Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117204677
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6117204677.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobkyne: C.. R. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, V. M., zastúpená: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, Radlinského
1, Trnava, proti žalovanému: P.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, Z., zastúpený: JUDr.
Karol Pešl, advokát, Hlavné nám. 7, Nové Zámky, o zaplatenie sumy 1.493,72 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.493,72 eura, a to do 75 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu

dňa 19.04.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu 1.493,72 eura, ako aj náhradu trov konania.

2. Okresný súd Trnava v poradí prvým rozsudkom č.k. 11C/38/2017-90 zo dňa 23.11.2017 žalobu
žalobkyne zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania
podaného žalobkyňou Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 25Co/49/2018-148 zo dňa 26.03.2019
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako veriteľ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX
požičala žalovanému ako dlžníkovi a D. H., tiež ako dlžníkovi, dňa XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,-
Sk (obidvom dlžníkom spoločne). Výzvou zo dňa 02.02.2017, poslanou žalovanému dňa 03.02.2017,
žalobkyňa vyzvala žalovaného na splatenie dlhu (polovice požičanej sumy) v sume 1.493,72 eura
(pôvodne 45.000,- Sk; prepočítané konverzným kurzom EUR/SKK 30,126). Žalovaný žalobkyni dlžnú
sumu neuhradil.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že so sestrou - žalobkyňou spolu s bývalou manželkou
uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu XX.XXX,- Sk dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa mala danú pôžičku v
minulosti vyplatenú zo strany ich rodičov. Aj tieto financie spolu ešte s ďalšími pôžičkami od tretích osôb
boli v roku XXXX použité na kúpu bytu, v ktorom má žalovaný aj v súčasnosti trvalé bydlisko. Ich nebohí
rodičia, aby im pomohli, tak prevzali za nich všetky ich pôžičky, z ktorých bola vyplatená kúpna cena
bytu a oni sa im potom zaviazali splatiť celkovú hodnotu uhradených pôžičiek. Na dedičskom konaní

po neb. matke vedenom na O. úrade L.. U. T. so sídlom v Z. pod č.k. XXD XXX/XXXX si to so sestrou
- žalobkyňou spoločne prepočítali a dospeli k zhodnej sume nevyplatenej časti pôžičky voči rodičom.
Daný výsledný sumár pôžičky bol spracovaný počítačom dňa 11.06.2011 ako záväzky k bytu s tým, že
výslednou sumou bola čiastka vo výške 25.291,16 eura. Žalobkyňa už v danom dedičskom konaní saobohatila na úkor žalovaného, nakoľko z danej sumy sa jemu samému a nie jemu a bývalej manželke
mala odpočítať suma 7.075,47 eura, nakoľko túto sumu ich neb. rodičia darovali dňom XX.XX.XXXX len
žalovanému, o čom mala taktiež vedomosti žalobkyňa, ktorá taktiež vlastnoručne podpísala príslušný

zápis o tom. Darovanie danej konkrétnej sumy peňazí bolo z dôvodu, že takúto istú sumu vyplatili neb.
rodičia za okná na domovej nehnuteľnosti sestry - žalobkyne, ktorej to tiež darovali. V dôsledku toho
žalovanývnevedomí,nakoľkositovzlompsychickomstavepomaminejsmrtiúplneneuvedomil,zhodne
uznal spolu so žalobkyňou na vyššie uvedenom dedičskom konaní po neb. matke zostatok pôžičky
v rámci súpisu majetku, nakoľko po odpočítaní sumy 7.075,47 zo sumy 25.291,16 dostávame sumu

18.215,69 eur, ktorá je stanovená aj v príslušnom osvedčení o dedičstve 26D XXX/XXXX. Správne však
darovaná suma mala byť odpočítaná len z polovičného podielu žalovaného z nesplatenej pôžičky, t.j.
zo sumy 12.645,58 eur. Žalovaný teda tvrdí, že žalobkyňa sa už v rámci horeuvedeného dedičského
konania obohatila na úkor žalovaného, nakoľko došlo k nesprávnemu započítaniu horeuvedeného daru.
Vzhľadom na uvedené a vzhľadom k tomu, že svoj dedičský nárok z horeuvedenej pôžičky po neb.
matke si už žalobkyňa uplatnila taktiež žalobou na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. 32C/85/2016,

jej peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze žalovaný neuznáva v celom rozsahu.

