Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/64/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118287452
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6118287452.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: W.. W. V., B., X.
O. O. S. X, XXX XX I., Y.: XXXXXXXX, právne zastúpeného: JUDr. Miroslav Katunský, advokát so
sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 45006032, proti žalovanému: PKB invest, s. r. o., so
sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 461 733, právne zastúpenému: PETRÁN A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o
zaplatenie 57.293,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 24Cb/170/2018-296 zo dňa 17.04.2019 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.081,49 eur od 01.10.2017 do
18.06.2018.

V zostávajúcej napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako aj tej výrokovej časti,
ktorou súd povolil žalovanému plniť žalobcovi v splátkach potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie o výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 18.081,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
z dlžnej sumy od 19.6.2018 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, v pravidelných mesačných splátkach po 5 000 eur mesačne vždy k prvému
dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne
a včas sa stane splatným celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

III.P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,12%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému Banská
Bystrica dňa 11.6.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 57.293,38 eur s
príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že medzi ním ako advokátom a žalovaným ako klientom
došlo k uzatvoreniu zmlúv o poskytovaní právnych služieb. Z dôvodu pracovnej zaťaženosti vypovedal

žalovanému všetky udelené plnomocenstvá listom zo dňa 31.1.2017 a súčasne mu zaslal písomné
vyúčtovanie právnych služieb s ocenením a vymenovaním všetkých právnych úkonov právnej služby.
Túto zásielku si žalovaný prevzal dňa 1.8.2017. Splatnosť odmeny advokáta určil žalovanému v lehote
60 dní odo dňa prevzatia vyúčtovania, splatnosť dlhu podľa neho nastala dňa 30.9.2017 žalovaný dlžnú
sumu žalobcovi nezaplatil z dôvodu, že nesúhlasil s vyúčtovaním pre jeho neoprávnenosť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 18.6.2018 platobný rozkaz sp. zn. 18Up/368/2018,
ktorým žalobe žalobcu vyhovel.

4. Žalovaný podal voči tomuto platobnému rozkazu dňa 29.6.2018 odpor, v ktorom sa vyjadril, že
nesúhlasí so záverečným vyúčtovaním advokáta, nakoľko medzi ním a žalobcom bola dohoda o
podielovej odmene za poskytovanie právnych služieb, žalobca si však uplatnil tarifnú odmenu bez
ohľadu na výsledok sporov. Uviedol, že žalobca ako advokát oslovil žalovaného ako klienta s ponukou
poskytovania právnych služieb, keďže mal málo práce a ponúkol žalovanému, že žalobca bude mať
nárok na odmenu vo výške 20 % z vysúdenej, resp. pre žalobcu zachránenej čiastky a nebude si účtovať
žiadne tarifné náhrady za právne úkony, alebo za stratu času, ani žiadne iné náhrady. Tarifnú odmenu bol
žalobca oprávnený si účtovať v sporoch, v ktorých zastupoval žalovaného v pozícii žalovaného. Žalobca
si podľa názoru žalovaného niektoré úkony vyúčtoval duplicitne a zaslané vyúčtovanie je v rozpore s
daňovými predpismi.

5. Uvedenú vec súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 261 ods. 1 a § 1 ods. 1 ods. 2. § 266
ods. 1, 2, 3, 4, § 566 ods. 1, 2, § 567 ods. 1, 2, § 571 ods. 1, 2, § 572, § 575 ods. 1 - 4, § 265 všetko
Obchodného zákonníka v spojení s § 43 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, § 18 ods. 1, 2, 3, 5, §
21 ods. 1 všetko zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Na uvedený skutkový stav zároveň súd prvej
inštancie aplikoval § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15, § 16 ods. 1, 2, 3, 4, a § 17
ods. 1 všetko vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokáta za poskytovanie
právnych služieb.

6. Podľa súdu prvej inštancie v predmetnej veci bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená ústna zmluva o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej si strany dohodli
podielovú odmenu vo výške 20 % z hodnoty sporu v prípade úspechu a tarifnú odmenu v prípade
zastupovania žalovaného v pozícii žalovaného. Nesporná bola výška hodnoty jednotlivých úkonov, výška
náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) a jeho
uplatnenie, náhrada za stratu času a cestovné výdavky. Žalovaný ako bežný podnikateľ predpokladal,
že v prípade, ak advokát súdne spory nedotiahne do konca, nárok na odmenu mu nepatrí. Postup
žalobcu pri predčasnom ukončení právneho zastúpenia možno považovať za špekulatívny a nemožno
mu poskytnúť súdnu ochranu. Žalobca sám z vlastnej vôle ukončil právne zastupovanie, a teda žalovaný
žiadnym svojim konaním nezavinil, že žalobca nemal možnosť vyhrať súdne spory a dostať za nich
zaplatenú dohodnutú odmenu.

7. Sporné bolo, či si môže žalobca nárokovať tarifnú odmenu v sporoch, v ktorých bola dohodnutá
podielová odmena, keďže došlo k predčasnému ukončeniu právneho zastupovania zo strany žalobcu
ako advokáta. Sporná bola aj účelnosť jednotlivých úkonov, ako aj trestné konanie.

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní predmetného právneho sporu vychádzal aj z toho, že účastníci
zmluvného vzťahu sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo
viesť k vzniku rozporov, pričom na žalobcu ako advokáta sú v tomto smere logicky kladené vyššie
očakávania. Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta,
riadiť sa jeho pokynmi a postupovať tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. Rovnako
by advokát nemal uprednostňovať vlastné záujmy pred záujmami klienta. Žalobca nepreukázal, že
žalovaného ako svojho klienta v plnom rozsahu informoval o odmene, ktorú si bude nárokovať v prípade,
že žalovaného nebude zastupovať do právoplatného skončenia každého jedného sporu. Strany si medzi
sebou zaviedli obchodnú prax, že v prípade že žalobca zastupoval žalovaného v pozícii žalobcu, mal
nárok na odmenu vo výške 20 % zo sumy pre žalobcu vysúdenej sumy (čo je zákonom dovolená
hodnota) a v prípade, že žalobca zastupoval žalovaného v pozícii žalovaného, mal nárok na tarifnú
odmenu. Pre prípad, že zastupovanie nebude trvať do právoplatného skončenia sporu, si strany zaviedli
takú prax, v prípade výslovnej žiadosti žalovaného v pozícii žalobcu o späťvzatie žaloby, má žalobca
ako advokát nárok na tarifnú odmenu. Bolo teda nutné sa zaoberať prejavom vôle žalobcu, ktorý sa

domáha tarifnej odmeny v neprávoplatne skončených veciach, hoci bola dohodnutá podielová odmena
a žalovaný v pozícii žalobcu nežiadal späťvzatie žaloby. Tento prejav vôle žalobcu obsahuje výraz
pripúšťajúci rôzny výklad (ohľadom nároku na odmenu žalobcovi pre prípad predčasného ukončenia
zastupovania) a pri pochybnostiach ho treba v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka vykladať
na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Žalobca ako prvý použil výraz o tarifnej
odmene v prípade predčasného ukončenia zastupovania bez výslovnej žiadosti žalovaného v pozícii
žalobcu, aj v prípade platne dohodnutej podielovej odmeny, preto je nutné pri pochybnostiach vykladať
tento prejav vôle práve na ťarchu žalobcu tak, že na spory, v ktorých došlo k predčasnému ukončeniu
zastupovania sa vzťahuje dohoda o podielovej odmene, ktorá však žalobcovi nepatrí, keďže právne
zastupovanie žalovaného ukončil uprednostniac vlastné záujmy pred záujmami klienta.

