Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207417
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318207417.1

Uznesenie

H.súdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ZlaticeJavorovejačlenieksenátuJUDr.
Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobkyne: J. X., rod. Q., nar. XX. Z. XXXX, trvalo
bytom I., proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792752,zastúpenásplnomocnenkyňou:AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, 2/ ANACO s. r. o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 35 691

816, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmlúv o úvere, o určenie,
že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 19. novembra 2018 č. k. 18Csp/198/2018-28,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a II. vo vzťahu k žalovanej
2/ m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/ z a m i e t a.

II. Odvolanie proti IV. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie: I. žalovaným 1/ a 2/
uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o
zrážkach zo mzdy dlžníka uzatvorenej dňa 7.3.2007 medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ prislúchajúcej k

Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8100003163 uzatvorenej dňa 8.10.2007, II. žalovaným 1/ a 2/ uložil
povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach
zo mzdy dlžníka uzatvorenej dňa 8.10.2007 medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ prislúchajúcej k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 8000062719 uzatvorenej dňa 8.10.2007, III. zamestnávateľovi žalobkyne U.
Z., N. V. I. XXX, XXX XX M.., IČO: 00 168 840, uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ IV. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty a.s. súdny poplatok za podaný návrh vo výške
33 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1
a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 335 ods. 1 CSP (Civilného sporového
poriadku č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu).
Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2018 sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti

Dohôd o zrážkach zo mzdy prislúchajúcich k zmluve č. 8100003163 zo dňa 7.3.2007 a k zmluve č.
8000062719 zo dňa 8.10.2007, uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou 1/; určenia neplatnosti zmlúv
o úvere č. 8100003163 zo dňa 7.3.2007 a č. 800002719 zo dňa 8.10.2007, uzavretých medzi žalobkyňou
a žalovanou 1 (pre množstvo neprijateľných podmienok); určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úverov (pre absenciu povinných náležitostí úverových zmlúv).
Žalobkyňa zároveň so žalobou vo veci samej podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý

odôvodnila uzavretím úverových zmlúv so žalovanou 1/ (č. 8100003163 dňa 7.3.2007 a č. 8000062719
dňa 8.10.2007). Ide o formulárové, typové, predtlačené spotrebiteľské zmluvy. V zmluvách sú okreminého neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Súčasťou typových formulárových zmlúv, ktorých
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa boli aj dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaná 2/, napriek

spornosti veci, požiadala zamestnávateľa žalobkyne (U. Z.) o vykonávanie zrážok zo mzdy, napriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni plniť, vykonávajú sa
jej zrážky zo mzdy. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez odsúhlasenia súdom. Dohody o
zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za absolútne neplatné.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, ktoré

sú súčasťou typovej formulárovej zmluvy - Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami
sporu sú problematické a z eurokonformného hľadiska neudržateľné. Veriteľ výšku dlhu sám diktuje, a
to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré
by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky z jej mzdy a ona nemá možnosť ich priamo
zastaviť. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov strán sporu alebo
zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. Nie je

sporné, že žalovaná predložila zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť na výkon zrážok z jej mzdy vo výške
mesačnej splátky podľa príjmu klienta v maximálnej možnej miere, až do úplného splatenia dlhu. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak

existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly,naktorúskutočnosťmusíbraťsúdohľad(porov.rozsudokC-106/77Simmenthal).Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej
strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je

neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ust., podľa ktorého bola dojednaná. Súd prvej
inštancie mal za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako
aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobkyne o svoj majetok - finančné prostriedky,
ktoré sú zrážané z jej mzdy. Žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené

skutočnostiatvrdeniaoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkach,akoilistinnédôkazypripojenéknávrhu,
osvedčujú tvrdenie žalobkyne o nutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Preto bolo namieste
nariadiť vo veci neodkladné opatrenie.
S poukazom na § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení nesk. predpisov (ďalej aj „ZoSP“), bola žalovaným 1/ a 2/ uložená

povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 33 eur (za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia).

