Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119251868
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6119251868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr.LýdieGálisovejaJUDr.SoniVackovej,vprávnejvecižalobcu:HomeCreditSlovakia,a.s.,Teplická
7434/147 Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
so sídlom ul. 1. mája 173/11 Trenčín, proti žalovanej: C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. I. č. XX, o
zaplatenie 646,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice
(ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 14. januára 2020 č.k. 8Csp 63/2019 (ďalej „rozsudok súdu prvej
inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 646,63
eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 612,73 eura od 11. 08. 2017 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok
voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli dňa 18. 05. 2016 úverovú
zmluvu číslo XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej veriteľ (žalobca) poskytol
žalovanej úver vo výške 700 eur. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v 60 pravidelných mesačných
splátkach,každávovýške17,99eurav15.deňvmesiaci.Priemernáročnápercentuálnamieranákladov
(ďalej len „RPMN“) bola určená vo výške 20,29%, celková čiastka, ktorá mala dlžníčka zaplatiť bola vo
výške 1079,40 eura, odplata 18,54%. Žalovaná zaplatila na predmetnom úvere žalobcovi sumu 194,97
eura. Zvyšnú sumu žalovaná žalobcovi neuhradila. Žalobca listom zo dňa 24. 07. 2017 vyzval žalovanú

na zaplatenie dlžnej sumy 763,63 eura.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.
4, § 53 ods. 4, ods. 5, § 53b ods. 1, § 517 ods. 2, § 563, § 657, § 658 Občianskeho zákonníka (zákon
číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona
číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
účinnom do 31. 12. 2016 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky číslo 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“).
1.3. Konštatoval, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky potrebné náležitosti podľa Občianskeho
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Neobsahuje podmienky, ktoré by súd prvej inštancie
vyhodnotil ako neprijateľné a v neprospech spotrebiteľa. Keďže zmluva o úvere obsahovala všetkyzákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadované náležitosti, súd prvej inštancie priznal žalobcovi ním
uplatňovaný nárok v celom rozsahu. Žalovaná nezaplatila pohľadávku žalobcu riadne a včas, čím sa
dostala do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a to podľa

ustanovenia § 3 nariadenia.
1.4.Súdprvejinštancieneakceptovalžalovanouvznesenúnámietkupremlčaniadôvodiac,žezprehľadu
splátok a úhrad vyplýva, že prvá splátka, ktorá by založila plynutie premlčacej lehoty bola splátka dňa
15. 04. 2017, ktorú žalovaná neuhradila v plnej výške, taktiež neuhradila vôbec nasledujúce splátky
dňa 15. 05. 2017, 15. 06. 2017 a 15. 07. 2017, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť

úveru dňa 24. 07. 2017. Žalobu podal súdu prvej inštancie dňa 17. 03. 2019, teda v zákonnej trojročnej
premlčacej lehote.
1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná z dôvodov uvedených v ustanovení § 365
ods. 1 písm. h/ (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia), písm. f/ CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).
2.1. Dôvodí, že súd nadržiaval stranu úžerníckemu veriteľovi a jeho vymáhačovi, ktorý nezákonnými

postupmi už pripravil o majetok okrem nej, aj iných občanov v SR. Vytýka, že súd si neprečítal
odpor a svojim nedbalým konaním ohrozil priebeh spravodlivého konania v tejto veci a poškodil
dobré meno súdnictva, že nepodrobil zmluvu veriteľa súdnej kontrole a neidentifikoval neprijateľné
zmluvné podmienky, nepreveril číselné parametre úveru žalobcu, benevolentne a neodborne odflákol
posudzovanie úveru, nerešpektoval návrhy žalovaného, nevykonal absolútne žiadne dokazovanie o

reálne vykonaných vzájomných plneniach, nepreveril existenciu zmluvného vzťahu, plnenia služieb zo
strany dodávateľa v prospech žalovaného, bez overovania podporil nepodložené a klamlivé požiadavky
žalobcu. Sudca svojim konaním kryje úžernícke praktiky veriteľa.
2.2. Žalovaná v podanom odvolaní ďalej dôvodí, že chce mať vyriešenú otázku, či poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda akú sumu je, resp. bol žalovaný povinný za poskytnutý

