Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718203980
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718203980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členiek senátu
JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: X. O., rod. H., nar. XX. W.
XXXX, trvale bytom O. XX, t. č. bytom XXX XX T., M. U. XX, zastúpená Y.. M. O., nar. XX. W. XXXX,
bytom XXX XX T., Ľ. M. XX, proti žalovanej: JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad so sídlom
960 01 Zvolen, Francisciho 6, IČO: 37816993, zastúpená advokátom Mgr. Petrom Luptákom, so sídlom

974 01 Banská Bystrica, Nám. Š. Moyzesa 3, o zaplatenie 1 550,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 19C/54/2018-126 zo dňa 10. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
19C/54/2018-126 zo dňa 10. apríla 2019 o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 19C/54/2018-126 zo dňa 10. apríla 2019 vo výroku II. p o
t v r d z u j e .

III. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 19C/54/2018-126 zo dňa 10. apríla 2019 v závislom výroku
III. o trovách konania m e n í tak, že žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu
trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
rozhodne o ich výške.

IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“)
výrokom I. konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 14,75 % zo sumy 1 550,90 eur od 01.
februára 2016 do 28. februára 2017 zastavil a výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade
trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol výrokom III. rozsudku tak, že vyslovil: „Žalobkyňa je
povinná n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia

súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania“.

1.1. V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval skutkový a právny základ sporu, v ktorom sa
žalobkyňa „žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 07. 2018 a doplnením žaloby zo dňa 16.
11. 2018 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1 550,90 Eur spolu s úrokom z omeškania (pozn.
súdu - v podaní uvedené len ako „úrok“) 14,75 % ročne zo sumy 1 550,90 Eur od 01. 02. 2016 do

zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a to všetko na tom skutkovom a právnom základe, že žalobkyňa
naOkresnomsúdeLučenec,sp.zn.12C/6/05akožalovanáaaždoexekúcienevedela,žejeúčastníkom
súdneho konania. Na základe rozhodnutia sudkyne A. ju zastupoval v konaní pracovník súdu V. K. zdôvodu nezvestnosti. Žalobkyňa sa až doručením Upovedomenia o začatí exekúcie spolu s Exekučným
príkazom na predaj rodinného domu dozvedela, že vo veci 12C/6/05 je právoplatný rozsudok. Meritom
sporu bola pohľadávka spoločnosti Orange v sume 8 698 Sk za mobil, ktorý v minulosti žalobkyňa na

svoj občiansky preukaz vybrala pre známeho, ktorý si neplnil povinnosti voči operátorovi. Ako sa neskôr
potvrdilo, hlavným dôvodom tohto zvláštneho postupu súdu bolo pre jedného lekára cez exekúciu získať
dvojizbový dom žalobkyne a to prostredníctvom organizovanej skupiny: sudkyňa A., súdny úradník K.,
príslušník PZ v Lučenci a žalovaná. Je pravda, že v danom čase žalobkyňa pracovala v dvojtýždňových
turnusoch v Rakúsku, ale jej otec bol na dôchodku a býval v dome - napriek tomu PZ v Lučenci vyhlásil

žalobkyňu za nezvestnú. Žalobkyňa po šoku okamžite uhradila Orange dlh v sume 8 698 Sk, podala
exekučnú námietku a podala na organizovanú skupinu trestné oznámenie. Treba zdôrazniť, že žalovaná
vedela, že došlo k úhrade pohľadávky veriteľovi - bolo to doložene v exekučnej námietke. Súd námietku
žalovanej zamietol. Napriek tomu žalovaná pokračovala v exekúcii až do roku 2017, kedy žalobkyňa
musela žalovanej uhradiť opäť istinu, úroky z nej za 10 rokov aj exekučné trovy, spolu vo výške 1
550,90 Eur. Žalovaná ignorovala opakované upozornenia žalobkyne na uvedené skutočnosti a prestala

so žalobkyňou komunikovať. Žalobkyňa má za to, že žalovaná úmyselne zneužila svoju verejnú funkciu
na osobné obohatenie.“

1.2. Okrem toho namietala oprávnenie vymáhať voči nej akúkoľvek pohľadávku v prospech spoločnosti
Claimman, a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej len „spol. Caimman, a.s.“) ako oprávneného, keďže

oprávneným v exekúcii mala byť spoločnosť Orange, a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej len „spol. Orange,
a.s.“) a nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná
uplatnený nárok poprela s tvrdením, že žalobkyňa mala vyvinúť procesnú aktivitu k uplatneniu svojej
procesnej obrany formou podania námietok proti exekúcii zákonným spôsobom, prípadne podaním
návrhunazastavenieexekúcie,čovšaknevyužilaapretosúdnaexekútrkavymohlapohľadávkuvsúlade

s poverením na vykonanie exekúcie.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 415 , § 420 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), v spojení s § 37 ods. 1, 3 a 4, §
50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o

zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31. marca 2017,
s použitím § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1, ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
októbra 2013, podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. mája 2010, podľa §
46 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. septembra 2013, § 47 ods. 1 písm. a/, ods.
2, ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 14. októbra 2008, a čiastočné späťvzatie žaloby v

časti o zaplatenie úrokov z omeškania 14,75 % zo sumy 1 550,90 eur za obdobie od 01. februára 2016
do 28. februára 2017 s poukazom na § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“) a konanie výrokom I. rozsudku v tejto časti nároku zastavil.