2. Proti tomuto uzneseniu v jeho výrokoch I., II. a IV. v rozsahu v akom sa týkajú žalovanej 2/, podala včas
odvolanie iba žalovaná 2/, so zrejmým návrhom na zrušenie uznesenia v napadnutej časti. Odvolanie

odôvodnila danosťou odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP. Uviedla, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo vzťahu k nej nepovažuje za správne, pretože pre jeho vydanie voči žalovanej
2/ nie sú dané skutkové ani právne dôvody. Žalovaná 2/ konala ako zástupkyňa žalovanej 1/, čo
bolo osvedčené listinami predloženými žalobkyňou. V úvode žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy
z 15.10.2015 je výslovne uvedené, kto je veriteľ (žalovaná 1/) a kto dlžník (žalobkyňa) a že žiadosť

sa predkladá v mene veriteľa na základe plnej moci. Žalovaná 2/ v danom prípade postupuje len v
súlade s plnom mocou udelenou jej žalovanou 1/. Súd nedôvodne konal a považoval žalovanú 2/ za
stranu sporu. S prihliadnutím na základné princípy zastúpenia na základe plnej moci vyplývajúce z O.
z. je konanie žalovanej 2/ takým konaním, ktoré je v mene a na účet žalovanej 1/. Žalovaná 2/ nie je
stranou dohody o zrážkach zo mzdy, čiže zdržať sa jej použitia nikdy nemohla a nemôže. Ani pri jej

predložení zamestnávateľovi žalobkyne, žalovaná 2/ nekonala za seba, ale za iného, v tomto prípade
za žalovanú 1/. V obdobnom prípade rozhodoval už Krajský súd v Trnave uznesením z 27.7.2017 sp.
zn. 26Co/155/2017, v rámci ktorého bol vzťah zastúpenia medzi žalovanými posúdený ako mandátna
zmluva podľa § 566 O. z., pričom plná moc osvedčuje to, v akom rozsahu je zástupca oprávnený konať
za iného.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej 2/ nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.4. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu (č. l. 66) uviedla, že tvrdenia žalovanej 2/ majú oporu
v zákonných ustanoveniach a tiež v rozhodovacej praxi. Odvolanie považuje za dôvodné.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v jeho výrokoch I. a II. pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení
s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP),

preskúmal uznesenie v účinne odvolaním napadnutých častiach (výroky I. a II.), v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým
a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie v jeho výrokoch I. a II. napadnutých iba vo vzťahu k žalovanej 2/, nie je vo vzťahu k

žalovanej 2/ vecne správne a keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie,
je potrebné ho v tejto časti zmeniť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo

posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie (ktoré bolo podané spolu so žalobou vo veci samej) aj
vo vzťahu k žalovanej 2/.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná
obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však nevyhnuté
pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné

osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania,
pričomosvedčenéskutočnostimajúspĺňaťatribútvysokejpravdepodobnosti(nazákladečohosúdznich
pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku

(nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž
obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu

k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, 1106 s.).
Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie

neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva

legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).Zo obsahu spisu vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou
vo veci samej, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých
spolu so zmluvami o revolvingovom úvere č. 8100003163 zo dňa 10.10.2007 a č. 8000062719 zo dňa

8.3.2007, medzi žalobkyňou a žalovanou 1/; určenia neplatnosti týchto zmlúv o revolvingovom úvere,
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov. Listami z 15.10.2015 (č. l. 9, 16) sa žalovaná 2/ obrátila
na zamestnávateľa žalobkyne - U. Z., N., so žiadosťou v mene veriteľa (žalovanej 1/), na základe plnej
moci, o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka (žalobkyne).
V predmetnej veci žalovaná 2/ vystupovala na základe plnej moci, čo vyplýva z vyššie uvedených

žiadostí, ako i plnej moci z 27.10.2014 (č. l. 43). Podľa plnej moci žalovaná 1/ splnomocnila žalovanú 2/
okrem iného na vykonávanie kontaktu s dlžníkmi, so mzdovými učtárňami, na zabezpečovanie výkonu
zrážok zo mzdy platiteľom mzdy, aby v mene spoločnosti preberala od dlžníkov peňažné prostriedky za
účelom splnenia ich záväzkov a súčasne v mene veriteľa vyhotovila a odovzdala dlžníkom potvrdenie
o úhrade ich záväzku s tým, že platnosť a účinnosť tejto plnej moci sa obmedzuje na dobu trvania
mandátnej zmluvy č. 77778 medzi splnomocnencom a splnomocniteľom.