úver veriteľovi/žalobcovi uhradiť.
2.3. Ďalej žalovaná cituje ustanovenia Civilného sporového poriadku (čl. 2, § 220 ods. 2, ods. 3), ako aj
Ústavy Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 144 ods. 1, čl. 152 ods. 4). Namieta, že súd
prvejinštanciepreukázateľnepostupovalvrozporesozákonom,čímdošlokzvýhodneniujednejzostrán
sporu a to napriek tomu, že ide o spotrebiteľský spor, kde sa vždy posudzujú otázky o neprijateľných

zmluvných podmienkach dodávateľov, ale v tejto právnej veci tieto minoritné skutočnosti prvostupňový
súd neposudzoval. Postupom súdu prvej inštancie v tejto právnej veci došlo k zásahu do základných
práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami.
2.4. Ďalej dôvodí, že veriteľ úmyselne koná a formuluje do svojich zmlúv neprijateľné zmluvné
podmienky v rozpore s platnými právnymi normami. Obsah spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľ nemohol

ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne. Žalobca nepreukázal požičanie sumy 700
eur žalovanej, nepredložil žiadny priamy dôkaz o výške reálne požičanej čiastky úveru, nepreukázal
plnenie zo strany žalovanej v sume 194,97 eura. Ak žalovaná zaplatila túto sumu, úver bol vo výške
700 eur, dlžná suma je 505,03 eura a nie 646,63 eura, ako požaduje žalobca. Žalobca klame súd
návrhom o zaplatenie sumy 646,63 eura, čo je viac o 141,60 eura. Popiera všetky v žalobe uvedené

skutkové tvrdenia protistrany, v žalobe absentuje aj finančné zhrnutie čiastky žalobcom reálne požičanej
istiny žalovanému, absentuje sumár úrokov, sumár poplatkov, nákladov vymáhania do aj po vyhlásení
okamžitej splatnosti. Konanie žalobcu je preukázateľne zmätočné a klamlivé a žaloba je postavená
na klamlivých finančných údajoch. Preto ju považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nárok uplatnený
žalobcom v celom rozsahu, vrátane trov konania neuznáva.

2.5. Upozornila súd na nedostatky v predmetnom podaní žalobcu, nakoľko žalobca súdu nepredložil
celú zmluvu o úvere aj s podpisom žalovaného, splátkový kalendár, potvrdenie/dôkaz o vzájomných
plneniach, doručenku o zaslaní Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti, obchodné podmienky,
splnomocnenie veriteľa na podpis zmluvy splnomocnencom.
2.6.V ďalšej časti odvolania žalovaná v teoretickej rovine poukazuje na ochranu spotrebiteľa, na

neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré vôbec nešpecifikuje, na absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
ďalej poukazuje a cituje ustanovenia § 290, § 298 CSP, ustanovenia zákona číslo 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na ustanovenia Občianskeho zákonníka o
neplatnosti právnych úkonov (§ 39), o definícii spotrebiteľa a neprijateľných zmluvných podmienok (§52 a § 53, § 54). Dodáva, že je nesporné, že zmluva veriteľa má preukázateľne aj neprijateľné zmluvné
podmienky aj vady, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané
individuálne. Vytýka súdu prvej inštancie, že nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu súdnej

kontrole, vydal sa cestou neodborného, benevolentného a bezprácneho konania, nebral do úvahy svoje
povinnosti ochrany slabšej strany - spotrebiteľa. Konajúci súd z úradnej moci a z úradnej povinnosti
nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu súdnej kontrole.
2.7. Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na nové prejednanie. Žiada,
aby súd z úradnej moci podrobil predmetnú zmluvu súdnej kontrole, navrhuje vyžiadať si od žalobcu