5. Žalobkyňa sa vyjadrila v replike tak, že popiera tvrdenia žalovaného o vrátení pôžičky, ktorú poskytla
žalovanému, zo strany ich rodičov. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal prevzatie jeho dlhu voči
žalobkyni rodičmi. Dlh žalovaného nemá ani žiadny súvis s uvádzaným dedičským konaním po rodičoch,

nakoľko záväzok žalovaného voči žalobkyni vznikol na základe zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou,
žalovaným a D. H.. Rodičia strán tohto sporu do tohto ich záväzku žiadnym spôsobom nevstupovali.
Listina predložená žalovaným - kópia zápisu z darovania sa týka záväzkov voči rodičom, teda iných
záväzkov, ako toho, ktorý je predmetom tohto konania. Rovnako, ďalšia listina - kópia záväzkov bytu
je listinou vyhotovenou pravdepodobne na vlastnú evidenciu žalovaného. Z uvedenej listiny vyplýva, že

žalovaný potvrdzuje existenciu záväzku v pôvodnej sume 90.000,- Sk, ktorý je predmetom tohto sporu.
Konanie na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 32C/85/2016, na ktoré žalovaný poukazuje, sa týka iného
záväzku.

6. Žalovaný sa v duplike vyjadril, že suma 90.000,-Sk a z nej vyplývajúca nárokovaná suma 1.493,72

eur bola žalobkyni vyplatená zo strany rodičov, čo žalobkyňa v súčasnosti popiera. Práve žalovaným
predložená evidencia záväzkov k bytu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú podpísal aj s bývalou manželkou,
bola vyhotovená nielen pre vlastnú evidenciu, ale aj evidenciu jeho rodičov, ktorí sami uviedli súpis
pôžičiek, ktoré uhradili jednotlivým ich veriteľom za žalovaného a jeho bývalú manželku. Dôkazom je
samotné rukou písané písmo matky žalovaného ohľadne vlastných poznámok, ktoré taktiež súviseli s

ich záväzkami a ich úhradami. Práve preto to písala na danú evidenciu záväzkov, ktoré voči rodičom
mali, a nie na iný nejaký papier. Žalovaný môže len predpokladať, prečo to žalobkyňa v súčasnosti
popiera, avšak pravda je taká, že práve tieto záväzky boli predmetom ich dojednávania sa na dedičskom
pojednávaní po nebohej matke. Práve po prepočítaní jednotlivých položiek z danej evidencie záväzkov
dospeli aj za prítomnosti žalobkyne a otca k hodnote pôžičiek od ich rodičov v danom dedičskom konaní,

čo má priamy súvis s nárokovanou čiastkou zo strany žalobkyne, ktorá sama mala vedomosti o danej
evidencii záväzkov.

7. V rámci odvolacieho konania žalobkyňa ďalej uviedla, že listina Záväzky bytu je pre toto konanie
irelevantná, nakoľko ide o listinu vyhotovenú dlžníkom pre jeho vlastnú potrebu a žalobkyňa nikdy s

touto listinou nevyslovovala súhlas, ani ju nepodpísala. Navyše túto listinu nikdy neodsúhlasili rodičia
žalovaného. Listiny z dedičského konania po poručiteľke Z. (sp. zn. XXD/XXX/XXXX, XDnot XX/
XXXX) obsahujú len záväzky rodičov žalovaného voči žalovanému aj jeho manželke. Zo žiadnej z
uvedených listín nevyplýva splatenie záväzku žalovaného, ktorý má voči žalobkyni. Rovnako z nich
nevyplýva ani skutočnosť, že by rodičia žalovaného prevzali jeho záväzok alebo by k nemu pristúpili.

