Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30P/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200145
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2519200145.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: J. I. U., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. W. XXX/XX, L.,
a otec J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX/XX, V., t.č. Zariadenie sociálnych služieb J., X. XX, L.,
maloletý v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
o návrhu otca na zvýšenie výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j erodičovskú dohodu nasledovného znenia:

VýživnématkynamaloletéhoJ.I.sasúčinnosťouod01.11.2020zvyšujezosumy30%životnéhominima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 45,- eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy
do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/38/2016 - 31 zo dňa 05.10.2016 v časti
výživného na maloletého J. I..

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 25.01.2019, domáhal zvýšenia

výživného na maloletého, nakoľko došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletého. Okresný súd Piešťany
postúpil vec Okresnému súdu Prievidza z dôvodu miestnej príslušnosti. Okresný súd Prievidza preniesol
miestnu príslušnosť na Okresný súd Martin. Okresný súd Martin preniesol svoju miestnu príslušnosť
na Okresný súd Piešťany, ktorý ustanovil maloletému opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany. Okresnú súd Piešťany preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd.

2. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.10.2020, keď rozhodoval v neprítomnosti procesného

opatrovníka maloletého, ktorý nežiadal o odročenie pojednávania. V priebehu pojednávania dospeli
rodičia maloletého k rodičovskej dohode, ktorú súd po vykonaní dokazovania schválil, keď má za to, že
je v záujme maloletého.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami doručenými do spisu a výsluchom rodičov, pričom zistil nasledovný
skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.10.2016, č.k. XXP/XX/XXXX-XX, súd
rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platiť na výživu maloletého

výživné vo výške 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že v čase rozhodnutia súdu mala matka vyživovaciu povinnosť k najstaršej dcére, ktorú plnila
vo výške 30,- eur, jej príjem predstavoval invalidný dôchodok vo výške 253,10 eur. Maloletý chodil v čase
rozhodnutia súdu do škôlky. V rodičovskej dohode uzavretej na pojednávaní dňa 23.10.2020 sa rodičiadohodli na zvýšení výživného na maloletého DD. s účinnosťou od 01.11.2020 zo sumy 30% životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 45,- Eur mesačne. Z výsluchu otca vyplynulo, že
platí ubytovanie v azylovom dome pre seba a syna v sume 130,- eur mesačne, náklady na maloletého sú

približne vo výške 220,- eur (oblečenie, strava, hygiena, náklady na školu). Od posledného rozhodnutia
súdu sa náklady na maloletého zvýšili, keďže maloletý chodí do školy a náklady rastú primerane veku. Z
výsluchu matky vyplynulo, že by sa rada podieľala na výžive maloletého vyššou sumou, ale jej príjem jej
to neumožňuje. Je invalidná dôchodkyňa s poklesom pracovnej schopnosti viac ako 70%, nie je pre ňu
možné sa zamestnať. Poberá invalidný dôchodok vo výške 282,80 eur mesačne a dávku zo sociálnej

poisťovne na lieky a zdravotné pomôcky v sume cca 50,- eur. Ostatné jej deti sú už zaopatrené, má
vyživovaciu povinnosť iba k maloletému DD.4. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal za preukázané,
že došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý nastúpil do školy a jeho náklady sa zvýšili, ako
aj na strane matky, ktorej zanikla vyživovacia povinnosť k dcére. Dohodnuté výživné súd síce považuje
za nízke vo vzťahu k potrebám maloletého, avšak za primerané možnostiam a schopnostiam povinného
rodiča, keď matkin príjem sa blíži k sume životného minima, z objektívnych zdravotných dôvodov nie je

možné zvýšenie tohto príjmu a vyššie výživné by pre ňu mohlo znamenať existenčné problémy.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine („ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že rodičmi v konaní uzatvorená rodičovská
dohoda je v záujme maloletého, a preto ju výrokom I. schválil. Týmto rozsudkom súd vo výroku II. zmenil
rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/38/2016 - 31 zo dňa 05.10.2016 v časti výživného na

maloletého Dušana Lukáša.

7. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku II. a III. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I. až III. môže podať procesný
opatrovník odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Trnave. Odvolanie podané rodičmi by však nebolo právne účinné, nakoľko sa práva
podať odvolanie vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia do zápisnice súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie.