Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313206717
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4313206717.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr.MárieMalíkovejaJUDr.SoneVackovejvoveciexekúcieoprávnenej:UNIONzdravotnápoisťovňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Q. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. O. XXX, o vymoženie 138,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19. júna 2019 pod č. k. 16Er/211/2013 - 21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal voči
oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 53,59 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil s

poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 1, § 203 ods. 2, § 243b ods. 1 Exekučného
poriadku. Uviedol, že dňa 25.07.2017 mu súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodunemajetnostipovinnéhospolusvyčíslenímtrovexekúcie.Preštudovanímpodnetunazastavenie
exekúcie ako aj exekučného spisu mal za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. V rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku
povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku

oprávnenej, trovy exekúcie. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je poberateľom dôchodkovej,
úrazovej, nemocenskej dávky, dávky v nezamestnanosti. Je držiteľom účtu v banke Tatra banka, a.s.,
avšak na uvedenom účte sa nenachádzajú žiadne finančné prostriedky. Povinný je síce držiteľom
motorového vozidla. Toto bolo zablokované, pretože voči povinnému je vedených viacej exekúcií,
povinný nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov na účte a nie je ani predpoklad, že by takýto
majetok nadobudol, pretože v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola

zistená. Dospel preto k záveru, že je potrebné exekúciu zastaviť.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v celom rozsahu odvolanie v zákonnej lehote. Uviedla, že u
tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť považovala v tomto štádiu za predčasné rozhodnutie. Mala za to, že právo
posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha oprávnenej. Namietala, že súdny

exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Upriamila pozornosť na to, že povinný
v budúcnosti môže začať podnikať alebo poberať dôchodok, a bude možné vykonať exekúciu. Uviedla,
žepovinnýmôževlastniťhnuteľnéveci,ktorýchspeňaženímbymohloprísťkuspokojeniujejpohľadávky.
Túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Namietala, že súdny exekútor nepreskúmal, či
je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Podotkla, že ak by
bola exekúcia zastavená, hrozí, že právo bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej

pohľadávky. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie.3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

4. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej vyjadril písomným podaním. Uviedol, že sa nestotožňuje

s odvolaním oprávnenej. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá
je okrem iného podporená výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej
podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné
a v rozpore zo zásadou hospodárnosti. Ďalej citoval rozhodnutia Krajských súdov na podporu svojich
tvrdení. Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá

prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie
exekúcie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom oprávnenej doručeným súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. Štefanovi Hrebíkovi dňa 03.04.2013 sa začalo exekučné konanie, kde súd poveril súdneho
exekútora poverením vydaným Okresným súdom Levice č.k. 16Er/211/2013 - 7 zo dňa 11.04.2013 na

základe exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 1200498568 zo dňa 23.09.2012 vydaného Union
zdravotnoupoisťovňou,a.s.,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa04.11.2012.Vpriebehu
konania doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že lustráciou
majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok spolu s exekučným spisom. Súd rozhodol
napadnutým uznesením.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý mal preukázanú skutočnosť, že povinný nevlastní žiadny majetok, ktorým by bolo možné

uspokojiť pohľadávku oprávnenej ani trovy exekúcie. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 185/2012 zo dňa 02.05.2012, v ktorom je uvedené okrem iného aj
„Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal
podľa EP, ktorého § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí“ Ďalej uvádza že „Ak exekútor vykonáva

funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný
rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;
rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred
súdmi.“13. Z vyššie citovaného Uznesenia vyplýva, že súdny exekútor má postavenie verejného činiteľa a
vykonáva funkcie, na ktoré by bol inak povinný štát, ktorými sú v tomto prípade aj zisťovanie majetkových

pomerov povinného. Súd prvej inštancie preto správne nezisťoval duplicitne takéto zistenia, ale len z
obsahu exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného, ktorý nie
je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky a rovnako
tak ani dávky v nezamestnanosti, je držiteľom účtu v banke Tatra banka, a.s., avšak na uvedenom účte
sa nenachádzajú žiadne finančné prostriedky. Povinný je síce držiteľom motorového vozidla, avšak toto

bolo zablokované, pretože voči povinnému je vedených viacej exekúcií. Z uvedeného možno vyvodiť
záver, že povinný nedisponuje s majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti
predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávnenej.

14. K námietke oprávnenej, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha
oprávnenej, sa odvolací súd uvádza, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie

je podmienené súhlasom oprávnenej. Zároveň dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR
sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem iného aj „že v zmysle ust. §
58 ods. 1 EP exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých
všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v § 57 ods. 1 EP. Všeobecný súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinní v priebehu celého konania
ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“ Okrem iného uvádza
aj že, „Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení
exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená
námietka sťažovateľa, že okresný súd procesne pochybil, keď mu nezaslal na vyjadrenie návrh povinnej

na zastavenie exekúcie je postup nezákonný a neústavný, nemohla zakladať dôvod na zrušenie
napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom.“ V danom prípade preto nie je hospodárnosť
konania vecou posúdenia oprávnenej, pretože táto patrí súdu prvej inštancie, ktorý postupuje na základe
podnetu súdneho exekútora. Je vecou súdneho exekútora preskúmať majetkové pomery povinného.
Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych

zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch.

15. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že sa nestotožnil s názorom oprávnenej, podľa ktorého by
povinný mohol v budúcnosti nadobudnúť majetok alebo poberať dôchodok, a preto by exekúcia nemala
byť zastavená. V tejto súvislosti sa rovnako stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol,

že súd pri rozhodovaní môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na
skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Dodáva,
že podmienkou na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je prejudikovanie, či sa
situáciapovinnéhomôženiekedyvbudúcnostizlepšiť.Pokiaľlustráciamajetkovýchpomerovdostatočne
preukázala jeho nemajetnosť, ide bezpochyby o zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolací súd

sa z rovnakého dôvodu nestotožnil ani s odvolacou námietkou oprávnenej, ktorou poukázala na to, že
jej hrozí, že pohľadávka bude premlčaná.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Povinný si náhradu neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v konaní žiadne trovy
nevznikli. Preto v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc
na hospodárnosť konania, mu náhradu trov konania voči oprávnenej nepriznal (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).