Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Csp/324/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217221136
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4217221136.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: G. Z., nar. XX.X.XXXX, G.

XXX,Z.naC.,protižalovanému:Všeobecnáúverovábanka,a.s.,Mlynskénivy1,Bratislava,IČO:31320
155, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, Advokátska kancelária, IČO: 36 857 513, Kýčerského
7, Bratislava v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, žaloba o ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 972,48 € ako bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č XXXXXXXX a

sumu 1652,31 € ako bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalobu odôvodnil tým že v
roku 2006 a 2008 uzatvoril ako dlžník so žalobcom ako veriteľom zmluvy o úvere, ktoré sú podľa jeho
názoru bezúročné a bez poplatkov, a žalovaný prijal viac plnenia ako poskytol, a preto sa bezdôvodne
obohatil. Uvedené odôvodnila tým, že v zmluve absentuje údaj o RPMN, výšku počet a termín splátok,
a podľa názoru žalobkyne je zmluva v zmysle § 37 a § 39 OZ neplatná ako celok alebo v častiach a z
toho dôvodu malo byť vrátené iba toľko, koľko žalovaný poskytol.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom dňa 25.08.2006
Zmluvu o vydaní Pôžičkovej karty Žolík a dňa 30.06.2008 Zmluvu o aktivácii AUTOKARTY. Uviedol,
že všeobecne možno celý vtedajší proces vzniku zmlúv popísať tak, že (potenciálny) klient majúci
záujem o poskytnutie bankového produktu/služby zo strany žalovaného, tohto kontaktuje (najčastejšie
telefonicky), pričom je spísaný prvotný dokument - Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty; žiadosť
predstavuje tzv. invitatio ad offerendum, t.j. akési vyzvanie potenciálneho klienta zo strany žalovaného
na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie nevyhnutných údajov do žiadosti, tieto

údaje žalovaný posúdi a rozhodne sa, či nakoniec úver schváli a dôjde tak k uzavretiu zmluvy, alebo
neschváli z dôvodu toho, že ponúknutá bonita potenciálneho klienta nepostačuje v zmysle zákonných
povinností žalovaného. Žiadosť je následne, spolu s dokumentmi tvoriacimi zmluvu a informačnými
materiálmi zaslaná na adresu klienta. Úlohou (potenciálneho) klienta, korešpondujúcou s legitímnym
očakávaním žalovaného v seriózny prístup, je žiadosť a priloženú zmluvnú a inú dokumentáciu si
prečítať(naštudovať)avprípadepretrvávajúcehozáujmuvžiadostivyplniťúdajepotrebnénaposúdenie
jeho návrhu zo strany našej spoločnosti, žiadosť podpísať a následne zaslať k nám na posúdenie. V

zmysle zákonných povinností žalovaný takúto ponuku (stále ešte len potenciálneho) klienta s odbornou
starostlivosťou vyhodnotí, pričom v prípade pozitívneho výsledku (po prípadnej úprave navrhovaných
parametrov úveru) žiadosť aj podpíše, čím dôjde v nadväznosti na zaslanie potvrdenia (potvrdzujúceholistu) klientovi k uzavretiu zmluvy o úvere - takáto oboma stranami podpísaná žiadosť, spolu s jej
právnymi súčasťami/komponentmi (obchodné podmienky a cenník) tvorí ako celok zmluvu o úvere.
Ďalej uviedol, že zmluvy o úvere netvorili len žiadosti, ktorých kópie priložil žalobca ku svojej žalobe,

ale všetky komponenty - konkrétne žiadosť, obchodné podmienky a cenník, v ktorých je uvedený aj
indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov3 úroková sadzba ako aj poplatky uplatňované v
čase uzavretia zmluvy O Úvere. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
(ďalej len SDEÚ) zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej,

podľa ktorého nie je potrebné aby zmluva obsahovala presný výpočet termínu splátok, výšku, tak ako
to dôvodila žalobkyňa.
Záverom vyjadrenia žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tak, že podľa § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
- ak žalobca tvrdí, že považoval a považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný

a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 2 roky na uplatnenie práva na súde mu plynula a plynie od každej
ďalšejsplátkypodátumeúhradyčerpanejistinyúveru;zaobdobie2rokovpodátume27.11.2015(žalobu
podala žalobkyňa na súd 27.11.2017) žalobca pri zmluve č. 1 neuhradil v prospech našej spoločnosti
žiadne peňažné plnenie, preto je celý jeho nárok z tejto zmluvy konzumovaný námietkou premlčania
in eventum, a pri zmluve č. 2 za obdobie dvoch rokov po dátume 27.11.2015 žalobca plnil v prospech

našej spoločnosti sumu vo výške 739,67 EUR, preto je zvyšok jeho nároku na tejto zmluvy konzumovaný
námietkou premlčania in eventum.

