Uznesenie – Neodstránitelné podmienky konania ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8P/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820203648
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7820203648.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. R., nar. XX. XX. 2010, trvale bytom H.
XXX, Y. Podhradie, prechodne bytom R. H. G. 1, S., dieťaťa rodičov: matky M. Y., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom K. R., prechodne bytom R. H. G. 1, Deutschland, a otca I. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom H. XXX, Y. C., prechodne bytom G. XX, C. XXXX, G., o návrhu matky na vydanie neodkladného
opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletú, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Rožňava konanie vo veci z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17. 09.2020 bol na tunajší súd doručený návrh matky M. Y. na vydanie neodkladného opatrenia
vo veci osobnej starostlivosti o maloletú D. R., aby otec I. R., ktorému bola maloletá zverená do osobnej

starostlivosti odovzdal maloletú do dočasnej starostlivosti matky.

2. Písomný návrh odôvodnila tým, že maloletá bola na základe právoplatného rozsudku Okresného
súdu Rožňava sp. zn. 5P/84/2017 - 583 zo dňa 27. 05. 2019 zverená do osobnej starostlivosti otca I.
R., avšak ten maloletú odovzdal matke dňa 04. apríla 2020, teda na jarné prázdniny a odvtedy žije v jej
domácnosti. Po príchode sa maloletá matke zverila s tým, že za žiadnu cenu sa nechce vrátiť ku svojmu

otcovi z dôvodu, že ju po celý čas psychicky týral. Vo veľkom množstve požíval alkoholické nápoje a
často sa hádal so svojou vtedajšou partnerkou T. C.. Aj maloletej bol viackrát ponúknutý alkohol, ktorý
aj požila a následne jej bolo z toho zle. Otec sa maloletej nevenoval, a preto sa musela maloletá sama
pripravovať do školy. Častokrát si musela dokonca aj sama uvariť jesť. Niekedy jej otec z roboty objednal
pizzu, aby mala čo jesť. Maloletá utrpela psychickú traumu, keď otec pod vplyvom alkoholických nápojov
napadol svoju priateľku. Častokrát bola súčasťou akcií, ktoré sa konali u nich doma a kde sa vo veľkom

požívali alkoholické nápoje. Taktiež bola maloletá svedkom toho, ako otec matku párkrát urážal, že je
škaredá a vulgárne jej nadávala, že je ako jej matka. Vzhľadom na uvedené, otec, ktorej bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti o maloletú nezvláda osobnú starostlivosť, ani výchovnú starostlivosť
o maloletú, a preto žiada o vydanie neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletú a
následne jej zverenie do jej dočasnej osobnej starostlivosti.

3. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“), neodkladné opatrenia možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez
návrhu.

4. Podľa ustanovenia § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má
maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej

osobnej starostlivosti.5. Podľa ustanovenia § 367 ods. 2 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

6. Podľa ustanovenia § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

7. Podľa ustanovenia § 367 ods. 4 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže
doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia

inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so
zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pre
neodkladné opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev
a Európskej Únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

10. Podľa bodu 7 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa

zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria občianske veci bez
ohľadu na povahu súdu.

11. Podľa bodu 12 vyššie uvedeného nariadenia, kritéria právomoci vo veciach rodičovských práv a
povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa,

najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého
pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa, alebo v dôsledku dohody medzi
nositeľmi rodičovských práv a povinností.

12. Podľa bodu 16 vyššie uvedeného nariadenia, toto nariadenie nemá brániť súdom členského štátu,

aby v naliehavých prípadoch prijímali predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ktoré sa týkajú
osôb alebo majetku nachádzajúcich sa v danom štáte.

13.Podľačlánku8vyššieuvedenéhonariadeniaradyč.2201/2003súdyčlenskéhoštátumajúprávomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v

čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

14. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia rady č. 44/2001, osobu s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo
obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave

osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

15. V zmysle čl. 8 Nariadenia rady (ES) 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia

konania. Uvedené nariadenie pritom nedefinuje čo sa rozumie pod obvyklým pobytom. Súd tento pojem
má vykladať vždy v súlade s cieľmi a účelom uvedeného nariadenia a otázku obvyklého pobytu musí
posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností toho ktorého
prípadu. Súdny dvor zveruje stanovenia obvyklého pobytu maloletého za účelom určenia právomoci
podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia 2201/2003 do pôsobnosti vnútroštátneho súdu, ktorý je povinný zohľadniť

všetky skutkové okolnosti, osobitosti každého jednotlivého prípadu pri zohľadnení mieri začlenenia
maloletého do sociálneho prostredia na účely určenia jeho obvyklého pobytu. Podľa kritérií Súdneho
dvora by mal súd prihliadať na trvanie pobytu, pravidelnosť pobytu, podmienky pobytu, dôvody pobytu,
štátnu príslušnosť maloletého, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti maloletého,
rodinné väzby maloletého a sociálne väzby maloletého.

16. Z návrhu matky je zrejmé, že otec dieťaťa I. R., ktorému bola maloletá D. R. na základe
právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5P/84/2017 - 583 zo dňa 27. 05. 2019 zverená do
osobnej starostlivosti a ktorý už dlhšiu dobu sa nachádza na území Švajčiarska, na adrese G. XX, C.XXXX, avšak naďalej má trvalý pobyt nahlásený na území Slovenskej republiky, H. XXX, Y. C., odovzdal
maloletú D. R. dňa 04. apríla 2020 na jarné prázdniny matke M. Y. a odvtedy sa maloletá nachádza v
jej starostlivosti. Aj matka sa v súčasnej dobe nachádza mimo územia Slovenskej republiky, na území

Nemeckej spolkovej republiky, na adrese R. H. G G. XXXXX a trvalý pobyt má nahlásený na území
Slovenskej republiky, K. R.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vyššie zákonné ustanovenia je zrejmé,
že obvyklým pobytom maloletej D. R. je Nemecká spolková republika, a preto dospel súd k záveru, že
nie je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať a rozhodovať, ale naopak táto právomoc je daná
v štáte obvyklého pobytu dieťaťa, teda v Nemeckej spolkovej republike.

17. Súd z vyššie uvedených dôvodov konanie vo veci vydania neodkladného opatrenia vo veci osobnej
starostlivosti o maloletú Viktóriu R. v celom rozsahu zastavil. Matka má možnosť podať takýto návrh na
príslušnom súde v štáte obvyklého pobytu dieťaťa, teda v Nemeckej spolkovej republike.

18. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.
1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a

uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).