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Tiež odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku

Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 v právnej veci Home Credit Slovakia proti C. K.Í., ktorým sú slovenské
súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny
prameň Európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
podľa článku 7 ods. 2 druha veta Ústavy Slovenskej republiky a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky. Preto je tento rozsudok právne záväzný aj pre všeobecné súdy.

Za účelom špecifikácie a ozrejmenia veci ďalej žalobca dodal, že žalovaným bol poskytnutý úver vo
výške 16.000,- eur, ktorí sa zaviazali vrátiť v 120 pravidelných mesačných splátkach po 248,14 eur.
Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 14,90%.
Celková čiastka, ku ktorej sa zaplateniu žalovaní zaviazali, predstavuje sumu 29.776,80 eur. Odplata za

poskytnutie úveru nachádza svoje vyjadrenie v ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 14,90%
zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou. Nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný
úrok, výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre úvery vo výške viac ako
6.500,- eur so splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvyna stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky za 4. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 31.12.2013
predstavovala 13,34%. Podľa žalobcu súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách napr. v prípade šikanózneho výkonu

práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej
istoty a nesmie neprimerané oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru úverovej zmluve neprevyšuje odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu a preto ju považujú za primeranú a nie v rozpore s dobrými
mravmi.

Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach 5Co/181/2017 zo dňa 25.1.2018 a tiež na
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/284/2017 zo dňa 30.11.2017, ktoré sa stotožňujú s
právnou argumentáciou žalobcu.

K samotným okolnostiam pri uzatváraní zmluvného vzťahu žalobca uviedol, že tá bola uzatvorená

na pobočke a k predmetnému sa z objektívnych dôvodov ako nový veriteľ nevedel vyjadriť. Zo
znenia zmluvy však vyplývajú osobné údaje sprostredkovateľa, ktorým bol B. C. so sídlom C.Á., K..
V mene sprostredkovateľa vystupovala pani M. M.. V súvislosti s výzvou súdu žalobca doložil všetku
dokumentáciu, ktorú k prípadu disponujú a ktorú žalovaní opatrili svojim podpisom. Okrem zmluvy
o poskytnutí pôžičky predložili aj kópie občianskych preukazov žalovaných, výpisy z účtu za mesiac

december 2013, potvrdenie o výške daňovej povinnosti, súhlas so spracovaním osobných údajov,
vyhlásenie klientov, spoludlžníka a vlastníka nehnuteľnosti a tiež štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, preto v nadväznosti na uvedené s ohľadom, že žalovaná v 2/ rade je v
predmetných písomnostiach vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti, pričom jej občiansky preukaz je
súčasťou spisovej dokumentácie a jej podpismi sú opatrené viaceré dokumenty potrebné na uzatvorenie

zmluvného vzťahu, žalobca predpokladá, že žalovaná musela mať vedomosť o existencii zmluvy a jej
tvrdenia namietajúce zneužitie jej osobných údajov žalobca považuje za účelové.

Takisto žalobca predložil doklad o poskytnutí finančných prostriedkov v sume 16 .000,- eur, ktoré boli
vyplatené na účet. Na výzvu súdu tiež žalobca uviedol, že z dokladov, predžalobnou upomienkou zo dňa

31.12.2014 a oznámením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.2.2015, disponujú len vo vzťahu voči
žalovanému v 1/ rade. Po oslovení predchádzajúceho veriteľa pohľadávky so žiadosťou o preukázanie
doručenia dokladov aj žalovanej v 2/ rade boli vyrozumení, že takouto dokumentáciou nedisponujú.
Vo vzťahu k overeniu bonity žalovaných žalobca poukázal na tú skutočnosť, že občiansky preukaz
žalovaných nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klienti spĺňali štandardné rizikové podmienky. Klienti

podpisom zmluvy prehlásili, že všetky uvádzané podmienky sú pravdivé. Tiež prehlásili, že ku dňu
podpisu im neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie ich záväzku.
Žalovaní preukázali výšku ich mesačného príjmu, ktorá bola uvedená v zmluve. Žalobca tiež poukázal
na tú skutočnosť, že žalovaní žiadnym spôsobom neinformovali žalobcu o zmene finančných pomerov,
ktoré by znemožnili žalovaným riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaných

nebola prednesená žiadosť o prípadne zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so
žalovaným dohodol nové podmienky splácania.