1.4. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, súd prvej inštancie podrobne konštatoval ktoré skutočnosti

v spore mal za nesporné, ktoré skutočnosti považoval za sporné a v nadväznosti na podrobne
konštatované vykonané dokazovanie sa potom vysporiadal s jednotlivými námietkami a tvrdeniami
žalobkyne nasledovnými závermi:

1.5. „Z listinného dôkazu na č.l. 54, ktorým je doručenka k Upovedomeniu o začatí exekúcie vyplýva,

že žalobkyňa prevzala predmetné upovedomenie 23.05.2007. Z listinného dôkazu na č.l. 59, ktorým
je doručenka k Exekučnému príkazu zo dňa 11.07.2007 predajom spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti a zriadením exekučného záložného práva na spoluvlastnícky podiel a k Exekučnému
príkazu zo dňa 11.07.2007 na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy vyplýva, že predmetné dva
exekučné príkazy boli žalobkyni doručené v jednej zásielke a to dňa 25.07.2007. Z vykonaného

dokazovania tak vyplynulo, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že Upovedomenie o začatí exekúcie
bolo doručované žalobkyni spolu s exekučným príkazom (čím mala byť žalobkyňa pozbavená možnosti
podať námietky voči exekúcii).

Nie je možné ani súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že by exekučné príkazy boli doručené žalobkyni už

dňa 02.07.2007, teda ešte pred samotným vydaním exekučných príkazov (11.07.2007) ako sa snažil
prezentovať zástupca žalobkyne. Dátum uvedený samotnou žalobkyňou na doručenke (č.l. 59) je síce
ťažšie čitateľný, avšak súd nemal pochybnosť o tom, že žalobkyňa prevzala exekučné príkazy až dňa25.07.2007. Vyplýva to aj z dvoch odtlačkov pečiatok pošty na predmetnej doručenke, kde je už dátum
25.07.2007 uvedený zreteľne.

Z listinného dôkazu - Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Orange Slovensko, a.s. a Claimman, a.s.
zo dňa 25.04.2016 a jej prílohy (č.l. 88 až 94) vyplýva, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne o tom,
že nedošlo k postúpeniu pohľadávky z Orange Slovensko a.s na postupníka Claimman, a.s. - pôvodne
oprávnený v exekúcii voči žalobkyni, spoločnosť Orange Slovensko, a.s. totiž postúpil dňa 25.04.2016
na spoločnosť Claimman, a.s. v balíku pohľadávok aj pohľadávku voči žalobkyni, čo vyplýva z prílohy

k tejto zmluvy (č.l. 94), kde sa predmetná pohľadávka voči žalobkyni uvádza pod poradovým číslom
686. Žalobkyňa namietala, že na strane 5 a 6 predmetnej zmluvy sa medzi dlžníkmi pod písmenom
„S“ ani „Z“ nenachádza ani priezvisko „O.“ ani priezvisko „H.. Tu je však potrebné prisvedčiť žalovanej,
ktorá uviedla, že pokiaľ zástupca žalobkyne ju v zozname nenašiel pod písmenami „Z“, ani „S“ bolo
to z dôvodu, že tento zoznam je zaradený abecedne podľa súdnych exekútorov a nie podľa dlžníkov
(povinných). Zoznam dlžníkov (povinných) je uvedený v prílohách k zmluve o postúpení pohľadávky,

pričom žalobkyňa bola v tejto prílohe uvedená pod poradovým číslom 686. V tejto súvislosti súd
poznamenáva, že to, či došlo k postúpeniu pohľadávok už bolo predmetom súdnej kontroly, čo vyplýva
z listinného dôkazu na č.l. 83 - Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 22Er/1436/2005-45 zo dňa
19.07.2016 keď súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že namiesto doterajšieho
oprávneného Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270 vstúpil do konania ako oprávnený spoločnosť

Claimman, a.s. so sídlom Koceľova 34, 821 08 Bratislava, IČO: 50 291 726.

Napriek tomu, že žalobkyňa opakovane v spore tvrdila, že žalovanej ešte počas exekučného konania
oznámila úhradu sumy 8 698,50 Sk žalobkyňou priamo oprávnenému do jeho pokladne dňa 27.06.2007
a že disponuje aj dôkazmi o tom, takýto listinný dôkazy resp. dôkazy v tomto konaní nepredložila, a to

napriek tomu, že súd prvé pojednávanie odročil práve za účelom, aby žalobkyňa takýto dôkaz predložila.
To, že žalovaná ešte počas trvania exekučného konania nemala vedomosť o úhrade oprávnenému,
nepriamo vyplýva aj z listinných dôkazov - list žalobkyne pre žalovanú zo dňa 25.07.2007 označený
ako „Vrátenie exekučných príkazov zo dňa 11.07.2007“ (č.l. 62), v zmysle ktorého žalobkyňa žalovanej
len oznámila, že vracia žalovanej exekučné príkazy z dôvodu porušenia Exekučného poriadku a súd

ešte nerozhodol o exekučných námietkach (teda žalobkyňa tu neuviedla, že došlo k úhrade pohľadávky
oprávnenému), či z dôkazu - Oznámenie Okresného súdu Lučenec žalovanej zo dňa 22.10.2007 (č.l.
63), v ktorom súd žalovanej oznámil, že o podaní žalobkyne zo dňa 04.06.2007 nerozhodoval, nakoľko
nešlo o námietky podané v zmysle § 50 Exekučného poriadku (ani tu nebolo uvedené, že došlo k úhrade
pohľadávky oprávnenému). Rovnako, z listinného dôkazu na č.l. 80 - list žalobkyne Okresnému súdu

Lučenec zo dňa 31.05.2007, značený ako „Podanie exekučnej námietky“ nevyplýva, že by malo dôjsť
k úhrade pohľadávky spoločnosti Orange, a.s. (súd poznamená, že takáto skutočnosť v námietkach
ani nemohla byť uvedená, keďže k úhrade došlo až v mesiaci jún 2007). Žalovaná vyslovene poprela,
že jej žalobkyňa, oprávnený či súd oznámili, že došlo k (čiastočnej) úhrade pohľadávky a že by sa o
tom dozvedela v rámci trestného konania, keďže nebola v trestnom konaní vôbec vypočúvaná. Pokiaľ

žalobkyňa tvrdila, že má dôkaz o tom, že žalovanú o tom informovala ešte počas trvania exekúcie
resp. že sa žalovaná o tom dozvedela z trestného konania, bola tak žalobkyňa povinná takýto dôkaz
predložiť v spore, čo sa však nestalo a preto má súd za to, že žalovaná sa o úhrade oprávnenému
dozvedela skutočne až 7 mesiacov po skončení exekúcie - dňa 28.09.2017, tak ako tvrdila žalovaná a
ako to vyplýva z listinného dôkazu (č.l. 65) - z listu od zástupcu žalobkyne adresovaný žalovanej zo dňa

25.09.2017, označeného ako „Vrátenie 1 400 Eur z exekúcie“, prílohou ktorého bola aj fotokópia dokladu
o úhrade sumy 8 698,50 Sk žalobkyňou priamo oprávnenému do pokladne dňa 27.06.2007. Exekúcia
sa totiž skončila už 01.03.2017, čo vyplýva z listinných dôkazov - Vyúčtovanie vymoženej pohľadávky
(č.l. 15) a Vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01.03.2017 (č.l. 64). Nepreukázalo sa tak
tvrdenie žalobkyne, že žalovaná ešte počas exekučného konania vedela o úhrade istiny vymáhanej

pohľadávky oprávnenému. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v Upovedomení o začatí exekúcie
(č.l. 50-53), ktoré žalobkyňa prevzala 23.05.2007 (teda ešte pred úhradou), bolo uvedené, že vymáhanú
sumu je potrebné uhradiť na účet súdneho exekútora č. 4002657100/7500 vedený ČSOB, a.s. pobočka
Zvolen, pod VS: 302405 a nie priamo oprávnenému. Je potom chybou samotnej žalobkyne, že nehradila
na platobné miesto, ktoré jej bolo oznámené v Upovedomení o začatí exekúcie, resp. keď už hradila

priamo oprávnenému do pokladne, je jej chybou, že túto skutočnosť neoznámila súdnemu exekútorovi
(žalovanej). Zo samotného Príjmového pokladničného dokladu (č.l. 65) ďalej ani nevyplýva, že účelom
platby žalobkyne bolo vyplatenie vymáhanej sumy istiny v exekúcii, ani plnenie na základe exekučného
titulu, ale ako účel platby žalobkyňa uviedla „Preddavok za služby GSM“ - súd je preto toho názoru, žetakéto označenie značne sťažilo aj samotnému oprávnenému priradenie predmetnej platby žalobkyne
na vymáhanú istinu v exekúcii a možno aj preto oprávnený žalovanej neoznámil, že žalobkyňa čiastočne
plnila na vymáhanú istinu. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že vo zvyšnej časti

žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol (výrok II.) Z vykonaného dokazovania okrem už uvedených
skutočností ďalej vyplynulo, že na základe Návrhu na vykonanie exekúcie (č.l. 45), exekučného titulu -
Rozsudku OS Lučenec, č.k. 12C/6/2005 zo dňa 01.02.2005 (č.l.46 -48) a Poverenia Okresného súdu
Lučenec pre súdnu exekútorku JUDr. Andreu Cimermanovú zo dňa 22.12.2005 (č.l. 49), vykonala
žalovaná pre oprávneného Orange Slovensko, a.s. exekúciu na vymoženie istiny 8 698,50 Sk plus

príslušenstvo.ŽalovanáakosúdnyexekútoratedaverejnýčiniteľbolatakpovinnávzmysleExekučného
poriadku (§ 46 ods. 1) postarať sa o vykonanie exekúcie (nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí).
V súlade s § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku žalovaná dňa 26.04.2007 vydala Upovedomenie
o začatí exekúcie, ktoré doručila žalobkyni dňa 23.05.2007 a v ktorom (i) žalobkyni jednak uviedla
komu a na aký účet má uhradiť vymáhanú sumu a (ii) poučila žalobkyňu, že námietky sa podávajú
(a) u súdneho exekútora a to (b) v lehote do 14 dní od doručenia upovedomenia. Nebolo pravdivé

tvrdenie žalobkyne, že žalovaná obrala žalobkyňu o lehotu na podanie námietok v dôsledku súčasného
doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie a exekučných príkazov, nakoľko tieto neboli doručované
súčasne. Po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie (23.05.2007) začala žalobkyni plynúť lehota
na podanie námietok a táto lehota uplynula žalobkyni dňa 06.06.2007. Z oznámenia Okresného súdu
Lučenec zo dňa 22.10.2007 žalovanej (č.l. 63) vyplýva, že žalobkyňa síce v lehote na podanie námietok

(dňa 04.06.2007) doručila súdu označené ako „Námietky proti exekúcii“, avšak vzhľadom na to, že
námietky mala žalobkyňa podať v zmysle § 50 Exekučného poriadku u exekútora (žalovanej), a nie na
súde, súd na toto podanie žalobkyne neprihliadol ako na námietky voči exekúcii. Bola to tak žalobkyňa
(a nie žalovaná), kto postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom (§ 50) keď napriek poučeniu
uvedenom v Upovedomení o začatí exekúcie podala námietky na nesprávnom mieste a taktiež v rozpore

s Upovedomením o začatí exekúcie uhradila vymáhanú istinu nie exekútorovi ale oprávnenému do jeho
pokladne, pričom ako účel platby uviedla „Preddavok na služby GSDM“, pričom o tejto úhrade počas
trvania exekučného konania (až do 01.03.2017) žalovanú preukázateľne neinformovala. Následne
žalovaná, keďže jej námietky voči exekúcii doručené neboli a nemala vedomosť o námietkach podaných
na súde, vydala dňa 11.07.2007 v súlade s § 52 ods. 1 Exekučným poriadkom dva exekučné príkazy,

ktoré doručila žalobkyni do vlastných rúk (č.l. 59). O podaní námietok informovala žalobkyňa žalovanú
až 26.07.2007, avšak ani v tomto podaní (List žalobkyne pre žalovanú zo dňa 25.07.2007 označený
ako „Vrátenie exekučných príkazov zo dňa 11.07.2007“ na č.l. 62) žalovanú neinformovala o uhradení
vymáhanej istiny. Následne sa žalovaná obrátila na exekučný súdu so žiadosťou o súčinnosť, či boli
podané námietky a či bolo o nich rozhodnuté, na čo jej 22.10.2007 Okresný súd Lučenec oznámil, že

o námietkach nerozhodoval, nakoľko neboli podané v súlade s § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a že
nejde ani o námietky voči exekúcii. Vzhľadom na uvedené a keďže žalovaná preukázateľne nemala
vedomosť o úhrade oprávnenému zo dňa 27.06.2007, pokračovala žalovaná podľa názoru súdu plne
v súlade s Exekučným poriadkom, keď naďalej vymáhala to, na čo bolo exekučným súdom poverená
a to aj napriek tomu, že 27.06.2007 žalovaná vymáhanú istinu uhradila oprávnenému (pozn. súdu - v

prípade, že by aj žalovaná mala vedomosť o čiastočnej úhrade, podľa § 46 ods. 2 a § 57 Exekučného
poriadku by zrejme exekúcia pokračovala vo zvyšnej časti). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaná po
zmene oprávneného nemohla bez vydania osobitného poverenia pokračovať v exekúcii a že tak došlo
k zastaveniu exekúcie, súd uvádza, že takéto tvrdenie žalobkyne nemá oporu v Exekučnom poriadku.
Takýto dôvod zastavenia exekúcie totiž v Exekučnom poriadku (§57 a nasl.) uvedený nie je. Naopak, v

súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku sa preukázalo, že na spoločnosť Claimman, a.s. prešlo právo
z exekučného titulu, čo potvrdil aj exekučný súd v uznesení č.k. 22Er/1436/2005-45 zo dňa 19.07.2016,
keď pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že namiesto doterajšieho oprávneného
Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270 vstúpila do konania ako oprávnený spoločnosť Claimman, a.s.
so sídlom Koceľova 34, 821 08 Bratislava, IČO: 50 291 726. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku

mohla potom žalovaná pokračovať vo vykonávaní exekúcie priamo na základe pôvodného poverenia“.

1.6. Ďalej zo záverov rozhodnutia okresného súdu vyplýva: „Po vymožení sumy 1 550,90 Eur
túto sumu žalovaná dňa 01.03.2017 vyúčtovala (č.l. 15) tak, že pre oprávneného poukázala 288,73
Eur na istinu, 664,68 Eur na úroky, na trovy konania 16,60 Eur a súdny poplatok za vydanie poverenia

16,60 Eur (dokopy pre oprávneného 986,62 Eur) a trovy exekúcie súdneho exekútora celkom 564,28
Eur (z toho hotové výdavky súdneho exekútora 139,95 Eur; zákonná odmena 197,50 Eur a odmena
exekútorazazriadenieexekučnéhozáložnéhopráva132,78Eur).Jezrejmé,žežalovanásuma1550,90
Eur ani nemôže zodpovedať bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, keďže (a) žalovaná malazákonný nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle Exekučného poriadku (a teda existoval právny dôvod,
čo vylučuje aplikáciu § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu), navyše (b)
žalovaná si z tejto sumy zúčtovala len 564,28 Eur. O bezdôvodnom obohatení by podľa názoru súdu

bolo možné usudzovať len vo vzťahu k oprávnenému, ktorému žalobkyňa uhradila sumu 8 698,50 Sk
dňa 27.06.2007 a následne ktorému (aj keď právnemu nástupcovi) žalovaná 01.03.2017 poukázala na
istine 288,74 Eur. Je možné skonštatovať, že žalobkyňa uhradila vymáhanú istinu duplicitne, avšak nie
žalovanej, ale oprávnenému, resp. jeho nástupcovi. Je potrebné však uviesť, že bola chyba žalobkyne
a nesplnenie jej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, keď (i) o úhrade zo dňa

27.06.2007 neinformovala žalovanú ešte počas trvania exekučného konania, keď (ii) postupovala nie v
súlade s Exekučným poriadkom (§50) a s poučením v Upovedomení o začatí exekúcie, nakoľko hradila
priamo oprávnenému bez uvedenia relevantnej poznámky ako účelu platby a nakoľko podala námietky
na nesprávnom mieste, (iii) a keďže nepodala návrh na zastavenie exekúcie ani odklad exekúcie.“

