Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010775
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8719010775.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného E. H., trestne

stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde
Poprad dňa 27. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. H., nar. XX. X. XXXX J. H. L., M., trvale bytom
L. P. XXXX/XX X. P.N., H. L., M., toho času na neznámom mieste,

j e v i n n ý ,ž e

si ako otec H. H. Š., nar. XX. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o
rodine,kdenazáklade§7ods.1Trestnéhoporiadkuoposudzovanípredbežnýchotázokspoukazomna
§ 62 ods. 3 Zákona č. 36/05 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda je povinný prispievať na

výživu mal. Š. H. od 12. 8. 2015 do 30. 6. 2017 sumou minimálne 27,13 eur mesačne, od 1. 7. 2017
do 30. 6. 2018 sumou 27,32 eur mesačne, od 1. 7. 2018 do 30. 6. 2019 sumou 28,08 eur mesačne a
od 1. 7. 2019 doposiaľ sumou 28,79 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J.
Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Y., H. Č.. XXX/XX, okres Poprad, túto svoju vyživovaciu povinnosť si
v okrese Poprad, ani na iných miestach od 12. 8. 2015 do 27. 5. 2020 z nedbanlivosti neplní, čím mu
vznikol dlh na výživnom vo výške 1.604,91 eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 26. 11. 2019 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 438/18

zo dňa 22. 11. 2019 na obvineného E. H. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, a to pre skutok,
ktorý sa mal stať tak, že

siakootecŠ.H.Š.,nar.XX.X.XXXX,hocimuvyživovaciapovinnosťvyplývapriamozoZákonaorodine,
kde na základe § 7 ods. 1 Trestného poriadku o posudzovaní predbežných otázok s poukazom na § 62

ods. 3 Zákona č. 36/05 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda je povinný prispievať na
výživu mal. Š. H. od 12. 8. 2015 do 30. 6. 2017 sumou minimálne 27,13 eur mesačne, od 1. 7. 2017
do 30. 6. 2018 sumou 27,32 eur mesačne, od 1. 7. 2018 do 30. 6. 2019 sumou 28,08 eur mesačne a

od 1. 7. 2019 doposiaľ sumou 28,79 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J.
Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Y., H. Č.. XXX/XX, okres Poprad, túto svoju vyživovaciu povinnosť si
v okrese Poprad, ani na iných miestach od 12. 8. 2015 doposiaľ z nedbanlivosti neplní, čím mu vznikol
dlh na výživnom vo výške 1.432,17 eur.

Prípravné konanie v danej trestnej veci bolo vykonané ako konanie proti ušlému podľa § 358 ods. 1
Trestného poriadku a nasl., keďže pobyt obvineného je dlhodobo neznámy, vykonanými opatreniami za
týmto účelom sa ho nepodarilo zistiť, no bolo zistené, že tento sa zdržiava v cudzine na neznámom
mieste. Za týmto účelom bol potom obvinenému aj ustanovený obhajca a rovnako v konaní pred súdom
bolo ďalšie konanie vedené ako konanie proti ušlému.

Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obhajca podal v zákonnej lehote odpor, a preto vo veci
nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obvinený v danej trestnej veci vypočutý nebol, keďže jeho pobyt sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom

medzinárodnej spolupráce Interpolu a vydaný príkaz na zatknutie sa rovnako nepodarilo zrealizovať.

SvedkyňapoškodenáJ.Š.nahlavnompojednávanívypovedala,žejematkouH.H.Š.,nar.XX.X.XXXX,
ktorý pochádza zo vzťahu s obžalovaným, ktorý je občanom Indickej republiky. Zosobášení neboli, keď
bola tehotná a bola s obžalovaným v M., uvedomila si, že pôjde rodiť na Slovensko. Bavili sa, čo bude

ďalej, no nevedela si predstaviť, že by porodila v M. a aj tam zostala. Obžalovaný bol od počiatku
uzrozumený s tým, že bude otcom dieťaťa, dohodli sa, že sa dostaví na Slovensko a bude pri pôrode.
Po tom, čo odcestovala na Slovensko, asi týždeň pred pôrodom jej obžalovaný oznámil, že nepríde.
Predtým boli dohodnutí, že keď dieťa bude väčšie a bude mať okolo 3 rokov, tak pôjdu spolu do Indie, ale
keď on na pôrod neprišiel, tak vedela, že s ním veľmi rátať do budúcnosti nemôže. Po narodení dieťaťa