9. Žalobca k svojmu vyjadreniu predložil zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie, fotokópie občianskych
preukazov, výpis z účtu žalovaného v 1/ rade za mesiac 12/2013, potvrdenie o výške daňovej povinnosti

žalovaného v 1/ rade zo dňa 13.11.2013, súhlas so spracovaním osobných údajov, vyhlásenie klienta,
spoludlžníka, vlastníkov nehnuteľnosti o súhlase spracovania osobných údajov podpísané 6.2.2014
v M., štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísané žalovaným v 1/ rade dňa
6.2.2014, informácie o finančnom sprostredkovaní podpísané žalovaným v 1/ rade zo dňa 6.2.2014,
potvrdenie o poskytnutí pôžičky 16.000,- eur na účet žalovaného v 1/ rade, a prehľad úhrad zaplatených

zo strany dlžníkov a prehľad splátok a úhrad.

10. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 4.6.2019 žalovaná v 2/ rade zotrvala na svojom vyjadrení
doručenomsúdudňa5.8.2018atrvalanatom,žepodpisynazmluveoposkytnutípôžičkynabývanieako
aj podpis na súhlase so spracovaním osobných údajov nie sú jej podpisy. Tieto zmluvy nepodpisovala,

nebola pri uzatváraní tejto zmluvy o pôžičke osobne prítomná a jej údaje museli byť zneužité zo strany
manžela, s ktorým majú dohodu, že každý si bude hospodáriť samostatne a nebude zasahovať do
súkromia toho druhého. Preto aj doteraz ešte nepodali voči sebe návrh na rozvod manželstva a žijú v
spoločnej domácnosti, avšak oddelene. K vyjadreniu žalobcu, ktoré súd oboznámil na pojednávaní jehoprečítaním, uviedla, že zotrváva na tom, že zmluvu o poskytnutí pôžičky nepodpísala a dom, ktorý je
uvedený v tejto zmluve je jej, bol v jej výlučnom vlastníctve, ktorý dostala darom od svojich rodičov a
ešte v roku 2008 týmto domom sa zaručila, keď jej dcéra brala úver z Poštovej banky. Čiže dom bol

predmetom záložného práva a následne tento dom darovala v roku 2015 dcére, keďže úver aj splácala a
následnehosplácalavprospechbankyZUNO.Ďalejuviedla,žeúčel,ktorýjeuvedenývtejtozmluveato
rekonštrukcia kúpeľne a okná, nie sú pravdivými, pretože rekonštrukciu kúpeľne a okná zabezpečovala
so svojou mamou, ktorá s nimi stále býva v tomto dome.

11. Na otázku súdu, aby žalovaný v 1/ rade vysvetlil súdu okolnosti k uzatvoreniu zmluvy a ako sa
dostal na zmluvu podpis žalovanej v 2/ rade, žalovaný v 1/ rade uviedol, že na túto zmluvu podpísal
manželku on bez toho, aby o tom vedela, pretože len predpokladal, že s tým bude súhlasiť a potvrdil,
že podpis na zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky nie je manželkin. Zároveň uviedol, že tento úver
bol poskytnutý jemu a tento spotreboval sám a to na zaplatenie svojich dlhov voči Sociálnej poisťovni a
zdravotnej poisťovni, pretože sa dostal do zlej finančnej situácie, nakoľko je živnostníkom a podniká od

roku 2003. Žalovaný v 1/ rade navrhol, aby mohol dlh splácať, pričom splátku navrhoval v sume 100,-
eur a neskôr vo výške 200,- eur, keďže v budúcnosti by sa mu podnikanie malo zlepšiť a priniesť mu
to finančné výsledky.