všetky dôkazy o tom, aké komplexné informácie mal žalobca o žalovanom k dispozícii pri zisťovaní
a overovaní schopnosti žalovaného splácať služby poskytované dodávateľom, ďalej aby súd trval
na preukázaní vzájomných plnení aj nevykonaných úhrad. Navrhuje súdu uznesením uložiť žalobcovi
povinnosťvlistinnejpodobepredložiť okrempodpísanejzmluvyajstručnévyčíslenievzájomnýchplnení.
Vykonať dôkaz výsluchom dodávateľa, určiť a vyhlásiť zmluvné podmienky za neprijateľné.
2.8. Žalovaná v podanom odvolaní vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktorú odôvodnila

tým, že sudca si určite ani len neprečítal podania žalovaného, ani sa len nesnažil svojimi slovami
odôvodniť svoje rozhodnutie v prospech verejne známeho úžerníckeho veriteľa. Ďalej si kladie otázku,
čo v tomto konaní robil a skúmal súd a sudca. Sudca úplne zanedbal svoje konanie v tomto spore po
právnej stránke, číselnej a matematickej. Spor sa týka vzájomných plnení medzi sporovými stranami,
ktoré sa kvôli matematickej presnosti musia popisovať presnými číselnými údajmi o tom, že aké služby v

akej finančnej čiastke prvotný dodávateľ reálne poskytol spotrebiteľovi a akú finančnú čiastku spotrebiteľ
preukázateľne vrátil. Žalovaná má pocit, že konajúci sudca je voči nej, spotrebiteľovi, zaujatý, nakoľko
nebral do úvahy jej argumenty a výhrady voči obsahu žaloby. Verí, že nadriadený súd neposúdi
túto námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi ako šikanóznu alebo zjavne nedôvodnú, ako o tom
pojednáva § 58 CSP.

2.9. Záverom dodáva, že odmieta platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnej protistrane a žiada
o zabezpečenie nepripustenia jej povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane. Dodala,
že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je ako spotrebiteľ povinná strpieť
procesné chyby sudcov, právnikov, ochrancov úžerníkov a preto zdôraznila, že má právo na spravodlivé
prejednanie veci.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal, že odvolanie je čisto formulárové a
už viacero podobných odvolaní, s menšími úpravami mu boli doručené. Je toho názoru, že súd prvej
inštancie zmluvu podrobil súdnej kontrole a rozhodol na základe ním predložených dôkazov.
3.1. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že ako veriteľ riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať

úver. Žalobca si preveruje bonitu každého klienta s odbornou starostlivosťou, a to takým spôsobom,
že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, osobám
pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným, osobám
poberajúcim sociálne dávky. Žalovaná poskytla všetky potrebné údaje pri spisovaní úverovej zmluvy,
uviedla aj čistý mesačný príjem partnera vo výške 950 eur, na základe čoho mal žalobca preukázané, že

žalovaná bude schopná splácať predmetný úver. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj úverové podmienky
ako neoddeliteľná súčasť zmluvného vzťahu.
3.2. Žalobca je presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné
podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Právne posúdenie,
ktoré v tejto časti žalovaná podáva, je obsolentné, odkaz na všeobecné obchodné podmienky je jasne

uvedený v zmluve a tieto tvoria imanentnú súčasť zmluvného vzťahu.
3.3. Žalobca ďalej uvádza, že ako veriteľ uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere prostredníctvom
elektronickej komunikácie na diaľku, ktorú žalovaný „podpísal“ pomocou „virtuálneho podpisu“ a to
SMS - kódu žalovaného. . Zmluva bola uzavretá prostredníctvom internetovej aplikácie Správca financií
v niekoľkých krokoch na diaľku s využitím Overeného mobilu žalovaného a podpísaná virtuálnym

podpisom - SMS kód. Takto uzavretá zmluva má písomnú formu, keďže bola uzavretá prostredníctvom
elektronických prostriedkov, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu na trvanlivom médiu,
jeho nezmeniteľnosť a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila v zmysle ustanovenia § 40 ods. 4
Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a v nadväznosti na ustanovenie
§ 5 ods. 2 zákona číslo 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode. O dodržaní písomnej formy podľa §

40 ods. 4 Občianskeho zákonníka svedčí samotný fakt, že žalobca k žalobe pripojil listinnú podobu
predmetnej zmluvy.3.4. Záverom žalobca v písomnom vyjadrení dodal, že odvolanie žalovanej je zmätočné a nedôvodné
a nesúhlasí s ním. Navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakovala námietku zaujatosti voči konajúcej
sudkyni, opätovne poukázala na ustanovenia Civilného sporového poriadku o sporoch s ochranou
slabšej strany a opakovane invektívami napádala súd a uvádzala skutočnosti, na ktoré poukazovala v
podanom odvolaní.