sa zaujímal, čo je s ňou a dieťaťom, avšak iba prostredníctvom mobilných aplikácií, pričom vždy jej volá
z iných čísiel, takže na neho spätnú väzbu nemá. Obžalovaný na Slovensko prišiel, keď syn dovŕšil tretí
rok veku. Boli spolu aj na matrike, kde uznal otcovstvo a od 12. 8. 2015 je v rodnom liste zapísaný
ako otec dieťaťa. Upresnila, že ešte predtým bežalo na súde konanie o určení otcovstva a aj keď súd
rozhodol ešte predtým, než obžalovaný uznal otcovstvo, samotný rozsudok nadobudol právoplatnosť až

po väčšom časovom odstupe, pričom v tomto medziobdobí obžalovaný otcovstvo sám uznal. Čo sa týka
otázky výživného, keď bol na Slovensku, tak mu vysvetlila, že je zvykom, že otec prispieva na výživu
dieťaťa, pričom nebavili sa o nejakých pevných čiastkach, ale iba orientačne ohľadom sumy 100,- eur,
ktoránapokonbolaurčenáajakovýškavýživného.Onnatoreagovaltak,ževidí,žeodieťajepostarané,
že mu nič nechýba a že čo vlastne od neho chce. Na Slovensku bol vtedy 2 - 3 týždne a potom odišiel

a od tej doby už na Slovensko neprišiel, aj keď v jednom prípade prejavil záujem prísť a žiadal aj zaslať
pozvanie, no jej otec, u ktorého býva, ako vlastník nehnuteľnosti s tým nesúhlasil. Keby však silou mocou
chcelprísť,takcestubysinašiel.Žiadnepeniazenavýživusynajejneposlal.Keďnavštívilsyna,doniesol
mu nejaké autíčko, tričko a kraťasy, neskôr mu poslal nejaké kovové zvončeky. Vyživovacia povinnosť
trvá naďalej, túto zabezpečuje výlučne zo svojho príjmu, ktorý predstavuje cca 700,- eur mesačne. Dieťa

núdzou netrpí. Zvýšené výdavky na dieťa nemá. Čo sa týka aktuálneho kontaktu s obžalovaným, tentomala asi pred 2 mesiacmi, keď sa jej ozval a zaujímal sa, ako sa majú s tým, že jeho predstava je
taká, že keď prídu so synom do Indie, tak sa o nich postará. Poslal aj nejakú fotku z Himalájí, že sa
tam nachádza, ale neidentifikoval, v ktorom štáte. Vie, že jeho záujmom sú meditácie, osobný duchovný

rozvoj. Pokiaľ vie, tak študoval aj na vysokej škole nejaký business marketing, nevie však, či školu
dokončil. Vie, že obžalovaný pracoval v oblastí realít, aj predaja áut a aj pokiaľ nepracoval, tak nemal
problém s peniazmi, pretože patril do tej kasty, v ktorej jeho rodičia boli zabezpečení a pokiaľ potreboval
nejaké peniaze, tak jeho matka mu ich vždy zaslala. Vie, že veľa cestuje, pričom posiela aj fotografie
z rôznych miest, kde sa bežný človek nedostane. Objektívne preukázať, v akej majetkovej situácii sa

obžalovaný nachádza, zdokladovať nevie, ale skutočnosť, že dokázal prísť na Slovensko svedčí o tom,
že jeho finančné možnosti mu to dovoľovali. Bežne v M. ľudia na to peniaze nemajú. Či vlastní nejaký
majetok, to nevie, u neho doma nebola.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to zápisnice o trestnom oznámení, ktoré
vo veci dňa 20. 6. 2018 podávala poškodená, rozsudku Okresného súdu Poprad 13C/23/2014 zo dňa

3. 5. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 5. 2016, ktorým rozsudkom bolo určené otcovstvo
obžalovaného k maloletému dieťaťu a ktorým rozsudkom bola určená aj výška vyživovacej povinnosti
na maloleté dieťa sumou 100,- eur mesačne od 12. 8. 2012. Súčasťou trestného spisu je aj rodný list
maloletého dieťaťa H. H. Š. vystavený matrikou dňa 12. 8. 2015 (teda ešte predtým než nadobudol
právoplatnosť rozsudok o určení otcovstva), z obsahu ktorého vyplýva, že otcom dieťaťa je obžalovaný.