Podpis žalobkyne na zápisnici o dedičskom konaní nie je možné vyhodnotiť ako súhlas s prejavom
vôle, písomne zachytený na prílohe k dedičskému konaniu. Podpísaním zápisnice len vyslovila súhlas
s priebehom dedičského konania a v širšom poňatí sa dá povedať, že „osvedčila" súlad priebehu
dedičského konania s obsahom zápisnice. V žiadnej zo zápisnice nespomína žiadne pristúpenie k
záväzkom, a ani ich splatenie rodičmi. Otec sporových strán, C., by na nič podobné ani nepristúpil,

keďže žalovanému v dedičstve nechcel prenechať ani 1/6 motorového vozidla, ktoré bolo predmetom
dedenia. Navyše žalovaný sa snažil otca prinútiť potvrdiť fiktívne splatenie jeho záväzku voči rodičom
(návrh Dohody z 25.11.2015 predložený na poslednom pojednávaní). Žalovaný nevie uviesť, kedy malo
dôjsť k splateniu pôžičky. V konaní bola preukázaná existencia pôžičky medzi ňou a žalovaným. Vkonaní nebolo preukázané splatenie pôžičky. Žalovaný potvrdil, že osobne neplnil. Ona sama potvrdila,
že jej nikto neplnil. Žiadna iná osoba nepotvrdila, že by záväzok splnila. V konaní nebolo preukázané
pristúpenie k záväzku (pôžičke) inou osobou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že svoj nárok voči žalobcovi

si uplatnila po dlhšej dobe z dôvodu, že rešpektovala žalovaného ako svojho brata, ale len do času
dedičského konania po ich spoločných rodičoch, kedy sa správanie žalovaného vo vzťahu k rodičom
(neustúpenie podielu na aute voči otcovi), vlastným deťom (neplatenie výživného bývalej manželke,
rozvod) a pozostalosti po rodičoch (obvinenie z trestného činu poškodzovania cudzej veci) stalo pre ňu
ďalej neúnosné. Žalobkyňa poukázala na nedôveryhodnosť tabuľky záväzkov predloženej žalovaným,

nakoľko v tejto nekorešpondujú dátumy s jej obsahom a súčty k tabuľke nesúhlasia s jednotlivými
jej položkami. Hlavným nesúladom je suma uvádzaná žalovaným, teda 25.291,16 eura, o ktorú sa
žalovaný opiera a potvrdil ju podvodom k XX.XX.XXXX.. Táto suma podľa jednotlivých položiek tabuľky
k XX.XX.XXXX ani neexistovala a vzniká až pripočítaním ďalších pôžičiek žalovaného od rodičov až
do roku 2012, a teda k XX.XX.XXXX táto tabuľka ani nemohla existovať a nie byť ešte potvrdená
kýmkoľvek. Tieto tabuľky nie sú (ani nikdy neboli) podpísané (odsúhlasené) z jej strany a ani rodičmi

žalovaného. Ku konaniu na Okresnom súde v Trnave vedenom pod sp.zn. 32C/85/2016 uvádza, že
predmetom tohto konania je pôžička, ktorú pôvodne poskytli rodičia žalovanému a ona časť tejto pôžičky
od rodičov zdedila. Pôžička, ktorá je predmetom daného konania, nemá žiadny súvis s pôžičkou, ktorá
je predmetom tohto konania. Žalovaný mal viacero záväzkov, ktoré svojím rodičom, ani žalobkyni,
nesplácal.Vkonaní32C/85/2016žalovanývočivydanémuplatobnémurozkazupodalodpor,následneje

pravdou, že väčšinu uplatneného nároku pred vynesením rozsudku žalobkyni zaplatil, avšak následne,
po vydaní rozsudku okresného súdu podal voči tomuto odvolanie.

8. V rámci odvolacieho konania žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa mala pôžičku vrátenú zo strany
ich rodičov. V tomto smere tomu svedčia viaceré skutočnosti, ktoré sa však žalobkyňa snaží spochybniť

a využiť k tomu fakt, že žalovaný priamo nedisponuje od nej potvrdením, že pôžička bola splatená.
Ani od žalobkyne nemal dôvod pýtať takéto uznávacie potvrdenie, nakoľko plnenie v rámci vrátenia
pôžičky obdržala od ich rodičov. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok skoro po pätnástich rokoch, až potom
ako zomreli obaja rodičia a žalovaný sa v rámci dedenia nechcel vzdať svojho podielu v prospech
žalobkyne. U otca si to však žalobkyňa dopredu zabezpečila realizovaním darovacích zmlúv, aj čo sa

týkalo rodičovského bytu, ako aj poľnohospodárskych pozemkov.

9. Žalobkyňa ako dôkazy predložila Zmluvu o pôžičke zo dňa 01.02.2002, Výzvu na splnenie dlhu
zo dňa 02.02.2017, Potvrdenie o odoslaní výzvy, Záväzky bytu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 53-54),
zápisnicu z konania sp.zn. 26D XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodu zo dňa 25.11.2015, Návrh

na vykonanie exekúcie zo dňa 08.02.2017, Trestný rozkaz OS Banská Bystrica č.k. 1T/83/2017-229,
rozsudok OS Trnava č.k. 32C/85/2016-69, uznesenie OS Trnava č.k. 32C/85/2016-92. Ďalej navrhla
vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne.

10. Žalovaný ako dôkazy predložil Osvedčenie o dedičstve sp.zn. XXD XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

Záväzky bytu zo dňa 11.06.2011 (č.l. 33, 63-65), Zápis z darovania, Zmluvu o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXX, 21.10.2002, Príjmový pokladničný doklad, zápisnice z konania sp.zn. XXD XXX/XXXX
zo dňa 05.10.2015 a 10.11.2015, vyjadrenie k odporu z konania sp.zn. 32C/85/2016, Odpor zo dňa
05.12.2017, fotokópie poznámok (č.l. 160-161), poznámkový zošit (príl. obálka č.l. 159). Ďalej navrhol
vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného a žalobkyne.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a tiež výsluchom
žalobkyne a žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXXvyplýva,žejuuzavreližalobkyňaakoveriteľažalovanýajehobývalámanželkaakodlžníci,
pričom na jej základe veriteľ prenechal dňom podpísania zmluvy dlžníkom sumu 90.000,- Sk, ktorí sa

zaviazalivrátiťjuvhotovosti,stým,žedeňvráteniapôžičkynebolvzmluvedojednaný.Žalobkyňatvrdila,
že jej suma 90.000,- eur nebola žalovaným, ani inou osobou vrátená. Žalovaný tvrdil, že sumu pôžičky
žalovanej vrátili ich rodičia.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

17. Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči
dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

18. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.

19. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

20. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené
podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho
istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný.

Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak
písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie
vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho
vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne
dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou,

preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a
povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.

21. V konaní bolo preukázané, že dňa 01.02.2002 bola medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným

a jeho bývalou manželkou ako dlžníkmi uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej bola dlžníkom
poskytnutá suma 90.000,- Sk, ktorí ju mali v hotovosti vrátiť, pričom doba vrátenia pôžičky nebola
dojednaná. Nebolo sporným, že žalovaný, ani jeho bývalá manželka, osobne na uvedenú zmluvu
žalobkyni neplnili, sporným však zostalo, či vznikol záväzok plniť zo zmluvy rodičom žalovaného a či títo
žalobkyni žalovanú sumu resp. sumu 90.000,- Sk uhradili. Žalovaný v konaní tvrdil, že suma zo zmluvy

o pôžičke bola žalobkyni vrátená jeho rodičmi, ktoré tvrdenie žalovaná popierala. Žalobkyňa si v konaní
uplatnila polovicu z uvedenej sumy pôžičky, t.j. po prepočte sumu 1.493,72 eura.

22. Žalobkyňa niesla dôkazné bremeno a bola povinná preukázať, že medzi stranami sporu bola
uzavretá zmluva o pôžičke a dlžníkom odovzdané peniaze, čo žalobkyňa preukázala predložením

zmluvy o pôžičke obsahujúcej potvrdenie o prevzatí peňazí pri podpise zmluvy, keď uvedené tvrdenie
žalobkyne žalovaný v konaní ani nesporoval. Následne došlo k preneseniu dôkazného bremena na
žalovaného, aby preukázal, že dlh zanikol. Podľa tvrdenia žalovaného sa tak malo stať plnením zo
strany jeho rodičov, a to na základe ním tvrdenej ústnej dohody medzi žalovaným a jeho rodičmi (t.č.
už zomrelými) o tom, že rodičia prevezmú jeho a manželkine pôžičky, ktoré im neskôr vrátia. Žalobkyňa

však existenciu takejto dohody, ako aj plnenie urobené rodičmi na jej základe, poprela. Bolo potom
na žalovanom jednoznačne preukázať, jednak že bola medzi ním a medzičasom zomrelými rodičmi
ústne uzavretá dohoda o pristúpení k záväzku a tiež, že na základe tejto dohody rodičia skutočne plnili
žalobkyni.