12. Súd pojednávanie odročila za účelom za účelom predloženia listinných dokladov od žalovaného

v 1/ rade k preukázaniu svojej aktuálnej finančnej situácie za účelom posúdenia jeho návrhu na
uloženie povinnosti vo forme splátok a zároveň súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril ku skutočnostiam
prednesených žalovanou v 2/ rade na dnešnom pojednávaní a uviedol, či trvá na podanej žalobe voči
nej.

13. Dňa XX.X.XXXX súdu doručil žalobca podanie, v ktorom uviedol, že v súvislosti s vyjadrením
žalovaných na poslednom pojednávaní žalobca berie žalobu voči žalovanej v 2/ rade v celom rozsahu
späť. Avšak naďalej zotrval na žalobe čo do dôvodu a výšky voči žalovanému v 1/ rade. V nadväznosti na
výzvu súdu s návrhom žalovaného na postupné splácanie pohľadávky splátkami po 100,- eur mesačne
uviedol, že splátka 100,- je k pomeru výšky istiny pohľadávky neúmerná, a za týchto okolnosti by

žalovaný splácal len samotnú istinu v 165 splátkach, čo je takmer 14 rokov nepretržitého splácania,
preto žalobca k takejto dohode pristúpiť nemôže. Žalobca sa však chce dohodnúť so žalovaným na
postupnom splatení pohľadávky formou mesačných splátok, avšak pri výške splátky najmenej v sume
500,- eur mesačne.

14. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že mesačné príjmy sa pohybujú v
rozmedzí 150 až 300,- eur, pričom tieto pochádzajú od spoločnosti Generali, s ktorou má uzatvorený
obchodný vzťah. Jeho výdavky mesačne sú vo výške približne 150,- až 200,- eur, ktoré uhrádza na
domácnosť. Dodal, že výška splátky 500,- eur je privysoká a túto by nemohol každý mesiac uhrádzať.
Iné návrhy na dokazovanie nemal.

15. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, s vyjadreniami žalovaných, s listinami predloženými
stranami sporu a s vyjadreniami žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

Skutkový stav

16. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný v 1/ rade uzavreli dňa
06.02.2014 Zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance
Holding, a. s. poskytla žalovanému v 1/ rade úver vo výške 16.000,- eur prevodom na bankový účet
uvedený v tejto zmluve. V článku X. „Pôžička“ sú uvedené:

- termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 02/2014
- pôžička: 16.000,- eur
- celkové náklady spotrebiteľa: 13.776,80 eur
- celková čiastka: 29.776,80 eur
- splátka: 248,14 eur

- počet splátok: 120
- RPMN: 14,9%
- fixná ročná úroková sadzba: 14,90%
- priemerná hodnota RPMN: 13,88%17. Z časti zmluvy IX. označenej ako „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky“ vyplýva,
že žalovaný v 1/ rade odmietol poistenie, keďže políčko pri možnosti Bez poistenia je zaškrtnuté.

18. V časti zmluvy XIII. označenej ako „Vyhlásenie klienta“ klient prehlásil, že sa pred podpísaním
zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasil s
nimi a zaviazal sa ich dodržiavať, ďalej vyhlásil, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami aj
prostredníctvom Formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, že mu bola

poskytnutá informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a to prostredníctvom formulára Informácia
o RPMN a priemernej hodnote RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok. Klient ďalej súhlasil s výškou
a počtom splátok uvedených v zmluve, tieto sa zaviazal uhrádzať pravidelnými splátkami v termínoch
a výške určenej zmluvou a k podpisu tejto zmluvy získal súhlas svojho manžela. Súhlasil so zmluvnou
pokutou a úrokom z omeškania prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
plniť splátky riadne a včas.

19. V časti zmluvy XIII. označenej ako „Vyhlásenie spoludlžníka“ spoludlžník podpisom zmluvy
potvrdzuje, že bol oboznámený s obsahom zmluvy a vyhlasuje, že ním uvedené údaje sú úplné a
pravdivé.