3. Žalobca v replike uviedol, že zmluva z roku 2008 neobsahuje RPMN, ročnú úrokovú sadzbu,
priemernú hodnotu RPMN, dobu trvania zmluvy, adresu predávajúceho, na ktorej môže uplatniť

reklamáciu a výšku, počet, termíny splátok. Uviedla, že potvrdzujúci dokument nemožno považovať
za súčasť zmluvy, keďže je jednostranne podpísaný. Zmluva z roku 2006 neobsahuje RPMN, ročnú
úrokovú sadzbu, dobu trvania zmluvy, adresu predávajúceho, na ktorej môže uplatniť reklamáciu a
výšku, počet, termíny splátok. Pre uvedené nedostatky je zmluvy potrebné považovať za zmluvy bez
poplatkov a bezúročné. Uviedla, že rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 je určený zákonodarcovi,

pričom poukázala na rozsudky krajských súdov, kde sa s názorom nestotožnili.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy č. 1 (rok 2006), zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch spájal sankciu bezodplatnosti úveru výlučne s absenciou RPMN, úrokov a
poplatkov. Tieto údaje sa však v zmluve o úvere nepochybne nachádzajú, a to jednak v obchodných

podmienkach a duplicitne v cenníku. Vo vzťahu k údaju o dobe trvania zmluvy si poukázal na skutočnosť,
že zákon o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy č. 2 (rok 2008) nevyžadoval uvedenie
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
K termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru iba v krátkosti poukazujeme na čl. X, bod 58
obchodných podmienok, z ktorého jednoznačným spôsobom vyplýva, že zmluva o úvere bola uzavretá

na dobu neurčitú. Keďže sa jedná o revolvingový úver je nutné hovoriť o objektívnej nemožnosti
konkrétnej determinácie termínu konečnej splatnosti. K priemernej výške RPMN uviedol, že žalovaný
ju v čase podpisu zmluvy uviesť nevedel, keďže nebola uvedená príslušnými orgánmi tak, ako to
predpokladal zákon, a teda nemali túto hodnotu odkiaľ čerpať.
K premlčaniu sa vyjadril tak, že aj keď subjektívna premlčacia doba plynie od doby, kedy sa oprávnený

subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení a jeho výške, túto vedomosť je potrebné odvíjať od
toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné
obohatenie. Jeho prípadné právne znalosti nie sú vôbec relevantné. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 67/2011, v zmysle ktorého to, kedy sa
oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho (údajný) nárok, vyplývajúci z týchto skutkových

okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej
premlčacejdobyvôbecrelevantné,akoinaďalšierozhodnutiaNajvyššiehosúduSRaČR.Ďalejuviedol,
že je irelevantné, kedy si žalobca začal zisťovať bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a
kedy mal danú skutkovú situáciu právne posúdenú. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vec bola právne posúdená
v ,,ten či onen“ deň, dané relevantné byť nemôže - naša spoločnosť navyše v takomto prípade ani nemá

žiadnu dostupnú procesnú obranu a začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby by závisel iba a len
od tvrdenia žalobcu. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobca o právnom posúdení nedozvedel skôr
a zároveň by nebolo zrejmé, prečo si žalobca nenechal vykonať právne posúdenie oveľa skôr5. Na pojednávanie dňa 10.4.2019 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie nežiadal. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho
neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.

6. Právny predchodca žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej aj právny
predchodca) je spoločnosť, ktorá mala v predmete podnikania poskytovanie pôžičiek. Dňa 18.8.2006
žalobca ako dlžník podpísal žiadosť o vydanie pôžičkovej karty žolík. Žiadosť o vydanie pôžičkovej
karty Žolík obsahuje údaje o dlžníkovi (klientovi, žalobcovi), obsahuje žiadosť o poskytnutie úveru s

maximálnym úverovým rámcom 102 000 Sk, údaje o mesačnej splátke vo výške 3400 Sk. Ďalej klient
žiadal, aby mu bol poskytnutý štandardný balík poistenia. Klient zároveň vyhlásil, že pred podpisom
žiadosti sa oboznámil s OP, ktoré sú súčasť tejto zmluvy, cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a
sankčnou úrokovou sadzbou a súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Banka žiadosť podpísala dňa 25.8.2006, čím sa stala zmluva v zmysle obchodných podmienok platná
a účinná (čl. II. Bod 1 až 3 VOP)

Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB banky, a.s. účinné
od 1.7.2006 (ďalej i VOP), čl. VI. Bod 39 vyplýva, že banka sa dohodla s klientom, že berie na vedomie,
že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať RPMN spojenú s revolvingovým úverom.
Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN v zmysle zákona, a to na základe predpokladov o čerpaní
a splácaní revolvingového úveru klientom. Podľa čl. X bod 57 VOP zmluva, ktorej súčasťou sú tieto

Obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodou strán, výpoveďou jednej z nich
alebo zrušením kartového účtu. Súčasťou VOP je i uvedenie príkladmého výpočtu RPMN, ktorý sa
nachádza v spodnej časti VOP, pričom v danej časti sa nachádza i informácia o poplatkoch.

Zo schválenia žiadosti o vydanie pôžičkovej karty ŽOLÍK vyplýva, že banka oznámila žalobcovi ako

dlžníkovi, že mu bola schválená žiadosť o vydanie pôžičkovej karty s tým, že bol schválený úverový
rámec 9 000 Sk a minimálna mesačná splátka 300 Sk, mesačný úrok 1,83 %.

Dňa 26.6.2008 žalobca ako dlžník podpísal žiadosť o aktiváciu AUTOKARTY. Žiadosť obsahuje údaje o
dlžníkovi (klientovi, žalobcovi), obsahuje žiadosť o poskytnutie úveru s maximálnym úverovým rámcom

21 000 Sk, údaje o mesačnej splátke vo výške 700 Sk. Ďalej klient súhlasil s tým, aby mu bol poskytnutý
základný súbor poistenia. Klient zároveň vyhlásil, že pred podpisom žiadosti sa oboznámil s OP, ktoré
sú súčasť tejto zmluvy, cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou a
zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach, ktorý mu bol vopred
doručený a prevzal ho. Zároveň bola v zmluve uvedená i výpočet RPMN, ktorý sa nachádza v spodnej

časti zmluvy, tesne pod podpisovým polom, teda vo vzornom uhle podpisujúceho.
Banka žiadosť podpísala dňa 30.6.2008, čím sa stala zmluva v zmysle obchodných podmienok platná
a účinná (čl. II. Bod 1 až 3 VOP).

Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB banky, a.s. (ďalej

i VOP), čl. VI. Bod 42 vyplýva, že banka sa dohodla s klientom, že berie na vedomie, že vzhľadom
na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať RPMN spojenú s revolvingovým úverom. Cenník
obsahuje príkladný výpočet RPMN v zmysle zákona, a to na základe predpokladov o čerpaní a splácaní
revolvingového úveru klientom. Podľa čl. X bod 58 VOP zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Obchodné
podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodou strán, výpoveďou jednej z nich alebo

zrušením kartového účtu.

Zo schválenia žiadosti o AUTOKARTU vyplýva, že banka oznámila žalobcovi ako dlžníkovi, že mu bola
schválená žiadosť o AUTOKARTU s tým, že bol schválený úverový rámec 21 000 Sk a minimálna
mesačná splátka 700 Sk, mesačná úroková sadzba 1,98% a poistenie typ A.

Cenník produktov vydávaných v spolupráci s Consumer Finance Holding, a.s. účinný od 1.7.2006 a od
1.10.2007 obsahuje príkladný výpočet RPMN.

Z výpisov z Autokarty ku dňu 23.3.2018 vyplýva, že žalobcovi ako dlžníkovi boli zasielané pravidelne

výpisy, ktorými bol informovaný o presnom súhrne transakcií na karte ako i o aktuálnej splátke, zostatku
a taktiež o úrokovej sadzbe, ktorá bola v zmysle výpisu vo výške 23,76 % ročne, teda 1,98% mesačne.
Zúčtovacie obdobie vyplývajúce z výpisu je obdobím od 1.1.2009 do 30.11.2017, pričom počiatočný stav
bol vo výške - 667,76 €, teda bol evidovaný dlh na karte.Z výpisov z pôžičkovej karty Žolík ku dňu 21.5.2018 vyplýva, že žalobcovi ako dlžníkovi boli zasielané
pravidelnevýpisy,ktorýmibolinformovanýopresnomsúhrnetransakciínakarteakoioaktuálnejsplátke,

zostatku a taktiež o úrokovej sadzbe, ktorá bola v zmysle výpisu vo výške 23,64 % ročne, teda 1,97%
mesačne. Zúčtovacie obdobie vyplývajúce z výpisu je obdobím od 1.1.2009 do 30.11.2017, pričom
počiatočný stav bol vo výške - 223,11 €, teda bol evidovaný dlh na karte