Obsahomtrestnéhospisusúajsprávyopátranípoobžalovanom,zktorýchneboliobjektivizovanébližšie
poznatky s výnimkou zistenia z roku 2019, že obžalovaný v mieste bydliska sa nezdržiava a pred 3 rokmi
predal dom. Takisto súd doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov spojených s príjmami
poškodenej, ako aj registra trestov obžalovaného, výpisu z evidencie priestupkov a ďalších listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je
trestným činom a že tento spáchal práve obžalovaný. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné
zistené, že obžalovaný je otcom maloletého H. H. Š., nar. XX. X. XXXX, pričom jeho vyživovacia

povinnosť trvá naďalej. Zároveň bolo zistené, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť tak, ako táto
vyplýva zo Zákona o rodine neplní vôbec, a to ani v minimálnom rozsahu, pričom z jeho strany nedošlo
k žiadnym úhradám výživného a vyživovaciu povinnosť si neplní ani iným spôsobom, a to aj napriek
tomu, že tento má vedomosť, že je otcom maloletého dieťaťa. Obžalovaný sa o maloletého syna zaujíma
iba sporadicky prostredníctvom mobilných aplikácií, nekupuje mu darčeky, keď iba v jednom prípade

mu doniesol autíčko, kraťasy a tričko. Keďže je zrejmé z vykonaného dokazovania, že obžalovaný
o existencii maloletého syna má vedomosť, čo napokon potvrdzuje aj zápisnica o určení otcovstva
súhlasnýmvyhlásenímrodičovspísanánaMatričnomúradePopraddňa12.8.2015,ktorúobžalovanýaj
vlastnoručne podpísal, musí si byť vedomý aj vyživovacej povinnosti voči nemu. Vyživovacia povinnosť
rodiča k dieťaťu vyplýva priamo zo Zákona o rodine, pričom v konkrétnom prípade bola určená aj

rozhodnutím súdu. Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad 13C/23/2014, rozsudok
o určení otcovstva a určení vyživovacej povinnosti nebol síce predpísaným spôsobom doručený
obžalovanému, nič to však nemení na tom, že obžalovaný preukázateľne je si vedomý, že je otcom
maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že vzhľadom na skutočnosť, že trestné
konanie je vedené ako konanie proti ušlému, pričom pobyt obžalovaného nebol zistený a jeho majetkové

pomery a s tým spojená možnosť a schopnosť plniť si riadna a včas svoju vyživovaciu povinnosť, neboli
objektivizované. Z výpovede svedkyne poškodenej nepochybne vyplynulo, že obžalovaný je osobou s
vyšším sociálnym štandardom než je priemerom v krajine, z ktorej pochádza, čomu zodpovedajú jeho
záujmy, vzdelanie a pracovné činnosti, ktoré v minulosti vykonával. Ako vyplynulo ďalej z výpovede
poškodenej, táto naposledy mala byť v kontakte s obžalovaným pred 2 mesiacmi, keď sám obžalovaný

ju kontaktoval prostredníctvom mobilných aplikácií a zároveň jej mal poslať fotografiu z Himalájí, kde
sa má aktuálne nachádzať. Takto zistené poznatky spojené s osobou obžalovaného nesvedčia o jeho
nemožnosti a neschopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Aj keď táto
možnosť a schopnosť vykonaným dokazovaním nie je bližšie objektivizovaná a dostupnými dôkazmi ju
ani nie je možné bližšie objektivizovať, je potrebné prihliadať na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v

zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa. Takto zistené skutočnosti potom súd zohľadnil v skutkovej vete výroku
tohto rozsudku, pričom dátum, odkedy obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť stanovil na deňsúhlasného vyhlásenia rodičov o určení otcovstva a výšku výživného z hľadiska posudzovania trestnosti
konania obžalovaného určil na sumu 30 % životného minima.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona,keďženajmenej2mesiacevobdobí2rokovneplnilznedbanlivostizákonnúpovinnosťvyživovať
iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, pričom v tomto smere
neboli zistené žiadne také poznatky, ktoré by svedčili o opaku. Trestnú činnosť, pre ktorú je obžalovaný
stíhaný, vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené potom posudzoval ako trestnú činnosť
nedbanlivostného charakteru. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na plnení
vyživovacej povinnosti, v konkrétnom prípade rodiča k maloletému dieťaťu, ktoré objektívne nie je
schopné samostatne sa živiť. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná

kauzalita.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Zatakétokonanieobžalovanéhohroziltrestodňatiaslobodyvovýmere1-5rokov.Poľahčujúcuokolnosť
súd zistil jednu, a to, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti žil riadnym spôsobom života,
priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona súd nezistil. Prihliadajúc na základné kritéria
ukladania trestu potom mal za to, že účel trestu bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na

spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, pričom pre naplnenie jeho účelu bude
postačovať aj jeho hrozba počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný a
za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 15 mesiacov.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.