5. Žalobca v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na skutočnosť, že žalovaná neuviedla
žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalobca mal vyjadriť. Opätovne potvrdil, že žalovaná uhradila
celkom sumu 194,97 eura (prvé tri splátky boli vo výške 17,99 eura, štvrtá splátka vo výške 23 eur, piata
splátka vo výške 36 eur a šiesta splátka vo výške 82 eur. Žalovaná si bola vedomá existencie svojho
záväzku voči žalobcovi. Odvolanie žalovanej je zmätočné a nedôvodné a navrhuje rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdiť.

6. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu neuviedla žiadne iné skutočnosti, opakovane invektívami
napádala právnikov úžerníckeho žalobcu, zopakovala námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni a
odmietnutie platenia trov konania.

7.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

8. V predmetnej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 646,63 eura s príslušenstvom od žalovanej
titulom nesplateného úveru, ktorý poskytol žalovanej na základe úverovej zmluvy.
8.1. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel konštatovaním o platnom uzavretí zmluvy o pôžičke,
ako zmluvy spotrebiteľskej, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti a nezisteniu neprijateľných

zmluvných podmienok. Taktiež konštatoval omeškanie so splácaním dlžnej sumy, námietku premlčania
vznesenú žalovanou neakceptoval.
8.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná. V podanom odvolaní iba vo
všeobecnosti tvrdila, že zmluva obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, avšak
bez ich akejkoľvek špecifikácie a konkretizácie. Ďalej invektívami napádala konajúci súd a zákonnú

sudkyňu, voči ktorej vzniesla námietku zaujatosti.
8.3. Zákonná sudkyňa sa k námietke zaujatosti vyjadrila s tým, že túto posúdila podľa § 53 ods. 3 CSP,
nakoľko sa týka iba okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe a v rozhodovacej činnosti sudcu.

9.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.1.Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na

zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.9.2.Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť

odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto
preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania,
z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému
rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré
účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný
rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom
dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa
prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že
pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
9.3.V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie,
ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,

ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého
stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto

časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom
rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd iba dodáva, že je nepochybné a

nesporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Na predmetný
spotrebiteľský vzťah je potrebná aplikácia ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov. Súd
prvej inštancie správne aplikoval tieto ustanovenia zákonov, správne daný spor v ich zmysle posúdil a
aj správne vyhodnotil predložené dôkazy. Žalobca jednoznačne preukázal existenciu daného vzťahu,

preukázal poskytnutie sumy 700 eur žalovanej a to jednak zmluvou o úvere, ako aj predloženým
výpisom čerpania, splátok a úhrad, ktoré pripojil k žalobe a z ktorého vyplýva, že žalovanej poskytol
úver vo výške 700 eur, žalovaná na predmetnom úvere zaplatila sumu 194,97 eura. Predmetná zmluva
o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré pre platnosť zmluvy zákon o spotrebiteľských
úveroch (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) vyžaduje. Bola dohodnutá celková výška úveru (700 eur),

výška mesačnej splátky (17,99 eura), termíny splatnosti splátok (prvá splátka splatná po mesiaci od
dátumu poskytnutia úveru, druhá a nasledujúca splátka vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci), ročná
úroková sadzba (18,54%), RPMN (20,4%), odplata (18,54%), priemerná hodnota RPMN (20,29%),
celková čiastka splatná spotrebiteľom (1079,40 eura), počet splátok (60), termín konečnej splatnosti (60
mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci). Na základe týchto skutočností