9. Žalobca postupoval v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku pri výpovedi zmluvy
o poskytovaní právnych služieb a následne aj pri vyúčtovaní odmeny za poskytnuté právne
služby, výkon práva týmto spôsobom nepožíva právnu ochranu. Zákon o advokácii ani advokátsky
poriadok neupravujú možnosť vypovedať plnomocenstvo z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Z
dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti možno len odmietnuť poskytnutie právnej služby pred prevzatím
zastupovania klienta. Vo svetle týchto skutočností, aj s ohľadom na ukončenie zastupovania vo veľkom
množstve sporov možno dospieť k záveru, že predčasné ukončenie dohody o podielovej odmene by
mohlo byť špekulatívne zneužité v neprospech žalovaného, aj preto bolo nevyhnutné dôsledne posúdiť
skutkový a právny stav aj z hľadiska ustanovení § 265 Obchodného zákonníka.

10. Žalobca nepoprel, že si strany dohodli podielovú odmenu v sporoch, v ktorých zastupoval žalobcu
v pozícii žalobcu, avšak vzhľadom na neprávoplatne skončené konania si nárokoval tarifnú odmenu s
odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/315/2010 zo dňa 18.9.2013. K tomuto
rozhodnutiu považuje súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie sa týkalo prípadu, kedy
bol advokát nútený ukončiť zastupovanie klienta, keďže tento mu nezaplatil preddavok na odmenu. V
spore medzi žalobcom a žalovaným ide o skutkovo odlišnú vec. V tomto prípade žalobca ako advokát
ukončil právne zastupovanie z dôvodu svojej pracovnej zaťaženosti, resp. z dôvodu realizácie osobných
politických záujmov. Z pohľadu súdu žalobca konal v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku,
keď týmto spôsobom ukončil právne zastupovanie žalovaného celkovo v 15 súdnych sporoch, čo mohlo
žalovanému spôsobiť škody veľkého rozsahu a v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku si
voči žalovanému nárokoval tarifnú odmenu aj za zastupovanie v sporoch, v ktorých si dohodli podielovú
odmenu. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvorili sporové strany v roku 2012, kedy si aj
upravili výšku odmeny, žalobca nemohol predpokladať, že žalobca bude mať v roku 2017 politické
ambície a ukončí v jednom okamihu zastupovanie v 15 súdnych sporoch. Navyše, žalobca v čase
vypovedania plnomocenstiev nemal dočasne pozastavený výkon advokácie, ani nebol zo zoznamu
advokátov vyčiarknutý.

11. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, v spojitosti s nespornými a všeobecne známymi
skutočnosťami dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Nakoľko
si strany v sporoch, v ktorých žalobca ako advokát zastupoval žalovaného v pozícii žalobcu dohodli
podielovú odmenu v maximálnej zákonom dovolenej výške 20 %, postup žalobcu, ktorým sa domáha
tarifnej odmeny, keďže veci neboli právoplatne skončené, súd vyhodnotil ako výkon práva v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu a výklad prejavu vôle použil na
ťarchu žalobcu, preto súd žalobu v časti o zaplatenie tarifnej odmeny v sporoch, v ktorých bola dohodnutá
podielová odmena zamietol ako nedôvodnú.

12. Súd priznal žalobcovi nárok na tarifnú odmenu za zastupovanie v sporoch, v ktorých žalobca ako
advokát zastupoval žalovaného v pozícii žalovaného.

13. Za poskytovanie právnych služieb žalovanému v spore sp. zn. 18Cb/100/2013 vedenom Okresným
súdom Prešov, súd prvej inštancie priznal žalobcovi tarifnú odmenu vo výške 1.783,67 eur za doposiaľ
nezaplatené 3 úkony právnych služieb po 585,89 eur (vo vyúčtovaní pod č. 17, 18 a 19), režijný paušál 2
x 8,58 eur a 1 x 8,84 eur. Žalovaný namietal neúčelnosť týchto úkonov, súd ich však považoval za účelné
a z obsahu pripojeného súdneho spisu vyplýva, že všetky vyúčtované úkony boli skutočne vykonané.

14. Za poskytovanie právnych služieb žalovanému v spore č.k. 9/2015 vedenom Stálym rozhodcovským
súdom Y., H..H..M..L.. žalovaný zaplatil žalobcovi odmenu za prvých 12 úkonov právnych služieb, za

ostávajúce tri úkony nezaplatil. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi tarifnú odmenu vo výške 541,35
eur za úkon súhlas so späťvzatím žaloby zo dňa 11.3.2016 v sume 532,77 eur, ako aj režijný paušál v
sume 8,58 eur. Odmenu za úkony sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia zo dňa
10.3.2016 a späťvzatie sťažnosti zo dňa 16.3.2016 súd nepriznal z dôvodu ich zjavnej neúčelnosti a
nepreukázania.

15. Za poskytovanie právnych služieb žalovanému v spore sp.zn. 21Cb/553/2015 vedenom Okresným
súdom Prešov súd priznal žalobcovi tarifnú odmenu vo výške 8.515,11 eur za 5 úkonov právnych služieb
vo výške 8.471,88 eur a režijný paušál spolu vo výške 43,23 eur. Z obsahu pripojeného súdneho spisu
vyplýva, že všetky vyúčtované úkony boli skutočne vykonané.

16. Za poskytovanie právnych služieb žalovanému v spore 21Cb/32/2013 vedenom Okresným súdom
Prešov, súd priznal žalobcovi odmenu vo výške 4.271,26 eur, za 14 úkonov právnych služieb spolu
4.154,10 eur a režijný paušál v sume 117,16 eur. K úkonu účasť na pojednávaní dňa 14.4.2015 žalovaný
namietal, že podľa jeho názoru vec nebola v skutočnosti prejednaná, preto žalobcovi nepatrí tarifná
odmena v uplatnenej výške. Súd prvej inštancie bol však toho názoru, že zápisnica je verejnou listinou a
nakoľko sa v nej nachádza údaj, že pojednávanie bolo otvorené, nemožno uvažovať o opaku. Z obsahu
pripojeného súdneho spisu vyplýva, že všetky vyúčtované úkony boli skutočne vykonané.

17. Za poskytovanie právnych služieb žalovanému v spore sp. zn. 17C/195/2015 vedenom Okresným
súdom Poprad, súd priznal žalobcovi tarifnú odmenu vo výške 2.905,08 eur za 5 úkonov právnych služieb
v sume 2.763,45 eur, režijný paušál v sume 42,71 eur, náhradu za stratu času 57,20 eur a cestovné vo
výške 41,72 eur. Výška uplatnenej náhrady za stratu času a cestovných výdavkov nebola sporná.

18. Za zastupovanie v exekučnom konaní K. XXXX/XXXX súd priznal žalobcovi 65,02 eur titulom
náhrady hotových výdavkov, keďže žalovaný tento jeho nárok uznal.