1.7. Žalovaná sa tak podľa názoru súdu prvej inštancie nemohla bezdôvodne obohatiť a ani neporušila

žiadne povinnosti, ktoré jej ako súdnej exekútorke vyplývali z právnych predpisov, naopak, žalovaná
plnila len svoju zákonnú povinnosť vymáhať to, na čo bola poverená a preto nie je možné uvažovať ani
o jej zodpovednosti za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá vznik škody
v súvislosti s činnosťou súdneho exekútora. Nie je možné usudzovať ani o všeobecnej zodpovednosti
žalovanej v zmysle § 420 OZ, keďže žalovaná žiadne svoje povinnosti neporušila. Preto žalobu vo

zvyšnej časti zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol v zmysle § 255 CSP, § 256 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa nemala v spore žiadny úspech a navyše procesne zavinila
aj zastavenie konania, a preto uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej v miere 100 %, pričom
o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. e) a f) CSP, preto že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, či žalovaná
mala poverenie a exekučný príkaz pre spol. Claimman, a.s. a namietala, že okresný súd v konaní
vôbec neskúmal, či žalovaná pri exekúcii v prospech postupníka postupovala zákonným spôsobom

podľa Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie odignoroval jej návrh na predloženie dôkazov,
ktoré by preukázali, že žalovaná postupovala zákonným spôsobom, ktorá vykonala exekúciu bez
upovedomenia a exekučného príkazu. Súd prvej inštancie týmto rozhodnutím prejudikoval, že exekútor
môže vykonať bez exekučného príkazu na konkrétny exekučný titul exekúciu pre tretiu osobu bez
schválenia exekučným súdom. Ďalej tvrdí, že exekučný titul až dva krát zanikol pre oprávneného spol.

Orange, a.s. s celým príslušenstvom a to aj so všetkými právami s ním spojenými. Prvý raz zanikol, keď
žalobkyňa uhradila pohľadávku dňa 27. júla 2007 veriteľovi a druhý raz, keď oprávnený spol. Orange,
a.s. predal pohľadávku postupcovi spol. Claimman, a.s.. Napriek dvojnásobnému zániku exekučného
titulu, žalovaná v mene exekučného príkazu na postupcu spol. Orange, a.s. ako oprávneného, vykonala
exekúciu pre postupníka spol. Claimman, a.s., čo podľa jej názoru znamená, že žalovaná vykonala

exekúciu na zaniknuté práva z exekučného titulu postupcu v prospech iného, ktorý podľa Exekučného
poriadku nie je oprávnený vo veci tohto exekučného titulu. Podľa jej názoru na návrh postupcu, bola
schválená postupnícka zmluva exekučným súdom, ktorý potvrdil majetkové práva postupníka, avšak
nič viac. Exekučný súd musel schváliť túto zmluvu, lebo postupca mal oklieštené práva k pohľadávke z
titulu exekúcie - práva k pohľadávke postúpil žalovanej. Uznesenie exekučného súdu schválilo všetky

majetkové práva postupníka k pohľadávke. Neexistuje žiadne rozhodnutie exekučného súdu, ktoré by
priznalo exekučné práva postupníkovi. To znamená, že medzi žalovanou a postupníkom nebol žiadny
právny vzťah a napriek tomu vykonala v jeho prospech exekúciu na exekučný príkaz postupcu. Súd
prvej inštancie neprípustne, tvrdo a nekompromisne sa dožadoval, aby predložila dôkaz, že žalovanú
upozornila,žeexekučnýtitulbolvyrovnanýeštevroku2007.Sudcaodignorovalpožiadavkyodzástupcu

žalobkyne, že žalovaná vykonala exekúciu pre postupcu spol. Orange, a.s., ktorému zanikli všetky práva
spojené s exekučným titulom nadobudnutím právoplatnosti postupníckej zmluvy. Na základe uvedeného
žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu, vrátil vec na
ďalšie konanie a nariadil vykonanie navrhovaných dôkazov (poverenia a upovedomenia o pokračovaní
a exekučný príkaz), či žalovaná pri výkone exekúcie v prospech spol. Claimman, a.s. postupovala

zákonným spôsobom podľa Exekučného poriadku a priznal jej náhradu 100% trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že podané odvolanie považuje za nedôvodné v
celom rozsahu. Upozornila na to, že žaloba žalobkyne bola pôvodne založená na jej tvrdení, že exekúciuvoči nej, ako povinnej, vykonala, hoci vedela, že ona už v roku 2007 zaplatila celú sumu oprávnenému.
Týmto tvrdením zástupca žalobkyne uplatnený nárok zdôvodňoval aj na prvom pojednávaní. Napriek
tomu, že okresný súd poskytol zástupcovi žalobkyne možnosť toto jeho tvrdenie preukázať a z tohto

dôvodu prvé pojednávanie odročil, zástupca žalobkyne žiadny dôkaz v tomto smere nepredložil a na
druhom pojednávaní (po tom, čo priznal, že takýto dôkaz nemá) sa vyjadril: „tak, že to, či som o úhrade
zo strany žalobkyne oprávnenému počas exekučného konania vedela alebo nevedela, vlastne nie je
vôbec dôležité a že dôležité je to, či som nemala „nové“ poverenie a nový exekučný príkaz pre spol.
Claimman, a.s..“ Už takáto zmena v odôvodnení uplatneného nároku podľa presvedčenia žalovanej

svedčí o zjavnej účelovosti postupu žalobkyne v tomto konaní.