nie je možné konštatovať, že zmluva nebola platne uzavretá, že neobsahuje podstatné náležitosti. Na
základe takto platne uzavretej zmluvy poskytol bez akejkoľvek pochybnosti žalovanej žalobca finančné
prostriedky vo výške 700 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť. Splatila však iba sumu 194,97 eura.
Už len táto skutočnosť, že žalovaná zaplatila uvedenú sumu je preukázaním toho, že žalovaná uvedenú
sumu obdržala, začala ju riadne splácať a prvýkrát nezaplatila piatu splátku, šiestu splátku zaplatila v

sume 36 eur (namiesto 17,99 eura) a dňa 11. 01. 2017 uhradila sumu 82 eur. Z uvedenej skutočnosti
tak jednoznačne vyplýva, že žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila.
11.1. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že súd je zo zákona povinný skúmať
neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere. Neprijateľné zmluvné podmienky sú Občianskymzákonníkom definované ako ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktorých materiálnym znakom
je hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd
prvej inštancie si túto povinnosť (napriek tvrdeniu žalovanej), splnil, zmluvu podrobil prieskumnej

činnosti a skonštatoval, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v ustanovení §
9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský úver.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti uvedené v tomto ustanovení,
jednotlivé zmluvné podmienky nie sú v rozpore so zákonom a ani s dobrými mravmi. Vyhlásiť úver
za bezúročný a bez poplatkov možno iba v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/, zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, ďalej ak veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný
účet spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru, alebo ak

veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisiaca, alebo ak ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných
predpisov (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Tieto podmienky pre vyhlásenie úveru za
bezúročný a bez poplatkov v danom prípade splnené neboli, z ktorého dôvodu aplikácia ustanovenia §

11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neprichádzala do úvahy. S týmto konštatovaním súdu prvej
inštancie sa odvolací súd stotožnil. Vzhľadom k tomu, že ani odvolací súd nezistil splnenie podmienok
pre aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, vyhlásiť predmetný úver za
bezúročný a bez poplatkov, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil. Je
totiž nepochybné, že porušenie zmluvných podmienok zavinila a spôsobila žalovaná, ktorá neplatila

dohodnuté splátky úveru a poskytnutý úver žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nevrátila.
11.2.V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ani sama žalovaná vo svojich vyjadreniach
nekonkretizuje, ktorá zmluvná podmienka mala byť neprijateľná a v dôsledku toho aj neplatná.
Nešpecifikovala konkrétne zmluvné podmienky, ktoré by založili dôvod na aplikáciu ustanovenia § 11
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda konštatovanie, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Takéto zmluvné podmienky súd prvej inštancie nezistil a odvolací súd sa s týmto konštatovaním
v plnom rozsahu stotožnil. Ak teda na jednej strane žalobca tvrdí, že zmluva neobsahuje žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, bolo povinnosťou žalovanej toto tvrdenie žalobcu vyvrátiť a minimálne
poukázaťnakonkrétnezmluvnépodmienky,ktorésúvzmysleustanovenia§53Občianskehozákonníka
neprijateľnými podmienkami zmluvy. Žalovaná však toto dôkazné bremeno neuniesla, keď žiadnym

spôsobom nekonkretizovala vadné zmluvné podmienky, resp. podmienky, ktoré by spôsobili, že úver je
bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd iba dodáva, že nie je postačujúce iba tvrdenie vo všeobecnosti,
že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ale je potrebné tieto aj špecifikovať.
11.3.Odvolacísúdtaktiežpoukazujenaskutočnosť,žežalovanápodalaprotiplatobnémurozkazuodpor,
vktoromsavyjadrilakžalobežalobcuažiadala,abysúdaplikovalustanoveniaObčianskehozákonníkav

jejprospech.Vtejtosúvislostiodvolacísúdibadodáva,žezákonniejemožnéaplikovaťvniečíprospech,
ale súd musí podľa zákona postupovať a v zmysle jeho ustanovení rozhodovať danú vec. Žalovaná vo
svojich písomných vyjadreniach pred súdom prvej inštancie iba vo všeobecnosti poukazovala a citovala
právne ustanovenia, vo všeobecnosti uviedla, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a z
obsahu jej podaní vyplýva, že žiada vyriešiť otázku, či úver je bezúročný a bez poplatkov. Jej vyjadrenia

sú neurčité, nejasné a v niektorých častiach aj nezrozumiteľné, pričom pojednávaniach na súde prvej
inštancie, napriek riadnemu predvolaniu, sa nezúčastnila.

12. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
uvedenými v podanom odvolaní.

13. Žalovaná v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nepodrobil zmluvu veriteľa súdnej
kontrole a neidentifikoval neprijateľné zmluvné podmienky.
13.1. Odvolací súd k tejto námietke odvolateľky iba dodáva, že nie je pravdivá. Súd prvej inštancie
z úradnej povinnosti podrobil predmetnú úverovú zmluvu súdnej kontrole a skonštatoval, že žiadne

neprijateľné zmluvné podmienky nezistil. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že nevykonal žiadne
dokazovanieoreálnevykonanýchvzájomnýchplneniach.Výškupredmetnéhoúveru,akoajvýškuúhrad
zostranyžalovanejmalsúdprvejinštanciepreukázanúvýpisomčerpania,splátokaúhrad,ktoréžalobca
pripojil k žalobe.13.2. Žalovaná ďalej namieta, že žalobca nepredložil zmluvu, ktorá je podpísaná obidvomi zmluvnými
stranami. K tejto námietke odvolateľky, odvolací súd iba dodáva, že predmetná zmluva bola podpísaná
elektronicky, pomocou „virtuálneho podpisu“ prostredníctvom internetovej aplikácie Správa financií

v niekoľkých krokoch na diaľku s využitím Overeného mobilu žalovaného a podpísaná virtuálnym
podpisom - SMS kód. Takto uzavretá zmluva spĺňa náležitosti písomnej formy aj podľa ustanovenia §
40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje vykonať právny úkon elektronickými prostriedkami.
Takto uzavretá zmluva má písomnú formu, bola uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu na trvanlivom médiu, jeho nezmeniteľnosť a určenie

osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca podrobne v podanom vyjadrení popísal uzavretie predmetnej
zmluvy, žalovaná tento postup žiadnym spôsobom nespochybnila. Odvolací súd preto túto námietku
odvolateľky vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.
13.3. V podanom odvolaní žalovaná ďalej namieta, že žalobca nepreukázal požičanie sumy 700 eur,
nepreukázal reálne požičanú čiastku úveru, nepredložil výpis čerpania splátok a úhrad, nedokázal a
nepreukázal zaplatenie sumy 194,97 eura a namietala tiež výšku dlžnej sumy, nakoľko ak zaplatila sumu

194,97 eura, dlžná suma je iba 505,03 eura (700-194,97 eura) a nie suma 646,63 eura.
13.3.1. Ani túto námietku odvolateľky odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnenú. Žalobca predložil
súdu výpis čerpania splátok a úhrad, z ktorého jednoznačne vyplýva, akú sumu žalovanej poskytol,
akú sumu žalovaná na predmetnom úvere zaplatila. Žalovaná zrejme opomenula, že úver je úročený
úrokovou sadzbou 18,54% ročne a teda popri istine bola povinná uhradiť aj sumu úrokov z úveru,

nehovoriac o tom, že tým, že porušila zmluvné povinnosti a úver nesplácala, dostala sa do omeškania, v
dôsledku čoho vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania. Žalobca špecifikoval dlžnú sumu 646,63
eura, z ktorej je istina vo výške 587,08 eura, ktorá suma predstavuje istinu po zosplatnení za 15. až
60. splátku, ďalej istinu vo výške 25,65 eura, ktorá predstavuje sumu za nezaplatené splátky 9. až 14.
splátku, úrok vo výške 33,90 eura, ktorý predstavuje úrok za splátky 9. až 14. Z uvedeného vyplýva, že

žalobca splnil svoju povinnosť, dlh voči žalovanej riadne preukázal a preukázal tiež jeho výšku. Námietka
odvolateľky preto nie je dôvodná.
13.4. Odvolateľka ďalej v podanom odvolaní vzniesla veľa invektív nielen voči veriteľovi, ale aj voči súdu
azákonnémusudcovi.Niejemožnéprihodnoteníapreskúmavanídôvodovodvolaniabraťtietoinvektívy
do úvahy, pre rozhodovaciu činnosť odvolaciemu súdu sú bez právneho významu. Z uvedeného dôvodu

sa odvolací súd týmito invektívami žalovanej voči veriteľovi, súdu a sudcovi, nezaoberal.