19. V trestnej veci Č.:I.-XX/X-A.-M.-XXXX zastupoval žalobca žalovaného v pozícii poškodeného,
nakoľko však trestné oznámenie bolo podané neúčelne (s ohľadom na zastavenie konania, zamietnutie
sťažnosti a nesporný nesúhlas žalovaného s týmto trestným konaním) súd žalobcovi trovy konania za
zastupovanie v tomto trestnom konaní nepriznal.

20. Celková suma priznaná žalobcovi titulom odmeny za právne zastupovanie žalovaného predstavuje
18.081,49 eur.

21. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, v časti nepriznaných úkonov z
dôvodu ich neúčelnosti a v časti žiadanej tarifnej odmeny namiesto dohodnutej podielovej odmeny, z
dôvodu výkonu práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a použitia výkladového pravidla
na ťarchu žalobcu.

22. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj
požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.081,49 eur od 19.6.2018 do
zaplatenia, teda odo dňa doručenia žaloby žalovanému. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania
od 1.10.2017, keďže splatnosť odmeny určil žalovanému na 60 dní od prevzatia vyúčtovania. Strany
si však zaviedli obchodnú prax, na základe ktorej žalobca vystavoval žalovanému riadne faktúry a na
základe týchto faktúr žalovaný hradil žalobcovi dohodnutú odmenu. V prípade záverečného vyúčtovania
zo dňa 31.10.2017 k vystaveniu faktúry nedošlo, preto mal súd prvej inštancie za to, že k omeškaniu
žalovaného došlo dňom doručenia žaloby žalovanému, teda 19.6.2018.

23. Súd prvej inštancie povolil žalovanému splatiť v mesačných splátkach po 5.000,- eur postupom podľa
§ 232 ods. 3, veta druhá CSP s použitím analógie § 13 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní,
s ohľadom na výšku dlžnej sumy, s čím žalobca súhlasil.

24. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a keďže bolo preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, súd mu tento nárok
priznal vo výške 40,- eur ustanovenej nariadením vlády SR.

25. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 57.293,38
eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie mu vyhovel čiastočne tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť
mu 18.081,49 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Úspech žalobcu tak predstavuje 31,56 %
a neúspech 68,44 %, teda čistý úspech žalobcu je 36,88 % a čistý úspech žalovaného 63,12 %.
Keďže v spore bol matematicky úspešný žalovaný v rozsahu 63,12 %, súd prvej inštancie mu priznal
zodpovedajúci nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,12 %.

26. Proti tomuto rozsudku, a to proti tej časti prvého výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil
žalovanému plniť žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5.000,- eur mesačne, ako
aj proti celému výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a závislému výroku o náhrade trov
konania podal žalobca včas odvolanie z dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

27. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že prvostupňový súd si nesprávne vyložil ustanovenia
zákona č. 586/2003 Z. z. ako aj vyhlášky MS SR č. 655/2004 vrátane príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu bola zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 4.9.2013
uzavretá ústne s tým, že bola pravidelne doplňovaná podľa jednotlivých zadaní žalovaného. Jednotlivé
doplnenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktoré sú podľa žalobcu rozhodné pre toto konanie boli
preukázané jednotlivými plnými mocami, ktoré udelil žalovaný žalobcovi a nachádzajúcu sa v súdnom
spise. Podľa žalobcu advokát nevykonáva svoju činnosť len za účelom dosiahnutia zisku, ale plní
osobitnú úlohu ako poskytovateľ právneho poradenstva, právneho zastúpenia, ako aj správy majetku v
prípade iných úloh priamo ustanovených alebo odvodených podľa Zákona o advokácii. Preto sa podľa
žalobcu na Zákon o advokácii vo vzťahu k zmluve medzi klientom a advokátom vždy vzhliada podľa
zásady lex specialis derogat legi generali, teda že Zákon o advokácii je vždy zákonom špeciálnym buď k
Obchodnému zákonníku, alebo k Občianskemu zákonníku vo vzťahu k výkladu a určeniu nároku medzi
advokátom a klientom podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Okresný súd sa podľa žalobcu
prekvapivo odklonil od týchto všeobecných právnych zásad a celý nárok žalobcu posúdil ako nárok čisto
obchodnoprávny bez zreteľa na Zákon o advokácii. Bez logickej úvahy je, že žalobca postupoval vo
vzťahu k žalovanému v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, špekulatívne, a preto jeho
nárok nie je ničím opodstatnený. Pre účely posúdenia nároku je podľa žalobcu rozhodné, či žalobca
účinne odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnych služieb alebo neúčinne. V danom prípade žalobca
odstúpil od zmluvy účinne a bez akýchkoľvek špekulatívnych dôvodov. Žalobca považoval za vrcholne
neslušné pokiaľ prvostupňový súd konštatuje, že špekulatívnosť odstúpenia od zmluvy spočívala v
realizácii osobných politických záujmov. Takéto tvrdenie považoval žalobca za absolútne diskriminačné
a porušujúce základné práva žalobcu, v zmysle ktorých platí, že nikto nemôže byť postihovaný za to, že
si uplatňuje svoje aktívne volebné právo, zúčastňovať sa a kandidovať do verejných orgánov.

28. Zákon o advokácii jasne deklaruje, že advokát vždy akonáhle nastane podmienka uvedená v § 21, a
to pracovná zaneprázdnenosť, pričom za pracovnú zaneprázdnenosť sa vždy musí považovať aj výkon
politických práv, v takom prípade musí odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a preto je
podľa žalobcu jedno, či advokát odstúpi z dôvodu nezaplatenia preddavku na odmenu alebo z dôvodu
pracovnej vyťaženosti.

29. Na základe takto vadne posúdeného právneho stavu a vadne vyhodnotených skutkových okolností
prvostupňový súd podľa žalobcu celé svoje odôvodnenie vyhodnotil na tom právnom základe, že
žalobcom uplatnený nárok nemôže používať ochranu z dôvodu porušenia § 3 Občianskeho zákonníka,
t.j. výkon práv v rozpore s dobrými mravmi a § 265 Obchodného zákonníka. Žalobca v čase odstúpenia
kandidoval na post predsedu M.L. samosprávneho kraja a výkon jeho politickej kampane sa vždy musí v
zmysle Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd považovať za jeho neodňateľné politické právo a v
rámci ustanovenia Zákona o advokácii, o objektívnu pracovnú zaťaženosť. Žalobca ani nemal povinnosť
prerušiť výkon advokácie, pretože z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti mu to nikde neukladá Zákon
o advokácii. Takúto povinnosť by mal až v prípade zvolenia do funkcie, pre ktorú kandidoval a zloženia
sľubu, kedy by sa funkcie ujal.

30. Z obidvoch rozhodnutí, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 33Odo/936/2004
zo dňa 17.5.2006 a Krajského súdu Bratislava vo veci 7Co/315/2010 zo dňa 18.9.2013 je podľa žalobcu
zrejmé, že pokiaľ advokát účinne odstúpi od zmluvy o poskytovaní právnych služieb pred právoplatným
ukončením veci napriek tomu, že ma dojednanú podielovú odmenu, tak po takomto odstúpení od zmluvy

o poskytovaní právnych služieb advokátovi vždy patrí tarifná odmena. Uvedené vyplýva podľa žalobcu
aj z ust. § 575 ods. 4 Obchodného zákonníka.