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení k 25.8.2006 aj 30.6.2008 zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 25.8.2006 (ďalej aj citovaný zákon) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje

na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 ,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

v znení v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 30.6.2008 (ďalej aj zákon o spotrebiteľských úveroch) na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme,

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

8. Kreditná karta predstavuje úverový produkt, pri ktorom klient za požičanie finančných prostriedkov
platí úrok v priemere 17-20 % p.a. v podmienkach SR. Držiteľ kreditnej karty nie je povinný hradiť svoje

záväzky okamžite, v prípade potreby má však právo čerpať spotrebný revolvingový úver do určeného
rámca. Klienti zvyčajne majú určenú minimálnu výšku mesačnej splátky, splácanie úveru však má
nepravidelný charakter.Rovnakobývaurčenáajdobaprebezúročnézúčtovanie,vpriebehuktorejmôže
vlastník karty splatiť svoj záväzok, ktorý nebude zaťažený úrokom. Nakoľko je s týmto typom úverovspojené vyššie riziko úroková sadzba je takmer o tretinu vyššia ako u ďalších krátkodobých spotrebných
úverov. Výška úverového rámca závisí od bonity klienta a banky ich zvyčajne vydávajú hlavne bonitným
klientom (Kubranová, Sochor, 2009, s. 64).

9. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do

právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
10. V danom prípade súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 25.8.2006 aj 30.6.2008

žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom zmluvu o poskytnutí Pôžičkovej karty Žolík
a zmluvu o AUTOKARTE, na základe ktorých vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkovoprávny
vzťah, ktorý súd hodnotí ako platný. Ďalej uvedený vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd hodnotí ako
vzťah spotrebiteľský, pretože predmetné zmluvy uzatváral žalovaný ako veriteľ, ako banka, konajúca
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca, dlžník ako spotrebiteľ, pretože zmluvy uzatváral nie

ako podnikateľ a nie v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, pričom tak žalobca ako ani žalovaný v
priebehu celého sporu nespochybňovali spotrebiteľský charakter sporu.

Na základe predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 25.8.2006 žalovaný poskytol žalobcovi kreditnú kartu
Žolík, pomocou ktorej čerpal peňažné prostriedky poskytnuté mu žalovaným. Zo zmluvy (žiadosti)

ako i ďalšej listiny Schválenie žiadosti o pôžičkovú kartu Žolík vyplýva, že žalobca ako dlžník mal
poskytnutý úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami minimálne po 300 Sk. V konkrétnom prípade
sa jednalo o revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak mohol
fungovať neurčitú dobu. Dlžníkovi umožňoval čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o
povolenie prečerpania banku, pričom splátka dlžníka sa používala na splatenie poskytnutých úverových

prostriedkov a časť na odplatu. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným pozostáva z viacerých
dokumentov (žiadosť, VOP, cenník, potvrdzujúci list), čo žiadnym spôsobom neodporuje (neodporovalo)
zákonu.
Ďalej mal súd preukázané a zo žiadosti o poskytnutie karty vyplýva, že žalobca sa pred podpisom
žiadosti oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, cenníkom, štandardnou

úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou. Podpisom na zmluve žalobca potvrdil, že všetky
vyššie uvedené listiny boli súčasťou žiadosti o aktiváciu bankomatovej karty a podpisom sa stali
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Na druhej strane podpis banky na žiadosti znamenal, že zo žiadosti
sa stala zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s CFH.
Obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou zmluvy.

Na základe predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 30.6.2008 žalovaný poskytol žalobcovi kreditnú kartu
Autokartu, pomocou ktorej čerpal peňažné prostriedky poskytnuté mu žalovaným. Zo zmluvy (žiadosti)
ako i ďalšej listiny Schválenie žiadosti o Autokartu vyplýva, že žalobca ako dlžník mal poskytnutý úver
splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 700 Sk, pričom splátky mali byť uhradené medzi prvým

až pätnástym dňom v tom ktorom mesiaci. V konkrétnom prípade sa jednalo o revolvingový úver, ktorý je
typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak mohol fungovať neurčitú dobu. Dlžníkovi umožňoval
čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie prečerpania banku, pričom splátka
dlžníka sa používala na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným pozostáva z viacerých dokumentov (žiadosť, VOP, cenník,

potvrdzujúci list), čo žiadnym spôsobom neodporuje (neodporovalo) zákonu.
Ďalej mal súd preukázané a zo žiadosti o poskytnutie karty vyplýva, že žalobca sa pred podpisom
žiadosti oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, cenníkom, štandardnou
úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára
o zmluvných podmienkach, ktoré písomnosti boli dlžníkovi písomne doručené a ktoré prevzal. Podpisom

na zmluve žalobca potvrdil, že všetky vyššie uvedené listiny boli súčasťou žiadosti o aktiváciu
bankomatovej karty a podpisom sa stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Na druhej strane podpis banky
na žiadosti znamenal, že zo žiadosti sa stala zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,
a.s., vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacej podmienky,ktorými sú vydanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Obchodné podmienky, cenník
a potvrdzujúci list sú súčasťou zmluvy.

