Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. október 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6Er/767/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214543
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4413214543.1

Uznesenie

OkresnýsúdNovéZámkyvoveciexekúcieoprávneného:PROCIVITAS,s.r.o.,sosídlomVajnorská100/
A, Bratislava, IČO: 45 869 464 (dobrovoľný výmaz 09.08.2017), proti povinnému: J. V., nar. X.X.XXXX,
R. XX, V., o vymoženie 1921,75 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692.

II. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdna exekútorka Mgr. Virličová (rod. Sitášová) Jana, exekútorský úrad v Bratislave, Vajnorská
100/A, žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 1359/2013, zo dňa 28.5.2013,
podanou dňa 19.6.2013 žiadala vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý sa domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na
peňažné plnenie na základe exekučného titulu ROZHODCOVSKÉHO ROZSUDKU, STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU č.IDC12100703 zo dňa 25.11.2011, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť
17.1.2012 a mal nadobudnúť vykonateľnosť 21.1.2012. Uvedený rozhodcovský súd bol zriadený pri
ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta
7. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému

1921,75 eura úrok vo výške 21% ročne zo sumy 1921,75 od 2.10.2010 do zaplatenia istiny, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1921,75 eura od 2.10.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných
úrokov a úrokov z omeškania ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru v sume 149,45 eura, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru
do dňa 1.10.2010 v sume 606,59 eura, sumu dlžných poplatkov 56,28 eura a náhradu poplatkov za
rozhodcovské konanie 109,36 eura.

2. Z uvedeného rozhodcovského rozsudku mal súd za preukázané, že tomuto rozsudku predchádzala
zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 02.12.2009 Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré v článku 10 v bode 10.2.2 obsahuje rozhodcovskú doložku, v ktorej sa
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by vznikli v budúcnosti medzi nimi vrátane sporov o jej
platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej

subjektivity svojho predchodcu.

4. Podľa § 243d ods. 2 ExP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú

predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ), účinného do 31.12.2014, ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), účinného do
31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, účinného do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZoRK, účinného do 31.12.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa

§ 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

5. Konajúci súd v priebehu konania z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I
zistil, že oprávnený zanikol dobrovoľným výmazom dňa 09.08.2017 v dôsledku zlúčenia s obchodnou
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť

Nové Mesto, IČO: 47 967 692. Preto na základe univerzálnej sukcesie súd rozhodol o pokračovaní v
konaní s právnym nástupcom pôvodného oprávneného.

6. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.) v
ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom
číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon
č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust.
§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bola poskytnutá zmluva o splátkovom úvere

na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý spoločnosťou Poštová banka, a.s., túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V

zmysleSmerniceRady93/13/EHSzodňa5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchúveroch,
z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmävsúvislostispredbežneformulovanouštandardnouzmluvou.SpoločnosťPoštovábanka,a.s.,má

v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ) a v predmetnej exekúcii
ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného
titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná.

7. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a
viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa

na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných
práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv
spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l
smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica
93/13“). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl.

6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých

prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto
postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí.
Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní
o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle §
35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj
ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú
právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej

právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť
vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo

či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Totoskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne
posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej

veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

8. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre

docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval
z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak
môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky

nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

9. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu

pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ

ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd je toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný

súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z
dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom,
pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú
v obchodných podmienkach pre úver, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď

od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
je teda nulitným právnym aktom. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd
nemôže akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na
to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd

takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je
vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie
exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný.

10. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa

13.10.2011, kde okrem iného uviedol aj, že: „...Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola danáprávomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to
nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu...“

11. Z vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti uznesenia a žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.