23. Žalovaný uviedol, že bola uzavretá ústna dohoda medzi ním a jeho rodičmi, že rodičia prevezmú
jeho a manželkine pôžičky a keď budú na tom finančne lepšie, potom im to vrátia.24. V prípade pristúpenia k záväzku v zmysle ustanovenia § 534 OZ ide o situáciu, keď sa tretia osoba
dohodne s dlžníkom, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, čoho dôsledkom je, že tretia osoba
má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Citované ustanovenie § 534 OZ teda

predpokladá dohodu medzi dlžníkom a treťou osobou, na základe ktorej sa tretia osoba zaviaže, že splní
za dlžníka jeho záväzok (dlh). Dohodu o prevzatí plnenia tak uzaviera doterajší dlžník a tretia osoba.
Takáto dohoda nemusí mať písomnú formu a ani sa pri nej nevyžaduje súčinnosť veriteľa, pretože veriteľ
z takejto dohody nezískava žiadne práva, keďže na základe dohody podľa § 534 OZ vzniká záväzok
tretej osoby (preberateľa dlhu) voči dlžníkovi, nie však voči veriteľovi.

25. Hoci záväzok rodičov žalovaného plniť žalobkyni bol na prvom pojednávaní skonštatovaný ako
sporný, žalovaný existenciu ústnej dohody medzi ním a rodičmi ničím nepreukázal. Súd uznáva, že
dôkazná situácia žalovaného bola sťažená tým, že rodičia už nežijú, ale v tom prípade je potrebné
poukázať na rímsku právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým" alebo „nech
si každý stráži svoje práva", v zmysle ktorej práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ich ochranu

a výkon s dostatočnou predvídavosťou, inak tieto práva podcenením či zanedbaním môžu strácať (viď
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo 8/2008 zo dňa 31.07.2009). Bolo v záujme
žalovaného (ak chcel mať do budúcna istotu, že neskôr nebude možné pristúpenie rodičov k záväzku zo
Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX spochybniť) zabezpečiť si o tom dôkaz, či už tým, že by dohodu o
pristúpení k záväzku spísali s rodičmi nad rámec zákonnej povinnosti písomne, alebo tým, že by rodičia

podpísali jednostranné vyhlásenie o pristúpení k predmetnému záväzku. Tým, že žalovaný zanedbal
svoje práva, nemá v súčasnosti na jeho ťarchu k dispozícii žiaden dôkaz preukazujúci, že skutočne k
ústnej dohode medzi ním a jeho rodičmi došlo.

26. Okrem toho však žalovaný v konaní nepreukázal, že došlo k splneniu dlhu zo zmluvy o pôžičke

zo dňa XX.XX.XXXX plnením rodičmi strán sporu žalobkyni. Žalovaný nepredložil v konaní taký dôkaz,
ktorý by priamo preukazoval, že tento konkrétny dlh bol splnený, a to či už potvrdenie od veriteľa alebo
výpisy z účtu. Žalovaný splnenie dlhu preukazoval svojou výpoveďou, listinou „Záväzky bytu XX.X.XXXX
XX:XX", zápisnicami z dedičského konania po zomrelej matke strán sporu a Osvedčením o dedičstve,
tieto nepriame dôkazy však ani v ich vzájomnej súvislosti nepreukazujú splnenie dlhu žalovaného jeho

rodičmi.