20. Podľa časti zmluvy XVI. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 1. Všeobecné ustanovenia
spoločnosť poskytuje klientovi pôžičky v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa časti zmluvy XVI. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 2. Definície vo vzájomných vzťahoch
medzi spoločnosťou a klientom na účely týchto zmluvných podmienok, prípadne zmluvy, majú uvedené

pojmy tento význam: Spoludlžník znamená spôsobilú fyzickú osobu, ktorá je povinný mená spoločne
a nerozdielne s klientom plniť jeho záväzky voči spoločnosti na základe zmluvy. Účel úveru znamená
krytie finančných potrieb klienta spojených sa konštrukciou skolaudovaného bytu alebo rodinného domu
špecifikovaného v zmluve, nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky. Zmluva znamená zmluvu
uzatvorenú medzi klientom a spoločnosťou na dobu určitú, ktorej predmetom je poskytnutie pôžičky.

Podľa časti zmluvy XVI. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 3 Podmienky poskytnutia a čerpania
pôžičky, spoločnosť poskytne klientovi pôžičku bezhotovostne prevodom na osobný účet klienta, číslo,
ktorého uvedie klient v zmluve najneskôr do desiatich pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v
prípade, ak klient splní všetky podmienky na jej uzavretie.

Podľa časti zmluvy XVI. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 5 Základné práva a povinnosti, klient
sa týmto zaväzuje, že použije poskytnutú pôžičku výlučne a v súlade s účelom úveru na rekonštrukciu
nehnuteľnosti k uvedenej zmluve.

Podľa časti zmluvy XVI. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 6 Podmienky splácania, klient je
povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume
a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume
a termínoch uvedených v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2. týchto zmluvných podmienok.
Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa

v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy,
pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Podľa časti zmluvy XVI. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 12.1 zmluva sa skončí úplným
splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.

Podľa časti zmluvy XVI. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 12.4 spoločnosť má právo na
vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta pätnástich dní
vopred.

PodľačastizmluvyXVI.označenejakoZmluvnépodmienkybodu13.6súčasťoupohľadávkyspoločnosti
voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.Podľa časti zmluvy XVI. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 15. Doručovanie, spoločnosť doručuje
písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne
oznámenú klientom spoločnosti najneskôr predo dňom oznámenia písomností na poštovú prepravu

spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom,
kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne
prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti
spoločnosti ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.
Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží,

inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu.

21. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.02.2015 vyzval pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.
s. žalovaného v 1/ rade na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 769,23 eur a to bezodkladne
s tým, že ak do 05.02.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2014, bude veriteľ oprávnený
úver zosplatniť. Podľa priloženej doručenky si žalovaný v 1/ rade predžalobnú upomienku prevzal dňa

13.1.2015.

22. Listom zo dňa 25.02.2019 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému v 1/ rade, že došlo k vyhláseniu
okamžitej splatnosti predmetného úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy v celkovej výške
16.579,06 eur, pričom istina úveru bola vo výške 16.495,39 eur.

23. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že po poskytnutí úveru veriteľovi na splátkach celkovo do
podania žaloby na súd bola uhradená sumu 1.736,98 eur, pričom po zosplatnení úveru nebola vykonaná
žiadna úhrada.

Právny stav
platný a účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí pôžičky

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania

zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 3 Zákona okrem iného spotrebiteľským úverom nie sú:

a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo

výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d).

Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania
zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný

spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

26. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a
včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

28. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými bola uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky, z ktorej vzniknutú pohľadávku
nadobudla ako právny nástupca spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. (do 16.02.2018 spoločnosť
vystupujúca pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia, s. r. o.) ako postupník titulom Zmluvy o
postúpení pohľadávky, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

30. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k

podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.31. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typicky formulárová
zmluva, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú
v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex

offo skúma to, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si
dodávateľ neuplatňuje neoprávnený nárok voči spotrebiteľovi.

32. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.

1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez
toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou
nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá

zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex
offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné
na tento účel.

33. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným v 1/ rade bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na
základe ktorej bola poskytnutá žalovanému v 2/ rade pôžička vo výške 16.000,- eur, ktorú sa žalovaný
v 1/ rade zaviazal splatiť v 120 splátkach vo výške á 248,14 eur mesačne. Žalovaný v 1/ rade doposiaľ
zaplatil sumu 1.736,98 eur.