31. Ďalej žalobca namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k neuznaniu úkonov ohľadom
sťažnosti proti uzneseniu odmietnutí trestného oznámenia zo dňa 10.3.2016 a späťvzatie sťažnosti zo
dňa 16.3.2016 a z dôvodu ich zjavne neúčelnosti a nepreukázania. Žalobca namietal, že tieto úkony boli
účelne alebo boli vykonané jednoznačne na žiadosť žalovaného, a preto z nepochopiteľných dôvodov
okresný súd rozhodol, že boli neúčelné. Pokiaľ advokát vykonáva jednotlivé právne úkony na základe
pokynu svojho klienta, tak podľa žalobcu súd nemôže skúmať účelnosť a neúčelnosť takýchto úkonov.
Ďalej okresný súd neuznal úkon v konaní Č.:I.-A.-M.-XXXX z toho dôvodu, že došlo k zastaveniu konania
a zamietnutiu sťažnosti a údajného nesporného nesúhlasu žalovaného s týmto trestným konaním.
Žalobcovi nebolo zrejmé z čoho okresný súd dospel k záveru, že žalovaný vyslovil nesporný nesúhlas s
trestným konaním keď v jej priebehu konania jasne vyšlo najavo, že žalovaný si zjavne uplatňoval nárok
aj v civilnom aj v trestnom konaní. Preto takéto vyjadrenia súdu prvej inštancie považoval za absolútnu
lož hraničiacu so zneužívaním právomoci verejného činiteľa.

32. Ďalšie hrubé zavádzanie okresného súdu a žalobcom napádané je tvrdenie okresného súdu, že
žalobca súhlasil s 500,- eurovými splátkami, ktorý na poslednom pojednávaní na otázku sudkyne
uviedol, že iba pod podmienkou, že mu bude priznaný celý nárok. Preto žalobca absolútne nesúhlasí a
nikdy ani nesúhlasil so splatením splátkach, pokiaľ mu nebude nárok priznaný tak ako si ho uplatnil v
pôvodnom návrhu, ktorý považuje celý za dôvodný.

33. Ďalej žalobca napádal rozhodnutie prvoinštančného súdu o určení plynutia času omeškania
žalovaného, kde okresný súd určil dátum začatia plynutia času meškania odo dňa 19.6.2018, a teda
dňom doručenia žaloby. Okresný súd si znovu vymyslel, že existovala akási zabehnutá obchodná prax,
že žalobca vystavoval žalovanému faktúry, a teda až od akéhosi vystavenia faktúr dochádza k lehote
splatnosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaný prevzal odstúpenie od poskytovania právnych služieb
spolu s vyúčtovaním dňa 1.8.2017 a žalobca preto v súlade s ust. § 340a Obchodného zákonníka určil
žalovanému lehotu splatnosti na dátum 30.9.2017. Vyúčtovanie advokáta podľa § 340a Obchodného
zákonníka má vždy podobnú povahu ako faktúra a pokiaľ žalobca nie je platcom DPH, čo v konaní bolo
preukázané, nemal povinnosť vystavovať faktúry. Preto omeškanie žalovaného podľa žalobcu nastalo
prvým dňom po splatnosti, teda 1.10.2017.

34. Podľa žalobcu súd vadne určil aj výrok o trovách konania, kedy priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 63,12 %. Tu sa podľa odvolateľa nedá iné konštatovať, že okresný súd porušil ust.
§ 255 CSP. Pokiaľ podľa názoru prvostupňového súdu mal žalobca úspech 31,56 % a neúspech 68,44
%, tak žalobca nevie z čoho vyrátal pomer neúspechu vo výške 63,12 % vo vzťahu k trovám konania.
Podľa normálneho výpočtu úspechov veci, ktorý ale žalobca vo všetkých bodoch napáda, by aj na
základe tohto vadne vydaného rozhodnutia muselo byť žalovanému priznané len 36,88 %, preto žalobca
bol podľa názoru súdu úspešný v 31,56 % a žalovaný bol úspešný vo výške 68,44 %. To znamená, že
pomer úspechu žalovaného k žalobcovi vo vzťahu, v ktorom by vychádzal na hodnotu 36,88 %.

35. Na základe vyššie uvedeného v rámci svojho odvolacieho návrhu žalobca žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 378 CSP tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a
žalobcovi prizná voči žalovanému náhradu trov celého konania vrátane odvolacieho konania vo výške
100 %.

36. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca síce uvádza, že súd nesprávne
vyložil ustanovenia Zákona o advokácii, vyhlášky MS SR č. 655/2004 a ust. Obchodného zákonníka,
avšak neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia jednotlivých zákonov majú byť súdom nesprávne
interpretované. Žalobca od podania žaloby neuviedol hmotnoprávne ustanovenia, na základe ktorých
sa domáha mimosúdnej tarifnej odmeny namiesto dohodnutej podielovej odmeny.

37. Rovnako žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie jeho nárok posúdil čisto
ako obchodnoprávny bez zreteľa na Zákon o advokácii, keď v bode 70 rozsudku uvádza, že vzhľadom
na špecifiká pacta de quota litis je potrebné dbať na to, aby predčasné ukončenie dohody o podielovej
odmene nebolo špekulatívne zneužívané v prospech niektorej zo zmluvných strán.

38. Žalovaný mal za to, že súd v rozsudku vyčerpávajúco uvádza prečo považuje návrh žalobcu na
tarifnú odmenu v sporoch, v ktorých mali sporové strany dohodnutú podielovú odmenu za nedôvodný.
Podľa žalovaného bol súd povinný konanie žalobcu podrobiť skúmaniu vo vzťahu k poctivému
obchodného styku, keďže už samotné uplatnenie mimozmluvného nároku toto hodnotenie predpokladá.
Súd vychádzal najmä z ustáleného skutkového stavu, keď žalobca sám oslovil žalovaného ako klienta
s ponukou na zastupovanie a následne uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb ústnou
formou. Podielová odmena bola dohodnutá v najvyššej možnej výške, t. j. 20 % a pri tejto maximálnej
výške podielovej odmeny žalobca na základe jeho právneho posúdenia inicioval začatie súdnych
konaní a s vysokou hodnotou predmetu sporu. S poukazom na výšku žalovaných nárokov a výšku
podielovej odmeny, mal žalovaný za to, že žalobca je dostatočne finančne motivovaný a prípadná
podielová odmena predstavuje štedrú odplatu za vyhrané súdne spory. Žalovaný ako bežný podnikateľ
predpokladal, že v prípade, ak advokát súdne spory nedotiahne do konca, nárok na odmenu mu
nepatrí. Žalobca sám z vlastnej vôle ukončil právne zastúpenie, a teda žalovaný žiadnym svojím
konaním nezavinil, že žalobca nemal možnosť vyhrať súdne spory a dostať za nich zaplatenú dohodnutú
podielovú odmenu. V daných právnych veciach ide podľa žalovaného o neisté prípady s neistým
výsledkom a žalobca uzatvorením dohody o podielovej odmene prevzal na seba časť rizika za výsledok
v týchto právnych veciach. Práve podielová odmena je špecifická tým, že žalobca nie je honorovaný za
reprodukovaný objem svojej práce, ale výlučný bod za vymenený konečný efekt vo forme úplného alebo
čiastočného úspechu žalovaného v súdnych konaniach. Uzatvorením tejto dohody podľa žalovaného
žalobca prevzal na seba riziko procesného úspechu v týchto súdnych konaniach. V prípade neúspechu
si musel byť žalobca vedomý, že právne služby poskytuje iba za náhradu hotových výdavkov v zmysle
ust. § 8 ods. 3 vyhlášky.

39. Podľa názoru žalovaného súd vec posúdil tak, že odstúpenie od zmluvy je účinné, avšak nárok
na odmenu nevznikol z dôvodu, že zmluvné strany mali ústnu dohodu, podľa ktorej ak žalobca súdne
spory nevyhrá, nárok mu nevzniká. Súd zároveň vychádzal z toho, že žalobca ako advokát navrhol
znenie dohody ako aj na následnú prax medzi stranami, ktorá bola taká, že žalovaný platil žalobcovi
tarifu v sporoch, v ktorých bol v pozícii žalovaného a o vyhraných sporoch dostal žalobca zaplatenú
podielovú odmenu. Znenie dohody počítalo podľa žalovaného aj s možnosťou predčasného ukončenia
právneho zastúpenia, pričom v tomto prípade žalobcovi nárok na odmenu vznikol iba vtedy, ak k jeho
ukončeniu došlo z toho dôvodu, že žalovaný dal pokyn na zastavenie konania. Teda súd neposudzoval
účinnosť odstúpenia, ale dôvodnosť nároku žalobcu, ktorý pôsobil tak, že nevznikol a ak by aj vznikol,
tak žalobcovi nepatrí, lebo jeho konanie bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom.

40. Žalovaný mal za to, že odstúpenie od zmluvy za poskytovanie právnych služieb nebolo zo strany
žalobcu vykonané v súlade so zákonom, keď v zmysle ust. § 21 ods. 1 je advokát povinný odmietnuť
poskytovanie právnych služieb, ak vzhľadom na pracovnú zaťaženosť nemôže chrániť a presadzovať
práva a záujmy klientov. Zaneprázdnenosť žalobcu z dôvodu volebnej kampane nepredstavuje pracovnú
zaťaženosť v zmysle Zákona o advokácii. Je v rozpore s poctivým obchodným stykom, ak žalobca
prebral právne zastúpenie rozbehol mnoho súdnych konaní a následne z dôvodov vlastných politických
ambícii v zastupovaní odmietol pokračovať.

41. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na to, že výkon jeho volebného práva mu nemôže
byť na ťarchu, tak rovnako žalovaný uvádzal, že výkon volebného práva žalobcu nemôže byť na ťarchu
ani žalovanému ako bývalému klientovi žalobcu. Ak chcel žalobca kandidovať, musel počítať s tým,
že predčasné ukončenie nastupovania bude mať vplyv na jeho podielovú odmenu, ktorej vznik bol
podmienený úspechom v súdnych sporoch. V danom prípade ukončenie zastúpenia malo mať podľa
žalobcu za následok vznik nároku na vysokú tarifnú odmenu, pričom jej uplatnenie predstavuje pre
žalovaného konanie ktorým žalobca zneužil svoje právo ukončiť predčasne právne zastúpenie.

42. Ohľadom úkonov, a to sťažnosti proti uzneseniu a odmietnutí trestného oznámenia zo dňa 10.3.2016
a späťvzatie tejto sťažnosti zo dňa 16.3.2016 mal žalovaný za to, že oba úkony boli podané neuvážene
o čom svedčí aj časová následnosť úkonov. Z časového hľadiska bolo postačujúce nepodať sťažnosť
proti uzneseniu odmietnutia trestného oznámenia a výsledok by bol rovnaký ako sa dosiahol, vykonaním
týchto dvoch po sebe nasledujúcich úkonov. Taktiež je potrebné podľa žalovaného uviesť, že oba úkony
boli vykonané v rámci jeho zastupovania v trestnom konaní, a teda v prípade, ak by súd dospel k záveru,
že žalobcovi nárok na odmenu patrí, je nutné vypočítať tarifnú odmenu podľa ust. § 12 vyhlášky, nie
podľa ust. § 10 vyhlášky, tak ako postupoval žalobca pri vypočítanej tarifnej odmeny.

43. V súvislosti s nepriznaním odmeny v trestnom konaní Č.:I.-XX/X-A.-M.-XXXX žalovaný poukázal
na skutočnosť, že žalovaný vyplatil žalobcovi podielovú odmenu z vymoženej sumy, a teda, ak bola
vyplatená podielová odmena, nárok na mimozmluvnú odmenu nemohla vzniknúť aj keby súd vyhlásil
tieto úkony ako účelne vykonané. Žalovaný poukazuje na rozhodnutia OČTK vydané v tomto konaní,
z ktorých vyplýva, že začatia a priebeh trestného konania boli zo strany žalobcov vedené neodborne
a neúčelne.

44. Žalobca ďalej namieta aj určenie splatnosti súdom priznanej časti odmeny, pričom uvádza, že
žalovaný bol povinný plnenia na základe vyúčtovania žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
skutočnosť, že uvedené vyúčtovanie nespĺňa náležitosti účtovného dokladovania a nebolo spôsobilé byť
účtovným dokladom preukazujúcim daňový výdavok žalovaného.

45. Na záver žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca na pojednávaní jednoznačne vyhlásil,
že súhlasí s úhradou dlžnej sumy v splátkach, a teda jeho vyjadrenie v odvolaní je v rozpore s jeho
doterajšími tvrdeniami.

46. S poukazom na vyššie uvedené preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

47. K uvedenému vyjadreniu podal vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že vo svojom odvolaní
podrobne uviedol, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci súdom, pričom žalovaný v
nasledujúcom texte svojho vyjadrenia na tieto argumenty žalobca nereaguje.

48. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca sám z vlastnej vôle ukončil právne zastúpenie, a teda žalovaný
žiadnym svojím konaním nezavinil, že žalobca nemal možnosť vyhrať súdne spory a dostať na nich
zaplatenú dohodnutú podielovú odmenu žalobca poukázal na to, že už vo svojom odvolaní ohľadom
uviedol, že ust. § 22 Zákona o advokácii jednoznačne stanovuje, že advokát vždy akonáhle nastane
podmienka uvedená v § 21 a tou je okrem iného advokátova pracovná zaťaženosť, musí odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Žalobca uviedol, že ust. § 21 a § 22 Zákona o advokácii slúži aj
na ochranu záujmov klienta, preto bolo jeho povinnosťou v súlade s týmito ustanoveniami postupovať
v prípade, ak nastane takáto situácia, a to aj za účelom ochrany oprávnených záujmov žalovaného.
Aj z uvedeného dôvodu preto žalobca považuje právny záver súdu prvej inštancie, ktorým tento
vyhodnotil postup žalobcu za špekulatívny za neudržateľný. Pre úplnosť však žalobca opätovne uvádza,
že žalovaný svoje tvrdenie, že žalobca ukončil právne zastúpenie žalovaného z dôvodu žalobcových
a politických ambícií vôbec žiadnym spôsobom nepreukázal, a tak v tomto smere znášal dôkazné
bremeno práve žalovaný. Uvedenú skutočnosť žalobca v konaní iba tvrdil, pričom súd prvej inštancie
sa s uvedeným tvrdením bez všetkého stotožnil.