27. Súd poukazuje na skutočnosť, že listina Záväzky bytu je vlastnoručne podpísaná len žalovaným
a jeho bývalou manželkou, obsahuje žalovaným dodatočne vložený text uznania záväzkov bytu a inej
finančnej pôžičky v celkovej sume 25.291,16 eura s prísľubom ich uhradenia na bankový účet nad

podpismi žalovaného a jeho manželky, pričom má predstavovať sumár pôžičiek (v ľavom stĺpci), ktoré
za žalovaného a jeho bývalú manželku mali veriteľom zaplatiť rodičia žalovaného s tým, že im tieto
sumy vrátia a sumár už rodičom vrátených súm (v pravom stĺpci). Z uvedenej listiny však vyplýva len
popis pôžičiek žalovaného s manželkou voči viacerým veriteľom, medzi nimi i voči sestre - žalobkyni
a rodičom, pričom sú v ňom ručne dopísané aj ďalšie pôžičky s neskorším dátumom, ako je v pravom

hornom rohu uvedený dátum vytlačenia listiny. V listine sú uvedené vrátené sumy s podpismi žalovaného
a jeho manželky a až s dodatočne vpísaným vyhlásením žalovaného s manželkou o uznaní záväzkov v
špecifikovanej výške 25.291,16 eura (rozdiel súm pôžičiek a vrátených úhrad, bez sumy kompenzácie
okná sestra), s prísľubom ich úhrady, s uvedením dátumu XX.XX.XXXX (zrejme dátumu uskutočnenia
uvedeného prehlásenia), ale už so započítaním do uvedenej sumy aj tých záväzkov, ktoré boli do listiny

vlastnoručne dopisované, s dátumom ich vzniku po XX.XX.XXXX.

28. S prihliadnutím na obsah a spôsob vyhotovenia listiny Záväzky k bytu potom z tejto listiny nemožno
vyvodiť ten záver, že by rodičia za žalovaného najneskôr ku dňu XX.XX.XXXX uhradili žalobkyni sumu
XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eura), ani že mali k takémuto záväzku vôbec pristúpiť. Z uvedenej listiny je

možné vyvodiť iba to, že žalovaný s bývalou manželkou si brali pôžičky, od koho si ich brali, ich výšku
a čiastočné úhrady, avšak nevyplýva z nej vrátenie predmetnej pôžičky a ani to, kto ju mal vrátiť a kedy.
Všetko uvedené v predchádzajúcom odseku potom svedčí o tom, že obsah listiny bol prispôsobovaný
potrebám žalovaného, čo vážnym spôsobom spochybňuje vierohodnosť predloženej listiny ako dôkazu.

29. Pokiaľ žalovaný poukazoval na Zápisnicu zo dňa XX.XX.XXXX z dedičského konania sp.zn. XXD
XXX/XXXX, XD not XX/XXXX, z uvedenej zápisnice možno vyvodiť len toľko, že žalobkyňa uznala, že
rodičiažalovanéhomajúvočinemupohľadávkypodľatejtolistiny(soznačenímpôžičiekakomama,otec,
rodičia), avšak pokiaľ z listiny vyplývajú aj pôžičky s označením sestra, resp. ďalších tretích osôb, zozápisnice nie je možné vyvodiť, že by žalobkyňa uznala, že rodičia pristúpili k záväzku žalovaného a dlh
z pôžičky uvedenej na tejto listine jej za žalovaného uhradili. Uvedené platí rovnako aj pre Osvedčenie
o dedičstve sp.zn. J. zo dňa XX.XX.XXXX. Nemožno potom konštatovať, že by záväzok z pôžičky bol

predmetom pasív, ktoré sa v dedičskom konaní doriešili, a že by teda bola súvislosť medzi záväzkom
zo zmluvy o pôžičke a pasívami dedičského konania po zomrelej matke. Skutočnosť, že žalobkyňa v
dedičskom konaní súhlasila s výškou pôžičky 18.215,69 eura, resp. že následne od žalovaného prijala
v januári 2018 sumu 1.517,97 eura (vyplývajúcu z dedičského konania) a túto mu nevrátila späť, nie je
teda dôkazom toho, že by žalobkyňa súhlasila s tým, že rodičia pristúpili k záväzku žalovaného a dlh z

pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX jej za žalovaného uhradili.