11. Podľa názoru súdu obe zmluvy obsahujú všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktoré v čase podpisu zmlúv vyžadoval zákon. Je nepochybné, že zmluvy sú zmluvami písomne
uzavretými.
K namietanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv súd konštatuje, že táto daná nie je, pretože
zmluvy obsahujú všetky údaje, ktoré boli požadované a ktoré sa mohli v čase podpisu zmlúv určiť. Je

nepochybné, že sa jedná o revolvingové úvery, ktoré svojim charakterom sú úvermi, ktoré sa uzatvára na
obdobie neurčité, nakoľko celá úverová suma sa priebežne čerpá a dopĺňa. Z daného je to teda zrejmé,
že v čase podpisu zmluvy a konkretizácie zmluvných podmienok nie je možné presne a konkrétne
špecifikovať všetky údaje v zmluve, avšak väčšina údajov vyplýva zo zmluvy ako celku, t.j. zo žiadosti
a všetkých ďalších listín, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Neurčitosť obdobia uzavretia zmlúv
vyplýva z jednotlivých ustanovení VOP.

K namietanej absencii údajov o RPMN súd uvádza, že tieto v zmluve neabsentujú. Už samotná žiadosť o
poskytnutie karty (či žiadosť z roku 2006 alebo 2008), ako i všetky ďalšie listiny obsahujú údaje o RPMN,
resp. o jej príkladnom výpočte (cenník, spodná časť žiadosti). Na žiadosti sú priamo v pravom dolnom
rohupodpodpisovýmpolíčkom(žiadosťzroku2008)anakonciobchodnýchpodmienoknachádzajúcich
sa na rubovej strane žiadosť (žiadosť z roku 2006), a teda tvrdenie žalobcu, že zmluva neobsahuje

RPMN je úplne bezpredmetné a irelevantné, pretože priamo pri podpisovaní zmluvy mal tento údaj vo
svojom vzornom poli, a teda si ho všimnúť musel, alebo bol súčasťou jednej listiny, ktorý je taktiež
všimnuteľný, a teda je evidentné a zrejmé, že zmluvy údaje o RPMN obsahujú. Rovnako tak príkladný
výpočet je uvedený i v cenníku, s ktorým sa žalobca oboznámil. Vzhľadom k typu úveru, t.j. že sa jedná o
revolvingový úver, ktorý sa automaticky obnovuje, je stanovený iba úverovým rámcom a nie konkrétnou

sumou a taktiež je uzavretý na dobu neurčitú, a o skutočnosť, že RPMN nie je možné presne vypočítať,
pretože absentujú základné údaje, ktoré sa ako premenné dopĺňajú do vzorca na výpočet RPMN je súd
názoru, že uvedenie RPMN formou príkladného výpočtu postačuje a napĺňa všetky náležitosti v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnaký názor platí i pre určenie priemernej RPMN. Obdobný
názor vyslovil i Krajský súd Prešov v rozsudku 6Co/95/2010 zo dňa 27.1.2011, ktorý uviedol: „RPMN

predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať,
aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené
v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktoch na
finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v
zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru,

obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa
a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa
úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu.
Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá,
pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú

zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak
sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001
Z.z.) preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN.“ Ale aj Krajský súd v Nitre v rozsudku
6Co/148/2016-235 zo dňa 28.2.2017. Prvoinštančný súd je právnym názorom vyšších súdnych autorít
viazaný, a pre zachovanie právnej istoty naň poukazuje ako na svoj vlastný.

K namietanému nedostatku priemernej RPMN súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom ani písomne
ani na pojednávaní nespochybnil tvrdenia žalovaného, že nemohol postupovať podľa príslušných
ustanovení, keďže v čase uzatvárania zmluvy priemerná RPMN nebola zverejnená podľa § 7a ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, nepredložil údaje o tom, že žalovaný vedel a v čase podpisu zmluvy
v roku 2008 mal tieto údaje k dispozícii, a teda ich mal do zmluvy riadne uviesť. Vzhľadom k uvedenému

súd sa stotožňuje v danej časti s tvrdením žalovaného, a preto absenciu priemernej RPMN nepovažuje
za nedostatok zmluvy, a to i vzhľadom k už vyššie uvedenému ohľadne revolvingového úveru.
Ohľadne informovania dlžníka (žalobcu) o výške úrokovej sadzby, tak podľa názoru súdu bol žalobca o
tejto informovaný už v čase podpisu žiadosti o poskytnutie karty, pretože v žiadostiach je jasne uvedené
v časti kde je príkladný výpočet RPMN je uvedená i výška úrokovej sadzby. Ďalej táto bola jednoznačne

uvedená i v listine schválenie žiadosti, kde je jednoznačne uvedená úroková sadzba mesačná vo výške
1,83% (pre zmluvu z roku 2006) a vo výške 1,98% (pre zmluvu 2008), teda žalobca ako spotrebiteľ
bol riadne informovaný o výške úrokovej sadzby. Rovnako tak bol v pravidelných výpisoch informovanýo výške úrokovej sadzby, teda i splnenie pravidelnej informovanosti o úrokovej sadzbe bolo zo strany
žalovaného splnené.
Ak žalobca ďalej namieta, že nebola určená konečná splatnosť úveru resp. doba trvania zmluvy, je

nepochybné, že s touto námietkou sa stotožniť nedá a to najmä z už viackrát spomínanej povahy
revolvingového úveru, ktorý sa poskytuje na dobu neurčitú. Aj zo znenia obchodných podmienok (čl.
X bod 58 VOP resp. čl. X bod 57 VOP zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Obchodné podmienky, sa
uzatváranadobuneurčitú),tedazozneniaúverovejzmluvyvyplýva,žebolodohodnutéuzavretiezmluvy
na dobu neurčitú, a teda určiť tak konečnú splatnosť ako aj počet splátok možné v dobe uzatvárania

zmluvy nebolo možné. Pričom výška a termín splátok určená bola, pretože bolo určené, že splátku je
povinný zaplatiť medzi prvým a pätnástym dňom v mesiaci a výška splátky je 700 Sk (pre zmluvu z roku
2008) a v roku 2006 takto špecifikovať splatnosť splátky, resp. jej výšku ani nebolo potrebné, a teda nie
je možné očakávať, že žalovaný mal v zmluve určiť niečo, čo nebolo vyžadované zákonom ani iným
právnym predpisom. Výšku úveru taktiež pre povahu revolvingového úveru, ktorá je popísaná vyššie
a ktorá spočíva v tom, že veriteľ poskytuje peňažné prostriedky do výšky rámca bez ďalšej žiadosti

o možnosť čerpania, je jasné, že nie je možné určiť presnú celkovú výšku úveru. Je však v zmluve
obsiahnutá výška úverového rámca, ktorá v danom prípade môže nahradiť zákonom požadovanú výšku
úveru. Pri určovaní jednotlivých náležitostí zmluvy treba i v tomto prípade zohľadniť obsah všetkých
dokumentov a listín, ktoré spoločne vytvárajú úverovú zmluvu. (obdobne aj Krajský súd v Nitre v
rozsudku 6Co/148/2016-235 zo dňa 28.2.2017). Súd v danej problematike, teda problematike týkajúcej

sa otázky obsahu a konkrétnosti obsahu zmluvy v časti uvedenia výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov poukazuje na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít - uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, ale i na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
C-42/15 z 18.4.2017 a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Prvoinštančný súd je právnym názorom
vyšších súdnych autorít viazaný, a pre zachovanie právnej istoty naň poukazuje ako na svoj vlastný.

Koznačeniuadresypredávajúceho,kdemôžespotrebiteľuplatniťreklamáciu(§4ods.2písm.d)zákona
o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 2 písm. e) citovaného zákona) súd uvádza, že označenie veriteľa a
teda i osoby, u ktorej možno podať sťažnosť je na všetkých listinách, rovnako tak aj na samotnej žiadosti
o poskytnutie karty v dostatočnej a zákonom požadovanej miere. Na druhej strane súd poukazuje i na
skutočnosť, že označenie muselo byť dostatočné, keď žalobca vedel voči ktorej spoločnosti má podať

na súd žalobu.
Záverom súd poukazuje i na tie skutočnosti, že pri samotnom uzatváraní zmluvy, žalobca sa mohol
dôkladne oboznámiť so všetkými listinami tvoriacimi zmluvu, v pohodlí domova mohol preskúmať
žiadosť ako i všetky ďalšie listiny a v prípade nezodpovedaných otázok mal možnosť nájsť poradcu
(zamestnanca banky), ktorý by mu zodpovedal všetky otázky a pomohol tak objasniť to, či je uzavretie

zmluvy výhodné alebo nie. Uvedené, teda že žalobca prevzal celé zmluvy (t.j. všetky časti tvoriace
zmluvu) vyplýva priamo zo znenia zmluvy, z ktorého vyplýva, že mu boli doručené a s týmito sa
oboznámil. Je nutné konštatovať, že žalobca nebol v časovej tiesni pri uzatváraní zmluvy (uzatváral na
diaľku, nebol nútený podpisovať zmluvu na pobočke v krátkom čase) a viac ako 10 rokov bol spokojný so
zmluvou, riadne užíval peňažné prostriedky, ktoré slúžili na bežné útraty. Uvedené skutočnosti procesu

tvorby zmluvy žalobca žiadnym spôsobom nepoprel, a preto sa súd stotožňuje so skutkovými tvrdeniami
žalovaného, ktoré v danej časti považuje za nesporné.

12. Z bežnej, elementárnej logiky potom vyplýva a zodpovedá jej, že ak sa človek mieni k niečomu
zaviazať tak minimálne z pohľadu pudu sebazáchovy bude a musí aspoň minimálne venovať pozornosť

svojmu konaniu, najmä za situácie, ak chce na seba preberať záväzky do budúcna. Nemožno nad
rámec zákona poskytnúť ochranu konaniu spotrebiteľa, ktoré možno hodnotiť ako nezodpovedné a
ľahkovážne, len preto, že žalobca, resp., strana sporu má postavenie „spotrebiteľa“. Úlohou súdov v
spotrebiteľských sporoch je poskytnúť spravodlivú ochranu priemernému spotrebiteľovi a nie definovať
spotrebiteľaakojedincabezrozumu.Priemernýjedinecnepozbavenýspôsobilostinaprávneúkonymusí

a má byť obozretný vo svojom konaní, pretože jeho primárnym pudom je ochrana seba samého. V tomto
smere je potrebné k prejednávanej veci podotknúť, že zo samotného textu žiadosti o vydanie karty (či
už žiadosť z roku 2006 alebo 2008) vyplýva, že sa žalobca pred jej podpisom oboznámil s Obchodnými
podmienkami, Cenníkom, Štandardnou, Sankčnou úrokovou sadzbou, a v prípade zmluvy z roku 2008
aj so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára, ktoré mu boli písomne doručené a prevzal

ich. Svojím podpisom potvrdil, že tieto boli súčasťou žiadosti o vydanie karty a uzavretím zmluvy sa stali
jej neoddeliteľnou súčasťou.13. V uvedenom smere je potrebné uzavrieť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak
ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek
zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu v dôsledku čoho sa z úradnej povinnosti

zbavuje svojej zodpovednosti. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“,
paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere
a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom
neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani
len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva. (obdobne aj obdobne aj Krajský súd v Nitre

v rozsudku 6Co/148/2016-235 zo dňa 28.2.2017).

14. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, teda že zmluva zložená z viacerých listín,
ktoré zloženie zmluvy neodporuje zákonu, obsahuje všetky zákonné náležitosti a najmä vzhľadom k
tomu, že zmluva bola uzatváraná na diaľku, žalobca mal možnosť a tiež dostatočný časový priestor sa
so zmluvami ako aj jej prílohami dôkladne oboznámiť, v prípade nejasností mal možnosť sa obrátiť na

žalovaného alebo inú osobu znalú problematiky, čo neučinil, súd žalobu zamietol, nakoľko neprišlo k
bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu, keďže žalovaný prijímal platby presne podľa
dohody obsiahnutej v zmluve a zmluva nie je bez úrokov a bez poplatkov.

15. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva i tú skutočnosť, že právo žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia je premlčané, a to celkovo pri zmluve z roku 2006 a čiastočne pri zmluve z
roku 2008, pričom dôvodná by bola žaloba iba v časti 739,67 €, avšak vzhľadom k vyššie uvedenému
nie je možné žalobe ani v tejto časti vyhovieť. Súd konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom svoje
tvrdenia, že o obohatení žalovaného sa dozvedel až v roku 2017 nepodložil žiadnymi dôkazmi. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje vždy tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností

vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (t.j. žalobca); ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania odvolávajúc sa na výpisy z nákupnej karty, z ktorých možno
spoľahlivo zistiť, ktoré platby boli v prospech žalovaného uhradené po dátume 27.11.2015 (žaloba bola
doručená 27.11.2017). Uvedené vyplýva i z tabuľky, na základe ktorej sumarizoval platby sám žalobca