3.1. Žalovaná ďalej uviedla, že odvolacie tvrdenia žalobkyne nemajú oporu v Exekučnom poriadku,
ani v žiadnom inom právnom predpise a je úplne nesprávna. V dôsledku postúpenia pohľadávky zo
spol. Orange, a. s. na spol. Claimman, a. s., ku ktorému postúpeniu došlo v priebehu exekučného
konania, prešlo na spol. Claimman, a. s. právo z exekučného titulu, čo potvrdil aj exekučný súd, keď

uznesením pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku
súdna exekútorka preto mohla pokračovať vo vykonávaní exekúcie proti povinnej priamo na základe
pôvodného poverenia a žiadne iné (nové) poverenie - ako to účelovo tvrdí zástupca žalobkyne - mať
nemusela a ani nemohla, pretože vydanie nového poverenia pre postupníka by nemalo žiadnu oporu
v zákone. Z rovnakého dôvodu nemusela a ani nemohla pre postupníka vydať nový exekučný príkaz.

Okresný súd sa s argumentáciou žalobkyne obsiahnutou v jej odvolaní (ako aj s ďalšími jej tvrdeniami,
ktorými sa snažila podporiť žalobou uplatnený nárok) vysporiadal detailne a po právnej stránke správne
a to tak v odôvodnení rozsudku, obsiahnutom v jeho písomnom vyhotovení, ako aj v odôvodnení
prednesenom zákonným sudcom ústnou formou po vyhlásení rozsudku. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku považuje za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním v celom rozsahu. Ďalej vo vyjadrení poprela,

žebymalačiona,alebojejprávnyzástupca,akékoľvekosobnévzťahysozákonnýmsudcom.Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zaviazal
žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k stanovisku žalovanej k jej odvolaniu opätovne zdôraznila, že meritom žaloby

bolo vrátenie duplicitného exekučného plnenia ako aj tú skutočnosť, že nevedela, že exekučný titul už
bol uspokojený oprávnenému. Dôkaznú tieseň zapríčinila žalovaná strana. Sudca uložil obom stranám
povinnosť zaslať si vzájomne dôkazy mimo súdu a žalobkyňa obdržala dôkazy od žalovanej až po
doručení jej stanoviska, t.j. dva pracovné dni pred súdnym konaním. Ďalšie stanovisko žalovanej bolo
doručené až dva týždne po vyhlásení rozsudku. Ďalej tvrdila, že žalovaná chcela týmto konaním dostať

žalobkyňu do dôkaznej núdze, respektíve do nevýhodnej pozície na pojednávaní a namietala, že zákon
ukladá povinnosť oprávnenému oznámiť povinnému postúpenie pohľadávky tretej osobe. Oprávnený
tak nekonal a podľa jej názoru návrh exekučnému súdu na prevod exekučného titulu má dať žalovaná
a nie pôvodný oprávnený spol. Orange, a.s., a preto návrh podala neoprávnená osoba, čím došlo k
zmätočnému súdnemu rozhodnutiu o prevode pohľadávky. Ďalej vo vyjadrení uvádza, že žalovaná mala

požiadať exekučný súd o zmenu oprávneného v poverení, taktiež mala žiadať o poverenie na vykonanie
exekúcie k tejto pohľadávke a následne mala jej žalovaná, ako povinnej, doručiť upovedomenie o
pokračovaní v exekúcii už s novým oprávneným a následne vystaviť exekučný príkaz. Naproti tomu
žalovaná na základe poverenia a exekučného príkazu pre spol. Orange, a.s. vykonala exekúciu pre spol.
Claimman, a.s., s ktorou spoločnosťou nie je ona v žiadnom právnom vzťahu.

5. Podaním zo dňa 22. októbra 2019, žalobkyňa doručila Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
odvolací súdu) zmenu petitu odvolania a žiadala, aby odvolací súd rozhodol v nasledujúcom znení:
„Žalovaná je povinná vrátiť žalobkyni uhradenú sumu 1550,90 eur s príslušenstvom, 14,75 % ročný úrok
z 1550,90 eur od 1. februára 2006 do zaplatenia, na bankový účet SK19 7500 0000 00 40 2337 3270 v

ČSOB a.s. pobočka Lučenec, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trovy súdneho konania.“

6. V dôsledku odvolania odvolací súd podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach daných § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu
v odvolaním napadnutom výroku II., ktorým okresný súd žalobu zamietol podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

ako vecne správny potvrdil a v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania podľa § 388 CSP
zmenil tak, ako je obsiahnuté vo výroku III. tohto rozsudku. Súčasne odvolací súd výrokom I. podľa §
386 písm. b/ CSP odmietol odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku I. rozsudku okresného súdu,
ako podané neoprávnenou osobou.7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie

sa stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie. Je
potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa, ako odvolateľka, neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré
by neboli známe súdu prvej inštancie v čase jeho rozhodovania, ani nežiadala doplniť dokazovanie za
podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť,
resp.neboliprezentovanévprvoinštančnomkonaní.Odvolanímlenspochybnilaprávnynázorsúduprvej

inštancie a namietala právne posúdenie veci a úvahy súdu prvej inštancie, ktorými sa riadil a spravoval,
a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený v rozsudku. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne zisteného skutkového stavu a nebolo preto
potrebné zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie o nové, doposiaľ nepredložené dôkazy,
prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383 CSP).