30. Okrem uvedeného poukazuje súd na dôkaz predložený žalobkyňou, a síce Dohodu zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorej účastníkmi mali byť žalovaný a jeho otec, ktorá je podpísaná iba žalovaným. Z
dohody má vyplývať, že na základe listiny Záväzky bytu zo dňa XX.X.XXXX, ktorú podpísali manželia
Uhríkoví v celkovej výške 25.291,16 eura, v ktorej priznávajú záväzky k bytu a inú finančnú pôžičku v

spomínanej sume, žalovaný zaplatil dlžnú sumu 25.291,16 eura otcovi žalovaného, a tým vyporiadal
spomínanú dlžnú sumu. K uvedenej listine žalovaný na pojednávaní uviedol, že ňou chcel, aby mu otec
sumu 25.000,- eur, ktorá korešponduje s listinou Záväzky k bytu, definitívne potvrdil, teda že preberá
to, čo aj mama podpísala, ktorá listina mu bola doručená tesne pred konaním u notára, a i keď na nej
nefiguruje otcov podpis, na notárskom úrade túto sumu podpísal v zápisnici. Súd však poukazuje na

skutočnosť, že kým listina má uvedený dátum 25.11.2015, pojednávania u notára sa uskutočnili dňa
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, s tým, že dedičské konanie bolo právoplatne skončené dňa 10.11.2015,
t.j. skôr, a teda uvedená dohoda je datovaná až po právoplatnom skončení dedičského konania po
zomrelej matke strán sporu. Z uvedeného dôvodu je otázne, ako ju mohol žalovaný doručiť otcovi ešte
pred konaním u notára, z ktorého dôvodu sú v tvrdeniach žalovaného nezrovnalosti.

31. Na námietky žalovaného voči vyhodnoteniu dôkazov odvolacím súdom, vznesené na pojednávaní
dňa06.06.2019nebolomožnéprihliadať,keďžesúdprvejinštanciejevzmysle§391ods.2CSPviazaný
právnym názorom odvolacieho súdu. Súd dodáva, že v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu
dôkazy, ktoré žalovaný v konaní do rozhodnutia odvolacieho súdu predložil, nepostačovali pre záver, že

došlo k pristúpeniu k záväzku a splneniu dlhu rodičmi žalovaného. Uvedený záver nebolo pritom možné
urobiť ani po predložení dôkazu žalovaným na pojednávaní dňa 06.06.2019, a síce poznámok matky
žalovaného. Súd dodáva, že nebolo potrebné vykonať dokazovanie grafológom, že ide o písmo matky
žalovaného, keďže žalobkyňa matkine písmo jednoznačne nepoprela.

32. Žalovaný k uvedenému listinnému dôkazu uviedol, že ním bol náhodne nájdený po zahájení užívania
rodičovského bytu na jar roku 2019. Ide o poznámkový zošit, ktorý podľa žalovaného na tretej strane
obsahuje matkou písané poznámky ohľadne splátok od žalovaného žalobkyni a vedľa toho aj poznámku
o vrátení finančnej sumy, a to dokonca vyššej ako bola samotná pôžička, teda nie 90.000,- Sk, ale
110.000,- Sk, a to v roku 2010, s tým, že tieto mali byť použité na nákup dverí do nového rodinného

domu, ktorý vtedy žalobkyňa stavala. Uvedeným má byť potvrdené tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa
bola vysporiadaná rodičmi namiesto neho. Konkrétne sa v uvedenom zápisníku uvádza „Splátky od C.
(R.) XXX.XXX,- Sk" a poznámky o splátkach od XX/XXXX do X/XXXX (na ľavej strane) a poznámka „.
XXX.XXX v roku XXXX na dvere" (na pravej strane).

33. Žalobkyňa uvedený dôkaz spochybnila s tým, že žiadnym spôsobom nesúvisí s jej uplatneným
nárokom v tomto konaní. K peniazom od rodičov uviedla, že rodičia jej dali na okná a dvere na dome
nejakých 7.000,- eur, existuje o tom aj záznam podpísaný ňou, jej mužom, žalovaným, jeho ženou, a
keďže jej 7.000,- eur darovali na dom, bolo žalovanému povedané, že sa mu z pôžičky od nich odrátava
taká istá suma 7.000,- eur. Vždy si všetko písali na papier, aj čo si požičiavali aj vracali, toto by si neboli

napísali? Nevie sa vyjadriť, či to písala mama, nevie o takomto zošite, že ho mala, nikdy ho nevidela.
Nevie si vysvetliť poznámku, že ja som R. vrátila XXX.XXX,- Sk na okná a na dvere, lebo v roku XXXX
už na dome bývali.