(čl 18 až 23 spisu).
Žalovaný si teda svoju vysvetľovaciu povinnosť splnil a vo vzťahu k dodržaniu subjektívnej premlčacej
doby preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý objektívne ako jediná strana v spore môže
disponovať relevantnými dôkazmi. I bez toho, aby žalobca v primeranej miere porozumel obsahu a
výkladu § 107 ods. 1 OZ, je absolútne zrejmé a nespochybniteľné, že je logicky nemožné, aby žalovaný

preukázal, kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca
na preukázanie svojich tvrdení (že sa o relevantných skutočnostiach dozvedel v roku 2017-pojednávanie
dňa 10.4.2019) nepredložil žiadne dôkazy, a teda súd jeho procesnú obranu vo vzťahu k dodržaniu
subjektívnejpremlčacejdobyvyhodnotilakoničímnepodloženú,atedaperfídnu,účelovú.Odhliadnucod
uvedeného považuje súd za potrebné uviesť, že žalobca v uvedenom smere argumentoval okolnosťami,

ktoré nie sú pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.
Súd vo vzťahu k uvedenému právnemu záveru odkazuje na rozhodnutie NSSR č.k. 3Cdo/169/2017 zo
dňa 10.1.2018, ktorý sa ako zaoberal aj touto otázku a potvrdil už v predchádzajúcom období dovolacím
súdom formulovaný právny názor, podľa ktorého to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru),
ako jeho nárok možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej

premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil okamihom, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z
ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie.
Z uvedených dôvodov je teda podľa názoru súdu nesporné, že subjektívna premlčacia doba u žalobcu
u všetkých jeho platieb, ktoré boli realizované v prospech žalovaného pred dátumom 27.11.2015,

uplynula, teda sa jedná o všetky platby vykonané v prospech zmluvy z roku 2006 a o časť platieb v
prospech zmluvy z roku 2008, pričom nepremlčaná časť pohľadávky predstavuje sumu 739,67 €. Pre
začiatokplynutiasubjektívnej(aiobjektívnej)premlčacejdobyjetotižrozhodujúciokamih,keďkzískaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, t.j. kedy boli realizované platby v prospech žalovaného,
presnejšie kedy boli platby žalobcu pripísané na účet žalovaného (uvedené súd neskúmal, pretože

žiadna zo strán nespochybnila pripísanie platieb žalobcu na účet žalovaného)
Súd s poukazom na skutočnosť, že v zmysle § 107 OZ subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v
rámci objektívnej premlčacej doby, dodržanie objektívnej premlčacej doby už osobitne nevyhodnocoval.
Súd však považuje za potrebné podotknúť, že na daný prípad by rozhodne nebolo možné aplikovať10 ročnú premlčaciu dobu. Žalobcom prezentovaný zámer akéhoľvek podnikateľa uzavierať zmluvy,
ktoré by boli v časti absolútne neplatné, postráda logiku, pretože takýmto spôsobom by podnikateľ
bol takisto dopredu uzrozumený s tým, že pravdepodobne bude zo strany kontrahentov žalovaný

na súdoch, a teda by okrem vydania bezdôvodného obohatenia musel zaplatiť aj trovy ako strana
neúspešná v konaní. Takisto je nutné podotknúť, že podnikateľským zámerom žalovaného je získavať
prospech z poskytovania úverov a nie tieto poskytovať bez úrokov a poplatkov, takýto cieľ žalovaného
by nekorešpondoval s definíciou podnikania v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Ak by totiž žalovaný poskytoval úvery bez úrokov a poplatkov, len ťažko by túto činnosť mohol

dlhodobo vykonávať, pretože z takejto „podnikateľskej činnosti“ (ktorá by de lege ani de facto nebola
podnikaním) by nezískal žiaden finančný prospech. Otázku úmyselného bezdôvodného obohatenia je
nutné posudzovať vo vzťahu k ustanoveniam OZ o premlčacej dobe (právna kategória ktorá nerozlišuje
či je právnym titulom vzniku bezdôvodného obohatenia vzťah spotrebiteľský alebo nie) a nie s poukazom
na aktuálnu občianskoprávnu úpravu ochrany spotrebiteľa.

16. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu zamietol, pretože nevzhliadol
dôvod pre ktorý by zmluvy mali byť vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov, a teda nevznikol žalobcovi
dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia, a na druhej strane celý nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo zmluvy z roku 2006 je premlčaný a z roku 2008 by bol dôvodný iba
čiastočne, avšak pre vyššie uvedené skutočnosti, teda že zmluvy sú platné a so všetkými náležitosťami,

žalobca nemá nárok ani na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalovanému,
ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže v tejto
miere bol úspešný. Úplný úspech žalovaného v konaní spočíval v tom, že žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.