34. Vzhľadom k tomu, že účel pôžičky bol v zmluve definovaný ako pôžička na bývanie a z textácie
podmienok je zrejmé, že sa malo jednať o rekonštrukciu nehnuteľnosti, je zrejmé, že sa na daný
záväzkový vzťah použijú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko rekonštrukcia
nehnuteľnosti neznamená nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavbu nehnuteľnosti a zároveň pôžička nebola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. K

tomusúddodáva,žeajžalobcavtextáciizmluvnýchpodmienokopakovaneuvádza,žetátojepodrobená
režimu zákona č. 129/2010 Z. z..

35. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver formou pôžičky považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za

bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentuje údaj požadovaný zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) tohto zákona, a to údaj o dobe trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru.

36. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať pojem

„doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná o totožné
pojmy. Ustanovenie uvedené v zmluve, že „zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a
pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy“, je neurčité a nezrozumiteľné. Stanovenie
obligatórnej náležitosti zmluvy znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie, nie nutnosť
spotrebiteľa odvodzovať takýto údaj (informáciu) pred podpisom zmluvy. Pod pojmom doba je náležite

rozumieť dlhší časový úsek, obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil,
že zmluva o spotrebiteľskom úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo
povinnosťou veriteľa takúto dobu trvania zmluvy v zmluve o pôžičke uviesť. Pre úplnosť súd uvádza,
že pojem „počet splátok“, ktorý v zmluve o pôžičke je numeratívne vyjadrený číslom 120, nie je možné
stotožňovať, s pojmom „doba trvania zmluvy“, pretože nevystihuje ani začiatok a ani koniec obdobia.

37. Údaj o termíne konečnej splatnosti pôžičky má byť uvedený tiež presne a to uvedením konkrétneho
dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Termín znamená
uvedenie presného dátumu konečnej splatnosti úveru, na rozdiel od pojmu lehota, ktorá vyjadrujeurčitú dĺžku trvania. Poskytovateľ pôžičky (ktorý je autorom formulárovej zmluvy) v čase uzatvárania
zmluvy nepochybne pozná každú jednotlivú jej obsahovú náležitosť a teda aj termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je preto v súlade s potrebou

zachovania elementárnej zmluvnej rovnováhy účastníkov zmluvy, aby spotrebiteľ v tomto rozhodujúcom
časovom momente nemusel odvodzovať obligatórne náležitosti zmluvy, ale ich v tom čase tiež poznal(aj
s prihliadnutím na značný rozsah údajov obsiahnutých v zmluve, ich formuláciu, zrozumiteľnosť a to
obsahovú aj formálnu). Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov.

38. Výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2
ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra

slovenskýchsúdovpodala(aajpodáva)stabilnývýkladustanovenia§9ods.2zákonaospotrebiteľských
úveroch.

39. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Tento

výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1
ods.8Zákonač.129/2010Z.z.,kdejevyjadrenásubsidiaritaObčianskehozákonníka,akoajsubsidiarita
osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť

práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia
vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna,
ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

40. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce

pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

41. Žalovaný v 1/ rade bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.000,- eur, teda
sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného v 1/ rade boli uhradené
finančné prostriedky vo výške 1.736,98 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 14.263,02 eur.
Súd tak nárok žalobcu v tejto výške považuje za dôvodný a žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie
2.232,37 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

42. Žalovaný v 1/ rade sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca
podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,05% ročne od 3.3.2015, teda od
šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.. Zmluva bola uzatvorená
dňa 06.02.2014 teda v čase, kedy v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky od 19.12.2015 do 16.3.2016 bola vo výške 0,05 %, od 16.3.2016 bola vo výške 0,00 %. V zmysle
uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku so začiatkom omeškania od 3.3.2015, teda od šiesteho dňa nasledujúceho po dni fikcie

doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.02.2015.