34.Súdpoukazujenato,žežalovanýnepreukázal,žebyžalobkyňažalovanémuajehobývalejmanželke

požičala aj inú sumu ako 90.000,- Sk, keď žalobkyňa pri výsluchu uvedené, (resp. ďalšiu pôžičku vo
výške 50.000,- Sk) spochybnila. Preto nie je ani zrejmé, prečo by matka žalovaného vyplatila žalobkyni v
roku2010právesumu110.000,-.Zároveňzpoznámoknevyplýva,vakejmenemalabyťsumavyplatená,
keď žalovaný tvrdil, že malo ísť o sumu v Sk, avšak od 01.01.2009 bola v SR zavedená mena Euro, ateda nie je zrejmé, ako mohla byť suma 110.000,- v roku 2010 vyplatená v Sk. Uvedená suma tiež, či
už v mene Sk alebo v mene Euro, nekorešponduje so sumou pôžičky 90.000,- Sk. Iná pôžička v konaní
preukázaná nebola, resp. ak by aj bola preukázaná ďalšia pôžička od žalobkyne 50.000,- Sk, nebolo by

zrejmé, o vrátenie ktorej sumy pôžičky ide.

35. Ak žalovaný tvrdil, že rodičia žalovaného vždy hovorili, že pôžičky so sestrou vybavili, bolo v jeho
záujme, aby si o uvedenom zabezpečil dôkaz za života jeho rodičov, aby sa neskôr nedostal do dôkaznej
núdze, tak ako sa tomu stalo v tomto konaní. Ani v prípade záväzkových vzťahov v rámci rodiny nie je

na škodu, keď si ich účastníci zabezpečia priame dôkazy týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku záväzkov.
Nakoniec, i predmetná zmluva o pôžičke je na ochranu žalobkyne spísaná písomne, avšak žalovaný
si na svoju ochranu žiaden priamy dôkaz o splnení dlhu nezabezpečil. Ak žalovaný na pojednávaní
uvádzal, že žalobkyňa mala D.XXX nekontrolovaný prístup do rodičovského bytu a odtiaľ pobrala o.i.
aj šanóny a dokumentáciu, s ktorými by sa žalovaný vedel brániť, ide o tvrdenie, ktoré súd považoval
za účelové, keďže ho žalovaný uviedol až na poslednom pojednávaní. Zároveň ani nie je zrejmé, a

žalovaný to ani nekonkretizoval, aké dokumenty by sa ešte mohli vzťahovať k uvedenej pôžičke. Otázne
je aj, ako mohol žalovaný v rodičovskom byte potom nájsť predložený zápisník, keď predtým uviedol, že
žalobkyňa mala z bytu pobrať dokumentáciu, ktorou by sa žalovaný vedel brániť.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené, posúdením dôkazov predložených žalovaným jednotlivo ani v ich

vzájomnej súvislosti, nebolo možné mať v konaní za preukázané, resp. bez akýchkoľvek pochybností
dospieť k záveru, jednak že došlo (a kedy) k uzavretiu ústnej dohody medzi žalovaným a jeho rodičmi
o pristúpení k záväzku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ani že rodičia strán sporu splnili
(kedy, za akých okolnosti a akým spôsobom) žalobkyni dlh z uvedenej zmluvy. Keďže v konaní nebolo
preukázané, že by dlh zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.02.2002 zanikol, súdu nezostalo nič iné, než

zaviazať vo výroku I. rozsudku na plnenie sumy 1.493,72 eura žalovaného ako dlžníka.

37. Vzhľadom na výšku istiny, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, umožnil súd žalovanému
splniť dlh v súlade s § 232 ods. 3 CSP v primerane dlhšej lehote 75 dní od právoplatnosti rozsudku.

38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešnej žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

43. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok
konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 CSP. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo
strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Ustanovenie

§ 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto
ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre

aplikáciu § 257 CSP však v konaní žalovaným neboli tvrdené a súd ich sám nezistil, preto nevidel dôvod
na aplikáciu uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci.44. O výške náhrady trov konania žalobkyne bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).