8. Odvolací súd sa v prvom rad procesne vysporiadal s prípustnosťou podaného odvolania žalobkyne,
ktorá jednak žiadala zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátiť vec na nové konanie
a rozhodnutie a jednak neskôr doplnila, respektíve žiadala zmenu petitu odvolania v znení presne
citovanom v odseku 5. odôvodnenia rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že odvolaním bol dotknutý
rozsudok okresného súdu vo všetkých výrokoch, vrátane výroku I., ktorým okresný súd v dôsledku

čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 14,75 % zo sumy 1
550,90 eur od 01. februára 2016 do 28. februára 2017 zastavil, postupujúc v súlade s § 145
ods. 2 CSP.

9. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

11. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. V nadväznosti na citovanú právnu úpravu odvolací súd zdôrazňuje, že procesne legitimovaná
na podanie odvolania je len strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ tak

žalobkyňa v podaní doručenom okresnému súdu dňa 19. marca 2019 uviedla, že úroky z omeškania
žiada priznať len od 01. marca 2017 do zaplatenia, pričom okresný súd posúdil toto podanie ako
čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 14,75 % zo sumy 1 550,90 eur
za obdobie od 01. februára .2016 do 28. februára 2017 (čo potvrdil aj zástupca žalobkyne na druhom
pojednávaní,ževtejtočastizobralžalobuspäť)aokresnýsúdvtejtočastikonaniezastavil,jetakzrejmé,

že rozhodol plne v súlade s procesnou vôľou a procesným návrhom žalobkyne a teda v jej prospech.
Okresný súd rešpektoval procesnú vôľu a procesné oprávnenie žalobcu, ako dominus litis (pána sporu)
disponovať s predmetom sporu a v súlade s prejavenou procesnou vôľou žalobkyne, rešpektujúc jej
procesné právo vyplývajúce z ustanovenia § 144 CSP a v súlade s § 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie
zastavil. Z uvedeného dôvodu je tak odvolanie žalobkyne v časti smerujúce proti výroku I. rozsudku

súdu prvej inštancie procesne neprípustné a odvolací súd ho podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol ako
podané neoprávnenou osobou.

14. Následne sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a to vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, ako aj v

závislom výroku III., ktorým rozhodol o trovách prvoinštančného konania.

15. Odvolací súd konštatuje (vychádzajúc z dôvodov a obsahu odvolania), že predmetom odvolacieho
konania, sú námietky odvolateľky, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, či žalovaná, ako
súdna exekútorka, mala poverenie a exekučný príkaz pre postupníka spol. Claimman, a.s., teda či bola

pohľadávka pôvodného oprávneného spol. Orange, a.s. zákonne vymožená v prospech postupníka,
ako nového oprávneného a či nedošlo zo strany súdnej exekútorky k porušeniu Exekučného poriadku,
pokiaľ pokračovala vo vymáhaní nároku pôvodného oprávneného aj v prospech postupníka na podklade
pôvodného poverenia vydaného exekučným súdom, bez vydania nového poverenia na vykonanieexekúcie exekučným súdom v prospech postupníka, bez vydania upovedomenia o začatí exekúcie
v prospech už nového oprávneného, ako aj bez vydania exekučného príkazu v prospech nového
oprávneného.

16. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

17. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, proti inému než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť

doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie
sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

18. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak k prevodu alebo
prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
pokračujeexekútorvovykonávaníexekúcienazákladepôvodnéhopoverenia,kuktorémupriložíoriginál
alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.

19. Odvolací súd v prvom rade, reagujúc tak na prvú odvolaciu námietku žalobkyne: „súd nevykonal
dokazovanie či žalovaná mala poverenie a exekučný príkaz pre firmu Claimman, a.s..“ konštatuje jej
neodôvodnenosť, pretože z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súčasťou prvoinštančného spisu
bola aj vyhotovená fotokópia exekučného spisu (č.l. 45-66 spisu), z čoho je zrejmé, že súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie jeho oboznámením. Aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že okresný súd pri svojich úvahách a právnych záverov vychádzal ako z listinného dôkazu aj z obsahu
exekučného spisu, obsahom ktorého bolo i uznesenie Okresného súdu Lučenec (pozn. exekučný súd)
sp. zn. 22Er/1436/2005 zo dňa 19. júla 2016, ktorým v exekučnom konaní súdnej exekútorky JUDr.
Andrey Cimermanovej pod sp. zn. Ex/3024/05 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, takže

na miesto doterajšieho oprávneného spol. Orange, a.s. vstúpil ako oprávnený spol. Claimman, a.s. (č.l.
83 spisu).

20. Čo sa týka druhej odvolacej námietky, v ktorej odvolateľka namietala: „súd potvrdil „nezákonné“
vykonanie exekúcie na podklade Poverenia a Exekučného príkazu pre oprávneného Orange, a.s. v

prospech Claimman, a.s.“, zákonnosť vedenia exekúcie a zákonnosť postupu žalovanej, ako súdnej
exekútorky,azktoréhopostupubybolomožnévyvodiťzodpovednosťanároknavydaniebezdôvodného
obohatenia tak, ako to vyplýva zo žalobného petitu, odvolací súd opätovne poukazuje na obsah spisu
súdu prvej inštancie, z ktorého vyplývajú nasledujúce skutočnosti:

21. Návrh na vykonanie exekúcie a aj poverenie exekučného súdu bolo vydané v prospech pôvodného
oprávneného - spol. Orange, a.s.,. V priebehu exekúcie došlo k prevodu oprávneným uplatneného
nároku v exekúcii a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 25. apríla 2016 medzi
pôvodným oprávneným ako postupcom a spol. Claimman, a.s. ako postupníkom (č.l. 88-94 spisu), čím
bola postúpená (okrem početných ďalších pohľadávok) aj pohľadávka pôvodného oprávneného voči

žalobkyni,keďževbalíkupohľadávokjeobsiahnutáapresnešpecifikovanáajpohľadávkavočižalobkyni
a to v prílohe k tejto zmluve pod poradovým číslom 686 (č.l. 94 p.v. spisu), v dôsledku čoho exekučný súd
nanávrhdňa19.júla2016uznesenímsp.zn.22Er/1436/2005pripustilzmenuúčastníkovkonania,takže
namiesto dovtedajšieho oprávneného spol. Orange a.s. pripustil vstup do konania nového oprávneného
spol. Claimman, a.s. a to v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.

22. Po konštatovaní uvedeného procesného postupu exekučného súdu a súdnej exekútorky v rámci
exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 3024/05 je potom zrejmá nedôvodnosť aj všetkých ostatných
odvolacích argumentov žalobkyne, ktorá namietala nezákonnosť vedenie exekúcie a nesprávnosťúradného postupu súdnej exekútorky v dôsledku toho, že pokračovala v ďalšom vedení exekúcie
na základe pôvodného poverenia a pôvodne vydaných procesných podaní - upovedomenia o začatí
exekúcie a exekučného príkazu. S poukazom na § 37 ods. 4 Exekučného poriadku postup súdnej

exekútorky bol plne súladný s procesnou úpravou exekučného konania a exekúcie, („ak dôjde k
prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti, alebo k prevzatiu povinnosti po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, v prípade pripustenia zmeny účastníka konania (čo sa v prípade danej
exekúcie stalo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím exekučného súdu) súdny exekútor pokračuje
vo výkone exekúcie na základe pôvodného poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorému pripojí

právoplatné uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania“). Exekučný súd teda nezmení pôvodné
poverenie na vykonanie exekúcie, ani nevydá nové poverenie na vykonanie exekúcie, rovnako ako ani
súdny exekútor nevydáva nové upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz, prípadne všetky
ďalšie procesné rozhodnutia a podania, vyplývajúce z Exekučného poriadku, ktoré boli dovtedy v rámci
vedenia exekúcie v prospech ešte pôvodného oprávneného vydané a účastníkom exekučnou konania
doručené. Pokiaľ teda došlo v priebehu exekúcie k hmotnoprávnej zmene na strane oprávneného a

exekučný súd vydal právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktorým pripustil zmenu na strane
oprávneného v dôsledku tejto hmotnoprávnej zmeny, priamo z ustanovení Exekučného poriadku je
možné vyvodiť, že exekúcia pokračovala ďalej na podklade dovtedajších procesných rozhodnutí a
podaní. Práve eventuálny iný postup súdnej exekútorky, by bol v priamom rozpore s citovanou úpravou
Exekučného poriadku.

23. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie
meritórne rozhodol, boli vecne správne a ani jeden z odvolacích argumentov žalobkyne právne a
skutkovo neobstojí. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých
relevantných skutočností, rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I. podľa ustanovenia §

387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania preskúmava aj závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že pri vyhotovovaní rozsudku súdu prvej inštancie došlo
k zrejmej chybe, pokiaľ okresný súd uviedol vo výroku III. rozsudku formuláciu : „Žalobkyňa je povinná

n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania“. Vzhľadom na procesný úspech a neúspech strán
sporu súd prvej inštancie správne vyhodnotil mieru úspechu strán sporu a vecne správne rozhodol o
náhrade trov konania prvoinštančného konania s poukazom na zásady obsiahnuté v § 255 ods. 1 a
§ 256 CSP. Formulácia výroku III. je tak zmätočná a vnútorne rozporná a nelogická, pokiaľ súd uložil

povinnosť náhrady trov konania žalobkyni voči „žalobcovi“. Zásadné však je, že z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že okresný súd mienil a mal v úmysle priznať náhradu trov konania žalovanej. V bod 49.
odôvodnenia rozsudku je správne konštatované: „Žalobkyňa nemala v spore žiadny úspech a navyše
procesne zavinila aj zastavenie konania (výrok I.), súd ju preto v zmysle § 255 CSP, § 256 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP zaviazal na náhradu trov konania žalovanej v miere 100 % (výrok III.), pričom o

konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ Z uvedeného je
tak bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že súd prvej inštancie správne o náhrade trov konania rozhodol v
nadväznosti na procesný úspech a neúspech strán sporu a zmätočná a vnútorne rozporná formulácia
výroku III. rozsudku je tak len zrejmou chybou, či omylom, ktorý vznikol pri písomnom vyhotovení

rozsudku. Túto zrejmú nesprávnosť by bolo možné odstrániť aj vydaním opravného uznesenia podľa
§ 224 CSP, avšak odvolací súd považoval za nutné, keďže ide o závislý výrok, v rámci odvolacieho
konania zmeniť zmätočný výrok III. rozsudku okresného súdu podľa § 388 CSP tak, ako je obsiahnuté vo
výroku III. tohto rozsudku, aby výrok odvolaním napadnutého rozsudku zodpovedal jeho odôvodneniu.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalobkyňa,
ako procesne neúspešná strana sporu, je povinná zaplatiť procesne úspešnej žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie rozhodne o ich výške v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí a to samostatným uznesením.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).