49. Tvrdenie žalovaného, že vyúčtovanie žalobcu nespĺňa náležitosti účtovného dokladu a nebolo
spôsobilé byť účtovným dokladom preukazujúcim daňový výdavok žalovaného, je právne irelevantné.
Ako žalobca už uviedol, žalobca nemá povinnosť vystavovať faktúry.

50. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaný svoje vyjadrenie nepodal.

51. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - stranou, ktorý neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP). Súd
bol pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v namietanom výroku II, ktorým súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, čiastočne v súlade s ust. § 388 CSP zmeniť, a to tak, že prizná žalobcovi

proti žalovanému nárok na úroky z omeškania aj za obdobie od 1.10.2017 do 18.6.2018. Zároveň
v zostavujúcej zamietavej časti výroku II rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. nad priznanú sumu
18.081,49 eur vrátane úroku z omeškania z tejto zamietnutej istiny je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť ako vecne správny. Napokon odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné o výroku o náhrade trov konania z dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec
mu v tejto zrušenej časti vrátiť na opätovné rozhodnutie o náhrade trov konania.

52. Odvolací dôvod, na ktorý poukázal žalobca vo svojom odvolaní (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a to
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdi po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia nie je v súlade s ust. §
191 CSP aj vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
dokazovania nevyplynuli, a inak nevyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia,
ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov, ak je v hodnotení dôkazov logický
rozpor, tak z hľadiska závažnosti, vierohodnosti, zákonnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

53. Na základe tohto v odvolaní uvedeného odvolacieho dôvodu posúdil odvolací súd relevantnosť
v odvolaní vymedzených tvrdení, prihliadnuc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ÚS SR II.ÚS/78/5.

54. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho
klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú
ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

55. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát
dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi.

56. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, zmluvná odmena sa určuje
podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
paušálnou sumou (paušálna odmena),
podielom na hodnote veci (podielová odmena),
tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

57. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť
kombinované.

58. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote
veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa
okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil.

59. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20
% z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom.

60. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.

61. Podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne
a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky
a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
na náhradu za stratu času (§ 17).

62. Podľa § 16 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých
hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.

63. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa
s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov,
ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže
požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.

64. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

65. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

66. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vec
právne posúdil, keď na danú vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia sťahujúce sa na danú vec a
správne zistili skutkový stav. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedenými záverom súdu prvej inštancie, ktorý
dostatočne presvedčivo a objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žalobu v časti istiny
prevyšujúcej sumu 18.081,49 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia tejto časti zamietnutia istiny vyplýva akými
skutkovými zisteniami a úvahami sa súd prvej inštancie riadil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, práve naopak, keď súd prvej inštancie náležitým spôsobom v celom súhrne
posúdil zistený skutkový stav a tento aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti, v ktorej zamietol nárok žalobcu na istinu presahujúcu priznanú sumu spolu s úrokom
z omeškania z tejto istiny sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jej správnosť.

67. V nadväznosti na vyššie uvedené zákonné ustanovenie je potrebné uviesť, že vyhláška Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb rozlišuje zákonnú tarifnú odmenu a odmenu zmluvnú, dohodnutú medzi advokátom a klientom v
zmluve o poskytovaní právnych služieb s tým, že zmluvná odmena môže byť dohodnutá ako hodinová
odmena, paušálna odmena, podielová odmena a tarifná odmena dohodnutá inak ako základnou
sadzbou tarifnej odmeny, prípadne ako kombinácie týchto odmien.

68. Citovaná vyhláška taxatívne vymedzuje podmienky, za ktorých je advokát s klientom oprávnený
uzavrieť dohodu o podielovej odmene, ktorá musí byť predovšetkým prípustná z hľadiska povahy
predmetu konania, teda predmet konania musí umožniť určenie podielu na hodnote veci. Nespôsobilosť
predmetu konania je spravidla daná vtedy, ak hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v
peniazoch. V prípade platného dojednania podielovej odmeny je ďalej nevyhnuté, aby išlo o podiel na
veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, teda dojednanie podielovej odmeny
môže len v prípade procesného zastupovania klienta s tým, že ďalšou podmienkou dohody o podielovej
odmene je veľmi neistý výsledok konania pred súdom alebo iným orgánom, v ktorom bude advokát
klienta zastupovať. Tým, že ide o výsledok konania, ktoré je veľmi neistý, je advokát povinný klienta
poučiť a tým zabezpečiť, aby mal klient dostatočné informácie a mohol urobiť kvalifikované objektívne
rozhodnutie.

69. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant (klient)
uzatvorili ústnou formou dňa 4.9.2013 zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej si
dohodli podielovú odmenu vo výške 20 % z hodnoty sporu v prípade úspechu a tarifnú odmenu v prípade
zastupovania žalovaného v pozícii žalovaného. Rovnako nesporná bola výška hodnoty jednotlivých
úkonov a výška náhrady hotových výdavkov, vrátane náhrady za stratu času a cestovného. Rovnako
nesporná bola aj skutočnosť, že žalobca proti vôli žalovaného, a to z vlastnej vôle ukončil jeho právne
zastupovanie s tým, že toto ukončenie žalobca zdôvodnil pracovnou zaneprázdnenosťou, a preto bolo
nesporné, že na tomto ukončení zastupovania sa žalovaný nijako nepodieľal.

70. Možno prisvedčiť odvolacím argumentom žalobcu, že takýto postup pri jednostrannej výpovedi
zmluvy o poskytovaní právnych služieb nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a
tento postup žalobcu nemožno považovať za špekulatívny, avšak na druhú stranu, odvolací súd dáva
za pravdu žalovanému, že on, resp. jeho štatutár ako bežný podnikateľ predpokladal, že v prípade,
ak advokát súdne spory nedotiahne dokonca, nárok na odmenu mu nepatrí, a preto pokiaľ žalovaný
žiadnym spôsobom nezavinil, že žalobca nemal možnosť vyhrať súdne spory a dosiahnuť z nich
zaplatenú dohodnutú podielovú odmenu, nemožno túto skutočnosť pripočítať na ťarchu žalovaného.
Naopak žalobca ako osoba právne zdatná musel vedieť, že v daných veciach ide o neisté prípady, s
neistým výsledkom a tým, že sa na vlastné riziko dohodol s klientom na podielovej odmene zobral na
seba riziko procesného úspechu, resp. neúspechu v týchto súdnych konaniach. Rovnako je nesporné,
že žalobca sám inicioval, resp. sám oslovil žalovaného s tým, že ho bude zastupovať, pričom k podaniu
žalôb vo veciach, za ktoré si uplatnil žalobca nárok na odmenu voči žalovanému došlo práve na základe
doporučenia žalobcu, na ktoré sa štatutár žalovaného ako osoba neznalá práva spoľahol, čo viedlo k
vyvolaniu viacerých sporov, ktorých dĺžka ani výsledok sa nedal odhadnúť s tým, že žalobca ako advokát
musel počítať, že predčasné ukončenie zastupovania bude mať vplyv na podielovú odmenu, ktorej vznik
bol podmienený úspechom súdnych sporov.