Odvolací súd na základe uvedeného prišiel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel aj vo vzťahu k žalovanej 2/ (porov. uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 27.7.2017 sp. zn. 26Co/155/2017).
V preskúmavanej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi žalovanými 1/ a 2/ vzniklo zmluvné
zastúpenie na základe mandátnej zmluvy, keď z obsahu predloženej plnej moci jednoznačne vyplýva,

že medzi žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená Mandátna zmluva č. 77778.
Podľa § 566 ods. 1 Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení) mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu
určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo uskutočnením inej
činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 568 ods. 3 Obch.z. ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene
mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Uzavretím mandátnej zmluvy vzniká vzťah medzi mandantom a mandatárom. Mandátna zmluva je
základným pomenovaným zmluvným typom obstarávateľského charakteru upraveným v Obchodnom
zákonníku. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta,

ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa, vznikajú
tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Povinnosťou mandanta je včas vystaviť mandatárovi
potrebné plnomocenstvo v písomnej forme (ak nie je súčasťou samotnej zmluvy).
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná 2/ nie je v právnom vzťahu so žalobkyňou, preto k hodnovernému
osvedčeniu nároku žalobkyne vo veci samej vo vzťahu k žalovanej 2/, ktorému by sa mala poskytnúť

procesná ochrana, nedošlo. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/ nebol
dôvodný.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním účinne
napadnutej časti (výroky I. a II. vo vzťahu k žalovanej 2/) podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 2/ zamietol.

8. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 2/ proti výroku IV. uznesenia súdu prvej inštancie, o povinnosti
žalovanej 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovanou 1/ súdny poplatok za podaný návrh v sume
33 eur, odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa§355ods.2CSPprotiuzneseniusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie,aktozákonpripúšťa.

Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 14 ods. 1 ZoSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a/.Podľa § 14 ods. 4 ZoSP v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane
rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam
vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať

odôvodnenie.
Zákon o súdnych poplatkoch prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o uložení poplatkovej povinnosti
neobsahuje (pripúšťa len sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorej následne
rozhoduje sudca súdu prvej inštancie). Preto podľa cit. § 14 ods. 1 ZoSP je potrebné posudzovať
prípustnosť odvolania proti IV. výroku uznesenia súdu prvej inštancie (vydaného sudcom) podľa CSP.

Civilný sporový poriadok upravuje odvolanie ako procesný úkon, ktorým (po splnení zákonom
stanovených podmienok) môže strana dosiahnuť jednak preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
jednak jeho zrušenie a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvej inštancie, avšak len pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 355 CSP). V zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení § 357 CSP však odvolanie v tejto časti
(IV. výrok uznesenia súdu prvej inštancie) nie je prípustné. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu
o vyrubení súdneho poplatku nepripúšťa ani iný zákon.

Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne poučil strany sporu o
prípustnosti odvolania voči všetkých výrokom uznesenia súdu prvej inštancie. Nesprávne poučenie
nezakladá procesnú legitimáciu uplatnenia odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená.
Keďže v danom prípade odvolanie v časti smerovalo proti uzneseniu súdu prvej inštancie (jeho IV.
výroku), proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd (II. výrokom tohto uznesenia odvolacieho

súdu) odvolanie v súlade s ust. § 386 písm. c/ CSP v tejto časti odmietol.
Odvolací súd však dáva týmto do pozornosti súdu prvej inštancie, že ak sa vydá nesprávne rozhodnutie
o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie je možné zrušiť alebo zmeniť aj bez návrhu (§ 12 ods. 3
ZoSP).

9. Taktiež dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie, že v odvolaním nenapadnutej časti
uzneseniasúduprvejinštancie(neodkladnéopatrenievovzťahukžalovanej1/)súzrejménesprávnostiv
jeho výroku i odôvodnení (nesprávny dátum uzavretia zmlúv o úvere a dohôd o zrážkach zo mzdy, keďže
dohody o zrážkach zo mzdy boli uzavreté spolu so zmluvami o revolvingovom úvere č. 8100003163 zo
dňa 10.10.2007 a č. 8000062719 zo dňa 8.3.2007, medzi žalobkyňou a žalovanou 1/).

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nárokoch na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie

(vo veci samej) bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

11. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)