K povoleniu úhrady záväzku formou splátok43. Podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
Podľa odseku 2 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím

lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa odseku 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie o
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

44. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

45. V danom prípade žalovaný v 1/ rade navrhol, aby svoj dlh mohol aj naďalej splácať, pričom žalobca
vyjadril súhlas na splatení záväzku v mesačných splátkach po 500,- eur- Žalovaný navrhoval výšku
splátky100,-euraž200,-eur,pričomuviedol,žejehorpíjmysapohybujúvrozpätído300,-euravýdavky

má od 150,- do 200,- eur.

46. Z listín, ktoré predložil žalovaný v 1/ rade dňa 17.07.2019 (daňové priznanie typu B za rok 2018, a
avíz o platbe provízii v počte 12) súd zistil, že príjem žalovaného v 1/ rade z činnosti sprostredkovateľov,
ktoré nie sú živnosťou boli vo výške 1.172,17 eur a iné príjmy nemal. Z avíz o platbe vyhotovených

spoločnosťou Generali Posťovňa, a. s. ku dňu 6.3.2019 vyplýva, že žalovanému v 1/ rade boli vyplatené
v období od 1.1.2018 do 31.12.2018 provízie v celkovej výške 1.172,17 eur. Iné doklady žalovaný v 1/
rade súdu nepredložil.

47. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej

žalovanému v 1/ rade určil v splátkach a to aj s ohľadom na nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu
žalovaného v 1/ rade s prihliadnutím na legitímne očakávanie veriteľa o úhrade dlhu v primeranej dobe.
Príjem žalovaného v 1/ rade je veľmi nízky, suma na zaplatenie predstavuje pomerne vysokú čiastku a
uloženie povinnosti zaplatiť celý dlh v jednej platbe by nemal svoj účel, a žalovaný v 1/ rade by sa tak
mohol dostať do opätovného cyklu pôžičiek a úverov. Súd dospel k záveru, že výška splátky 250,- eur

mesačne je primeraná, a v tejto výške bola aj splátka na poskytnutú pôžičku medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným v 1/ rade v zmluve o spotrebiteľskom úvere aj dohodnutá. Zároveň súd určil podmienky
splatnosti splátok, dôsledky ich neplnenia a aj podmienky zročnosti celého dlhu.

K zastaveniu konania

48. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ust. 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

Podľa ust. 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného

je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

49. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým
prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992).

50. Na základe citovaných zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu súd nemal dôvod
nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby proti žalovanej v 2/ rade a vtejto časti konanie zastavil. Súd
preto sa aj v rámci dokazovania a zistenia skutkového stavu nezaoberal spornosťou ohľadom podpisu
žalovanej v 2/ rade na zmluvy o poskytnutí pôžičky a ani na ostatých listinách, pričom žalovaná v 2/ rade
na pojednávaní po nahliadnutí do listín predložených žalobcom vyhlásila, že podpis nie jej a žalovaný

v 1/ rade sa priznal, že za žalovanú v 2/ rade sa podpísal on.

K trovám konania51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách. Žalobca ako dôvod späťvzatia uviedol vyjadrenia žalovaných, z ktorých vyplynulo že podpis
žalovanej v 2/ rade na zmluve nie je jej podpisom. Súd je toho názoru, že žalobca procesne zastavenie
konania zavinil a náhradu trov konania by mal súd priznať v celom rozsahu úspešnej žalovanej v 2/ rade.
Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovaná v 2/ rade si náhradu trov konania neuplatnila a

ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok
výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu
trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, a naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani
žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím

Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp
racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej v 2/ rade rozhodol podľa fiktívnej normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na

náhradu trov konania nepriznáva. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku
a náhradu trov konania nepriznal žalovanej v 2/ rade nepriznal.

54. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému v 1/ rade súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 72,94% (86,47% - 13,53%). V danom prípade bolo predmetom konania

zaplateniesumy16.495,39eurspríslušenstvom.Súdžalobečodosumy14.263,02eurspríslušenstvom
vyhovel a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje
86,47% a úspech žalovaného v 1/ rade predstavuje 13,53%. Súd v zmysle uvedených zákonných
ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal
žalobcovi voči žalovanému v 1/ rade v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší

súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.