71. Z uvedeného je možné preto dospieť k záveru, že v tých sporoch, v ktorých žalobca ako advokát
zastupoval žalovaného v pozícii žalobcu, a ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nemôže žalobca
požadovať zaplatenie tarifnej odmeny. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nijako nevyplývajú žalobcom
uvádzané skutkové tvrdenia, a to, že okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že Zákon o advokácii je o
prejednávanej veci zákonom špeciálnym k Obchodnému, resp. Občianskemu zákonníku, keď práve súd
prvej inštancie správne podotkol, že právna úprava, a to konkrétne Zákon o advokácii, pokiaľ sa týka
odmeňovania advokátov za právne služby nevytvára v tomto prípade priestor na uplatnenie iného druhu
zmluvnej odmeny, nakoľko je potrebné dbať, aby predčasné ukončenie dohody o podielovej odmene
nebolo špekulatívne zneužívané v prospech niektorej zo zmluvných strán. Zároveň však nemožno
súhlasiť s názorom okresného súdu, že pri predčasnom skončení právneho zastúpenia, t.j. ešte pred
právoplatným skončením veci, toto má za následok nesplnenie podmienok na vznik nároku na podielovú
odmenu, a to ani čiastočnej po tom ako bol klient v konečnom dôsledku v konaní úspešný z dôvodu, že
advokát nie je spôsobilý ovplyvniť procesný úspech svojho už bývalého klienta.

72. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný udelením plnomocenstva splnomocnil
žalobcu svojim zastupovaním v jednotlivých sporoch a žalobca toto splnomocnenie prijal. Podľa §
33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolal.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že až odvolaním plnomocenstva zaniklo udelením plnomocenstva
vzniknuté zmluvné zastúpenie, teda zmluva o zastúpení. Týmto skončila aj platnosť a účinnosť zmluvy
o zastúpení.

73. Podľa § 6 cit. vyhlášky, ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo
súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej
paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce.

74. Aj z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva nesprávnosť právneho názoru žalobcu, ktorý uvádza,
že má právo po tom ako vypovedal zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na tarifnú odmenu.

75. Obdobne aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Obdo 7/2010 bolo konštatované,
že v prípade skončenia zmluvného vzťahu odvolaním plnomocenstva skôr, ako dôjde k výsledku v
zastupovanej veci v prípade dohodnutej a paušálnej a podielovej odmeny, nepatrí žalobcovi tarifná
odmena.

76. K uvedenému odvolací súd v tejto veci uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
dohoda o zmluvnej odmene, a teda nie je možné aplikovať nevyvrátiteľnú domnienku o mimozmluvnej
tarifnej odmene. Mimozmluvná odmena prichádza do úvahy iba vtedy, ak žiadna dohoda nie je, čo však
nie je tento prípad, keď žiadnou zo sporových strán neboli namietané skutkové okolnosti zmluvného
dojednania podielovej odmeny v tých veciach, v ktorých žalovaný vystupoval v konaniach ako žalobca.
Preto odvolací súd uvádza, že pri predčasnom ukončení zastupovania pri podielovej odmene sa uplatní
domnienka mimozmluvnej tarifnej odmeny iba v prípade, ak neexistuje iná dohoda. Tam v prípade však
takáto dohoda bola jasná a nesporná (20 % z prisúdenej sumy, ak žalobca súdne spory nevyhrá, odmena
mu nepatrí).

77. Taktiež je potrebné skúmať, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, kto a z akých dôvodov ukončil
zmluvný vzťah. Keďže v danom prípade došlo k ukončeniu zastupovania na základe jednostranného
rozhodnutia žalobcu (jeho politických ambícií) za takejto situácie nemožno od žalovaného spravodlivo
požadovať úhradu nedohodnutej tarifnej odmeny, a to bez dosiahnutia výsledku, na ktorom sa so
žalobcom dohodol. V danom prípade ide o špekulatívne ukončenie zastupovania zo strany žalobcu za
účelom vyúčtovania tarifnej odmeny bez ohľadu na samotný výsledok týchto sporov.

78. Žalobcovi tak podľa odvolacieho súdu by vznikol prípadný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia na zaplatenie alikvotnej čiastky podielovej odmeny, aj to len v tých veciach, kde žalovaný
vystupoval v pozícii žalobcu, boli právoplatne skončené a žalovaný bol čo i len v časti z nich úspešný.
Výška takejto odmeny pre žalobcu by sa vypočítala zo sumy právoplatne priznanej pohľadávky, ktorá
pri peňažnej pohľadávke tvorí súčet istiny aj príslušenstva ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
žalovaný ako klient dosiahol úplný alebo čiastočný procesný úspech vo veci. Pri nepeňažnom predmete
konania, ktorý je spôsobilý na uzavretie dohody o podielovej odmene, by bol takýto základ pre určenie jej
výšky všeobecná hodnota predmetu konania určená znaleckým posudkom, prípadne iným objektívnym
spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola v týchto veciach (kde žalovaný vystupoval v pozícii
žalobcu a doposiaľ neboli právoplatne skončené) podaná predčasne, keď takýto nárok si žalobca môže
uplatniť až po ich čo i len čiastočne úspešnom právoplatnom skončení, kde žalovaný by v prípade
úspechu v spore mal zaplatiť žalobcovi 20 % z prisúdenej pohľadávky, resp. nepeňažného plnenia, ale
s poukazom na skutočnosť, že v týchto veciach došlo k predčasnému ukončeniu právneho zastúpenia
pred ich právoplatným skončením, vznikol by žalobcovi alikvotný podiel z 20 %-nej odmeny počítaný ako
podiel na úkonoch právnej služby vykonaných žalobcom, ktoré boli účelne vynaložené a vecne sa týkali
rozhodnutia vo veci samej ku všetkým účelne vynaloženým úkonom (t.j. ako vykonaným žalobcom, tak
aj následným právnym zástupcom, resp. splnomocneným zástupcom v prípade, ak žalovaného ďalej
nezastupoval advokát) v tej ktorej veci. Až po takomto určení podielu v konkrétnej veci by si žalobca
mohol uplatniť tento podiel na 20 %-nej odmene s priznanej sumy pohľadávky žalovanému v tom,
ktorom konkrétnom konaní. Uvedené podľa odvolacieho súdu analogicky vyplýva z ust. § 6 vyhlášky č.
655/2004, podľa ktorého, ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci, alebo
ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny. Aj
s poukazom na uvedené preto správne postupoval okresný súd, keď v týchto veciach, kde žalovaný
vystupoval v konaniach ako žalobca, žalobu zamietol, avšak nie tak, ako to uviedol súd prvej inštancie
pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne s poctivým obchodným stykom, avšak podľa odvolacieho súdu
mala byť žaloba v týchto veciach zamietnutá ako predčasne podaná, kde naviac žalobca svoj nárok proti
žalovanému odvodzoval titulom zmluvne dohodnutej odmeny, z ktorej sa kvôli predčasnému skončeniu
stal následne nárok na tarifnú odmenu ale ako to uviedol odvolací súd vyššie žalobcovi vo veciach, kde
bude žalovaný v procesnom postavení žalobcu čo i len čiastočne úspešný, vznikne nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške tak, ako to uviedol odvolací súd vyššie.