14. Žalovaná v podanom odvolaní vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni. Zdôraznila, že
sudca si určite ani len neprečítal podania žalovaného, ani sa len nesnažil svojimi slovami odôvodniť
rozhodnutie v prospech verejne známeho úžerníckeho veriteľa Ďalej jej vytýka, že si neprečítala

detailne odpor a svojim nedbalým konaním ohrozila priebeh spravodlivého konania v tejto právnej
veci a poškodila dobré meno súdnictva, taktiež že nerešpektovala návrhy žalovanej opísané v
odpore, nevykonala absolútne žiadne dokazovanie o reálne vykonaných vzájomných plneniach,
nepreverila existenciu zmluvného vzťahu, plnenia služieb zo strany dodávateľa, bez overovania
podporilanepodloženéaklamlivépožiadavkyžalobcu,čipreukázateľnekrylaúžerníckepraktikyveriteľa.

Dôvodila tiež tým, že konajúci sudca je voči nej zaujatý, keďže nebral do úvahy jej argumenty a výhrady
voči obsahu žaloby.
14.1. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 06. 2020 uviedla, že námietku zaujatosti poradnú
žalovanou posúdila podľa § 53 ods. 3 CSP, nakoľko sa týka iba okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe a rozhodovacej činnosti.

15. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde

inej inštancie.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľaprvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa
strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd
neprihliada;, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu
súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá.
Podľaods.3tohtoustanoveniaaksanámietkazaujatostitýkalenokolností,ktoréspočívajúvprocesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

16. Právo účastníka uplatniť si námietku zaujatosti patrí medzi jeho procesné práva, ktorých základe

pramení priamo z Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne čl. 46, podľa ktorého „každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Toto právo mu patrí len vo vzťahu k
sudcovi, ktorému vec pripadla na rozhodnutie podľa pravidiel stanovených v rozvrhu práce, pretože iným
sudcom prejednanie a rozhodnutie sporu neprináleží. Námietka zaujatosti ako procesný úkon účastníka,

musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti, okrem všeobecných aj označenie sudcu, ktorého zaujatosť
namieta, konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje zaujatosť sudcu, údaj o tom, kedy sa o dôvode
vylúčenia strana dozvedela, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Pokiaľ námietka zaujatosti nebude spĺňa tieto náležitosti, súd
k nej nebude prihliadať. Zákonný sudca nie je povinný predložiť vec nadriadenému súdu a koná ďalej.

Taktiež zákonný sudca nepredkladá nadriadenému súdu námietku zaujatosti, ktorá sa týka postupu
sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovacej činnosti. Strana sporu svoj nesúhlas s
postupom sudcu môže uplatniť v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej.
16.1. Posudzujúc námietku zaujatosti vznesenú žalovanou voči zákonnej sudkyni podľa vyššie
uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že predmetná námietka zaujatosti na jednej strane

absolútne nespĺňa zákonné náležitosti a na druhej strane je potrebné konštatovať, že dôvody uvedené v
námietke zaujatosti spočívajú v namietaní rozhodovacej činnosti zákonnej sudkyne, z ktorých dôvodov
je námietka zaujatosti neprípustná a strana sporu má právo podať proti rozhodnutiu, ktoré považuje
za nesprávne, opravný prostriedok. Z týchto dôvodov je potrebné konštatovať, že žalovanou vznesená
námietka zaujatosti nie je spôsobilá spochybniť nezaujatosť zákonnej sudkyne.

16.2. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa námietkou zaujatosti vo veci samej nezaoberal.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 2 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).