79. V tomto prípade podľa odvolacieho súdu by bolo postavenie žalovaného, ktorý na základe žiadosti
žalobcu s ním uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb a na základe právneho názoru žalobcu,
t.j. na základe iniciácie žalobcu vstúpil do viacerých konaní v postavení žalobcu, bol v prípade
procesného neúspechu, v prípade, ak by musel znášať okrem už vynaložených trov (súdny poplatok
za podanie žaloby, doteraz uhradené hotové výdavky svojho zástupcu) a náhrady trov úspešnej
protistrany, ktoré už vynaložil aj ďalšie trovy spočívajúce v tarifnej odmene svojho bývalého zástupcu,
v prejednávanej veci v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, t.j. v rozpore s poctivým obchodným
stykom, kde podnikateľské riziko (vzťah mandanta a mandatára je obchodný záväzkový vzťah) musia
niesť obe zmluvné strany, nie ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní, len žalovaný, ktorý mal podľa

žalobcu znášať nielen všetky svoje náklady v konaní a v prípade neúspechu aj náklady protistrany,
ale následne po tom, ako žalobca proti vôli žalovaného jednostranne vypovedal zmluvu o právnom
zastúpení hradiť aj jeho tarifnú odmenu napriek tomu, že v konaní bolo nesporné, že došlo k dohode
na podielovej odmene.

80. Preto, ak by si súd osvojil názor žalobcu ohľadom výkonu volebného práva žalobcu, bol by takýto
výkon v tých veciach, ktoré neboli ku dňu jednostranného vypovedania zmluvy zo strany žalobcu,
výkonom práva jednoznačne v rozpore s poctivým obchodným stykom. Pri osvojení jeho argumentácie
by mohol každý advokát zastupujúci klienta v spore, kde si dohodol podielovú odmenu kedykoľvek
zmluvu o právnom zastúpení vypovedať a následne by si mohol nárokovať takto „transformovanú“ tarifnú
odmenu, a to bez ohľadu na konečný výsledok súdneho sporu.

81. Nijako neobstojí argumentácia žalobcu ohľadom účelnosti úkonov právnej služby spočívajúcich v
sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 10.3.2016 a späťvzatí tejto sťažnosti zo
dňa 16.3.2016, už aj z toho dôvodu, že medzi týmito úkonmi uplynulo 6 dní, preto sa nejednalo o účelne
vynaložené úkony právnej služby a boli podané neuvážene, keď nepodanie sťažnosti proti uzneseniu o
odmietnutí trestného oznámenia má rovnaký následok ako sa dosiahol vykonaniu týchto dvoch úkonov
právnej služby a už vôbec za tieto úkony nemôže žalobca účtovať v tarifnú odmenu podľa ust. § 10
vyhlášky, práve túto je potrebné vypočítať podľa § 12. Z vykonaného dokazovania rovnako nevyplýva,
tak ako nakoľko tvrdil žalobca v podanom odvolaní, že tieto úkony právnej služby vykonal na základe
pokynu klienta, kde naviac bol žalobca ako advokát povinný informovať svojho klienta o účelnosti týchto
úkonov, t.j. podania a následne v krátkom časovom období späťvzatia sťažnosti.

82. Ohľadnom trestného konania vedeného pod Č.: I.-XX/X-A.-M.-XXXX, za ktoré súd prvej inštancie
rovnako nepriznal žalobcovi nárok na odmenu za zastupovanie, je okrem dôvodov uvedených súdom
prvej inštancie potrebné poukázať na podielovú odmenu z vymoženej sumy, ktoré sa v tejto súvislosti
viedlo v civilnom konaní, a preto nárok na novú zmluvnú odmenu nemohol vzniknúť. Rovnako správne
podotkol žalovaný, že v tejto súvislosti orgány činné v trestnom konaní o svojich rozhodnutiach vydaných
v tejto trestnej veci konštatovali, že začatie a priebeh trestného konania boli zo strany žalobcu vedené
neodborne a neúčelne.

83. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu v časti, v ktorej súd prvej
inštancie nárok žalobcu ohľadom istiny v prevyšujúcej časti nad priznanú sumu 18.081,49 eur za
nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v tejto časti
ako vecne správny potvrdil.

84. Odvolací súd k tej časti odvolania žalobcu, ktorým rozporoval umožnenie žalovanému plniť žalobcovi
priznané plnenie v splátkach vo výške 5.000,- eur mesačne konštatuje, že zaväzujúca časť rozsudku
nadobudla právoplatnosť a vykonateľnosť v mesiaci jún 2019 kde vzhľadom na výšku prisúdenej sumy
túto musel žalovaný uhradiť v najviac štyroch mesačných splátkach, s tým, že splatnosť poslednej splátky
nastala v mesiaci september 2019. Vzhľadom k tomu, že vec tak, ako to vyplýva zo záznamu o jej
pridelení cestou náhodného výberu napadla na odvolací súd dňa 22.11.2019, je už bez akéhokoľvek
právneho významu sa zaoberať opodstatnenosťou odvolania v tejto časti už aj z toho dôvodu, že
pokiaľ prisúdená pohľadávka nebola v stanovených splátkach žalobcovi uhradená platí, že v čase
rozhodovania odvolacieho súdu bola splatná ako celok.

85. Naopak za dôvodné považoval odvolací súd odvolacie námietky vo vzťahu k určení plynutia času
omeškania žalovaného, v ktorom bolo nepochybné, že žalovaný prevzal odstúpenie od poskytnutia
právnych služieb spolu s vyúčtovaním dňa 1.8.2017, preto pokiaľ nebola dohodnutá dlhšia lehota
splatnosti, je potrebné v súlade s ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka považovať žalobcom
uvedenú lehotu 60 dní odo dňa doručenia tejto výzvy za primeranú lehotu na plnenie, a preto omeškanie
žalovaného nastalo nasledujúcim dňom po ukončení tejto 60 dňovej lehoty, t.j. 1.10.12017. Preto
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, v časti ktorou súd prvej inštancie zamietol nárok
žalobcu na priznanie úrokov z omeškania z priznanej istiny 18.081,49 eur za obdobie od 1.10.2017 do
18.6.2018 a priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania aj za toto obdobie.

86. Napokon, pokiaľ sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom trov konania, odvolací súd musí
v tejto časti konštatovať, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a vzájomne si odporujúce, keď

pri úspechu žalobcu, ktorý predstavuje 31,56 % a jeho neúspechu 68,44 %, v danom prípade nemôže
byť priznaný úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,12 %, tak ako o tom
rozhodol súd prvej inštancie.

87. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň podotýka, že súd prvej inštancie nijako neskúmal možnosť
aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktorá prichádza do úvahy v prípade,
keď ako je tomu v prejednávanej veci, sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, avšak súd môže dôjsť k záveru, že sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo v časti neprizná. Skôr, ako súd pristúpi k rozhodnutiu o náhrade trov
konania podľa zásady úspechu, musí vylúčiť možnosť aplikácie ust. § 257 CSP, ktoré však nie je možné
aplikovať podľa voľnej úvahy (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať. Preto skôr, ako súd prvej
inštancie sa bude zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikáciu v zásade úspechu v konaní
(§ 255 CSP) vylúči možnosť čo i len čiastočnej aplikácie ust. § 257 CSP v prejednávanej veci.

88. Zároveň v novom rozhodnutí o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov
tohto odvolacieho konania.

89. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 6. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.